Vedecko-odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Zdravotnícke, sociálne, ekonomické a právne problémy marginalizovaných skupín poukázala na komplexnosť problematiky pádov u seniorov, najmä v perioperačnom období. Zavádzanie moderných diagnostických a terapeutických postupov v zdravotníctve vedie k neustálemu zvyšovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvalitná starostlivosť však neznamená len špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie. Pacient v zdravotníckom zariadení očakáva aj ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie jeho psychických potrieb. K humanizácii zdravotnej starostlivosti môžu významne prispieť sestry.
Perioperačné obdobie predstavuje pre pacienta náročné obdobie plné očakávaní, obáv a stresu. Ošetrovateľská starostlivosť v tomto období má za cieľ nielen zabezpečiť fyzickú pohodu pacienta, ale aj minimalizovať stresogénne faktory a podporovať jeho psychickú pohodu. Dôsledné uplatňovanie štandardov ošetrovateľskej starostlivosti v perioperačnom období vedie k zlepšeniu výsledkov liečby a zvýšeniu spokojnosti pacienta.
Holistický prístup v perioperačnej starostlivosti
Ošetrovateľskú starostlivosť nemožno poskytovať bez holistického prístupu. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj samotným operačným výkonom. Preto je dôležité vnímať pacienta ako celok, so zameraním sa na jeho biologické, psychické, sociokultúrne a spirituálne potreby. Charakter perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti (podporný, kompenzujúci) závisí od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry neustále monitorujú.
Sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta. Dôležitým aspektom je tiež zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne. Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi, k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi. Starobné zmeny organizmu, komorbidity, krehkosť, kognitívny deficit a stres spôsobený operáciou prispievajú k pooperačným komplikáciám, ktoré sa u starších pacientov vyskytujú častejšie ako v mladšom veku. Okrem štandardného predoperačného vyšetrenia je preto u rizikových seniorov prínosné aj komplexné geriatrické vyšetrenie, ktoré identifikuje rizikové faktory.
Prvý dojem a komunikácia
Prvý dojem je nesmierne dôležitý a od neho môže závisieť správanie a spolupráca pacienta. Sestry by mali pamätať na svoje predstavenie sa novoprijatému pacientovi spojené s vhodným prístupom. Vystúpenie z anonymity pomáha otvorenej komunikácii a vytváraniu ovzdušia dôvery a istoty. Pacient nemusí vedieť identifikovať sestru, ktorá ho bude ošetrovať, na základe typu pracovného odevu, lebo v súčasnosti tento nie je už výhradne iba „modrobiely“.
Podporný rozhovor a efektívna komunikácia
Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné pred a počas bolestivých procedúr, pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych operáciách. Efektívna komunikácia má byť realizovaná aj s podpornými osobami pacienta. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po oznámení negatívnej správy, pričom musia uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti. Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ. Odovzdávanie takéhoto typu informácií patrí do kompetencie lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.
Zohľadňovanie potrieb pacienta a prevencia pádov
To, či bude mať perioperačná ošetrovateľská starostlivosť iba podporný, alebo čiastočne či úplne kompenzujúci charakter, je v plnej miere závislé od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry monitorujú počas celého obdobia poskytovania starostlivosti. Pritom sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta. Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík.
Pády predstavujú významný problém v živote seniorov, negatívne ovplyvňujú ich funkčnú nezávislosť a kvalitu života. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko pádov a s nimi spojených poranení. Našťastie, existuje množstvo spôsobov, ako predchádzať pádom a minimalizovať ich negatívne dopady. Pády patria medzi najrizikovejšie faktory, ktoré ohrozujú zdravie seniorov. Je dôležité si uvedomiť, že pády nie sú nevyhnutnou súčasťou starnutia a vo veľkej miere sa im dá predchádzať. V súčasnosti existuje dostatok vedeckých dôkazov o negatívnom vplyve pádov na zdravie, sebestačnosť, kvalitu života a náklady na následnú starostlivosť, rovnako ako o možnostiach prevencie pádov u seniorov.
