Rozpad rodiny a s tým spojené rozhodovanie o starostlivosti o dieťa predstavuje vždy náročnú situáciu. Striedavá starostlivosť, ako jedna z možností, vyvoláva množstvo otázok a názorov, najmä ak sa týka veľmi malých detí. Tento článok sa venuje rôznym aspektom striedavej starostlivosti, pričom zohľadňuje potreby dojčiat, skúsenosti rodičov a názory odborníkov.
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Čo je striedavá starostlivosť?
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Striedavá starostlivosť je model, pri ktorom sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove dieťaťa po rozchode alebo rozvode. Dieťa trávi určitý čas u jedného rodiča a potom sa presúva k druhému. Najčastejšie sa striedajú týždenné intervaly, ale existujú aj iné varianty, ktoré môžu byť prispôsobené potrebám dieťaťa a možnostiam rodičov. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora.
Právny rámec a podmienky
Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."
Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. „Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Ak striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi."
Ústavný súd Českej republiky zdôrazňuje, že súdy musia brať do úvahy skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Názory odborníkov a psychologické aspekty
Odborníci sa nezhodujú v názore na striedavú starostlivosť u veľmi malých detí. Niektorí tvrdia, že pre dieťa je dôležité mať stabilné prostredie a striedanie môže narušiť jeho pocit bezpečia. Iní sú presvedčení, že ak je dieťa zvyknuté na oboch rodičov a rodičia sú schopní spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť prospešná aj pre 2-ročné dieťa.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
„Na striedavú starostlivosť sú vhodní iba tí rodičia, ktorí sú schopní zachovať vo výchove koalíciu. Musia ťahať za jednej povraz, musia byť tím,“ hovorí PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, PhD. To dokážu iba vtedy, keď nimi nemáva hnev, zloba, smútok, bolesť a sklamanie z toho, ako sa ich vzťah skončil, a nevedú žiadnu, ani tichú zákopovú vojnu, v ktorej dieťa používajú buď ako zbraň, alebo ako štít.
Ak sa dieťa presúva medzi dvoma nepriateľskými prostrediami, striedavá starostlivosť nie je vhodná. Je pre dieťa nesmierne ťažké ostať lojálnym voči obom rodičom, ale to je presne to, čo chce a potrebuje. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Striedavá starostlivosť a dojčatá
Dojčenie, spoločné spanie, nosenie a ďalšie nástroje vzťahovej výchovy menia pohľad matiek na starostlivosť o dieťa. Táto predstava nie je často aplikovateľná pri dojčených deťoch. Ľudia, ktorí nie sú na dojčenie zvyknutí, netušia, čo nočné dojčenie pre 3-ročné či staršie dieťa znamená, netušia, aké náročné by preň bolo stráviť noc mimo domu.
Dojčenie môže pokračovať aj v prípade, že by s vami dieťatko nestrávilo víkend. Máme skúsenosti s mnohými deťmi, ktorých matky odchádzali na služobné cesty, či z iných dôvodov s nimi netrávili nejaký čas. Dojčenie môže pokračovať ďalej.
Praktické aspekty a dôležité faktory
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je potrebné zvážiť niekoľko praktických aspektov:
- Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov: Ak rodičia žijú ďaleko od seba, striedanie môže byť pre dieťa namáhavé, najmä ak musí navštevovať dve rôzne školy. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
- Schopnosť rodičov spolupracovať: Striedavá starostlivosť vyžaduje, aby rodičia dokázali komunikovať a dohodnúť sa na dôležitých veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako je výber školy, lekára a mimoškolských aktivít.
- Potreby dieťaťa: Je dôležité zohľadniť individuálne potreby dieťaťa a jeho povahu. Niektoré deti potrebujú viac stability a ťažšie sa prispôsobujú zmenám.
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.
Jedným z plánov, ktorý sa dá použiť, je striedanie týždňov s otcom a matkou, pričom začiatok týždňa (pondelok a utorok) trávi dieťa s jedným rodičom a potom piatok, sobotu a nedeľu s druhým. Tento plán je vhodný pre rodičov, ktorí veľa cestujú alebo majú zamestnanie, ktoré im to umožňuje. Je vhodný pre deti od 4 rokov, ale aj pre staršie deti do 10-12 rokov. Ďalší plán je striedanie období po 5 alebo 7 dňoch.
Vytvorenie domova v obidvoch prostrediach
Veľa ľudí to prirovnáva k chodeniu s batôžtekom, že dieťa nemá svoj domov. Myslím, že toto nie je správny pohľad na striedavú starostlivosť. Tá má byť o tom, že vytvorím dieťaťu miesto, kde sa cíti byť milované, kde je v bezpečí a takýchto miest môže byť na svete veľa. Nemali by sme zabúdať na to, že my sme dieťa nestvorili a nepatrí nám. Sme tu nato, aby sme sa do dospelosti oň starali, to je všetko. Dieťa má svoj život a svoj osud, s ktorým prišlo cez nás na svet. A že je oveľa dôležitejší vzťah dieťaťa s mamou alebo s otcom, ako to, ako trávia čas. Aj keď mám iné predstavy o tom, čo je správne, je dôležité, aby dieťa malo dobrý vzťah s tým druhým rodičom.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
V slovenskej súdnej praxi naďalej prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného rodiča, najčastejšie matky. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.
Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.
Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
tags: #striedava #starostlivost #kojenec