Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN) je finančná náhrada, ktorá sa poskytuje poškodenému v prípade, ak mu v dôsledku poškodenia zdravia klesol príjem zo zamestnania alebo podnikania. Cieľom tejto náhrady je kompenzovať rozdiel medzi príjmom, ktorý by poškodený mal, ak by k úrazu nedošlo, a príjmom, ktorý reálne dostáva po úraze.
Právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ) nie je daná, lebo o týchto nárokoch rozhoduje vždy súd, a to i v prípadoch konaní o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácani.
Právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ) nie je daná, lebo o týchto nárokoch rozhoduje vždy súd, a to i v prípadoch konaní o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácani.
Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 463/2003 Z. z. o sociálnom po- istení v znení neskorších predpisov nevyplýva právomoc Sociálnej poisťovne rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za čas pred 1.
Krajský súd v B. B. uznesením z 5. novembra 2004 rozsudok okresného súdu zrušil, konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že v zmysle § 272 ods. 1 a 3 zákona č.
Rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 463/2003 Z. z.
Krajský súd v Banskej Bystrici (na odvolanie navrhovateľa) uznesením z 31. januára 2005, č. k. 14 Co 15/05, zrušil uznesenie Okresného súdu Lučenec a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto uznesením súd prvého stupňa pre nedostatok právomoci súdu (§ 7 ods. 1 O. s. p.) zastavil konanie o odškodnenie pracovného úrazu (náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 1. februára 1995 do 30. júna. 2003 v sume 470 150,- Sk) začaté 9.
Podmienky nároku na náhradu za stratu na zárobku
Základnou podmienkou pre vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN je pokles zárobku v dôsledku poškodenia zdravia. Tento pokles musí byť priamym dôsledkom pracovnej neschopnosti spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.
Nárok na náhradu straty na zárobku má poškodený v tom rozsahu, v akom vyššie uvedené dávky nedosahujú jeho bežný zárobok. Porovnáva sa teda bežný príjem pred úrazom a reálny príjem počas PN (náhrada + nemocenské).
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má poškodený aj v prípade, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. Poškodený v takomto prípade musí preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Pri určení výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti treba vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol, nebyť úrazu.
Za podstatnú zmenu pomerov poškodeného, odôvodňujúcu zmenu v úprave jeho nároku za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, treba považovať priznanie starobného dôchodku na jeho žiadosť; zdrojom jeho príjmu je dôchodok ako dávka sociálneho zabezpečenia a nie mzda, resp. jej náhrada.
Od 1. januára 1989 sa nárok za stratu na dôchodku stal predmetom úpravy sociálneho zabezpečenia; do hrubého zárobku, z ktorého sa vypočítava starobný dôchodok, sa započítava aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pracovní ...
Pri úraze nezabudnite priložiť k PN aj „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, aby ste získali aj úrazový príplatok. Existuje od roku 2022.
Výpočet náhrady za stratu na zárobku
Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN sa vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Poškodený nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.
Denný vymeriavací základ sa podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určuje ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, a počtu dní tohto obdobia.
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad:
Poškodený s priemerným mesačným zárobkom 2.053,- € bol práceneschopný 44 dní. Jeho strata na zárobku počas PN predstavovala 3.569,- €. Sociálna poisťovňa mu vyplatila dávky z nemocenského poistenia vo výške 403,- €. Podľa súčasného spôsobu výpočtu má poškodený nárok na náhradu za stratu na zárobku len vo výške 375 €. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.07.2004 by bola výška náhrady 3.166,- €.
Príklad:
Denný hrubý zárobok poškodeného v rozhodnom období bol vo výške 49 EUR/deň. Poškodený bol dôsledkom dopravnej nehody PN 388 dní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenému poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo výške 9.702 eur a náhrada mzdy vo výške 229,22 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem poškodeného by v období PN bol vo výške 19.012 eur. V rozhodnom období však mal poškodený príjem len vo výške 9.931,22 eur.
