Psychická záťaž opatrovateľiek: Ako zvládať náročnú starostlivosť o blízkych?

Opatrovateľky zohrávajú kľúčovú úlohu v starostlivosti o seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a vážne chorých, často priamo v ich domovoch. Ich práca je fyzicky aj psychicky náročná, no spoločnosť ju často prehliada a nedoceňuje. Tento článok sa zameriava na skúsenosti opatrovateliek, ich problémy, výzvy a možné riešenia na zlepšenie ich pracovných podmienok a zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o tých, ktorí ju potrebujú.

Kto sú opatrovatelia a čo robia?

Opatrovatelia sú osoby, ktoré poskytujú pomoc a starostlivosť ľuďom, ktorí ju potrebujú z dôvodu veku, zdravotného postihnutia alebo choroby. Ich práca zahŕňa širokú škálu činností, od pomoci s bežnými dennými úkonmi, ako je hygiena, obliekanie a stravovanie, až po podávanie liekov, ošetrovanie rán a poskytovanie emocionálnej podpory. Opatrovatelia pracujú v rôznych prostrediach, vrátane domovov klientov, zariadení pre seniorov a nemocníc.

Niektoré opatrovateľky majú formálne vzdelanie a certifikáty, napríklad certifikát z Červeného kríža alebo absolvovaný opatrovateľský kurz. Mnohé majú dlhoročné skúsenosti s opatrovaním, či už v Rakúsku, Nemecku alebo na Slovensku. Opatrovateľky často hovoria cudzími jazykmi, ako anglicky alebo nemecky, čo im umožňuje pracovať v zahraničí.

Typické činnosti opatrovateliek:

• Vedenie domácnosti (upratovanie, varenie, pranie)
• Nakupovanie
• Aktívne vypĺňanie času seniora (hry, prechádzky, rozhovory)
• Asistencia pri hygiene a obliekaní
• Podávanie liekov
• Opatrovanie ležiacich pacientov
• Opatrovanie pacientov s demenciou, Alzheimerovou chorobou alebo Parkinsonovou chorobou
• Ošetrovanie rán a preležanín
• Polohovanie pacientov
• Meranie krvného tlaku, pulzu a teploty

Problémy a výzvy opatrovateliek

Práca opatrovateľky je fyzicky aj psychicky veľmi náročná. Náročnosť opatrovania príbuzného je nesmierna, ide takmer o 24-hodinovú starostlivosť, často si nemôžu urobiť voľno ani na tri hodiny a v prípade, že opatrovateľa nemá kto vystriedať, môže dôjsť k jeho vyhoreniu.

