Právny význam princípu: Občan môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané

Pri vymedzení pojmu právny štát sa názory právnych teoretikov zhodujú, že ide o štát, v ktorom vládne právo. Obyvatelia, rovnako ako aj štát a štátne orgány, nestoja nad právom a sú viazaní jeho pôsobením. Charakteristickým znakom demokratického štátu je skutočnosť, že je tvorený zo slobodných a rovnoprávnych subjektov a úlohou štátnej moci je ochraňovať slobodu a práva občanov. Taktiež je pre demokratický štát príznačné, že dodržiavanie platného práva sa nevzťahuje len na občanov, ale platí pre všetkých. Štátna moc môže vykonávať svoje právomoci len na základe práva a v jeho medziach.

Výsledkom činnosti politického liberalizmu v kontinentálnej Európe, rovnako ako aj anglo-amerického liberalizmu, je myšlienka a teória právneho štátu. Významnými predstaviteľmi prvej skupiny boli napríklad Charles-Louis de Secondat Montesquieu, Wilhelm von Humboldt a Imanuel Kant. Opozitum právneho štátu tvorí policajný štát. Ide o štát, v ktorom dominuje absolutistická monarchia, v ktorom sa občan proti zásahom štátnej moci nemohol účinne brániť a v ktorom všetka moc bola sústredená v exekutíve. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Právny štát je určitý ideál, ku ktorému sa jednotlivé štáty pokúšajú priblížiť.

Zásady právneho štátu

Slovenská republika, ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, sa riadi princípom, že každý občan môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť konať niečo, čo mu zákon neukladá. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a je základným pilierom právneho štátu.

Ústava Slovenskej republiky ako základný kameň

Ústava SR, prijatá Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992, definuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a umožňuje systém voľnej súťaže politických strán. Ústava zakotvuje princíp zastupiteľskej demokracie, kde všetka moc v štáte pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Slovenská republika rešpektuje zásady, ktoré zabezpečujú slobodu a autonómiu jednotlivca v rámci právneho poriadku. Medzi tieto zásady patrí aj:

• Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané: Táto zásada znamená, že občan má právo slobodne sa rozhodovať a konať v rámci hraníc stanovených zákonom. Ak zákon niečo nezakazuje, je to dovolené.
• Nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá: Táto zásada chráni občana pred svojvoľným zasahovaním štátu do jeho života. Štát nemôže nikoho nútiť robiť niečo, čo mu zákon neukladá.
• Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon: Táto zásada obmedzuje moc štátu a zabezpečuje, že štátne orgány nemôžu konať svojvoľne, ale iba v súlade so zákonom.

V právnom štáte platí téza, že právne normy majú upravovať vzťahy do budúcna, nie do minulosti. Ochranu občianskej slobody jednotlivca, rovnako ako jeho konania v minulosti, sa odvodzuje od princípu zákazu retroaktivity. Rovnako sú chránené aj právne účinky, ktoré plynú z tohto konania.

Ľudské práva a slobody

Ľudské práva a slobody sú na území Slovenskej republiky upravené Ústavou SR a zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Existencia univerzálnych a neodňateľných ľudských práv a základných slobôd tvorí základ modernej koncepcie ľudských práv. Bez ohľadu na štátne občianstvo patria všetkým ľuďom. Prioritne sú dané prirodzeným právom štátu, nie pozitívnym právom. Táto skutočnosť odôvodňuje prirodzené právo myšlienkou rovnakej slobody všetkých ľudí, ktorú musí štát uznať a zabezpečiť na základe spoločenskej zmluvy. Svedomie a presvedčenie, svetonázor, morálka a náboženstvo sú vyňaté z kompetencie štátu. Sú výlučne v individuálnej dispozícii, vrátane rozhodovania o národnej príslušnosti. Povinnosti občana sú chápané ako určité hranice základných práv a slobôd. Občania sa môžu plnohodnotne podieľať na spravovaní štátu iba za predpokladu, že sú im tieto práva a slobody priznané. Rovnako tak môžu vykonávať všetky činnosti, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom daného štátu.

Princípy dobrej správy

Pojem „dobrá správa“ v slovenskom právnom poriadku nie je jednoznačne definovaný. Môžeme si ho však vysvetľovať ako koncept základných pravidiel postupu a správania sa správneho orgánu hmotnoprávnej a procesnej povahy. Predstavuje tiež súhrn pravidiel, ktoré nezaväzujú správne orgány silou zákona, no majú byť štandardom slušnosti a morálky každého správneho orgánu. Správny orgán dostáva v demokratickej spoločnosti mandát od občanov k tomu, aby hájil ich záujmy, spravoval spoločný majetok, a teda aj verejná správa má byť službou občanom a nie naopak.

Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe. Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje aj samostatné definície tak správneho orgánu, ako aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Princípy dobrej správy sú čoraz viac zdôrazňované tak v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Medzi dôležité princípy dobrej správy patria:

• Zásada rovnosti a zákaz diskriminácie: správne orgány sú povinné zaobchádzať so súkromnými osobami v rovnakých situáciách rovnakým spôsobom. Nesmie dôjsť k diskriminácii osoby na základe pohlavia, etnickej príslušnosti, náboženstva alebo iného presvedčenia.
• Zásada proporcionality: správne orgány musia zavádzať opatrenia ovplyvňujúce práva a oprávnené záujmy súkromných osôb iba v prípade, ak je to nevyhnutné a v miere potrebnej na dosiahnutie sledovaného cieľa.
• Zásada spoluúčasti: zaručuje súkromným osobám realizáciu práva zúčastniť sa na správe vecí verejných.
• Zásada rešpektovania súkromia: vychádza z čl. 7 Listiny a čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky.
• Princíp transparentnosti: správne orgány sú povinné poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
• Princíp právnej istoty: správne orgány rozhodujú v medziach platných právnych predpisov, pričom na určitú právne relevantnú otázku má byť pri opakovaní v rovnakých podmienkach daná rovnaká odpoveď.

