Dostupnosť informácií pre sluchovo postihnutých: Výzvy a riešenia

Problematika sluchového postihnutia je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Sluchové postihnutie zahŕňa rôzne stupne a typy porúch sluchu, ktoré môžu mať vplyv na vývin reči, poznávania a sociálnu interakciu. Patológia sluchových funkcií a sluchových porúch je oblasť, ktorá sa zaoberá príčinami, prejavmi a diagnostikou sluchových problémov. Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté deti zohráva kľúčovú úlohu v ich ďalšom vývine a integrácii do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na výskum, štúdie a súčasné trendy v rannej starostlivosti o sluchovo postihnutých, pričom sa opiera o poznatky z oblasti surdopedie, pedagogickej audiológie a ďalších relevantných vedných disciplín. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na terminológiu, diagnostiku, kompenzačné možnosti, výchovu, vzdelávanie a sociálnoprávnu ochranu sluchovo postihnutých.

Osoby so sluchovým postihnutím sú špecifickou marginalizovanou skupinou osôb v našej spoločnosti. V samotnej spoločnosti sa stretávajú s komunikačnou a informačnou bariérou, čo je jednou z príčin ich vyčlenenia z majoritnej spoločnosti.

Vymedzenie základných pojmov a typy porúch sluchu

Pre porozumenie problematike sluchového postihnutia je nevyhnutné definovať základné pojmy. Klasifikácia sluchových postihnutí sa riadi medzinárodnými štandardmi a slúži na presné určenie stupňa a typu postihnutia. Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka počuť zreteľne a dostatočne na to, aby sa bez problémov orientoval v každodenných situáciách. Niektorí ľudia sa ako nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo náhle, či už v detstve alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré je možné v každodennom živote využiť. Len malú skupinu tvoria nepočujúci s úplnou stratou sluchu. Treba si uvedomiť podstatný rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú prelingválne nepočujúci (stratili sluch ešte skôr, než sa naučili hovoriť), a tými, ktorí stratili sluch v neskoršom období života - postlingválne nepočujúci.

Typy porúch sluchu

• Prevodová porucha sluchu: Vzniká pri problémoch so šírením zvuku cez vonkajšie a stredné ucho.
• Percepčná porucha sluchu: Spôsobená poškodením vnútorného ucha alebo sluchového nervu.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy.
• Sluchová neuropatia: Problém s prenosom zvukových signálov zo slimáka do mozgu.
• Centrálna porucha sluchu: Problémy so spracovaním sluchových informácií v mozgu.
• Jednostranná porucha sluchu: Postihuje iba jedno ucho.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje.
• Kolísajúca porucha sluchu: Úroveň sluchu sa mení v čase.
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhla strata sluchu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Príčiny porúch sluchu

Príčiny poruchy sluchu môžu byť rôzne, vrátane:

• Negenetické príčiny:
  • Infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva.
  • Problémy počas pôrodu (napr. nedostatok kyslíka).
  • Lieky, ktoré môžu poškodiť sluch.
  • Nízka pôrodná hmotnosť.
  • Infekcie počas detstva (napr. osýpky, mumps).
  • Infekcia stredného ucha u dieťaťa.
  • Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).
  • Hluk, náraz a poranenie hlavy.
• Genetické príčiny:
  • Nesyndrómová porucha sluchu.
  • Mitochondriálna porucha sluchu.
  • Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu.

Dôsledky poruchy sluchu na dieťa sú značné, ovplyvňujú vývin reči, poznávania a sociálnu interakciu.

Diagnostika a kompenzačné možnosti

Včasná diagnostika sluchového postihnutia je kľúčová pre úspešnú intervenciu. Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty.

Vyšetrenia sluchu

• Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici: Prvé a dôležité vyšetrenie po narodení dieťaťa.
• Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha.
• Subjektívne vyšetrenia sluchu v centre: Zahrňujú audiogram, ktorý meria prah počutia, krivku počutia a ziskovú krivku.
• Objektívne vyšetrenia sluchu v centre.
• Vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra.

