Striedavá osobná starostlivosť (SOS) predstavuje jeden z modelov starostlivosti o maloleté deti po rozvode rodičov. Tento model umožňuje dieťaťu tráviť približne rovnako dlhý čas s oboma rodičmi, čím sa zabezpečuje jeho kontakt s oboma.
Kým v riadne fungujúcej rodine je prirodzené, že o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode bývalo dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich, pričom druhý rodič mal tradične možnosť stretávať sa s dieťaťom len občas, napríklad každý druhý víkend. Táto situácia sa však začala meniť s príchodom nového právneho inštitútu.
História a medzinárodné skúsenosti
Prvé uzákonenie spoločnej (striedavej) starostlivosti sa objavilo v roku 1957 v americkom štáte Severná Karolína. K praktickému využitiu tohto modelu došlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Takáto úprava porozvodovej starostlivosti o deti zachováva deťom oboch rodičov aj po rozpade rodiny.
Po zavedení do praxe boli realizované výskumy, ktoré zisťovali vplyv striedavej starostlivosti na deti. Jednoznačne pozitívne výsledky týchto výskumov viedli k tomu, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny. V Európe existujú príklady takejto úpravy v rôznych krajinách.
Zavedenie striedavej starostlivosti na Slovensku
Na Slovensku je striedavá osobná starostlivosť v legislatíve od 1. júla 2010. Jej zavedenie bolo výsledkom novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 20. mája 2010 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2010 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Touto novelou bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
Predmetná novela zákona o rodine nadobudla účinnosť 1. júla 2010. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Striedavú osobnú starostlivosť ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.
Parlament schválil novelu zákona o rodine, ktorú predložili nezaradení poslanci Martin Kuruc a Juraj Liška. Právna norma poskytuje súdom možnosť využiť inštitút striedavej starostlivosti a tým tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť o dieťa znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období.
Kritériá pre zverenie do striedavej starostlivosti
Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.
Podľa § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od 01. 07. 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Praktické aspekty a legislatívne medzery
Od 1. júla 2010 vstúpil do platnosti zákon o striedavej starostlivosti, ktorý za určitých podmienok dáva rovnaké šance obom rodičom. Súdy by mali po novom zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti týždeň po týždni, alebo obdobne, podľa veku dieťaťa, ak neexistujú vážne problémy. Až následne sa majú preverovať prípadné problémy a námietky.
Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti bolo dôležitým krokom, avšak mnohé praktické otázky zostávajú nedoriešené. Medzi ne patria napríklad otázky týkajúce sa:
- Zdravotnej starostlivosti: Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
- Školského začlenenia: Hoci Školský zákon nevylučuje návštevu dvoch škôl, explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách, avšak bez podrobností realizácie.
- Financovania materských škôl: Nevyriešená je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze.
- Daňového bonusu: Úprava uplatňovania daňového bonusu pri striedavej starostlivosti je považovaná za nedoriešenú a potenciálne diskriminačnú.
- Trvalého pobytu: Otázka určenia trvalého pobytu dieťaťa v kontexte striedavej starostlivosti nie je vždy jednoznačná.
Všetko, čo potrebujete vedieť o odľahčovacej starostlivosti
Napriek týmto legislatívnym medzerám, striedavá osobná starostlivosť predstavuje významný posun vnímaní rodičovstva po rozvode. Zavedením tohto inštitútu sa podarilo prelomiť mýtus o "dokonalej matke" a "nedokonalom otcovi" a nastaviť nový štandard vnímania rodičovstva, kde sú obaja rodičia vnímaní ako rovnocenní partneri v starostlivosti o dieťa.
tags: #striedava #starostlivost #na #sr #vznik