Rozvodovosť je v súčasnosti vážnym spoločenským problémom, ktorý sa dotýka čoraz väčšieho počtu rodín. Dôsledky rozpadu manželstva pritom najviac pociťujú deti, ktoré sa často stávajú obeťami sporov medzi rodičmi. Veľká časť súčasných manželstiev sa ocitá v kríze, následkom ktorej dochádza k rozvodu. Pri rozvode je vždy dieťa najohrozenejším jedincom, následky si často nesie do života v podobe nespracovanej traumy, neschopnosti nadviazať osobné vzťahy, nedôvery v seba a pod. Jednou z možností, ako minimalizovať negatívne dopady rozvodu na dieťa, je striedavá osobná starostlivosť.
Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej aj „striedavá starostlivosť“) zaraďujeme do škály porozvodových modelov starostlivosti o maloletých. Podstatou tohto inštitútu je striedavá zmena bydliska dieťaťa v stanovených časových intervaloch. Tento model však vyvoláva rôzne reakcie a je dôležité k nemu pristupovať s ohľadom na individuálne potreby dieťaťa. Táto forma starostlivosti niekedy vyvoláva rozporuplné postoje v laickej i odbornej verejnosti, radoch sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov a samozrejme u rodičov v rozvodovom konaní, ktorých sa táto téma bytostne dotýka.
Cochemská prax ako alternatíva k rozvodovým sporom
Z praxe kolízneho opatrovníka a sociálneho kurátora pre deti a mládež, ako aj z osobnej životnej skúsenosti, vníma autor rozvod často ako rukojemnícku drámu, v ktorej je hlavnou obeťou dieťa. Možným riešením tejto drámy je Cochemská prax v rozvodovej starostlivosti o dieťa. Tento model je funkčnou a v mnohoročnej praxi overenou alternatívou k rozvodovým sporom o výchovu detí. V Cochemskej praxi ide o vzdanie sa osobnej moci a s tým spojenou manipuláciou druhým človekom. Tento model naopak vychádza z presvedčenia, že každý človek má v sebe sebauzdravovacie, samoregulačné sily a schopnosti riadiť sám svoj vlastný život. Hlavnou úlohou zástupcov jednotlivých profesií potom je, aby človeku v problémovej situácii boli pomocníkmi či sprievodcami (ľudsky a odborne) na jeho vlastnej ceste a umožnili mu dospieť k riešeniu, ktoré je prijateľné a najvhodnejšie práve pre neho, pretože sa zrodilo z neho samého. To isté sa týka celej rodiny - všetkých jej príslušníkov. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je súčasťou Cochemskej prax - je o dohode dvoch emocionálne zrelých rodičov na primeranej starostlivosti o dieťa. V žiadnom prípade sa v tejto publikácii nestotožňujeme s mechanickým delením času medzi oboch rodičov na zdanlivo spravodlivé rozdelenie 50/50, kde sa ľahko opomína najlepší záujem dieťaťa.
Prezumpcia striedavej starostlivosti
Cieľom predloženého príspevku je zamyslieť sa nad prezumpciou inštitútu striedavej starostlivosti, ktorú možno pozorovať na viacerých úrovniach. V prvom rade je prezumpcia striedavej starostlivosti badateľná na úrovni rodičovských dohôd. K dobrovoľnému uzatváraniu dohôd o striedavej starostlivosti vedie rodičov najmä skutočnosť, že striedavá starostlivosť, na rozdiel od výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, garantuje vo väčšom rozsahu právo rodičov vychovávať svoje dieťa, s tým súvisiace právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť, ako aj udržiavanie produktívneho vzťahu medzi dieťaťom a oboma rodičmi.
Súdna prax na Slovensku
Vychádzajúc zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny má v podmienkach súdnej praxe Slovenskej republiky počet rozhodnutí o striedavej starostlivosti stúpajúcu tendenciu, hoci v každom roku len o nepatrné stotiny percent. Aj napriek tejto tendencii však netreba zabúdať na to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov dochádza i k rušeniu nariadenej striedavej starostlivosti. Na porovnanie uvádzame, že obdobný názor prevláda aj v aplikačnej praxi slovenských súdov. „Striedavá starostlivosť nie je normou, každý prípad treba posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a špecifiká prípadu. Vzhľadom na to, že z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. V súlade s najlepším záujmom dieťaťa je, aby súd u každej osoby, ktorá má o uplatnenie striedavej starostlivosti úprimný záujem, posúdil všetky relevantné kritériá samostatne. Povinnosť všeobecného súdu uvažovať o možnej prezumpcií striedavej starostlivosti, by teda mala nastúpiť až za predpokladu naplnenia všetkých zákonných kritérií.