Príčiny pádov u seniorov
Pád vzniká v prípade, ak mechanizmy udržujúce rovnováhu tela nedokážu pohotovo korigovať rýchlu zmenu polohy ťažiska. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k pádom u seniorov. Podmienky, ktoré môžu prispieť k pádu, sa nazývajú rizikové faktory. Identifikovanie týchto rizikových faktorov je prvým krokom pri prevencii pádov. Väčšina pádov je spôsobená kombináciou rizikových faktorov.
- Fyzické zmeny súvisiace so starnutím: Starnutím sa oslabuje nervový systém a senzorické funkcie, najmä zrak. Pohyblivosť, koordinácia tela a reflexy sa takisto zhoršujú. Kosti sú krehkejšie, svaly ochabujú.
- Zdravotné problémy: Závraty, mdloby alebo náhle nevoľnosti môžu viesť k pádom. Ich príčinou môže byť dehydratácia, podvýživa, nízky tlak alebo prudká zmena pohybu napr. pri vstávaní z postele alebo zo stoličky. Na závratoch a strate rovnováhy sa môžu podpísať aj nevhodné lieky alebo nevhodná kombinácia liekov.
- Environmentálne riziká: Zakopnutie, pošmyknutie, či zlyhanie podporných pomôcok ako palica alebo barle môžu spôsobiť pád. Medzi environmentálne riziká patria aj nebezpečné prekážky v domácnosti, ako sú posuvné koberce, zavadzajúce elektrické šnúry, nestabilný nábytok, prahy, zlé osvetlenie, nestabilné stoličky a kreslá, predmety dennej potreby uložené na ťažko dostupných miestach, nevhodná obuv a chýbajúce protišmykové podložky a držadlá v kúpeľni.
Strach z pádu (FOF)
Strach z pádu (FOF) nie je len prirodzenou reakciou na zvýšené riziko úrazov u starších dospelých. Ide o komplexný problém, ktorý ovplyvňuje fyzické, kognitívne a emocionálne aspekty života. FOF je bežný u seniorov nad 65 rokov, najmä u tých, ktorí už pád zažili. Strach z pádu (FOF) sa často považuje za prirodzenú reakciu po zranení. Prekvapivé však je, že FOF nie je výlučne problémom tých, ktorí už pád zažili. Dokonca aj starší dospelí bez predchádzajúcich skúseností s pádom často bojujú s týmto strachom.
FOF má paradoxné dôsledky. Ľudia, ktorí sa boja pádu, sa často pohybujú menej, aby sa vyhli riziku. Menej pohybu však vedie k oslabeniu svalov, zhoršeniu stability a v konečnom dôsledku k vyššiemu riziku pádu. Štúdie ukazujú, že strach z pádu vedie k tomu, že seniori menia svoje návyky. Napríklad prestanú chodiť do parku, vyhýbajú sa návštevám priateľov alebo rodiny a dokonca obmedzujú nákupy. FOF zásadne ovplyvňuje spôsob, akým starší ľudia vyhľadávajú vizuálne podnety.
Následky pádov u seniorov
Pád môže byť pre staršieho človeka strašnou skúsenosťou. Tí, ktorí zranení neboli sa často začnú pádu obávať. Tento strach môže spôsobiť zníženie bežných aktivít. Vážne zranenie je zranenie, ktoré bráni staršiemu človeku pohybovať sa, robiť každodenné veci alebo dokonca žiť samostatne. Pády často končia zlomeninou v bežných miestach ako zápästie, ruka, členok a bedrá. Taktiež sú hlavnou príčinou zranení hlavy medzi staršími ľuďmi. Následky pádov môžu byť rôzne, od odrenín až po komplikované zlomeniny. Ohrození vznikom patologickej zlomeniny sú najmä seniori trpia osteoporózou, ktorí sa môžu ťažko zraniť aj pri drobnom úraze. Kosti, svaly a šľachy sa v pokročilom veku ťažšie a pomalšie regenerujú. V procese liečby sa počas imobility zhoršujú ďalšie životné funkcie. Jedným z následkov pádu je aj podchladenie, ak senior stratí vedomie alebo sa nevládze zodvihnúť a leží dlhší čas na zemi bez pomoci. K podchladeniu môže dôjsť nielen pri páde vonku, ale aj vnútri, ak senior leží na studenej podlahe. Dlhodobé následky zranení z pádov, akými sú zlomeniny krčka stehennej kosti a traumatické poranenia mozgu, môžu výrazne vplývať na zdravie a nezávislosť starších dospelých.