Význam včasnej diagnostiky je hlavne v tom, že čím skôr sa strata sluchu zistí, pridelia sa kompenzačné pomôcky a začne sa s dieťaťom pracovať, tak tým väčšiu šancu má vyvíjať sa podobne ako jeho počujúci rovesníci. Potrebné je tiež povedať, že možnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí jazyk a reč je neporovnateľne väčšia ako tomu bolo pred cca 30 rokmi. A práve raná/včasná diagnostika a využitie tzv. kritického obdobia má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Moderná pedagogika sluchovo postihnutých v zahraničí uznáva tzv. model 1-3-6, ktorý znamená:

• V prvom mesiaci diagnostika straty sluchu.
• V treťom mesiaci pridelenie kompenzačných pomôcok.
• V 6. mesiaci začiatok špeciálnopedagogickej starostlivosti.

Kompenzačné pomôcky

Kompenzačné a protetické možnosti súčasnej vedy, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, významne zlepšujú kvalitu života sluchovo postihnutých. Deti s poruchou sluchu budú mať opäť väčšiu šancu, aby sa naučili hovoriť a dokázali sa plnohodnotne zaradiť medzi počujúcu väčšinu. Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz.

Načúvacie prístroje

Načúvacie prístroje sú bežnou pomôckou pre ľudí s poruchou sluchu. Musia byť správne nastavené, aby dieťaťu pomohli. „Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa, ktorý je zároveň otcom sluchovo postihnutého chlapčeka. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje.

Rodičia detí s ťažkou poruchou sluchu si prešli mnohými ťažkosťami - od nedostatku informácií, po hľadanie správnych odborníkov a rodičov, ktorí sa pasujú s podobným problémom. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti. Rozhodnutie ministerstva prišlo po takmer rok trvajúcej snahe rodičov z občianskeho združenia a lekárov.

• Časti závesného načúvacieho prístroja.
• Digitálne načúvacie prístroje.
• Pravidelné kontroly u foniatra.
• Nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa.
• Mýty a fakty o načúvacích prístrojoch.
• Starostlivosť o načúvacie prístroje.
• Problémy spojené s používaním načúvacích prístrojov.
• Ako dieťa privyknúť na nosenie načúvacích prístrojov.
• FM systém.

Kochleárne implantáty

Kochleárny implantát je indikovaný pre osoby s ťažkou až veľmi ťažkou sluchovou stratou, u ktorých načúvacie prístroje neprinášajú dostatočný úžitok. Aplikácia a využitie kochleárneho implantátu si vyžaduje komplexnú rehabilitáciu a logopedickú starostlivosť.

• Ako funguje kochleárny implantát.
• Výhody, riziká a limity.
• Implantačné kritériá.
• Obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárom.
• Proces rozhodovania.
• Operácia - pred a po.
• Nastavenie kochleáru.
• Ako dieťa privyknúť na nosenie kochleárov.
• Udržanie implantátu na hlave dieťaťa.

Iné implantovateľné systémy

• Stredoušný a kmeňový implantát.
• Implantovateľné systémy pre kostné vedenie: BAHA, Bonebridge, ADHEAR.
• Zásady používania kostných vibrátorov.

Sluchová výchova a pomoc odborníkov

Iba dostupnosť kvalitných načúvacích prístrojov však nestačí. „Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Centrum je jedno z viacerých, ktoré na Slovensku v najbližších rokoch vzniknú. „Zriadenie viacerých centier pre diagnostiku a riešenie poruchy sluchu u detí, ktoré pripravujeme, bude dôležitou zmenou v starostlivosti o sluchovo postihnuté deti na Slovensku,“ zdôrazňuje foniatrička Dagmar Volmutová. Vznik centier vítajú aj rodičia, „Nestačí, že deti budú mať kvalitné načúvacie prístroje na ušiach. Je dôležité, aby boli aj správne nastavené a to dnes nie je vždy samozrejmosť,“ hovorí František Majtán.

Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa začína v rodine a pokračuje v predškolských zariadeniach. Podpora rodiny a úzka spolupráca s odborníkmi sú nevyhnutné pre optimálny vývin dieťaťa. Predškolské zariadenia pre sluchovo postihnutých ponúkajú špecializované programy, ktoré rozvíjajú komunikačné, kognitívne a sociálne zručnosti detí. Program Mobilný pedagóg sa realizuje už 5 ročníkov a je to program, ktorý realizuje TELECOM prostredníctvom nadácie PONTIS. Zjednodušene povedané ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Okrem toho, že počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg, tak rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa… V posledných ročníkoch sa nám podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu. Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielene cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a že môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky..).