Fyzická a psychická záťaž

• Fyzická námaha: Opatrovateľky často musia zdvíhať, prekladať a polohovať pacientov, čo môže viesť k problémom s chrbticou a kĺbmi. Jeden opatrovateľ odhadol, že počas dvanásťhodinovej smeny zdvihne v priemere 7 ton.
• Psychická záťaž: Opatrovateľky sa často starajú o pacientov s vážnymi diagnózami, ako je demencia alebo Alzheimerova choroba, čo môže byť veľmi stresujúce. Musia sa vyrovnávať s agresivitou, dezorientáciou a inými problémami, ktoré súvisia s týmito ochoreniami. Eva opatruje svoju mamu približne tri roky. Sama má 62 rokov, jej matka 93 rokov. Šťastím je, že mama nie je ležiaca. Eva však denne za ňou chodí niekoľkokrát, nosí jej obedy, dohliada na to, aby užila lieky, stráži a upratuje domácnosť a v neposlednom rade komunikuje s matkou, ktorá sa už vo svojom veku nemá s kým porozprávať, pretože všetky kamarátky jej už zomreli. Katarína býva so svojou mamou v jej rodnom meste, kde sa musela presťahovať po tom, čo jej matku postihla mŕtvica. Zdravotné problémy sa nevyhýbajú ani jej, keďže je už tiež v dôchodkovom veku. Fungovať však musí. Mama je po nedávnej zlomenine bedrového kĺbu obmedzená pohybovo, starostlivosť je preto ešte náročnejšia.
• Vyhorenie a únava zo súcitu: V dôsledku fyzickej a psychickej záťaže sú opatrovateľky často vyhorené a trpia syndrómom vyhorenia. „Okrem lásky a súcitu môžu pociťovať aj únavu, stres, frustráciu, osamelosť, izoláciu, beznádej, úzkosť, strach, smútok, hnev, pocity viny a dokonca aj pocity zlosti voči osobe, o ktorú sa starajú. Fyzické a psychické vyčerpanie je podľa jej slov prirodzeným dôsledkom neustálej starostlivosti a obmedzeného času pre seba.“ Psychologička Martina Šlosárik Žilková dodáva: „Rozhodnutie stať sa opatrovateľom si vyžaduje veľa empatie. Nadmerným empatickým zapojením opatrovateľa môže uňho vzniknúť únava zo súcitu. Tá môže narušiť jeho schopnosť súcitiť so samotným blízkym alebo s inými ľuďmi.“ Únava zo súcitu sa podľa nej vyskytuje často spolu s vyhorením, ktoré sa týka nadmerného pracovného vyťaženia. Psychologička zároveň upozorňuje, kedy by mali neformálni opatrovatelia spozornieť: „Ak pociťujú fyzickú únavu, stratu energie, častú chorobnosť, kolísanie váhy či poruchy spánku.“

Finančné a systémové problémy

• Nízke platy a nedostatok príspevkov: Opatrovateľky často pracujú za minimálnu mzdu, čo je vzhľadom na náročnosť ich práce veľmi demotivujúce. Nekrátené opatrovateľské príspevky idú na účty. Mnohé opatrovateľky po rokoch ťažkej práce odchádzajú do dôchodku s minimálnym dôchodkom. „Nie všetci, ktorí reálne opatrujú doma osobu v piatom alebo šiestom stupni odkázanosti, sa k príspevku na opatrovanie dostanú. Neraz na internete čítam, že podľa opisu autora je stav príbuzného jednoznačný pre najmenej piaty stupeň, a aj tak im je príspevok zamietnutý. Alebo čakajú šesť až 12 mesiacov na schválenie.“ Podľa odhadov KOS sa k príspevku na domácu starostlivosť alebo k opatrovateľskej službe a pomoci nevie dostať viac ako 100-tisíc ľudí.
• Nedostatok podpory a personálu: Opatrovateľky často nemajú dostatočnú podporu od svojich zamestnávateľov a spoločnosti. Chýbajú im možnosti na vzdelávanie, supervíziu a psychologickú pomoc. Akútny nedostatok opatrovateliek spôsobuje, že tie, ktoré zostávajú, musia pracovať viac a sú viac preťažené. Neformálne opatrovanie má na Slovensku ešte značné rezervy. K príspevku zaň sa nedostane každý záujemca a takmer vo vzduchoprázdne visia tí, ktorí majú rodičov vo veku 80 a viac rokov bez vážnejšej diagnózy.
• Sociálne zabezpečenie: „Na Slovensku, ak nárok na príspevok stratíte, alebo ho nedostanete, nie ste ďalej v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Niekde sa taký opatrovateľ dozvie aspoň to, že sa má ísť prihlásiť do Sociálnej poisťovne SR, aby mal zaplatené aspoň odvody a počítané roky do dôchodku, ak nemôže popri opatrovaní pracovať. Niekde ani takú informáciu nedostane, tak sa stará, ako vie, a pred dôchodkom je v šoku,“ opisuje realitu Ždiľová. Dodala však, že s istotou vedia, že nemajú nárok na PN, úrazové poistenie. „Pričom nikto ich doma nezaškolí, ako majú manipulovať s osobou, ktorej hmotnosť násobne prevyšuje hmotnostné limity.“

