Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom.
Zavedenie inštitútu striedavej starostlivosti na Slovensku
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. rodičovskou dohodou. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Predpoklady a kritériá pre nariadenie striedavej starostlivosti
Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Čo myslia súdy pod pojmom najlepší záujem dieťaťa
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
„Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.“ (zdroj: Löwy, A. a kolektív. Najlepší záujem dieťaťa ako hodnotové kritérium pri rozhodovaní v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s.)
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Doba a frekvencia striedavej starostlivosti
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.
Vhodnosť striedavej starostlivosti a názor dieťaťa
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Výživné a striedavá starostlivosť
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Zákon o rodine ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov.
V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine: „Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.“ (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine - Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s.)
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.
Tvorba úspor pre deti
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Trvalý pobyt a rodičovské dávky
V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Striedavá starostlivosť a vzdelávanie
Pri rešpektovaní právoplatného rozhodnutia súdom o striedavej starostlivosti a s poukázaním na platné právne predpisy v oblasti školstva bude to v praxi znamenať zabezpečenie takých opatrení, aby bolo možné právoplatné rozhodnutie súdu vykonať. Ak bol žiak rozhodnutím súdu zverený do striedavej starostlivosti a súdom bolo určené, že plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenia základná škola, v ktorej bol prijatý na základné vzdelávanie skôr. Pri celkovom hodnotení žiaka na konci prvého polroka a na konci druhého polroka, zohľadňuje škola, ktorá vydáva vysvedčenie, aj priebežné hodnotenie výsledkov vzdelávania žiaka druhou školou. V rámci vzdelávania žiaka obe školy navzájom komunikujú a spolupracujú pri rozhodovaní vo veciach výchovy a vzdelávania žiaka, evidencii dochádzky a zladení ďalších povinností žiaka súvisiacich s návštevou školy.
Vzdialenosť bydlísk rodičov a striedavá starostlivosť
Ústavný súd Českej republiky vydal dňa 30. mája 2014 nález (sp. zn. I. ÚS 1506/13), v ktorom sa zaoberal definovaním záujmu maloletého dieťaťa s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu, o. i. s blížiacou sa školskou dochádzkou. Ústavný súd zdôraznil, že by nemohol považovať také rozhodnutie, ktorým by dieťa, ktoré bolo doposiaľ v starostlivosti jedného z rodičov (pričom styk s druhým rodičom by bol vymedzený len veľmi úzko) zverené do striedavej výchovy obidvoch rodičov za situácie, kedy by bolo zrejmé, že v krátkom časovom horizonte bude tento novonastolený výchovný model opäť opustený (nakoľko nebude naďalej zlučiteľný so školskou dochádzkou dieťaťa či jeho ďalšími vzdelávacími aktivitami), za rozhodnutie majúce na zreteli záujem dieťaťa, nakoľko v záujme dieťaťa je nepochybne aj stabilita výchovného prostredia, ktorá by však práve naznačeným rozhodnutím bola vážne narušená.
Záver rozhodnutia (bod 34 odôvodnenia) znel, že veľká vzdialenosť medzi bydliskami obidvoch rodičov nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by a priori vylučoval vhodnosť striedavej výchovy maloletého dieťaťa.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané, ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.
Dva domovy a preberanie dieťaťa
V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Komunikácia rodičov a financovanie potrieb dieťaťa
Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne, napr. e-mailom.
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Rozhodovanie rodičov vo veciach dieťaťa
Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi, alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon o rodine len príkladom uvádza v §35, ktoré veci sú podstatnými ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
Čo myslia súdy pod pojmom najlepší záujem dieťaťa
Styk počas prázdnin a sviatkov
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta.