Diskusný príspevok predstavuje dôležitý nástroj rečníckeho štýlu, ktorý sa využíva pri výmene názorov a argumentácii v rámci diskusie. Účastník diskusie prostredníctvom neho vyjadruje svoje stanovisko, podložené argumentmi, odvolávkami na literatúru a odborné články, ako aj citáciami. Diskusný príspevok kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu, pričom využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V niektorých pasážach sa môžu uplatňovať aj úvahové prvky.
Charakteristika diskusného príspevku
Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny charakter. Diskutujúci hovorí za seba, vyjadruje svoj názor, postoj a hodnotenie problému, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Môže používať prvú osobu jednotného čísla ("ja si myslím", "podľa môjho názoru") alebo prvú osobu množného čísla, ak zastupuje určitú skupinu ľudí, ktorá ho poverila vystúpením. V takom prípade je nevyhnutné jasne uviesť, koho diskutujúci zastupuje, napríklad "my - učitelia", "my - dôchodcovia".
Pri prezentovaní svojho názoru je dôležité, aby bol podložený rozumnými argumentmi. Autor sa snaží presvedčiť poslucháčov o platnosti svojich tvrdení, a to prostredníctvom citácií, štúdia materiálov a argumentov opierajúcich sa o odbornú literatúru.
Jazyková stránka diskusného príspevku
Diskusný príspevok sa vyznačuje používaním spisovnej formy národného jazyka. Vo výkladovej časti sa uplatňuje objektívny prístup autora s využitím pojmovosti. Používa sa zložené súvetia, najmä príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety, ako aj polovetné konštrukcie s príčastím alebo prechodníkom. V úvahovej časti je charakteristická pestrá modalita viet - oznamovacie, opytovacie, zvolacie a želacie.
Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, vety sú kratšie a jednoduchšie, aby ich poslucháči ľahšie zachytili.
Kompozícia diskusného príspevku
Diskusný príspevok má ustálenú kompozíciu, ktorá zahŕňa:
- Oslovenie: Dodržiava sa spoločenská hierarchia, hostia majú prednosť pred domácimi a ženy pred mužmi. Oslovenie sa môže v texte niekoľkokrát zopakovať, vždy oddelené čiarkami (napr. "…, milí poslucháči,…").
- Úvod: Môže nadväzovať na predchádzajúce príspevky alebo tému diskusie. Alternatívne môže mať podobu samostatného uceleného prejavu, ktorý reaguje na predchádzajúce príspevky (referát). Často absentuje v príspevkoch na vedeckých konferenciách, kde sú účastníci oboznámení s témou.
- Jadro: Obsahuje vyjadrenie vlastného názoru, postojov a argumentáciu.
- Výklad: Vysvetľuje sa vlastný názor, argumentuje, presviedča dôkazmi, odvoláva sa na literatúru, cituje a využívajú sa aktuálne poznatky o danej problematike. Dôležité je dodržiavať nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie (bibliografia na primárny prameň, odvolávky v texte).
- Úvaha: Používajú sa subjektivizujúce slová (napr. "myslím si", "podľa mňa", "podľa mojej mienky", "môj názor je…"). Vyjadruje sa vlastné hodnotenie problému.
- Poďakovanie za slovo: Napríklad "Ďakujem Vám za pozornosť", "Ďakujem za slovo", "Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému…". Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
Príklad diskusného príspevku: "Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom"
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!
"Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá." V duchu tejto myšlienky mi, prosím, dovoľte podeliť sa s vami o moje postrehy k téme: "Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom".
Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u svojej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba. Pretože okrem toho, že obal predáva, naznačuje tiež žáner, hlavnú myšlienku či námet.
Ale v prvom rade sa autor usiluje presvedčiť čitateľa o svojom názore, poukazuje na chyby spoločnosti, hľadá nápravu, alebo chce len vytvoriť balzam na ľudskú myseľ; rozveseliť ju, potešiť, možno rozplakať...
Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. Dospelému človeku, ktorý nikdy nič nechápe, nič nevidí… „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.”
Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých.
Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.
Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach. Vystavovať ich LEN preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak “intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného “skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa.
Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Pocit spojený so spomienkou na hlavného hrdinu, na postavu, ktorá to neraz nemala v živote ľahké, na postavu, ktorou som sa stávala i ja, keď som so zatajeným dychom hltala stránku za stránkou a netrpezlivo čakala, čo sa udeje.
Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.
A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu.