Riešenia a návrhy na zlepšenie

Na zlepšenie situácie opatrovateliek a zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o tých, ktorí ju potrebujú, je potrebné prijať komplexné opatrenia, ktoré sa zamerajú na:

• Zvýšenie platov: Zvýšenie platov opatrovateliek je nevyhnutné na to, aby sa táto práca stala atraktívnejšou a aby sa zabránilo odchodu kvalifikovaných pracovníkov.
• Zlepšenie pracovných podmienok: Zlepšenie pracovných podmienok zahŕňa zabezpečenie dostatočného počtu personálu, poskytnutie zdvíhacích zariadení a iných pomôcok na uľahčenie fyzickej práce, a zabezpečenie možnosti na regeneráciu a oddych. Riešením je podľa odborníčky silná a konkrétna politická vízia na roky dopredu. „Aby sme dnes, keď sa systém nastavuje novou reformou, prijali opatrenia, ktoré nám pomôžu situáciu zvládnuť v budúcnosti. Taktiež je potrebné im priznať práva zamestnancov, ak inú prácu vykonávať nemôžu. Je to práca nenahraditeľná, morálne a spoločensky veľmi hodnotná.“
• Poskytnutie podpory a vzdelávania: Opatrovateľky potrebujú prístup k vzdelávaniu, supervízii a psychologickej pomoci, aby sa mohli vyrovnať s náročnosťou svojej práce a predchádzať vyhoreniu. Šlosárik Žilková radí zdôveriť sa so svojimi pocitmi okoliu, hovoriť o nich. „Pretože milovaná osoba vycíti, že ste unavený, vystresovaný či nervózny. Každý máme svoje hranice. Deti by sa mali o svojich rodičov postarať v rámci svojich možností a nepreceňovať svoje sily,“ dodáva.
• Zvýšenie prestíže povolania: Je potrebné zvýšiť prestíž povolania opatrovateľky a oceniť ich dôležitú prácu. Zavedenie učňovského školstva pre opatrovateľky by zvýšilo kvalifikáciu a status tohto povolania. Žilinský samosprávny kraj už spúšťa učňovskú školu pre opatrovateľky.
• Inšpirácia Rakúskom: Rakúsky 20-bodový program stabilizácie personálu v pomáhajúcich profesiách môže slúžiť ako inšpirácia pre Slovensko. Tento program zahŕňa príspevky k mzde pre študentov ošetrovateľstva a bonusy pre opatrovateľky, ktoré vydržia pri svojom zamestnaní.

Domáca starostlivosť a možnosti pomoci

Domáca starostlivosť o ťažko chorého alebo zomierajúceho človeka môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Opatrovateľský príspevok je finančná pomoc, ktorá má zabezpečiť starostlivosť o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Tento príspevok je určený pre osoby, ktoré sa o tieto osoby starajú, a slúži na pokrytie rôznych potrieb opatrovanej osoby, ako sú lieky, zdravotnícke pomôcky, úpravy v domácnosti alebo iné výdavky spojené so starostlivosťou. Na Slovensku upravuje podmienky poskytovania opatrovateľského príspevku zákon č. 447/2008 Z.z.

Kto má nárok na opatrovateľský príspevok?

Nárok na opatrovateľský príspevok vzniká vtedy, ak sú splnené podmienky na strane opatrovaného aj opatrovateľa. Základnou podmienkou je, že opatrovaná osoba musí byť na základe komplexného posudku považovaná za osobu s ŤZP a musí byť odkázaná na opatrovanie.

