Stravné a cestovné náhrady na služobných cestách: Komplexný sprievodca pravidlami a zmenami

Predstavte si, že vyrážate na služobnú cestu. Či už ide o jednodňovú návštevu klienta v inom meste, viacdňovú pracovnú cestu po Slovensku alebo vás zamestnávateľ vysiela do zahraničia, okrem pracovných povinností vás určite zaujíma aj to, aké náhrady vám prináležia.

Tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie o stravnom a cestovných náhradách pri služobných cestách, a to pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Význam cestovných náhrad a stravného

Cestovné náhrady a stravné sú dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov, ktorí cestujú v rámci svojich pracovných povinností. Ich hlavnou funkciou je kompenzovať reálne výdavky, čím zabezpečujú hladký chod firmy a motivujú zamestnancov, aby efektívne plnili úlohy aj mimo pracoviska. Tieto náhrady zohrávajú dôležitú úlohu z viacerých hľadísk:

Pre zamestnancov

• Finančná kompenzácia: Cestovné náhrady a stravné slúžia na pokrytie výdavkov spojených s cestovaním (napr. pohonné hmoty, cestovné lístky, ubytovanie) a stravovaním počas pracovnej cesty. Vďaka týmto náhradám zamestnanci nemusia znášať finančné náklady spojené s výkonom práce mimo ich bežného pracoviska.
• Motivácia a spokojnosť: Poskytovanie cestovných náhrad a stravného je dôležitým motivačným faktorom a prispieva k spokojnosti zamestnancov. Vnímajú to ako prejav uznania a rešpektu zo strany zamestnávateľa.
• Právna povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ je zo zákona povinný poskytovať zamestnancom cestovné náhrady a stravné za splnenia určitých podmienok.

Pre zamestnávateľov a podnikateľov

• Daňové výdavky: Cestovné náhrady a stravné, ktoré podnikateľ vypláca zamestnancom alebo si ich uplatňuje sám (napr. ak je SZČO), sú daňovo uznateľné výdavky. Tieto výdavky znižujú základ dane a daňovú povinnosť.
• Efektívne fungovanie podniku: Umožňujú flexibilné riadenie pracovných úloh a zabezpečujú mobilitu zamestnancov, čo je kľúčové pre efektívne fungovanie podniku.
• Konkurencieschopnosť: Poskytovanie adekvátnych cestovných náhrad a stravného je dôležité pre prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov.

Cestovné náhrady a stravné - porovnanie

Cestovné náhrady a stravné sú pojmy spojené s kompenzáciou výdavkov zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné povinnosti mimo svojho bežného pracoviska. Napriek tomu, že sú navzájom prepojené, predstavujú odlišné druhy náhrad. Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou. Ide o kompenzáciu nákladov spojených s cestovaním a sú definované v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Tento zákon rieši aj otázku stravného. Stravné je príspevok na stravovanie, ktorý zamestnanec dostáva počas služobnej cesty. Tento príspevok má pokryť zvýšené náklady na jedlo mimo bežného pracoviska.

Kto má nárok na cestovné náhrady podľa slovenského práva

Všeobecne platí, že nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Okrem nich však Zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby:

• Osoby v pracovnoprávnom vzťahu: Zamestnanci v pracovnom pomere, štátni zamestnanci, členovia družstiev (ak je to v stanovách), dočasne pridelení zamestnanci.
• Osoby na základe dohôd: Fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, len ak je náhrada cestovného dohodnutá v dohode.
• Osoby definované osobitnými predpismi: Zahraniční zamestnanci, rodinní príslušníci zamestnancov v zahraničí, verejní funkcionári, audítori, daňoví poradcovia a iné osoby definované osobitnými predpismi.
• Osoby v iných vzťahoch s nárokom na náhradu cestovného (podmienené dohodou): Členovia orgánov právnických osôb, osoby plniace úlohy pre právnické alebo fyzické osoby bez pracovnoprávneho vzťahu.

SZČO a cestovné náhrady

SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Cestovné náhrady zahŕňajú:

• Cestovné výdavky - náklady na dopravu (napr. autobus, vlak, lietadlo, alebo vlastné motorové vozidlo).
• Stravné - nárok na paušálne sumy podľa dĺžky pracovnej cesty.
• Ubytovanie - náklady na ubytovanie, ak sú dokladované (napr. faktúrou z hotela).
• Vedľajšie výdavky - parkovanie, diaľničné známky, vstupné poplatky a podobne.

Od začiatku roka 2022 odpadá daňovníkom, ktorí sú zároveň SZČO, povinnosť preukazovať výšku stravného dokladom (napr. faktúrou, pokladničným dokladom). Do daňových výdavkov však môžu uznať za každý odpracovaný deň len sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín.