Komunikácia a sociálna interakcia

Komunikácia je kľúčovým aspektom života sluchovo postihnutých. Rozvoj komunikačných zručností, slovnej zásoby a čítania je prioritou v ich vzdelávaní. Klasifikácia komunikačných systémov zahŕňa orálnu komunikáciu, manuálnu komunikáciu (posunkový jazyk) a kombinované prístupy. Totálna komunikácia a bilingválne prístupy sa zameriavajú na využitie všetkých dostupných komunikačných prostriedkov a na rozvoj materinského jazyka (posunkového jazyka) a hovoreného jazyka. Poruchy reči a komunikácie môžu byť spojené so sluchovým postihnutím, preto je dôležitá logopedická intervencia. Vzájomné pôsobenie jednotlivých zmyslových analyzátorov má vplyv na komunikáciu sluchovo postihnutých.

Komunita nepočujúcich a posunkový jazyk

Prelingválne nepočujúci si obyčajne ťažšie osvojujú hovorený a písaný jazyk, nakoľko toto osvojovanie sa vo všeobecnosti zakladá na počúvaní hovoreného slova. V dospelosti môže byť ich hovorený jazyk menej rozvinutý, a teda môžu uprednostňovať posunkový jazyk. Mnohí nepočujúci, i keď nie všetci, komunikujú pomocou posunkového jazyka, ktorý je samostatným jazykom s vlastnou gramatikou, syntaxou a posunkovou zásobou. Tí, ktorí ovládajú posunkový jazyk od detstva, pokladajú sami seba skôr za Nepočujúcich než za nepočujúcich. Tieto pojmy vyjadrujú pohľad dvoch vedných disciplín. Nepočujúci (s veľkým N) sú tí, ktorých primárnou formou komunikácie je posunkový jazyk a identifikujú sa s normami a hodnotami komunity nepočujúcich bez ohľadu na ich stratu sluchu. To znamená, že je to pohľad kultúrno - antropologický. Naopak, výraz nepočujúci (s malým n) znamená pohľad medicínsky a zahŕňa osoby, ktoré sú na základe svojej straty sluchu klasifikované ako nepočujúce bez ohľadu na formu komunikácie a identifikáciu sa so skupinou sluchovo postihnutých.

Dlho sme premýšľali ako vám - rodičom priblížiť relatívne malú, ale svojráznu komunitu Nepočujúcich. Pri rozhovoroch s rodičmi sme totiž zistili, že väčšina o komunite Nepočujúcich nevie skoro nič. To, čo vedia, je, že mnohí z komunity Nepočujúcich veľmi razantne a niekedy až bolestivo vystupujú na fórach voči rodičom, ktorí sa rozhodli dať svojmu dieťaťu kochleárny implantát. Táto kapitola nie je o konflikte, ktorý vzbudzuje veľa neistôt a vášní. Je o hľadaní porozumenia a akceptácii odlišnosti. Aj preto vás chceme povzbúdiť, aby ste na chvíľu zabudli na spory ohľadne implantátu a pokúsili sa aspoň okrajom zazrieť to, čo si Nepočujúci roky chránia - posunkový jazyk, kultúru a tradície s nimi spojené.

Nepočujúci ako primárny komunikačný prostriedok využívajú posunkový jazyk, prostredníctvom ktorého získavajú informácie v im najvhodnejšej forme. Posunkový jazyk je prirodzený a plnohodnotný vizuálno-motorický komunikačný prostriedok nepočujúcich s vlastnou posunkovou zásobou a nie je závislý na gramatike hovoreného jazyka. Slovenský jazyk v hovorenej alebo písomnej forme je pre osoby so sluchovým postihnutím až druhým jazykom a je pre nich „cudzím“ jazykom, rovnako ako pre počujúcich je anglický jazyk cudzím jazykom. u nepočujúcich absentuje priama reč. Tieto nami menované problémy súvisiace s gramatikou písaného a hovoreného jazyka je možno pripísať aj tomu, že u nepočujúcich od malička absentuje akustické vnímanie jazyka.

Posunkový jazyk sa medzitým začal vnímať na základe výskumov v zahraničí ako plnohodnotný jazyk. S prvým veľkým lingvistickým výskumom prišiel v roku 1960 W. C. Stokoe. Myslieť si, že existuje jednoliata komunita Nepočujúcich, by bolo chybou. Medzi Nepočujúcimi je veľká diverzita, tak ako je to aj v iných skupinách - majú rozdielne vzdelanie, ktoré do značnej miery ovplyvňuje ich pohľad na svet, rozdielne politické a náboženské predstavy, pracujú na rozdielnych pozíciách.