Prevencia pádov u seniorov
Prevencia pádov je komplexný proces, ktorý zahŕňa identifikáciu rizikových faktorov a zavedenie preventívnych opatrení. Cieľom predoperačnej starostlivosti je optimalizovať stav pacienta pred operáciou, minimalizovať riziká spojené s operačným zákrokom a pripraviť pacienta fyzicky aj psychicky na operáciu a pooperačné obdobie.
Dobrá kondícia ako prevencia
Prevenciou pred pádmi môže byť aj udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii. Správne zvolený pohyb môže výrazne prispieť k prevencii pádov. Vhodnými fyzickými aktivitami v akomkoľvek veku sú chôdza, plávanie, vodný aerobic, joga alebo tai chi. Ide o plynulé, jemné cvičenie, pri ktorom nedochádza k trhavým pohybom. Kľúčové je tiež zlepšovanie koordinácie, uvoľňovanie stuhnutých svalov aj odstraňovanie pohybových stereotypov a svalových dysbalancií, väčšinou v spolupráci s fyzioterapeutom. Cvičenie a pravidelný pohyb pomáhajú udržovať dobrú svalovú a kĺbovú mobilitu, rovnováhu a koordináciu. Senior v dobrej fyzickej kondícii sa aj ľahšie zotaví z prípadného úrazu. Fyzická aktivita znižuje riziko pádu zlepšením sily, rovnováhy, koordinácie a flexibility.
30 minut power jógy na zlepšení rovnováhy a stability
Lekárska starostlivosť
Navštíviť lekára treba hneď, ako začne mať problémy so zrakom alebo sluchom. Rozhovor s lekárom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pomôže vašim milovaným zhodnotiť svoje riziká a prejsť si preventívne opatrenia. Lekár alebo lekárnik taktiež môže určiť niektoré lieky, ktoré môžu spôsobovať ospalosť alebo závraty a tak problém zhoršovať. Senior by sa nemal preceňovať a odmietať oporné a kompenzačné pomôcky, ak ich naozaj potrebuje. Ideálnym začiatkom je návšteva všeobecného lekára, ktorý sa pozrie na vedľajšie účinky a interakcie všetkých užívaných liekov, ktoré majú utlmujúci charakter. Ide najmä o sedatíva, antihistaminiká, niektoré typy antidepresív. Odborník poradí pacientovi správny odstup v ich užívaní, prípadne takú schému, aby čo najmenej ovplyvňovali denný režim pacienta. Rovnako dôležité je s ním konzultovať aj svoj zdravotný stav, obzvlášť závraty, bolesti kĺbov, dýchavičnosť, necitlivosť v nohách či chodidlách.
Opatrenia v domácnosti
Vhodnými opatreniami v domácnosti sa dá minimalizovať riziko pádov:
- Posuvné koberce by mali byť pevne prichytené o podlahu. Zaistite voľné koberce, aby sa nestalo, že o ne zakopnete.
- Odstráňte zavadzajúce elektrické šnúry a nestabilný nábytok. Ak chcete, aby bol Váš domov bezpečnejší, tak odstráňte prebytočné škatule, noviny, káble. Presuňte nábytok v miestnostiach tak, aby Vám nezavadzal pri prechádzaní.
- Prah nahraďte lištami. Žiaduce sú bezbariérové prahy.
- Každá miestnosť musí byť dobre osvetlená.
- Stoličky a kreslá musia byť dostatočne stabilné. Mali by mať opierky, o ktoré sa môže senior pri vstávaní oprieť.
