Gastrolístky a finančný príspevok na stravovanie: Pravidlá a zmeny pre zamestnancov a SZČO

Gastrolístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Napriek tomu, že ich pozná takmer každý, okolo ich poskytovania panuje množstvo nejasností. Od 1. januára 2022 nadobudli účinnosť viaceré legislatívne zmeny, ktoré zásadne ovplyvňujú pravidlá poskytovania príspevkov na stravovanie pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Novela Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov

Národná rada SR dňa 26. októbra 2021 schválila zákon č. 416/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pôvodne bol tento zákon predložený ako poslanecký návrh, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony.

Súčasné daňové zvýhodnenie príspevku zamestnávateľa na jedlo alebo na gastrolístok (fakticky bez akéhokoľvek obmedzenia zhora) skončilo 31. decembra 2021. Od 1. januára 2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta), s výnimkou prípadov, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. januára 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenie
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov
• môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Nárok na stravovanie: Kedy vzniká a kedy nie?

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. To platí nielen pre zamestnancov na plný úväzok, ale aj pre tých, ktorí pracujú napríklad 5 či 6 hodín. Ak pracovná zmena trvá 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nevzniká.

V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nárok na stravné vzniká v každom pracovnom pomere, v ktorom je splnená podmienka výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a konatelia/spoločníci

Osoby pracujúce na základe dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), ako aj konatelia či spoločníci s.r.o., nemajú zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo prostredníctvom vnútorného predpisu. Podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musia byť zamestnancom známe. Ak zamestnávateľ rozšíri okruh osôb o konateľa (spoločníka), tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Práca z domu a stravné

Zamestnanci vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu (tzv. home office) majú nárok na stravovanie, ak vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Z dôvodu nedostupnosti stravovania v jedálni zamestnávateľa sa im zvyčajne poskytujú stravné lístky, gastrokarty alebo finančný príspevok na stravovanie podľa ich výberu.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí:

• sú vyslaní na pracovnú cestu (okrem zamestnancov, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). V takomto prípade majú nárok na stravné (diéty) podľa Zákona o cestovných náhradách. Za dni, kedy majú nárok na diéty, im neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok.
• v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. oprava prevádzky, výpadok elektriny).

Výška príspevku na stravovanie a zmeny

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Aktuálne sumy stravného (od 1. decembra 2025)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR upravuje sumy stravného na základe indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Od 1. decembra 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

• 5 až 12 hodín: 9,30 €
• nad 12 až 18 hodín: 13,80 €
• nad 18 hodín: 20,60 €

V súlade s týmto, maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie (55 % z 9,30 €) je 5,12 €.

Minimálna hodnota stravnej poukážky

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €). Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca.

Tabuľka: Prehľad zmien výšky príspevkov na stravovanie

Voľba medzi gastrolístkami a finančným príspevkom

Od 1. marca 2021 majú zamestnanci možnosť výberu medzi stravovacou poukážkou (gastrolístkom) a finančným príspevkom na stravovanie. Táto možnosť voľby sa však nevzťahuje na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa. Alternatíva poskytovať zamestnancom gastrolístky teda nebola zrušená, ale zamestnanec má právo vybrať si, či mu zamestnávateľ na stravovanie prispeje vo forme gastrolístkov alebo finančným príspevkom vyplácaným spolu so mzdou. Zamestnanec je svojim výberom následne viazaný 12 mesiacov, a to odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Oslobodenie od dane a odvodov

Suma príspevku na stravovanie zamestnávateľa do výšky 5,12 € (od 1. decembra 2025) je oslobodená od dane z príjmov a poistných odvodov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Vyplácanie stravného a zrážky zo mzdy

Stravovanie musí byť zabezpečené od prvého dňa vzniku pracovného pomeru a už v čase, keď zamestnanec vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vznikol nárok (napr. z dôvodu PN), zamestnávateľ o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a ostalo mu navyše vyplatené stravné, je povinný ho vrátiť zamestnávateľovi. Od 1. novembra 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

SZČO a výdavky na stravné (od 1. decembra 2025)

Od 1. januára 2022 už SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky, nemusí pri uplatňovaní daňových výdavkov na stravovanie preukazovať dokladmi nákup stravy. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. decembra 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €).

SZČO si túto sumu môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Na rozdiel od zamestnancov sa na SZČO nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #gastrolistky #prispevok #zamestnanca