Miesta stretnutí sú organizácie a kluby Nepočujúcich. Tu sa organizujú výlety alebo sa konajú rôzne kultúrne a športové akcie, ktoré majú dlhodobú tradíciu. Tu sa pokojne posunkuje neskoro do noci a nikomu sa nechce odísť. Aby sa stretnutie skončilo, musia sa v miestnosti zhasnúť svetlá, ale aj potom sa stáva, že konverzácia ďalej pokračuje vonku pod pouličnými lampami.

Sociálne médiá ako nástroj komunikácie

V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich. Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu. Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov.

Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite. Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia.

Výskum používania sociálnych médií osobami so sluchovým postihnutím

Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov. Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií. Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku.

Výsledky výskumu

Nasledujúca tabuľka sumarizuje demografické údaje respondentov a ich komunikačné preferencie:

Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok.

Dostupnosť televíznych programov a titulkovanie

Slovenská spoločnosť nie je podľa sluchovo postihnutých veľmi vnímavá k ich potrebám. V televízii sa takmer neobjavujú programy s titulkami, problémy sú aj u lekára či na úradoch, kde nepočujúci nevedia odpozerať rýchlu reč lekárov a úradníkov. "V televízii je málo, alebo žiadne programy s titulkami. Ani filmy na mediálnych nosičoch často nemajú slovenské titulky. V Česku je to povinné," povedali mladí nepočujúci z Prešova zo združenia Deafstudio, ktorí pripravujú napríklad správy či rozprávky pre deti v posunkovom jazyku.

Titulkované programy sa považujú za jeden z nástrojov na rozvíjanie funkčnej gramotnosti, a to ako písania, tak aj čítania s porozumením. Zabezpečovanie titulkov je jednou z podmienok pre vytváranie rovnakých príležitostí a možnosti ľudí so zdravotným postihnutím, v našom prípade konkrétne ľudí so sluchovým postihnutím, zúčastňovať sa na živote spoločnosti, a to konkrétne v kultúrnej oblasti. Titulkovanie televíznych programov a ich preklad do posunkového jazyka ako uvádza koherentná politika, je jedným z opatrení, kde je tento princíp uplatňovaný.

Prvé pokusy o vytvorenie titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa datujú do 70. rokov minulého storočia, pričom v 80. rokoch sa už audiovizuálne texty a audiovizuálny preklad začínajú charakterizovať ako špecifický typ komunikácie. Na území Slovenskej republiky ako prvá televízia, ktorá na konci 90. rokov dobrovoľne spustila zopár relácií s titulkami bola TV Markíza. Titulkovanie sa teda právom považuje za spôsob debarierizácie a znižovania informačnej bariéry u osôb so sluchovým postihnutím. Dôležité je však upozorniť na adresáta titulkov, v tomto prípade na osoby so sluchovým postihnutím. Titulky pre osoby so sluchovým postihnutím musia spĺňať určité špecifiká.

Špecifiká kvalitných titulkov

• Umiestnenie a formát: Titulky sú zväčša umiestnené na spodnej časti obrazovky. Najvhodnejšie sú jednoriadkové titulky, ale často sa používajú dvojriadkové aj s doplňujúcimi informáciami v zátvorke (napr. zvoní telefón, padol pohár), ktoré objasňujú dej. Text je zarovnaný na stred a maximálna dĺžka znakov v jednom riadku je 36 znakov.
• Trvanie: Každý riadok titulkov by mal byť na obrazovke po dobu 3 sekúnd, druhý riadok 1 - 2 sekundy.
• Farebné odlíšenie: Pri titulkoch sa využíva viacero farieb na odlíšenie osôb počas rozhovoru. Titulky sú zobrazené na tmavom podklade a farebnosť písma je v kontraste k podkladu. Farba písma nemôže byť červená, fialová a sivá, pričom v jednom programe sa nemôže použiť viac ako päť farieb.
• Veľkosť a font: Veľkosť titulkov by mala byť taká, aby nerušila vizuálnu stránku programu a súčasne bola čitateľná. Ako font sa využíva Times New Roman a Arial. Písmo je jednoduché, kurzíva a tučné písmo sa využíva na zvýraznenie priamej reči alebo komentára. Napríklad, ak osoba nie je na obraze, ale rozpráva, označí sa veľkým písmom jej meno a po ňom sa dá dvojbodka.
• Skrátenie textu: V prípade, že je potrebné skrátenie titulkovaného textu, jeho úprava nemôže narušiť alebo skresliť zmysel hovoreného slova.