Posolstvo Antoina de Saint-Exupéryho
Antoine de Saint-Exupéry, autor nadčasového diela Malý princ, nám prostredníctvom svojich kníh odkazuje hlboké pravdy o živote, priateľstve a zodpovednosti. Jeho príbehy nie sú len na čítanie, ale na premýšľanie a vnímanie sveta srdcom. Napriek tomu, že už prekročil štyridsaťtriročnú vekovú hranicu vojnového pilota, získal povolenie lietať na prieskumnej (neozbrojenej) verzii lietadla P-38 Lighting. Po dvoch prieskumných letoch ale dostal kvôli nehode zákaz ďalších letov, odišiel teda do Alžírska, kde chcel dokončiť Citadelu, knihu, ktorú písal s prestávkami po celý život a nestihol ju dokončiť. Úpenlivými prosbami si vymohol od amerického generála povolenie zúčastniť sa piatich ďalších akcii. 31. júla 1944 o ôsmej hodine štyridsiatich piatich minútach štartuje pilot Antoine de Saint-Exupéry z leteckej základne v Borgu na severe ostrova Korzika na zvyčajný prieskumný let nad dovtedy okupovaným južným územím Francúzska. Prieskumné lietadlo Lighting s pilotom Saint-Exupérym sa nikdy z tohto letu nevrátilo. Antoin de Saint-Exupéry sa stratil kdesi nad vodami Stredozemného mora. Iba najšľachetnejším z ľudského rodu sa dáva výsada takejto smrti.
V roku 2000 potápač z prístavu Marseille Luk Vanrell našiel a fotografoval vrak lietadla v stometrovej hĺbke, ktoré by mohlo patriť Saint-Exupérymu. Historik Philippe Castellano sa domnieva, že ide o ten istý stroj, v ktorom letel v osudný deň autor Malého princa. „Je vylúčené, aby na fotografiách bolo iné lietadlo než to, ktoré patrilo Saint-Exupérymu,“ povedal Castellano.
The Little Prince Book Summary (3D Animated) | Antoine de Saint-Exupéry Explained
Knihy ako zrkadlá duše
Autor sa v prvom rade usiluje presvedčiť čitateľa o svojom názore, poukazuje na chyby spoločnosti, hľadá nápravu, alebo chce len vytvoriť balzam na ľudskú myseľ; rozveseliť ju, potešiť, možno rozplakať... Malý princ žil samotársky, nemal nikoho, veľmi túžil po tom, aby si našiel priateľov. Osamelý človek nemôže byť nikdy naozaj šťastný. Pravé šťastie totiž dokážeme nájsť len v blízkosti iného človeka, v blízkosti priateľa. Autor poukázal na hodnotu priateľstva, na jeho cenu a silu. Malý princ postretával na svojej ceste niekoľko dospelých. Žili osamote, bez vzťahov, zabudli na putá a zvyklosti, nepozerali sa na túžby svojho srdca, akoby prestali byť ľuďmi. Dospelí sa veľmi ponáhľajú, nevedia však, čo hľadajú, nikdy nie sú spokojní tam, kde sa nachádzajú. Môžu mať v záhrade päťtisíc ruží, ale nebudú šťastní, pretože žijú vo svete, ktorý je len súhrnom anonymných vecí. V skutočnosti však nepotrebujú takú veľkú záhradu.
Malý princ neskôr pochopí, čo znamená „skrotiť“ si niekoho. Ruža, ktorej venoval svoj čas, námahu a cit, sa tým stala jedinečnou, aj keď si spočiatku myslel, že je rovnaká ako tie ostatné. Filozofická rozprávka Malý princ sa stala jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry a jedným z najslávnejších rozprávkových príbehov na svete.
„Bez lásky sa nedá nič robiť. Čím ťažšia je práca, ktorej v mene lásky venuješ svoje sily, tým väčšie je tvoje nadšenie.“
„Budeš teda súdiť sám seba (...) To je to najťažšie. Je oveľa zložnejšie súdiť sám seba než kohokoľvek iného.“
„Človek je veliký tým, že pociťuje zodpovednosť.“
„Človek predsa nemôže trvale žiť z chladničiek, politiky, financií a krížoviek. Človek to proste nemôže.“
„Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“
„Cenu má iba cesta.“
„Čo znamená skrotiť? - Je to niečo, na čo sa nezabúda.“
„Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale málokto si to pamätá.“
Knihy ako zdroj poznania a emócií
Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich. Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach. Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť, mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit.
Pocit spojený so spomienkou na hlavného hrdinu, na postavu, ktorá to neraz nemala v živote ľahké, na postavu, ktorou som sa stávala i ja, keď som so zatajeným dychom hltala stránku za stránkou a netrpezlivo čakala, čo sa udeje. Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.
Čo s knihami, ktoré nás nezaujmú?
A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu. Skúste porozmýšľať, či by neurobila službu, pre ktorú bola pôvodne určená, niekomu, kto má iný čitateľský vkus ako Vy.
