Striedavá osobná starostlivosť: Právne aspekty a praktické výzvy

Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) je právny inštitút, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku od 1. júla 2010 novelizáciou zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Táto legislatívna zmena zaviedla popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov aj striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Ide o usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Definícia a kritériá

Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností, ako upraviť styk s maloletými deťmi po rozvode. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.

„Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.“ (Löwy, A. a kolektív, 2022).

Historický kontext a vývoj

Prvýkrát bola spoločná starostlivosť uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Takáto úprava porozchodovej starostlivosti o deti zachováva deťom oboch rodičov aj po rozpade rodiny. Po zavedení do praxe boli robené výskumy, ktoré zisťovali, ako pôsobí striedavá starostlivosť na deti. Jednoznačne pozitívne výsledky týchto výskumov zapríčinili, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny.

Na Slovensku je striedavá starostlivosť v legislatíve od 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z. z. z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Legislatívny rámec striedavej osobnej starostlivosti

Striedavá osobná starostlivosť je upravená v niekoľkých právnych predpisoch, avšak v niektorých oblastiach ešte stále chýba explicitnejšia úprava.

1. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.

Základná úprava striedavej osobnej starostlivosti je obsiahnutá v ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch alebo dokonca aj dlhšie, v závislosti od veku a potrieb dieťaťa a vzdialenosti bydlísk rodičov.

Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Zákon pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa.

Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

2. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.

Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76, ods. 1, písm. 3.

3. Zákony týkajúce sa štátnych dávok

a) Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov). Podľa ust. § 3, ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody.“ To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. § 35 ZoR súd.

b) Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa

Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

c) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi

Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti oboch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti spoločne s otcom.

4. Materská a rodičovská dovolenka

Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku súčasne. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení), ale nie súčasne.

5. Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.

a) Materské školy

Deti môžu navštevovať dve škôlky pri SOS. Nevyriešená je však otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Je možné, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.

b) Školská dochádzka

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).

6. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (Daňový bonus)

Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Podľa ust. § 33, ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.“ Táto úprava je často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.

7. Trvalý pobyt zákon č. 253/1998 Z. z.

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Pri striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt.

8. Sociálnoprávna ochrana detí - zákon č. 305/2005 Z. z.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc. V internej norme IN č. 014/2012 je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

9. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

Tento zákon žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.

Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa alebo dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.

Praktické aspekty striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Dôležité je zabezpečiť dieťaťu dva plnohodnotné domovy a stabilné výchovné prostredie.

1. Dva domovy

Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. To znamená prispôsobiť domácnosť, zariadiť detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybaviť oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré si samotné dieťa chce zobrať. Existuje aj atypický model, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia.

2. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, základným pravidlom bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

3. Komunikácia rodičov

Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa ju realizovať písomne.

4. Financovanie potrieb dieťaťa

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady (strava, oblečenie, obuv, kozmetika, hračky, školské potreby a pod.). Spoločné výdavkya tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku (školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.).

5. Rozhodovanie rodičov o dieťati

V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon o rodine príkladom uvádza, ktoré veci sú podstatnými, ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.

6. Styk počas prázdnin a sviatkov

Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas vianočných sviatkov (napr. striedavo každý rok). Pri týždňovom intervale striedania treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. V takom prípade môže byť riešením dvojtýždňový interval počas leta.

Riešenie sporov a právne poradenstvo

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na striedavej starostlivosti, je potrebné podať návrh na súd. Súd v týchto konaniach koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a bude mať možnosť sa ku všetkému vyjadriť. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom ÚPSVaR.

Podávanie návrhu na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh je potrebné podrobne odôvodniť, opísať majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa, určiť výšku výživného (prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť) a určiť úpravu styku počas prázdnin.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vysporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.

Súd môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov.

tags: #striedava #osobna #starostlivost