Odkázanosť na pomoc

Opatrovateľský príspevok sa poskytuje osobe, ktorá sa stará o fyzickú osobu s ŤZP, ktorá je podľa posudku posudkového lekára odkázaná na opatrovanie. Táto osoba musí byť hodnotená ako osoba v IV. alebo V. stupni odkázanosti. Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Pri posudzovaní nároku na opatrovateľský príspevok nestačia diagnózy, ani samotné ťažké zdravotné postihnutie a odkázanosť na pomoc, ak je v menšom rozsahu, než určuje zákon. Na opatrovateľský príspevok nemáte nárok ani v prípade, že sa potrebujete starať o príbuzného, ktorého prepustili z nemocnice na domáce doliečenie a zotavenie. V prípade, že sa o príbuzného, ktorého prepustili z nemocnice na domáce doliečenie a zotavenie, starať potrebujete, môžete mať nárok na ošetrovné.

Kto môže byť opatrovateľ?

Opatrovateľ môže byť rodinný príslušník alebo iná osoba, ktorá zabezpečuje starostlivosť o osobu s ŤZP. Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva, t. j. má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Opatrovateľom však môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti.

Príjem opatrovateľa

Príjem opatrovateľa je limitovaný. Ak opatrovateľ vykonáva zárobkovú činnosť, jeho príjem nesmie presiahnuť určitú hranicu, ktorú stanovuje zákon. Preventívne pripomíname, že nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem zo zamestnania nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, inak sa príspevok na opatrovanie znižuje. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima (684,98 €).

Podmienky pre osoby s psychickými problémami

Opatrovateľský príspevok sa poskytuje aj v prípade, ak je opatrovaná osoba psychicky chorá, avšak musí byť splnená podmienka ŤZP a odkázanosti na opatrovanie. To znamená, že psychická choroba musí byť natoľko závažná, že osoba potrebuje pomoc pri bežných činnostiach, ako sú stravovanie, hygiena, obliekanie, orientácia v prostredí a dodržiavanie liečebného režimu.

Výška opatrovateľského príspevku

Výška opatrovateľského príspevku sa mení podľa miery odkázanosti opatrovanej osoby a počtu opatrovaných osôb. Ak opatrovateľ stará o viacero osôb, výška príspevku môže byť zvýšená. Tak ako sme už spomenuli vyššie, finálna suma, ktorú Vám budú mesačne vyplácať, závisí od viacerých skutočností (či ste v produktívnom alebo v dôchodkovom veku, či zamestnaný, koľko ZŤP osôb odkázaných na opatrovanie opatrujete, či sú medzi nimi aj nezaopatrené deti a pod.). Aktuálna výška opatrovateľského príspevku je platná od 1.7.2021 a meniť sa môže len nariadením vlády, vždy k 1. júlu.

Kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie

Pre jednoduchý orientačný výpočet môžete použiť kalkulačku peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá vám pomôže odhadnúť výšku vášho príspevku. Šikovnou pomôckou je kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie, na základe ktorej sa pár klikmi dokážete solídne zorientovať a zistiť, akú asi finančnú dávku môžete mesačne vo Vašom prípade očakávať.

Ako požiadať o opatrovateľský príspevok?

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie je ideálne podať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa o príspevok. Druhou možnosťou je podanie elektronickej žiadosti. Odôvodnenie žiadosti sa vypĺňa priamo v tlačive „Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie“. Existujú dve rôzne tlačivá - jedno pre žiadateľov, ktorí poberajú dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia, a druhé, pre tých, čo tieto dávky nepoberajú.

Po podaní žiadosti rátajte s tým, že stav opatrovanej osoby zhodnotí posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj sociálny pracovník úradu. Komplexný posudok, ktorý takto vznikne, je jedným z podkladov pre rozhodnutie o pridelení príspevku. „Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie a hodnotenie zdravotného stavu, určenie miery funkčnej poruchy a pokiaľ je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ŤZP (pri stanovení miery funkčnej poruchy najmenej 50 %) aj posudzovanie sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti, vrátane odkázanosti na opatrovanie,“ vymenúva Marianna Šebová z ÚPSVaR. Rátajte však s tým, že peniaze zrejme nedostanete tak skoro. Samotné rozhodovanie úradu o pridelení príspevku môže trvať aj štyri mesiace. Pokiaľ je Vami priložený posudok komplexný, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku.