Príklad:
Poškodený pracoval ako obchodný zástupca pre spoločnosť XX a v pracovnom pomere by naďalej zotrval, ak by nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. V dôsledku zdravotných následkov však stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce, a preto bol nútený ukončiť pracovný pomer. Práceneschopnosť poškodeného trvala od XX do XX. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa XX bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. K rovnakému dátumu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 550 EUR mesačne. V prípade, že by poškodený nebol nútený ukončiť pracovný pomer, naďalej by vykonával svoju pôvodnú prácu a poberal pravidelný príjem. Vzhľadom na trvalé zdravotné obmedzenie však stratil nielen svoju predchádzajúcu pracovnú pozíciu, ale jeho zdravotný stav mu neumožňuje, a ani do budúcna neumožní, opätovné uplatnenie sa na trhu práce. Poškodený tak zostáva „nezamestnaný“. Z uvedeného dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN nasledovne: Pred vznikom poškodenia zdravia dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.700 EUR. Jeho jediným súčasným príjmom je invalidný dôchodok v sume 550 EUR mesačne. Za obdobie od XX (dátum priznanie invalidného dôchodku) do XX by mu za bežných okolností vznikol nárok na mzdu v celkovej výške 40.000 EUR.V uvedenom období však poškodený reálne poberal len invalidný dôchodok v celkovej výške 12.000EUR. Rozdiel medzi potencionálnym príjmom a skutočne dosiahnutým príjmom predstavuje zaostalú rentu v sume 28.000 EUR. Poškodenému zároveň vzniká nárok na náhradu straty na zárobku vo forme mesačnej renty vo výške 1.100 EUR od XX, a to až do zmeny pomerov.
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá bola vyplácaná k 31. decembru 2003 a považuje sa za úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sa vypláca v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003, za ktorú je potrebné považovať sumu, v akej bola vyplácaná, po zdanení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Nemožno stotožňovať úrazovú rentu, priznanú podľa § 88 a 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá od 1. januára 2004 dani z príjmu nepodlieha, a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ...
I.Z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že výplatu tam uvedeného plnenia Sociálna poisťovňa preberá. Ak teda bola fyzickej osobe k31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za škodu pri pracovnom úraze vzniknutú pred 26. novembrom 1993, potom nie je potrebné, aby poberateľ takej náhrady po 31. decembri 2003 osobitnou žiadosťou požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu tejto náhrady. Z uvedeného dôvodu sa v takom prípade neuplatní ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Elektronická práceneschopnosť (ePN) a dávky
Práceneschopnosť (ďalej len „PN“) je súčasťou života každého zamestnanca, no s postupom času sa systém zasielania vyvíja. Od 1. júna 2022 nastala významná zmena, kedy sa papierové potvrdenia PN postupne nahradili elektronickým systémom. Tento proces je postupne minulosťou. PN sa teraz potvrdzuje takmer všade elektronicky, prostredníctvom záznamu v elektronickej zdravotnej evidencii pacienta. Papierové PN sú vystavené skôr vo výnimočných prípadoch resp.
Zamestnanec počas obdobia dočasnej PN poberá počas prvých 14 dní od zamestnávateľa náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a až od 15. dňa má nárok na vyplácanie dávky nemocenské, poskytované Sociálnou poisťovňou. Nemocenské následne prislúcha poistencovi od 15.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najviac do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Vďaka elektronickému systému sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a následne aj zamestnávateľovi. Keď vás lekár uzná za dočasne práceneschopného a urobí tak elektronicky, už vám nebude vystavovať papierové potvrdenie. Po návšteve lekára sa môžete rovno vybrať domov a začať liečbu. Elektronická práceneschopnosť (ePN) zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Nárok na úrazovú rentu, ktorá bola priznaná poškodenému zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z., v zmysle § 89a tohto zákona zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Ustanovenie § 89a zák. č. 461/2003 Z. z. o zániku nároku na úrazovú rentu sa však nevzťahuje na úrazovú rentu, ktorá bola podľa § 272 ods. 3 tohto zákona prekvalifikovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na ktorú vznikol nárok pr ...
Premlčanie nároku
Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskôr po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).
