Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode na zdraví a ktorú priznáva Občiansky zákonník. Ide o majetkovú ujmu, ktorej výška predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom dosahovaným poškodeným pred vznikom škody a jeho príjmom po úraze. Cieľom tejto náhrady je kompenzovať rozdiel medzi príjmom, ktorý by poškodený mal, ak by k úrazu nedošlo, a príjmom, ktorý reálne dostáva po úraze.
Náhrada za stratu na zárobku sa hradí, pokiaľ nebola uhradená nemocenskými dávkami podľa predpisu o nemocenskom poistení, alebo invalidným dôchodkom podľa predpisu o dôchodkovom poistení. Predpokladom je, že došlo k strate na zárobku, nielen k obmedzeniu pracovnej spôsobilosti.
Nárok na náhradu straty na zárobku má poškodený v tom rozsahu, v akom vyššie uvedené dávky nedosahujú jeho bežný zárobok. Porovnáva sa teda bežný príjem pred úrazom a reálny príjem počas pracovnej neschopnosti (náhrada + nemocenské).
Typy straty na zárobku
Občiansky zákonník rozlišuje medzi stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach.
Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN)
Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa v minulosti posudzovala a suma tejto náhrady sa určovala ako úrazový príplatok, ktorý upravujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.
Podľa pôvodnej úpravy poškodený mal nárok na stratu na zárobku počas PN od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN alebo na nemocenské. Strata na zárobku sa poskytovala za kalendárne dni trvania PN a nárok na jej priznanie zanikol ukončením PN.
Pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku bol v neprospech poškodeného, pretože strata na zárobku určená podľa zákona o sociálnom poistení ani s nemocenským nedosahovala priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia. Okresný súd Košice tento spôsob výpočtu považoval za protiústavný, pretože dochádzalo k porušeniu vlastníckeho práva poškodeného, keďže výška náhrady bola podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku.
Ústavný súd SR prijal dňa 10. októbra 2018 nález (číslo ÚS 10/2016 - 53), v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka (pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku) nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka o spôsobe výpočtu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti účinnosť.
Novela Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť dňa 1. decembra 2019. Podľa novej právnej úpravy sa náhrada straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti poškodeného hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu.
Pri určení priemerného zárobku zamestnanca sa bude postupovať podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce, ktorý upravuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. Strata na zárobku musí byť uhradená poškodenému v rozsahu, v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským. Pri výpočte straty na zárobku sa nebudú zohľadňovať dni pracovného pokoja, ale len dni, počas ktorých by poškodený reálne pracoval.
Pracovný pomer na dobu určitú môže skončiť uplynutím času i počas trvania práceneschopnosti poškodeného. Skončenie pracovného pomeru uplynutím času neznamená, že po skončení pracovného pomeru by si poškodený nehľadal ďalšiu prácu. Avšak v dôsledku pracovnej neschopnosti nie je schopný sa uchádzať o zamestnanie na trhu práce. Občiansky zákonník nepodmieňuje stratu na zárobku trvaním pracovného pomeru, ale výlučne poklesom zárobku poškodeného počas trvania PN oproti zárobku dosahovanom pred vznikom škody, pričom pokles zárobku musí byť spôsobený zraneniami pri dopravnej nehode.
Príklad výpočtu straty na zárobku počas PN
Denný hrubý zárobok poškodeného v rozhodnom období bol 49 EUR/deň. Poškodený bol v dôsledku dopravnej nehody PN 388 dní. Za toto obdobie bola poškodenému poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo výške 9 702 EUR a náhrada mzdy vo výške 229,22 EUR.
- Potenciálny príjem v období PN: 49 EUR/deň * 388 dní = 19 012 EUR
- Skutočný príjem v období PN: 9 702 EUR (nemocenské) + 229,22 EUR (náhrada mzdy) = 9 931,22 EUR
- Strata na zárobku: 19 012 EUR - 9 931,22 EUR = 9 080,78 EUR
V tomto prípade je strata na zárobku 9 080,78 EUR.
Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (úrazová renta)
Ak zranenie pôsobí dlhodobé obmedzenia (napr. zníženie pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou osobou, prechod na menej platenú pozíciu), poškodený má nárok na dlhodobú náhradu, tzv. rentu. Tá môže byť vyplácaná mesačne ako doplatok k zníženiu príjmu, alebo ako jednorazové odškodnenie.