- Rozložte stabilný nábytok tak, aby sa ho mohol senior v prípade potreby pri chôdzi pridŕžať.
- Predmety dennej potreby uložte na bezpečné a ľahko dostupné miesta.
- Seniorovi obúvajte len pevnú obuv s protišmykovou podrážkou. Vhodne zvolená obuv je základ. Rizikové sú klasické našuchovacie papuče, topánky na vysokom podpätku, žabky, topánky s hladkou podrážkou. Namiesto toho sú lepšou alternatívou dobre padnúce, pevné a ploché topánky s protišmykovou podrážkou. Avšak riziková je aj chôdza v pančuchových nohaviciach.
- V kúpeľni používajte protišmykové podložky a podporné držadlá do vane a na WC.
- Skontrolujte, či senior cez okuliare dostatočne dobre vidí.
- Namontujte madlá všade tam, kde je potrebná pomoc pri chodení alebo vstávaní.
Niektoré riešenia sú relatívne lacné a dajú sa ľahko inštalovať do domácností. Iné si môžu vyžadovať odbornú pomoc pri ich montáži alebo taktiež väčšie investície.
Riešenie strachu z pádu (FOF)
Hoci strach z pádu môže mať vážne dôsledky, jeho vplyv možno zmierniť. Starší dospelí môžu získať späť svoju sebadôveru a kvalitu života prostredníctvom kombinácie fyzického tréningu, terapeutickej podpory a úpravy prostredia. Fyzická terapia a cvičenie: Posilnenie svalov a zlepšenie rovnováhy pomáha zvládať fyzické rizikové faktory.
Spolupráca s podpornými osobami
Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta. Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina. U imobilných alebo hendikepovaných pacientov s fungujúcim rodinným zázemím je dôležitá motivácia rodiny pacienta a ich účasť na starostlivosti po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.
Edukácia pacienta ako nástroj eliminácie stresu
Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti, aktívne predchádza pooperačným komplikáciám a lepšie sa adaptuje na zmenenú životnú situáciu. Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť. Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treba zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie.
Využitie internetu ako zdroja informácií
Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet. Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné. Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách. Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov. Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine. Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch.
Súkromie, bezpečnosť a prostredie
V ošetrovateľskej starostlivosti nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia alebo závažnosť zdravotného stavu.
Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.
Tímová práca a kontinuita starostlivosti
Eliminácia stresogénnych faktorov nie je možná pri výskyte rôznych bariér v práci sestier. Starostlivosť o chirurgického pacienta je založená na tímovej spolupráci chirurgov, anestéziológov, sestier, pomocného personálu, fyzioterapeutov, asistentov výživy, konziliárnych lekárov a ďalších. Tímová práca nie je možná bez efektívnej komunikácie, spolupráce a zodpovedného vedenia dokumentácie pacienta. Iba tak možno dosiahnuť kontinuitu starostlivosti prinášajúcu maximálny úžitok v prospech pacienta. Súčasťou tímovej práce by mal byť aj úprimný záujem o psychický stav pacienta, a nielen o zmeny v somatickej oblasti na podklade chirurgického ochorenia alebo úrazu.
Dôsledné vykonávanie všetkých ošetrovateľských techník spojené s vhodným prístupom k pacientovi môže pomôcť eliminácii stresogénnych faktorov. Na všetky vyšetrenia a bolestivé či inak nepríjemné procedúry je nevyhnutné pacienta pripraviť aj po psychickej stránke. Samozrejmosťou má byť dodržiavanie ošetrovateľských štandardov, a to aj v psychickej oblasti (napr. štandard psychickej predoperačnej prípravy).
Ošetrovateľský proces a dokumentácia
Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách je kľúčové. Táto metóda by nemala byť len formálnou záležitosťou, ale mala by prispieť k individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na potreby konkrétneho pacienta (biologické, psychické, sociálne, spirituálne). Samé sestry sa musia podieľať na zdokonalení a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností).
Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov. V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru aj pozorovanie pacienta a fyzikálne vyšetrenie, ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom.
