Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností úpravy styku s maloletými deťmi po rozvode rodičov. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o deti bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Život niekedy prekvapí a niekedy to jednoducho nevyjde a ľudia sa rozchádzajú. Ak majú partneri deti, rozchod je o to zložitejší. Deti potrebujú oboch rodičov. Kým v riadne fungujúcej rodine je samozrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode býva dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich, pričom druhý rodič tradične dostane možnosť byť s dieťaťom každý druhý víkend.
Právne aspekty striedavej starostlivosti
Zákon je v rámci pravidiel určenia striedavej starostlivosti veľmi stručný. Najideálnejšie je, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť musí byť najmä v záujme dieťaťa, ktorý súd skúma pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Zohľadňuje pri tom najmä úroveň starostlivosti o dieťa, jeho zdravotný stav, vek dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu a podmienky budúceho výchovného prostredia, ale aj jeho názor, pokiaľ je vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť schopné porozumieť situácii a pod. Aby sa súd mohol utvrdiť v tom, že striedavá osobná starostlivosť bude v súlade so záujmami dieťaťa, môže byť preň smerodajný aj názor psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka.
Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa. V prípade výlučnej osobnej starostlivosti býva spravidla upravený interval styku dieťaťa s druhým rodičom. Ani v tomto bode zákon neupravuje dĺžku styku s druhým rodičom a v tomto bode zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi.
Pokiaľ ide o výživné, v súvislosti so striedavou starostlivosťou, má súd dve možnosti. Určí výživné a prihliadne pri tom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo rozhodne tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Rodičovské práva a povinnosti platia pre obidvoch rodičov rovnako, a preto súd môže neprítomnému rodičovi uložiť vyššiu vyživovaciu povinnosť alebo odporučiť odborné poradenstvo. Striedavka celkovo funguje len vtedy, ak sa na nej obidvaja rodičia aktívne podieľajú.
Názory psychológov na striedavú starostlivosť
Psychológovia nie sú v tom, či je striedavá starostlivosť pre deti to najlepšie, jednotní. Mnohí hovoria, že je to riešenie skôr v prospech rodičov. Katarína Hatráková, psychologička venujúca sa manželskému a párovému poradenstvu, uvádza: „Kedysi som aj ja tejto možnosti tlieskala - pred dvadsiatimi rokmi boli ťažiskovou klientelou otcovia, ktorí svoje deti niekoľko mesiacov nevideli. (...) Až do momentu, keď sme videli, akým spôsobom sa to realizuje.“
Lidmila Pekařová, ďalšia psychologička, odporúča: „Niekedy mám pocit, že jediný, kto má problém, je dieťa, ktoré s batohom lieta týždeň čo týždeň z bytu do bytu. Je dôležité, aby malo pohodu a aby bol zachovaný vzťah s matkou aj s otcom, ak sú schopní vykonávať rolu rodiča. Ak chcete, aby to fungovalo, nechajte dieťa žiť stále v tom istom byte. Pokojne do kúpeľne zaveste dva župany, v detskej izbe nechajte všetko v pôvodnom stave.“
Naopak, výskumy zo Švédska, z USA či ďalších krajín preukázali, že deti vyrastajúce v striedavke majú lepšie psychické zdravie, stabilnejšie rodinné väzby a sú spokojnejšie než deti zverené súdom do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Čím viac času trávia deti s obidvomi rodičmi, tým lepšia je ich emocionálna stabilita, sebavedomie a sociálne vzťahy.
Striedavá starostlivosť je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií, pokiaľ sa prispôsobí ich vývojovým potrebám. U dojčiat treba zohľadniť potrebu citovej istoty a dojčenia, preto sú vhodné časté krátke stretnutia s otcom, ktoré sa postupne predlžujú. Dojčenie samo osebe pritom nie je dôvodom na vylúčenie otca z osobnej starostlivosti - deti si totiž vytvárajú citové väzby k obidvom rodičom už od narodenia. Moderné výskumy ukazujú, že aj bábätká profitujú z pravidelného kontaktu s jedným aj druhým.
Problémy a výzvy striedavej starostlivosti
Častokrát dochádza k zásadnému odmietaniu striedavej starostlivosti alebo naopak nekompromisné trvanie na striedavke, ale reálny styk druhého rodiča sa skôr podobá na opačnú úpravu. Napríklad, rodič navrhuje striedavku v intenzite 6+1, čo sa skôr podobá na výlučnú starostlivosť jedného z rodičov a právo druhého rodiča na styk s dieťaťom jeden deň z víkendu.
Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa.
Krajský súd Prešov konštatoval: „Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa.“
3 najčastejšie chyby, ktorých sa otcovia dopúšťajú pri starostlivosti o deti
Vplyv na dieťa
Rozchod rodičov je pre dieťa veľmi stresujúcim a ťažkým obdobím. Rodina, v ktorej dovtedy žilo, pre neho predstavovala stabilitu a útočisko. Je to základný priestor poskytujúci bezpečie, a keď sa táto základná istota rozpadne, pre dieťa je to veľmi náročné. Prináša mu to do života veľa strachu a neistoty. V hlave mu víria otázky o tom, čo bude ďalej, ako bude žiť. Má strach, že stratí oboch rodičov. Každá strata so sebou prináša stres. A rozpad rodiny je veľká strata.