Organizácia štátnej moci a ochrana práv

Princípy ústavnosti a zákonnosti, obmedzenej vlády sú zabezpečované významným spôsobom deľbou moci. Mnohí významní autori, už od obdobia antiky, sa zaoberali témou rozdelenia moci, aby sa tým zabránilo koncentrácií moci v rukách jednej osoby, resp. orgánu, ktoré by následne viedlo k jej zneužitiu. Do popredia sa myšlienka deľby moci dostáva najmä vďaka skúsenostiam s absolutistickou monarchiou, kde sústredenie všetkej moci v rukách panovníka umožňovalo jej zneužitie. Prostredníctvom deľby moci sa najmä zabezpečuje jej nezávislosť. Jednotlivé zložky moci majú byť striktne oddelené. Nemajú zasahovať do iných zložiek, avšak majú plniť funkciu akéhosi orgánu dohľadu.

Zákonodarná moc (Národná rada SR)

Zákonodarnú moc zveruje Ústava Slovenskej republiky Národnej rade SR. NR SR je jediným (jednokomorovým) ústavným a zákonodarným orgánom SR. Má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním. Voľba je založená na princípe pomerného zastúpenia. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území SR. Nezávislosť poslancov umožňuje ústavný princíp poslaneckej imunity (nedotknuteľnosti).

Činnosť NR SR riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. NR zriaďuje z poslancov svoje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. NR je schopná sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Na prijatie platného uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. V niektorých prípadoch (prijatie a zmena ústavy, vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, podanie obžaloby na prezidenta, vypovedanie vojny inému štátu) sa vyžaduje tzv. kvalifikovaná väčšina.

Postavenie prezidenta a vlády

Postavenie prezidenta a vlády je upravené v šiestej hlave Ústavy SR. Prezident je hlava štátu, najvyšší reprezentant suverénneho medzinárodného subjektu. Reprezentuje štát ako celok. Volia ho občania v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý má právo voliť a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Prezident vymenúva a povyšuje generálov, je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vymenúva profesorov a rektorov vysokých škôl, vyhlasuje referendum. Ako reprezentant štátu navonok zastupuje SR (prijíma diplomatov), má právo udeľovať štátne vyznamenania. Vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR.

Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci v štáte. Je zodpovedná NR. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident. Vláda musí do 30 dní po vymenovaní predstúpiť pred NR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery. Vláda SR je kolektívnym orgánom, rozhoduje v zbore. Môže vydávať predpisy vo forme vládneho nariadenia, to možno vydať len na základe zákona, nariadenia sa publikujú v Zbierke zákonov SR. O ostatných veciach prijíma uznesenia. Jednotlivé ministerstvá možno zriadiť a ich pôsobnosť vymedziť len zákonom. Na základe zákonného splnomocnenia môžu ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vydávať právne predpisy a to formou vyhlášky.

Súdnictvo a Ústavný súd SR

Koncepcia súdnictva SR sa zakladá na princípe úplne nezávislých a nestranných súdnych orgánov. Ich úlohou je garantovať práva a slobody a zákonom chránené záujmy občanov, právnických osôb a štátu. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Nezávislosť pri rozhodovaní súdov je najpodstatnejším prejavom skutočnosti, že súdom patrí v sústave štátnych orgánov osobitné postavenie. Rovnako tak súdy plnia funkciu garanta súdnej ochrany práv a slobôd občanov.

Základné práva občanov na súdnu a inú ochranu sú formulované v siedmom oddieli druhej hlavy Ústavy SR. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi či správnymi orgánmi a právo na tlmočníka, ak sa vedie konanie v jazyku, ktorý neovláda. Všetci účastníci konania sú si rovní, musí im byť poskytnuté najmä právo vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany. Ústava zakotvuje prezumpciu neviny, to znamená, že obvinený je považovaný za nevinného až do vyslovenia jeho viny právoplatným súdnym rozsudkom. Obvinený má právo na obhajobu, nie je povinný vo svojej veci vypovedať.

Ústavný súd SR je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, o súlade nariadení vlády, vyhlášok ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou a zákonmi. Ústavný súd SR sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov vymenúva prezident na dvanásť rokov. Na čele je predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd.

Objektívna zodpovednosť a dobrá správa v praxi

Ministerstvo vnútra SR prijalo právnu úpravu ustanovujúcu objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, a to bez ohľadu na jeho zavinenie. Táto objektívna zodpovednosť je upravená v § 6a zákona č. 68/2012 Z. z. a to tak, že držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky. Držiteľovi vozidla teda pribudli ďalšie povinnosti, avšak nevieme, akým spôsobom má túto povinnosť zabezpečiť či dokonca vynucovať. Zákonodarca tu de facto priznáva zlyhanie štátu a neschopnosť postihovať konkrétne osoby a čo viac, túto povinnosť prenáša na občana - držiteľa vozidla.

Sankcie za porušenie pravidiel cestnej premávky (príklady)

Správny orgán teda nemôže rozhodovať o tom, v akej výške pokutu udelí, ale je viazaný zákonom stanovenými rozsahmi. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.

tags: #obcan #moze #konat #vsetko #to #co