Odvolanie proti rozhodnutiu

Pokiaľ máte pocit, že Vám bolo ukrivdené a na opatrovateľský príspevok máte nárok, môžete do 30 dní podať odvolanie, kde opätovne vysvetlíte Vaše dôvody. V prípade, že vám úrad žiadosť o osobnú asistenciu zamietol, máte právo odvolať sa proti rozhodnutiu do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí do rúk žiadateľa. V odvolaní uveďte dôvody, prečo namietate, že vám nepriznali dostatočný počet hodín osobnej asistencie alebo vám príspevok na asistenciu nepriznali vôbec. Text odvolania formulujte výstižne, nie príliš opisne, uvádzajte iba fakty, nepíšte ho v urážlivom tóne. Odvolanie podajte do podateľne úradu, nechajte si potvrdiť kópiu, prípadne ho pošlite doporučene poštou. Druhostupňový úrad posúdi vaše argumenty a môže rozhodnutie zmeniť a vydať nové, potvrdiť pôvodné alebo vrátiť vec na nové rozhodnutie prvostupňovému úradu s odporúčaniami. Rozhodnutie druhostupňového úradu je už konečné a nedá sa voči nemu odvolať.

Povinnosti opatrovateľa

Povinnosti opatrovateľky či opatrovateľa na Slovensku zahŕňajú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť či realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Jednou z úloh úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je kontrolovať, či opatrovateľ nezanedbáva svoje povinnosti. Poverený zamestnanec úradu je oprávnený navštíviť opatrovaného v jeho domácnosti a osobne preveriť, ako sa o neho opatrovateľ stará. Taktiež môže od opatrovateľa požadovať rôzne informácie a vysvetlenia týkajúce sa opatrovania. Pokiaľ sa kontrolou zistia závažné nedostatky v kvalite a rozsahu pomoci, úrad môže rozhodnúť o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie a zastavení jeho výplaty. Neoprávnene vyplatený opatrovateľský príspevok je opatrovateľ povinný úradu vrátiť.

Zmeny v opatrovateľskom príspevku od roku 2024 a 2025

Od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku. Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť. V roku 2025 platí, že príspevok sa poskytuje za celý mesiac úmrtia opatrovanej osoby a ešte jeden nasledujúci mesiac.

Iné dôležité informácie

• Súbeh príspevkov: Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ dostávate (resp. osoba s ŤZP) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, využívate, resp. sa vypláca sa len jednej oprávnenej osobe.
• Opatrovateľský príspevok a podpora v nezamestnanosti: Áno, môžete súbežne poberať podporu v nezamestnanosti a opatrovateľský príspevok.
• Poistenie opatrovateľa: Osoba, ktorá poberá opatrovateľské dávky, je aj v roku 2025 poistencom štátu. To znamená, že štát za ňu platí zdravotné poistenie. Poistencom štátu môžete byť aj v prípade povinného dôchodkového poistenia. Pozor, štát za opatrovníka neplatí nemocenské poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti.
• Odľahčovacia služba: Odľahčovacia služba je jednou z foriem sociálnych služieb. Poskytuje sa človeku, ktorý opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Jej cieľom je umožniť opatrovateľovi oddýchnuť si od opatrovania - je to teda istá forma „dovolenky“. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni si nie je možné preniesť do ďalšieho roka. O poskytnutie odľahčovacej služby sa žiada na obecnom (mestskom) úrade, odkázanosť sa preukazuje posudkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovanom v konaní o priznanie opatrovateľského príspevku.
• Opatrovanie a zamestnanie: Ak poberáte opatrovateľský príspevok, môžete byť pritom aj zamestnaný. Má to však svoje pravidlá. V prvom rade vám príspevok priznajú len v prípade, že váš mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Tiež by to mala byť práca, ktorú môžete robiť doma, respektíve vtedy, keď opatrovaný na vás nie je odkázaný.

tags: #psychicky #chora #opatrovatelka