Striedavá starostlivosť a jej úskalia pri veľkej vzdialenosti medzi rodičmi

Striedavá starostlivosť je model usporiadania rodinných vzťahov po rozchode rodičov, pri ktorom sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz bežnejšou, ale zároveň vyvoláva množstvo otázok a obáv, najmä ak rodičia žijú vo veľkej vzdialenosti od seba, dokonca aj v dvoch rôznych štátoch. Ako vplýva na deti? Je to spravodlivé riešenie pre oboch rodičov? A čo je najdôležitejšie - je to naozaj v najlepšom záujme dieťaťa?

Právny pohľad na striedavú starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku bola striedavá starostlivosť zavedená do legislatívy v roku 2010 zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod).

V súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine platí, že "Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa." Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.

Záujem dieťaťa ako kľúčový faktor

Ust. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu - vrátane pracovných možností rodičov, stability bývania, doterajšej starostlivosti, vzťahu detí k obom rodičom a ich vlastného názoru, ak sú dostatočne zrelé.

Ak by zmena znamenala pre rodiča stratu zamestnania a ohrozenie bývania, je dôležité tieto skutočnosti detailne uviesť v písomnom vyjadrení k návrhu a doložiť ich dôkazmi (pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, hypotéka). Súd môže návrhu vyhovieť aj proti Vášmu nesúhlasu, ak dospeje k záveru, že je to v záujme detí. Nie je však povinný návrhu vyhovieť automaticky - argumenty a dôkazy majú veľkú váhu.

Frekvencia striedania a vek dieťaťa

Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Čím menšie dieťa, tým rigidnejší by mal byť systém striedavky.

Striedavá starostlivosť a vzdialenosť

Jednou z najväčších výziev pri striedavej starostlivosti je veľká vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, najmä ak ide o dva rôzne štáty. V takýchto prípadoch sa frekvencia striedania stáva kľúčovou a môže mať značný vplyv na psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Napríklad, ak matka s dcérou žije takmer 70 km od manžela a zabezpečila jej novú školu, súd bude skúmať, či je pre dieťa udržateľné navštevovať dve rôzne školy. Dcéra, ktorá je nešťastná a nechce navštevovať dve rôzne školy, pričom jasne dala najavo, že chce žiť s matkou, má silný argument, ktorý súd zohľadní.

V situácii, keď sa matka s dieťaťom presťahovala do hlavného mesta, čo je približne 290 km vzdialenosť od bývalého partnera, a podľa dohody sa mali o syna striedať týždenne, je takáto dohoda neaktuálna. Stále cestovanie je pre syna namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. Súd by v konaní určite zohľadnil neprimeranú vzdialenosť, ktorú dieťa musí cestovať každý týždeň. V takýchto prípadoch je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti, najmä ak ide o dvojročné dieťa.

Riziká striedavej starostlivosti pri veľkej vzdialenosti

Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. Psychologička Mgr. Martina upozorňuje, že čím kratšie sú intervaly striedania, tým je to náročnejšie pre dieťa aj pre rodičov. Dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin zažívať rovnako vzor ženskej a aj mužskej roly, ale nie za cenu nestability a neustáleho cestovania. Dôležité je, aby dieťa malo pocit, že má miesto, kde sa cíti byť milované a kde je v bezpečí.

Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom.

Komunikácia rodičov a jej dôležitosť

Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Krajský súd Prešov uviedol: „Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa."

Ak exmanželka podá návrh na zmenu úpravy styku (napr. žiada striedavú starostlivosť alebo častejší styk), súd bude skúmať, či je takáto zmena v záujme detí. Vaša pracovná situácia, fakt, že pracujete v zahraničí a zabezpečujete výživné, ako aj doterajší spôsob styku, sú pre súd relevantné. Ak by zmena znamenala pre Vás stratu zamestnania a ohrozenie bývania, odporúčam tieto skutočnosti detailne uviesť v písomnom vyjadrení k návrhu a doložiť ich dôkazmi (pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, hypotéka).

Čo robiť, ak je striedavá starostlivosť nevhodná?

Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením. Ak striedavá starostlivosť nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), je potrebné podať vyjadrenie a vlastný návrh na súd, opísať konkrétne dôvody a priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.

V prípade, že dôjde k zmene bydliska, kde je vzdialenosť neprimeraná a v konaní pred súdom, by to súd určite zohľadnil. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa.

Striedavá starostlivosť a výživné

Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť. Pri striedavej starostlivosti totiž nie je potrebné stanoviť výšku výživného - obaja rodičia sa podieľajú na výživnom rovnakým podielom. Ak ste spísali dohodu o výživnom na maloletého, túto je potrebné dať na schválenie na súd, resp. spísať novú dohodu vo výživnom vzhľadom na výdavky na maloletého a túto dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná.

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

Pohľad psychológa: Plusy a mínusy striedavej starostlivosti

Psychologička Mgr. Martina, ktorá má skúsenosti s prácou s deťmi a rodičmi v škôlke a vedie Alma Centrum v Bratislave, zdôrazňuje, že pri striedavej starostlivosti je dôležité citlivo vnímať potreby dieťaťa a zohľadňovať konkrétnu rodinnú situáciu.

• Rovina Dieťaťa: Dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin zažívať rovnako vzor ženskej a aj mužskej roly.
• Rovina Rodičov: Obidvaja rodičia sa musia položiť otázku, či sa chcú starať o dieťa. A ak obaja povedia áno, tak musia nájsť spôsob, ako sa oň postarajú.
• Rovina Kultúry: Je potrebné brať do úvahy zaužívané modely správania a očakávania spoločnosti.

Najzraniteľnejším členom rodiny je dieťa. Nemá fyzické, duševné a ani mentálne kapacity sa o seba postarať, robiť rozhodnutia, ani preberať zodpovednosť. Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky.

tags: #striedava #starostlivost #dva #staty