Pre uplatnenie cestovných náhrad a stravného musia viesť evidenciu o pracovných cestách. Mala by obsahovať dátum, cieľ cesty, účel cesty, prejdené kilometre a ďalšie relevantné údaje.

Čo je pracovná cesta

Pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko. Ak vás zamestnávateľ vysiela na pracovnú cestu mimo obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska, potrebuje od vás súhlas.

Váš súhlas s vyslaním na pracovnú cestu nepotrebuje vtedy, keď:

• Ide o pracovnú cestu v rámci obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska.
• Vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce.
• Ste sa so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodli, že budete vykonávať pracovné cesty.

Maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená. Jej trvanie je vo všeobecnosti vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Vždy však musí ísť len o prechodné plnenie úloh. Výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

Druhy cestovných náhrad

Náhrada cestovných výdavkov

Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi cestovné výdavky, ktoré musia byť preukázané, že vznikli v súvislosti s pracovnou cestou. Ide napríklad o cestovné lístky na verejnú dopravu (autobus, vlak, MHD), letenky, cestovné za použitie taxíka a podobne.

Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla

Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste vlastné vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky (benzín, nafta, plyn). Takisto dostáva základnú náhradu za každý kilometer jazdy.

Ak zamestnanec nemá k dispozícii doklady o kúpe pohonných látok, na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije jednotková cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu a určuje ju Štatistický úrad SR. Štatistický úrad poskytuje aj ceny troch nových pohonných látok - bioLNG, vodík a elektrická energia na dobíjanie elektromobilov.

Výška základnej náhrady za každý kilometer jazdy sa pre rok 2026 mení a závisí od typu vozidla:

• Jednostopové vozidlá a trojkolky: 0,090 €/km
• Osobné motorové vozidlá: 0,313 €/km

Náhrada za použitie vozidla zaradeného do obchodného majetku

Ak používate auto zaradené v obchodnom majetku na pracovné cesty, máte nárok na uplatnenie výdavkov na spotrebované pohonné látky (PHL). Pri uplatnení výdavkov môžete využiť jednu z 3 možností:

1. Kniha jázd a prepočet podľa spotreby z technického preukazu: Vediete podrobnú evidenciu o každej jazde (dátum, cieľ, počet km). Následne prepočítate spotrebu PHL podľa údajov o spotrebe z technického preukazu vozidla a cien PHL v čase nákupu. Je to najpresnejší spôsob, ak máte presné údaje o spotrebe a vediete si poctivo knihu jázd. Má to však aj svoje nevýhody. Tento spôsob je administratívne náročný a vyžaduje si precízne vedenie evidencie. Dôležité je, aby ste si odkladali všetky doklady o nákupe PHL.
2. Výdavky podľa dokladov o nákupe PHL, maximálne do výšky vykázanej z GPS: Uplatňujete si výdavky na PHL na základe dokladov o nákupe, ale maximálne do výšky, ktorú preukážete pomocou GPSky vo vašom aute. Ak vaša GPS zaznamenáva presné trasy a spotrebu, dokážete získať presnejšie údaje. Znižuje sa riziko neuznania výdavkov v prípade kontroly. Táto metóda si však vyžaduje inštaláciu a používanie GPS sledovacieho zariadenia. Dôležité je zabezpečiť, aby dáta z GPS boli relevantné a preukázateľné.
3. Paušálne výdavky do výšky 80 % z preukázateľného nákupu PHL: Uplatníte si paušálne 80 % z celkovej sumy, ktorú ste preukázateľne zaplatili za PHL počas zdaňovacieho obdobia. Je to najjednoduchší spôsob z hľadiska administratívy. Nie je potrebné viesť knihu jázd ani používať GPS. Na druhej strane, nemusí to presne odrážať skutočné náklady na PHL. Ak máte nízke náklady na PHL, nemusí byť tento spôsob najvýhodnejší.

Treba spomenúť, že ak je auto súčasťou firemného majetku, všetky náklady spojené s jeho používaním sú daňovými výdavkami. Týka sa to aj nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Konkrétne ide o: Kúpnu cenu, ktorá sa do nákladov premietne prostredníctvom odpisov, opravy, servis a údržba auta (pravidelné prehliadky, náhradné diely, lak na auto, vosk na auto a pod), zákonné a havarijné poistenie, pohonné látky, daň z motorových vozidiel, príslušenstvo a iné náklady (diaľničná známka, parkovanie, pneumatiky).

Náhrady ubytovacích výdavkov

Ak je v rámci pracovnej cesty potrebné ubytovanie, zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané výdavky za ubytovanie. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie hotelovým účtom alebo účtom z súkromného ubytovania.

Ak si výdavky na ubytovanie chcete uplatniť ako SZČO, podmienkou je, aby ste si vybrali zariadenie podľa určenia. Musí byť prevádzkované na základe živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom je poskytovanie ubytovacích služieb. To znamená, že ubytovanie musí byť poskytované v rámci podnikateľskej činnosti.