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa pôvodne posudzovala a suma tejto náhrady sa určovala ako úrazová renta. Predpokladom priznania tohto nároku bol pokles pracovnej neschopnosti u poškodeného o viac ako 40 %. Dosiahnutím poklesu pracovnej neschopnosti viac ako 40 % sa poškodený zároveň stáva invalidným. To znamená, že len invalidnému poškodenému mohol vzniknúť nárok na úrazovú rentu. Invalidita zakladá tiež nárok poškodeného na invalidný dôchodok od Sociálnej poisťovne.
Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Daň z prenájmu nehnuteľnosti 2025: Povinnosti, výdavky a podanie daňového priznania
Príklad výpočtu úrazovej renty
Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne určil zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, pokles pracovnej schopnosti zamestnanca ku dňu 1. 7. 2010 v rozsahu 50 %. Denný vymeriavací základ zamestnanca je 23,70 EUR.
Výpočet úrazovej renty:
30,4167 x [(23,70 EUR x 0,8) x (50 : 100)] = 30,4167 x (18,96 EUR x 0,5) = 30,4167 x 9,48 EUR = 288,3503 EUR, zaokrúhlené 288,40 EUR.
Zamestnancovi je vyplácaná úrazová renta v pravidelných mesačných lehotách vo výške 288,40 EUR. Nárok na úrazovú rentu zamestnancovi zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Právna veta: Citované zákonné ustanovenie vymedzuje náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity tak, že táto sa poskytne v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania sa pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, poskytovaného z toho istého dôvodu rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody.
Príklad výpočtu straty na zárobku po skončení PN pri invalidite
Poškodený pracoval ako obchodný zástupca, no v dôsledku zdravotných následkov stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce a bol nútený ukončiť pracovný pomer. Bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 550 EUR mesačne.
Pred vznikom poškodenia zdravia dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1 700 EUR. Jeho jediným súčasným príjmom je invalidný dôchodok v sume 550 EUR mesačne.
- Predchádzajúci priemerný mesačný zárobok: 1 700 EUR
- Súčasný mesačný príjem (invalidný dôchodok): 550 EUR
- Mesačná strata na zárobku (renta): 1 700 EUR - 550 EUR = 1 150 EUR
Poškodenému zároveň vzniká nárok na náhradu straty na zárobku vo forme mesačnej renty vo výške 1 150 EUR od dátumu uznania invalidity, a to až do zmeny pomerov.
Zdaňovanie náhrad za stratu na zárobku
Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo-odvodovým povinnostiam. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je oslobodená od dane z príjmu. Z uvedeného dôvodu je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
Naopak, suma úrazovej renty (dávka úrazového poistenia), ktorá patrí zamestnancovi a ktorá je poskytnutá zo sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je u zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov. Sociálna poisťovňa túto dávku nezdaňuje, z tohto príjmu poškodeného sa nevyberajú preddavky na daň, u zamestnanca nevstupuje tento príjem do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania.
V prípade odškodňovania v rámci občianskeho záväzkového vzťahu, kde nejde o povinné úrazové poistenie, sa oslobodenie od dane nevzťahuje na náhradu škody, ktorá má charakter náhrady za stratu príjmu. Takýto charakter má aj náhrada, ktorú vyplácajú poisťovne zo zmluvného poistenia v súlade s ustanoveniami § 445 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka. V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov platby prijaté ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu nie sú oslobodené od dane z príjmov.
Zodpovednosť za škodu a náhrada ujmy
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda sa uhrádza jednorazovo (napr. bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na liečenie) alebo vo forme peňažného dôchodku, resp. renty (napr. náhrada za stratu na zárobku alebo náhrada za stratu na dôchodku). Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Zákon o BOZP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006, ustanovuje popri Zákonníku práce základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca sa musí pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania poistiť.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je ustanovená v § 195 Zákonníka práce a ďalších súvisiacich predpisoch. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Týmto poistením sú zabezpečené nároky oprávnených osôb a toto poistenie chráni zodpovedné subjekty pred dôsledkami ich zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví, prípadne smrť poškodenej osoby.
Úrazové dávky zahŕňajú napríklad: úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom.
Premlčanie nároku na náhradu škody
Podstata premlčania (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
K námietke sťažovateľky, že premlčanie nie je vzhľadom na účel dávky (kompenzácia postupných strát na zárobku do budúcna) možné posudzovať ako celok, ústavný súd poukazuje na znenie § 447 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov. Vo všeobecnosti sa posudzovanie sporného nároku a jeho výška týmto podriaďujú pod analogickú aplikáciu noriem verejného práva o sociálnom poistení. Občiansky zákonník však v § 106 ods. 1 ustanovuje o... Právna veta je skrátená.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) aj za dobu po jej skončení (§ 447 OZ) sú samostatné dielčie nároky, ktoré vznikajú nezávisle na sebe a samostatne sa aj premlčujú.