Komplexný výpočet podielu dane na príspevok na opravu a údržbu

Výpočet podielu dane na príspevok na opravu a údržbu je kľúčovým prvkom finančného plánovania a hospodárnosti, či už ide o podnikanie alebo riadenie majetku. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty výpočtu daní a s tým súvisiacich príspevkov, pričom čerpá z platnej legislatívy a poskytuje praktické príklady.

Kalkulácie vlastných nákladov sú neoddeliteľnou súčasťou úspešného podnikania. Podnik, ktorý má k dispozícii informácie o výške vopred stanovených a skutočných nákladov svojich odbytových a vnútropodnikových výkonov, sa vie správne orientovať na trhu a v konkrétnej situácii sa dokáže správne rozhodovať. Konkrétne je teda treba vedieť, aké náklady má podnik pri výrobe jednotlivých druhov výrobkov, prác alebo služieb, a to nielen globálne, ale aj v jednotlivých nákladových položkách.

Dane a ich klasifikácia

Dane sa klasifikujú podľa charakteru základu, na ktorý sa daň ukladá, alebo podľa druhu činnosti, ktorá vytvára záväzok, napr. dovoz, predaj, príjem. Daňové príjmy vybraté na základe spojenia niekoľkých daňových základov sa, pokiaľ je to možné, priraďujú k dani z prevládajúceho daňového základu.

Pokuty, penále, úroky a zvýšenie dane súvisiace s plnením daňových povinností a správou daní sa triedia, ak sú identifikovateľné, s každou daňou. Pokiaľ nemožno určiť ich príslušnosť k dani, alebo pokiaľ sa nedá zistiť, či pochádzajú z daní, triedia sa pod 222. Príjmy zo zrušených daní uplatňovaných v minulých rokoch sa priraďujú k daniam, ktoré ich nahradili. Súčasťou daňových príjmov je aj poistné.

Kategória obsahuje také príjmy, ktoré vznikajú z vlastníctva majetku a z podnikania. Môžu mať podobu napr. dividend, odvodov zo zisku, úhrad za vydobyté nerasty, nájomného z prenajatých pozemkov.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 Zákona o dani z príjmov sú dôležité pre určenie daňovej povinnosti. Taktiež príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 Zákona o dani z príjmov sú relevantné.

Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka, okrem povinne zaplateného poistného a príspevkov na verejné sociálne a zdravotné poistenie v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Maximálna výška paušálnych výdavkov je limitovaná do výšky 20 000 €. Paušálne výdavky (60 %, do výšky 20 000 €, a to samostatne) sú stanovené pre úhrn príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Príklady uplatnenia paušálnych výdavkov

• Živnostník s príjmami 35 540 €: Ak daňovník dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 35 540 € a zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 2 750 €, môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 20 000 € (namiesto 60 % z 35 540 €, čo by bolo 21 324 €) plus zaplatené poistné. Celková výška výdavkov bude 22 750 € (20 000 € + 2 750 €).
• Živnostník s príjmami 12 000 €: Pri príjmoch zo živnosti vo výške 12 000 € a zaplatenom poistnom 1 850 €, daňovník uplatní paušálne výdavky vo výške 7 200 € (60 % z 12 000 €) plus zaplatené poistné. Celková výška výdavkov bude 9 050 € (7 200 € + 1 850 €).
• Súkromný lekár a príjmy z diela: V prípade kombinácie príjmov z činnosti súkromného lekára a príjmov z použitia diela je možné uplatniť skutočné výdavky pre činnosť lekára a paušálne výdavky pre príjmy z diela. Napríklad, ak príjmy z diela sú 2 650 €, paušálne výdavky sú 1 590 € (60 % z 2 650 €).
• Osobný asistent: Príjmy z výkonu osobnej asistencie sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Daňovník môže pri príjmoch z výkonu činnosti osobnej asistencie uplatniť skutočné preukázateľne vynaložené výdavky alebo sa môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z príjmov.

Kalkulácie nákladov a ich účel

Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti. Sú potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej výroby a slúžia ako podklad pre cenové rozhodovanie. Účelom kalkulácie je vyčísliť náklad na výkon a porovnať určené náklady s nákladmi konkurenčného výrobcu. Kalkulácia nákladov je internou informáciou, nie je prístupná verejnosti a slúži ako nástroj vnútropodnikového riadenia.

Kalkulácia nákladov je činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov). Štruktúra nákladov v kalkulácií je daná kalkulačným vzorcom. Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu).