Prieskum kvality titulkovaných programov

Prieskum realizovaný v rokoch 2011 - 2012 odborným tímom sa zameral na verejnoprávnych poskytovateľov titulkov a titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. Prieskum obsahoval dve zložky pozorovania, a to RTVS a divadlá. Pri programoch verejnoprávnej televízie RTVS sa prieskum zameral na programy, ktoré samotná televízia na svojej stránke označila ako titulkované programy. Prieskum sa realizoval po dobu troch mesiacov prostredníctvom 10 počujúcich členov pozorovacieho tímu. Počas trojmesačného pozorovania bolo hodnotených 798 programov televíznych staníc STV1 a STV2. Výsledky prieskumu poukázali na fakt, že najviac titulkovanými programami v rámci žánru boli spravodajské relácie (32 %), seriály (30,6 %) a dokumentárne filmy (15,3 %). Vhodnosť titulkovaných programov na základe hodnotenia bola na úrovni 84 %.

Nedostatky v titulkovaných programoch

Ako nedostatky v titulkovaných programoch boli uvádzané chyby ako napríklad chýbajúca nadväznosť titulkov. Konkrétne sa jednalo o chýbajúce prvé časti viet a titulky sa zobrazili až v druhej časti vety, teda text nekoreloval s obrazom. Taktiež sa v titulkoch objavovali skratky, ktoré neboli vopred vysvetlené, a tým strácal titulkovaný text význam. Nedostatky v rýchlosti titulkovania sa prejavovali v dvoch základných oblastiach. Prvou chybou, ktorá sa vyskytovala bola krátka doba, po ktorú bol titulok na obrazovke zobrazený a druhou bolo omeškanie titulkov, a tým strata významu a porozumenia s vizuálnou podobou programu. Farebné odlíšenie titulkov bolo dodržané v 44,1 % programov. Pozitívne pozorovací tím hodnotil program „Dámsky klub“, ktorý bol priamo tlmočený do posunkového jazyka. Nedostatkom v tejto oblasti bol malý počet programov pre deti a nevhodné programy ako napr. hudobné programy.

Aktuálny stav legislatívy

V roku 2022 bol schválený zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), v ktorom je pomerne obšírne uvedené, akú povinnosť ma RTVS ako verejnoprávna televízia v oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím. Konkrétne o tejto problematike pojednáva v § 239 s názvom Multimodálny prístup. V danom paragrafe sa uvádza, aké povinnosti vyplývajú pre verejnoprávneho poskytovateľa v procese zabezpečenia multimodálneho prístupu k televíznym programom v jednotlivých zákonom určených obdobiach. Okrem vyššie uvedeného je v období od 1. augusta 2022 do 31. V súvislosti s menovaným zákonom je RTVS momentálne povinná poskytovať a realizovať 50% programov s titulkami. To však nie je momentálne v plnej miere realizované, nakoľko do daných percent sa započítavajú aj reprízy rôznych relácií. Okrem menovaného zákona je v procese šetrenia aj nová vyhláška o kvalite titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tá však zatiaľ nie je schválená. Z uvedených teoretických znalostí a praktických príkladov praxe je možné povedať, že v oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím sa urobili veľké kroky. Ako pozitívum vnímame zmenu v posledných rokoch, kedy vidíme vyšší počet programov, ktoré sú prístupné aj pre osoby so sluchovým postihnutím alebo sú tieto programy nimi samými realizované. Príkladom sú pre nás správy v slovenskom posunkovom jazyku, ktoré uvádzajú samotní nepočujúci, tlmočené hlavné správy RTVS na STV2, sväté omše alebo iné významné udalosti, ktoré sú automaticky vysielané aj s tlmočníkom posunkového jazyka, prítomnosť osôb so sluchovým postihnutím v procese vytvárania titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. Sú to jedny z viacerých príkladov dobrej praxe, ktorú je potrebné aj naďalej rozvíjať.

tags: #stranky #nevhodne #pre #sluchovo #postihnutych