Rodinné právo: Osobná starostlivosť o dieťa a striedavá starostlivosť o dieťa
Belgická právna úprava
Články 373 a 374 belgického občianskeho zákonníka stanovujú princíp spoločného výkonu rodičovskej autority. Vzhľadom na tento princíp zostávajú rodičovské práva a povinnosti každého rodiča aj po rozpade ich manželstva zachované. Rodičia môžu uzatvoriť súkromnú dohodu, a to aj s využitím odbornej pomoci, napr. formou mediácie. Finálnu verziu súkromnej dohody sú rodičia povinní predložiť príslušnému súdu, ktorý rozhodne, či jej obsah zodpovedá záujmom dieťaťa. S prihliadnutím na obsah riešených otázok, súd prioritne rozhoduje o určení bydliska dieťaťa, nie o výkone rodičovskej zodpovednosti. Ak nedôjde k uzatvoreniu rodičovskej dohody, rozhodne súd. Ten môže poveriť výlučným výkonom rodičovskej autority iba jedného rodiča. V takomto prípade si však druhý rodič vyhradzuje právo na dohľad, teda právo byť informovaný o dieťati. Takisto má právo na osobný styk s dieťaťom, ktorý sa mu môže obmedziť iba pre veľmi vážne dôvody. Zákonnú prednosť spoločnej rodičovskej autority však nemožno vykladať ako povinnosť súdu automaticky rozhodnúť o jej nariadení v každom porozvodovom konaní. Legislatívnymi zmenami v oblasti rodičovstva sa zaviedla prednosť striedavej starostlivosti od roku 1983.
Česká právna úprava a judikatúra
Česká právna úprava kladie všetky druhy modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode na jednu úroveň. Prvým a prelomovým nálezom v tomto ohľade bol nález, sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. Presvedčivú argumentáciu Ústavného súdu ČR priaznivo prijali najmä rozvedení rodičia, ktorým neboli ich deti do starostlivosti zverené. Maloleté deti, pochádzajúce z rozvádzajúceho sa manželstva, boli na základe dohody ich rodičov v režime faktickej striedavej starostlivosti. Po odchode matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti podal otec maloletých návrh na úpravu styku počas rozvodu a po ňom, pričom žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd návrhu nevyhovel s odôvodnením, že maloletí vyjadrili svoju spokojnosť s pretrvávajúcim výchovným usporiadaním. Styk s otcom však nepatrne rozšíril. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja rodičia maloletých. Keďže nevhodnosť striedavej starostlivosti najskôr opierali o útly vek maloletých a neskôr v čase ich školopovinnosti o stabilitu výchovného prostredia matky, popreli zmysel zákonnej úpravy a ustálenej judikatúry ESĽP. Vzhľadom na argument všeobecného súdu, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre maloletých v útlom veku, možno legitímne očakávať, že po uplynutí istého časového obdobia a po nástupe maloletých do školských zariadení odpadne prekážka zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti. Ak by sa takáto zmena (vyšší vek maloletých) označila za nedostatočnú, vážne by sa spochybnil princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Ústavný súd ČR však upozornil na to, že postoj zákonodarca a judikatúra Ústavného súdu ČR a ESĽP vychádzajú z odlišnej idey ako tej, ktorú v tomto prípade uplatnili všeobecné súdy. Najlepším záujmom dieťaťa je poskytnutie starostlivosti od oboch rodičov, samozrejme, za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Po prijatí analyzovaného nálezu prišiel ďalší, v ktorom Ústavný súd ČR označil striedavú starostlivosť za všeobecné pravidlo úpravy styku s maloletým, a to aj napriek skutočnosti, že tento záver zo zákonnej úpravy nevyplýva: „Pokud oba rodiče projevují o dítě skutečný zájem a chtějí jej mít v péči a zároveň oba naplňují relevantní objektivní kriteria ve zhruba stejné míře, čl. 10 odst. 2 Listiny a čl. 8 Evropské úmluvy ve spojení s čl. 32 odst. 4 Listiny a čl. 3 odst. 1 a čl. 18 odst. 1 Úmluvy o právech dítěte vytváří presumpci ve prospěch střídavé péče. Tuto presumpci lze vyvrátit, nicméně jsou k tomu zapotřebi pádne důvody, mající oporu v ochraně najlepšího zájmu dítěte. Prítomný rozpor medzi ideou zákonnej úpravy o rovnosti všetkých modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode a aplikačnou praxou o prezumpcii inštitútu striedavej starostlivosti, si Ústavný súd ČR zrejme uvedomil a v snahe o korekciu svojich striktných názorov o tomto inštitúte v uznesení sp. zn. 1234/15, z 12.
Metodický manuál pre odborníkov
Metodický manuál, ktorý držíte v rukách, vznikol v rámci realizovaného projektu Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pod názvom: Cielené odborné vzdelávanie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku sociálnych vecí a rodiny. Druhé doplnené vydanie vybraných textov zo sociálneho poradenstva je určené pre sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, psychológov a iných odborníkov v pomáhajúcich profesiách. Táto publikácia korešponduje so študijným programom v odbore sociálna práca. Kniha je určená pre ľudí v rozvodovom a porozvodovom konaní, záujemcov i odborníkov o túto tému. Ponúka alternatívnu formu starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov a pomáha pochopiť dieťa v striedavej starostlivosti.
tags: #striedava #osobna #starostlivost #o #dieta #cochemska