Kalkulačný vzorec a jeho zložky

V podnikových kalkulačných vzorcoch možno priamy materiál členiť do niekoľkých kalkulačných položiek. Kalkulácie nákladov môžu mať teda najrôznejšie formy. Treba stanoviť takú formu, ktorá bude postačovať účelu, t. j. racionálnym spôsobom zistiť objektívnu výšku nákladov príslušného výkonu.

Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky (napr. v poľnohospodárskom podniku namiesto priameho materiálu v živočíšnej výrobe bude krmivo, stelivo, v rastlinnej výrobe osivo, hnojivo a pod.) alebo sa v kalkulačnom vzorci vyskytujú špecifické položky.

• Priamy materiál: Obsahuje všetky suroviny, základný materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje do výrobku, tvorí jeho podstatu, a ďalej materiál, ktorý prispieva k vytvoreniu podstatných vlastností výkonu. Patria tu aj obaly, do ktorých sa výrobok plní.
• Priame mzdy: Súvisia s uskutočnením výkonu. Obvykle sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za určitú splnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Patria tu najmä základné mzdy - časové, úkolové, príplatky a doplatky ku mzdám.
• Ostatné priame náklady: Zaraďujeme tu ostatné náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné sociálne poistenie, náklady na technologické palivo a energiu, odpisy, náklady na záručné opravy, licencie a patenty atď.
• Výrobná (prevádzková) réžia: Vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Môže to byť akýkoľvek náklad súvisiaci s výrobou, riadením a obsluhou výrobného procesu. Patria tu najmä náklady na opravy, energiu, odpisy dlhodobého majetku, mzdové náklady obsluhujúcich a pomocných zamestnancov atď.
• Správna réžia: Patria sem náklady spojené s riadením podniku ako celku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie. Napr. mzdové náklady, cestovné, nájomné, poštové a telefónne poplatky, náklady na zákonné poistenie miezd zamestnancov.

Delenie nákladov: Priame a nepriame

Nákladové samostatné položky sú predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame (jednotkové) náklady. Za priame náklady považujeme také, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (výrobným procesom daného výrobku) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky.

Nákladové komplexné položky sú predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie výroby a nazývajú sa nepriame (režijné) náklady. Tieto náklady sa týkajú viacerých výkonov, prípadne jedného výkonu alebo priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítajú len určitým rozvrhnutím.

Delenie nákladov na priame a nepriame závisí od konkrétnych podmienok - od foriem organizačnej štruktúry podnikov a typov výroby, od voľby kalkulačnej jednotky, od úrovne noriem spotreby, od presnosti evidencie atď. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré kalkulačné položky raz priamymi, inokedy nepriamymi nákladmi. Napríklad mzdy výrobných robotníkov sú zvyčajne priamymi nákladmi, ale v chemickom podniku pri výrobe viacerých druhov výrobkov sú nepriamymi nákladmi. Nepriame vyčísľovanie nákladov na kalkulačnú jednotku nie je presné a v podnikoch so širším sortimentom je dosť komplikované.

Kalkulačná jednotka

Kalkulačnou jednotkou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom, úžitkovými vlastnosťami alebo iným spôsobom (napr. ks, t, m3, prevádzková hodina výkonu, tonokilometer, jednotka zložitosti). Kalkulačná jednotka predstavuje konkrétny výkon (výrobok, práce, služby alebo skupiny príbuzných výrobkov vznikajúcich v rovnakom technologickom procese s približne rovnakou skladbou nákladov), na ktorý sa stanovujú a zisťujú náklady. Vzhľadom na množstvo a dôležitosť uvedených úloh majú kalkulácie v sústave riadenia nezastupiteľné postavenie, pretože ich podstatou je stanovenie alebo zistenie nákladov vo vzťahu k výkonu, ktorý vzniká ako konečný produkt činnosti podniku. Je nevyhnutné využiť systém kalkulácií v riadení podniku tak, aby pôsobili na celý proces riadenia v časových etapách správne.

Kalkulácie z hľadiska času

Kalkulácie z hľadiska času (zostavovania a platnosti) a funkcií v riadiacom procese sa stotožňujú. Ekonomické rozhodnutia vychádzajú väčšinou z faktu, že cena je známa (stanovená trhom) a kalkulácia nákladov má určiť ekonomicky únosnú výšku nákladov. Tým sa vyvíja tlak na hospodársku činnosť podniku, a to z toho dôvodu, že príslušné ceny síce závisia od vzťahu ponuky a dopytu, ale ponuka závisí od pomeru nákladov k očakávaným cenám. Kalkulácie sa môžu uplatniť pri všetkých činnostiach podniku.