Zmeny v právnej úprave a judikatúra
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2016 rozhodol o nesúlade § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. Návrh na preskúmanie ústavnosti napadnutého zákonného ustanovenia podal Okresný súd Košice I (ďalej len „navrhovateľ“). Podľa názoru navrhovateľa napadnutá právna úprava, priznávajúca náhradu za stratu na zárobku, predstavuje redukované odškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného. Spravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody môže podľa názoru navrhovateľa zodpovedať len také usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil, pri ktorom dochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takémuto spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedal princíp náhrady straty na zárobku v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej sa poskytlo odškodnenie v rozsahu rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenskými dávkami počas práceneschopnosti. Navrhovateľ tak v konečnom dôsledku kritizuje použitie kritérií právnej úpravy úrazového príplatku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na posudzovanie straty na zárobku v občiansko-právnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ namietal nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 20 ods. 1 ústavy garantujúcim základné právo vlastniť majetok, ako aj s čl. 12 ods. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad s čl. 20 ods. 1 ústavy garantujúcim základné právo vlastniť majetok, ústavný súd najprv pristúpil k porovnaniu náhrady za stratu na zárobku v práve sociálneho zabezpečenia a náhrady za stratu na zárobku v občianskom práve, pričom okrem iného konštatoval, že pracovná neschopnosť vyvolaná pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nie je nevyhnutne následkom protiprávneho konania, ale je neželaným právnym stavom, na účel eliminácie ktorého zákonodarca zaviedol inštitút osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 a nasledujúcich Zákonníka práce. Na strane druhej pracovná neschopnosť spätá so stratou na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka je výsledkom ujmy spôsobenej na zdraví protiprávnym konaním škodcu. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania pritom nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide skôr o realizáciu pozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. Inými slovami, ide tu o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, nie o odškodnenie presne kvantifikovateľného, protiprávnym konaním vyvolaného majetkového znevýhodnenia poškodeného spadajúceho do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Následne ústavný súd pristúpil k samotnému prieskumu ústavnej konformity posúdenia základu nároku a sumy náhrady regulovaných v § 446 Občianskeho zákonníka podľa predpisov o sociálnom poistení, pričom po detailnej analýze dospel k záveru, že posúdenie nároku na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného i jej sumy podľa právnej úpravy úrazového príplatku nerešpektuje požiadavku, aby tento nárok bol uspokojovaný v súlade s princípom plnej náhrady skutočnej majetkovej škody, teda sumy, ktorú by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia protiprávnym konaním. Navyše, s ohľadom na príkaz posudzovať i základ nároku podľa § 446 Občianskeho zákonníka kritériami platnými pre úrazový príplatok je reálnou eventualita, že u osôb spôsobilých preukázať reálnu možnosť dosahovania zárobku počas vzniknutej práceneschopnosti, avšak nemajúcich nárok na nemocenské či náhradu príjmu, nebude možné náhradu zárobkovej straty priznať. Z ústavno-právneho hľadiska to znamená, že prostredníctvom § 446 Občianskeho zákonníka zákonodarca použil nástroje formujúce podobu základného práva zaručeného čl. 39 ods. 1 ústavy a odstraňujúce negatívne dôsledky sociálnej udalosti na účel ochrany základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy tak, že nerešpektoval požiadavku dôslednosti a úplnosti ochrany základného práva vlastniť majetok zaručeného osobe postihnutej protiprávnym konaním (škodovou udalosťou). Vychádzajúc z uvedených východísk ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s čl. 20 ods. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1 ústavy zakotvujúcim princíp rovnosti, ústavný súd vykonal na posúdenie zákazu diskriminácie klasický ústavnoprávny test, na základe ktorého dospel k záveru, že veritelia (poškodení) zo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého naplnením hypotézy právnej normy zakotvenej v § 446 Občianskeho zákonníka sú znevýhodnení voči iným veriteľom záväzkovo-právnych vzťahov založených majetkovou škodou vyvolanou protiprávnym úkonom, ktorej rozsah je dostatočne objektivizovateľný. Právna úprava nárokov na náhradu ujmy u týchto iných veriteľov je prejavom úsilia zákonodarcu odstrániť ujmu spôsobenú protiprávnym konaním v plnej výške. Napadnuté ustanovenie sa však popísanou ambíciou normotvorcu nevyznačuje. Má totiž za následok, že poškodeným, ktorí počas pracovnej neschopnosti nemajú nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské, neumožňuje domôcť sa akejkoľvek náhrady vzniknutej zárobkovej straty. Ostatným dotknutým poškodeným zasa garantuje náhradu straty na zárobku len v redukovanej výške, a to buď následkom uplatnenia daňovo-odvodových predpisov, alebo aj z dôvodu spojenia s pravidlami verejného sociálneho poistenia, ktoré pri regulácii zodpovedajúcich vymeriavacích základov dávok nemocenského poistenia celkom prirodzene nie sú nastavené tak, aby poškodenému počas práceneschopnosti zaistili príjem dosahujúci spolu s náhradou podľa § 446 Občianskeho zákonníka disponibilný príjem spred škodovej udalosti. Dochádza tak k znevýhodneniu poškodených podľa § 446 Občianskeho zákonníka zo skupiny ostatných porovnateľných majetkovo poškodených v dôsledku civilno-právneho deliktu, a to bez ospravedlniteľného dôvodu, čo je v rozpore s ústavným princípom rovnosti. Vychádzajúc z uvedených východísk ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade ani s čl. 12 ods. Podrobné odôvodnenie predmetného rozhodnutia ústavného súdu je obsiahnuté v odôvodnení samotného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. JUDr.