Čo sa považuje za ubytovacie zariadenie?

• Hotely.
• Penzióny.
• Motely.
• Apartmány (ak sú prenajímané v rámci podnikateľskej činnosti).
• Ubytovne.

Čo sa nepovažuje za ubytovacie zariadenie?

• Súkromné ubytovanie u fyzickej osoby, ktorá nemá oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.
• Ubytovanie u priateľov alebo rodiny.

Náhrady iných preukázaných výdavkov

Zamestnanec má nárok aj na náhradu ďalších preukázaných výdavkov. Tieto náklady musia byť priamo spojené s pracovnou cestou. Ide napríklad o poplatky za parkovanie, diaľničné poplatky, vstupné na služobné podujatia, poplatky za telefónne hovory a podobne.

Poistenie liečebných nákladov

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia, je povinný mu zabezpečiť poistenie liečebných nákladov. Výdavky na toto poistenie sú pre zamestnávateľa daňovo uznateľné. Rovnako aj SZČO si môže uplatniť výdavky na poistenie liečebných nákladov, ak cestuje do zahraničia kvôli svojej podnikateľskej činnosti.

Je dôležité mať doklad o zaplatení poistenia (poistnú zmluvu, doklad o úhrade). Uchovajte si tiež doklady o prípadných lekárskych ošetreniach v zahraničí.

Náhrada za cesty na návštevu rodiny

Zamestnanec vyslaný na dlhodobú pracovnú cestu má za splnenia určitých podmienok nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny. Pre zamestnávateľa sú tieto preplatené výdavky daňovo uznateľné.

Podmienky sú:

• Pracovná cesta musí trvať viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
• Pred začiatkom pracovnej cesty musí byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená písomná dohoda o poskytovaní náhrady za cesty na návštevu rodiny.
• Zamestnanec má nárok na náhradu raz za týždeň. Ak však kolektívna zmluva, pracovná zmluva alebo iná písomná dohoda stanovuje dlhší čas, náhrada môže byť dohodnutá maximálne na jeden mesiac.
• Tiež musí preukázať vynaložené cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, bločky za pohonné látky).

Návšteva rodiny prerušuje pracovnú cestu. Je dôležité presne určiť čas prerušenia a pokračovania pracovnej cesty.

Stravné pri pracovnej ceste (diéty)

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak zamestnanec vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu:

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. večere o 7,21 € (20,60 € x 35 % = 7,21 €).

Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia. Zaokrúhľuje sa až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Príklad: Vyplácanie stravného pri pracovnej ceste

Firma zamestnancovi vypláca finančný príspevok na stravovanie vo výške 4,50 eura na deň. Zamestnanec mal na august 2025 (v mzde za jún 2025) vyplatený príspevok za celý mesiac. V auguste bol zamestnanec 4 dni na pracovnej ceste od 4. 8. 2025 do 7. 8. 2025. Za každý deň, kedy bol zamestnanec na pracovnej ceste má nárok na stravné vo výške 19,50 eura.

Mzdárka vypláca zamestnancovi príspevok na stravovanie vopred s nárokom.

1. K30 - náhrada za stravu: Do augustovej výplaty pridáte zložku mzdy K30 - náhrada za stravu a v kalendári označíte dni pracovnej cesty. Zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách prináleží za tento deň stravné a nie príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. Doplníte výšku stravného, v našom prípade zadáte do tarify sumu 19,50 EUR na deň, program vypočíta čiastku 78 eur a označíte pole znížiť nárok na stravovanie.
2. 979 - finančný príspevok na stravu: V mzde za august 2025 vyplatíte zamestnancovi finančný príspevok na október 2025. Pole odpočítať neodprac. dni za mesiac je označené s voľbou aktuálny. Program automaticky zníži počet dní v ZM 979 a 516 o štyri dni.

V prípade, ak zamestnancom poskytujete stravné lístky a zamestnanec by mal poskytnuté stravné lístky aj za dni pracovnej cesty, využijete rovnakú funkčnosť.

Ako sa počíta stravné pri zahraničných pracovných cestách

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Zvýšené sumy stravného určené podľa § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka na ich zvýšenie. Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.

Prehľad vývoja súm stravného v SR:

Príspevok zamestnávateľa na stravné

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenia
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
• môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka.

Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie.

Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo.

Výška stravného zamestnanca od 1.12.2025

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55 % z jeho hodnoty.

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec. Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Niektorí zamestnávatelia poskytujú príspevky nad rámec zákonom stanovenej sumy buď zo sociálneho fondu, alebo dobrovoľne z vlastných zdrojov.

Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.
• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

tags: #stravny #prispevok #sluzobna #cesta