Podľa psychologičky Romany Mrázovej striedavá starostlivosť prináša dieťaťu len ďalšie problémy okrem tých, ktoré má v spojitosti s rozpadom rodiny. Predstavuje to preň neustále sťahovanie a ‘chodenie s kufríkom‘ raz k jednému, raz k druhému rodičovi. Potrebujeme sa niekde cítiť DOMA, mať svoje útočisko a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta. Pre dieťa je to zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku.
Veľmi často sa stáva, že súd určí striedavú starostlivosť, ale po určitej dobe začne jeden z manželov piť, drogovať, je závislý na automatoch a podobne. Často si potom druhý rodič dáva otázku, či má zmysel partnerovi/partnerke dávať dieťa do starostlivosti. Ak sa rodičia sporia, dieťa trpí bez ohľadu na formu starostlivosti - kľúčové je, aby malo pevný vzťah s obidvomi rodičmi. Výskumy ukazujú, že pre dieťa je horšie, ak stratí pravidelný kontakt s jedným rodičom, než keď musí zvládnuť nezhody medzi rodičmi.
Štandardné modely a alternatívy
Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé.
V Beneluxovom modeli, napríklad, do trinásteho roku veku dieťaťa, keď sa rodičia rozídu, dieťa nesmie odísť zo svojho bydliska: musia sa pri ňom striedať rodičia. Rovnako sa to takto preferovalo v Anglicku či vo Francúzsku. V Nemecku či Taliansku to bolo síce o tom, že dieťa chodilo do dvoch domácností, ale nie v takýchto striktných pravidelných intervaloch ako máme u nás. Tú striktnosť týždňa alebo dvoch týždňov som registrovala iba na Slovensku a v Česku.
Psychologička Lidmila Pekařová odporúča rodičom, že ak sa vo vzťahu nezhodujú úplne vo všetkých parametroch a nie sú šťastní, aby sa radšej rozišli. Deti naozaj nepotrebujú počúvať každodenné hádky. Ak nemáte peniaze na kúpu ďalších bytov, vždy je lepšie odísť napríklad do pôvodného domu k rodičom, ako neustále sťahovať dieťa z bytu do bytu. Rodičia by mali myslieť predovšetkým na pohodlie dieťaťa a nie na svoje vlastné výhody. Dieťa by malo byť vždy na prvom mieste.
Spoločná starostlivosť ako alternatíva
Dnes tak máme spoločnú starostlivosť a striedavú starostlivosť ako dve rovnocenné formy starostlivosti. Rozpadá sa nám veľa vzťahov, ide o polovicu rodín, to znamená, že skoro polovica detí vyrastá v nekompletných rodinách alebo v rodinách, ktoré sú v nejakej fáze rozpadu. V tomto zmysle by sme mali oddeliť partnerstvo alebo manželstvo a rodičovský vzťah. Rodičovský vzťah je kľúčovým a formačným pre osobnosť dieťaťa a pre jeho vývinové štádiá.
Spoločná starostlivosť je model, kde si rodičia spolu delia výchovu podľa dohody a potrieb dieťaťa, čo je z pohľadu mnohých odborníkov oveľa prirodzenejšie a prospešnejšie pre dieťa. Veľmi dôležité je, aby sa rodičia snažili mať všetko spravodlivo rozdelené nielen počas bežných dní v roku, ale aj počas prázdnin, dovoleniek a počas sviatkov.
Dôležitosť komunikácie a dohody rodičov
Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Samotný znalec v posudku poukázal na skutočnosť, že pri aktuálnom nastavení nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť. Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené.
Treba mať vždy na pamäti, že aj zákon, aj súdy uprednostňujú dohodu rodičov. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak).
Systémové zlyhania a ich dôsledky
Je veľmi smutné, že na začiatku sa muži, dnes sú to však aj ženy, museli dať dokopy a museli suplovať štát a poukázať na to, že im ten štát fatálne ubližuje. Lebo tu bola skupina ľudí, ktorá si nemohla vymôcť bazálne rodičovské právo, ktoré im bolo priznané. Teda to bola v prvom rade obrovská chyba systému, že dovolil, aby sa to dialo. A boli to stovky prípadov, dnes sú to tisíce.
Na Slovensku máme veľmi veľa rozhodnutí súdov o striedavej starostlivosti, kde jeden z rodičov to dieťa vôbec nevidí. Tých príbehov je tak fatálne veľa a štát si strká hlavu do piesku a túto nezákonnosť podporuje. Lebo keď majú v rukách rozhodnutie súdu, ktoré sa nevykonáva, pretože druhý rodič v tom bráni, tak sa prirodzene odvolajú na vyšší súd, podávajú rôzne typy sťažností na Úrad verejného ochrancu práv, dávajú podnety na Úrad komisára pre deti, na ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, mnohé z nich sú v prezidentskej kancelárii.
tags: #striedava #starostlivost #nazor #psychologa