• Predbežné kalkulácie: Zostavujú sa pred začatím výrobného procesu. Pomocou nich podnik zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky pre plánované zníženie nákladov. Osobitným druhom predbežných kalkulácií je prepočtová kalkulácia, ktorá sa zostavuje nepravidelne, podľa potreby.
• Plánová kalkulácia: Je jedným z nástrojov konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Počas plánovaného obdobia sa plánové kalkulácie nemenia, a to ani keď sa menia výrobné podmienky. Zostavujú sa na základe plánových progresívnych noriem.
• Operatívna kalkulácia: Je nástrojom na ukladanie konkrétnych úloh vnútropodnikovým útvarom na úrovni vopred stanovených nákladov vyjadrujúcich technické, technologické a organizačné podmienky známe v čase jej zostavovania. Operatívna kalkulácia sa zostavuje na základe podrobných operatívnych noriem spotreby.
• Dodatočné (výsledné) kalkulácie: Vypracúvajú sa po ukončení výroby príslušného výrobku a vyjadrujú výšku skutočných nákladov. Sú nástrojom kontroly, či podnik dodržal plánované náklady a slúžia na rozbor efektívnosti výroby.

Kalkulácia úplných a neúplných nákladov

Základom kalkulácie úplných nákladov je snaha priradiť všetky podnikové náklady jednotlivým výkonom. Táto kalkulácia obsahuje všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou výkonu, preto sa nazýva aj kalkulácia absorpčná.

Základom kalkulácie neúplných nákladov je rozdelenie nákladov na náklady variabilné (závislé na objeme výkonov) a náklady fixné (závislé na čase). Kalkulácia neúplných nákladov do kalkulácie výrobku zahŕňa len variabilné náklady. Za ziskové rozpätie výrobku sa potom považuje marža (rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi).

Poukazovanie podielu zaplatenej dane

Poukázanie podielu zaplatenej dane správcom dane prijímateľovi sa riadi ustanovením § 50 ods. 6 Zákona o dani z príjmov a prijímateľ musí splniť podmienky uvedené v § 50 ods. 6 písm. c) a d).

Prijímatelia podielu zaplatenej dane

Podľa § 50 ods. 4 ZDP možno podiel zaplatenej dane poskytnúť nasledujúcim právnickým osobám:

• Občianske združenie (zákon č. 83/1990 Zb.) alebo organizačná jednotka združenia (§ 11a zákona č. 83/1990 Zb.).
• Nadácia (zákon č. 34/2002 Z. z.).
• Neinvestičný fond (zákon č. 147/1997 Z. z.).
• Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z.).
• Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti (zákon č. 308/1991 Zb.).
• Organizácia s medzinárodným prvkom (zákon č. 116/1985 Zb.).

Účely, na aké možno podiel zaplatenej dane uvedeným právnickým osobám poskytnúť, musia mať prijímatelia zahrnuté v predmete svojej činnosti a definované sú v § 50 ods. 4 ZDP. Zoznam prijímateľov je zverejnený na internetovej stránke Notárskej komory SR: www.notar.sk.

Povinnosti prijímateľa podielu zaplatenej dane

Vzhľadom na zameranie príspevku sa budeme zaoberať iba povinnosťami prijímateľa podielu zaplatenej dane, ktorými sú neziskové organizácie (ďalej nerozoberáme povinnosti daňovníka, ktorý poskytuje 2 % dane).

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola v inej sume.

Príklady poukázania podielu dane

• Daňovník s 8,76 €: Daňovník môže svoj podiel 8,76 € poukázať rovným dielom dvom prijímateľom.
• Oprava nesprávneho údaja: Ak zamestnanec vo vyhlásení neuviedol výšku sumy 2 % zaplatenej dane (iný nesprávny údaj), správca dane vyzve daňovníka na jeho opravu (v súlade s § 50 ods. 7 ZDP).
• Vplyv dodatočného daňového priznania: Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie, ktoré zníži jeho daňovú povinnosť, poukázaný podiel dane sa neupravuje. Preplatok na dani sa zníži o rozdiel medzi pôvodne poukázanou sumou a 2 % z upravenej daňovej povinnosti.
• Daňový bonus a nulová daň: Ak zamestnancovi vyšla po uplatnení daňového bonusu daň nula, nemôže uplatniť postup podľa § 50 (poskytnúť 2 % zaplatenej dane), nakoľko nezaplatil žiadnu daň.

tags: #vypocet #podielu #dane #na #prispevok #oprava