Košice 10. októbra (TASR) - Ustanovenie Občianskeho zákonníka o určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN) poškodeného je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Podľa príslušného ustanovenia sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posúdi a suma tejto náhrady určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Daný paragraf na ÚS napadol Okresný súd Košice I. V podaní argumentoval, že súčasná právna úprava predstavuje redukované odškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného. Pritom podľa ustanovenia účinného do 31. júla 2004 náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného tvorila rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Okresný súd Košice I pri podaní na ÚS vychádzal z konkrétneho prípadu, keď sa poškodený, zranený pri dopravnej nehode vinou iného vodiča od roku 2007 domáha náhrady za stratu na zárobku počas jeho zhruba dvojmesačnej práceneschopnosti. O rozhodnutí pléna ústavných sudcov na neverejnom zasadnutí informovala Kancelária ÚS. K odôvodneniu tohto rozhodnutia pripája odlišné stanovisko sudkyňa Ľudmila Gajdošíková.
Krajský súd v K. rozsudkom zo 7. mája 2010 potvrdil rozhodnutie z 10. úrazovú rentu v sume 1,50 € mesačne od 1. januára 2004. postupne zvyšovala podľa príslušných zákonných úprav od 1. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ bol od 27.
Krajský súd v K. zmenil rozsudok Okresného súdu M., v spojení s doplňacím rozsudkom tak, že žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd odôvodnil tým, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení inak správne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca sa totiž domáhal náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 1.
Sťažovateľka v podstatnom namietala, že krajský súd nesprávne a prísne formalisticky posúdil rozsah jej nároku, resp. vymeriavací základ, pretože nezohľadnil špecifické právne relevantné okolnosti jej prípadu. Z uvedeného je zrejmé, že krajskému súdu vytýka nesprávnu aplikáciu § 447 OZ v spojení s § 445 OZ, tvrdiac, že priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nemá byť určená iba na základe posúdenia daňového priznania poškodeného, ale musí zohľadniť aj ďalšie špecifické okolnosti, ktoré majú vplyv na výšku tohto nároku, rešpektujúc pritom princíp plnej náhrady škody.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. apríla 2001, sp. zn. 5 Co 359/99, zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra z 31. mája 1999, č. k. 10C 203/93-256, tak, že žalovaným 1) až 3) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 107 025,- Sk so 17,6 %-ným úrokom zo sumy 83 370,- Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia a na účet súdu náhradu trov konania, ktoré platil štát a súdny poplatok, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa žalobou podanou na súde žiadala, aby žalovaný - ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú usmrtením jej manžela - bol uznaný povinným platiť jej zvýšené náklady na výživu, a to od 1.6.1990 v sume 1100 Sk mesačne a od 1. 5.
Odlišné stanovisko sudkyne Ľ. Gajdošíkovej
Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo svojom odlišnom stanovisku uviedla, že § 446 Občianskeho zákonníka by mal byť posudzovaný v kontexte jeho účelu, ktorým je zmiernenie sociálnych dôsledkov pracovnej neschopnosti, nie kompenzácia plnej majetkovej ujmy. Zdôraznila, že zákonodarca sa snaží o primerané hmotné zabezpečenie poškodeného, nie o plnú náhradu škody.
