Stolný tenis telesne postihnutých, známy aj ako parastolný tenis, je adaptáciou klasického stolného tenisu pre športovcov s telesným postihnutím. Tento šport umožňuje ľuďom s rôznymi typmi postihnutí aktívne sa zapájať a súťažiť na vysokej úrovni. Hoci sa pravidlá v mnohom zhodujú s bežným stolným tenisom, existujú určité modifikácie, ktoré zohľadňujú špecifické potreby hráčov.
História a vývoj parastolného tenisu
História parastolného tenisu siaha do roku 1960, kedy sa tento šport prvýkrát predstavil na paralympijských hrách v Ríme. V roku 1976 sa v Toronte pridali aj stojaci hráči, čo umožnilo účasť športovcom s amputáciami a inými telesnými znevýhodneniami. Stolný tenis, podobne ako mnoho ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči - amputovaní a les autres. Odvtedy sa parastolný tenis neustále vyvíja a rozširuje, pričom sa doň zapájajú športovci s rôznymi druhmi telesného znevýhodnenia.
V roku 1980 vznikla v USA národná nadácia v prospech tenisu na vozíku, a v roku 1981 vznikla Wheelchair Tennis Players Association, ktorá reprezentovala medzinárodný tenis na vozíku za účasti amerických a francúzskych hráčov.
Pravidlá hry a ich modifikácie
Súťaže sa riadia mierne modifikovanými pravidlami Medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), ktoré sa týkajú najmä podania u vozíčkarov.
- Podanie: Najvýznamnejšia úprava sa týka podania u vozíčkarov.
- Dvojitý odskok: Pri tenise na vozíku môže loptička odskočiť na súperovej polovici dvakrát. To znamená, že loptička musí dopadnúť prvýkrát do dvorca, ale druhýkrát môže dopadnúť aj mimo neho. Hráči sa však snažia hrať loptičku po prvom odskoku, aby zvýšili tempo hry.
- Vozík ako súčasť tela: Vozík sa považuje za súčasť tela hráča.
- Odlepenie od sedačky: Hráč nesmie odlepiť zadok od sedačky vozíka počas hry.
- Dvojdotyk: Podľa pravidiel stolného tenisu telesne postihnutých, ak sa hráč úmyselne dotkne loptičky dvakrát, súper získava bod. Ak však hráč vráti loptičku správne aj napriek neúmyselnému dvojdotyku, bod získava hráč, ktorý loptičku vrátil.
- Striedanie: V tímových súťažiach je striedanie možné len jedenkrát počas stretnutia. Zostava družstva sa musí nahlásiť vždy úplná.
- Postavenie hráčov: Vo všetkých nepárnych setoch platí postavenie z prvého setu, vo všetkých párnych setoch platí postavenie z druhého setu. To neplatí pri dosiahnutí 5. bodu.
Hrá sa maximálne päť setov, v každom do 11 bodov, resp. Toto pravidlo sa však nemôže zaviesť, ak hráči spolu dosiahli 18 bodov.
Kategórie hráčov
Štartujú v ňom všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkári) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov a tímov. Športovci v parastolnom tenise sú rozdelení do rôznych skupín podľa stupňa a typu ich postihnutia. Toto rozdelenie zabezpečuje, že hráči súťažia s ostatnými, ktorí majú podobné funkčné schopnosti.
Podľa druhu znevýhodnenia (berie sa do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku i schopnosť udržať raketu) sú športovci rozdelení do 10 skupín - TT1-10. V prvých piatich súťažia vozičkári, vo zvyšných stojaci.
Vybavenie
Okrem štandardného vybavenia pre stolný tenis, ako sú stôl, sieťka, rakety a loptičky, hráči parastolného tenisu môžu potrebovať špeciálne upravené vybavenie, aby mohli hrať efektívne.
- Športový vozík: Vozík je ľahší, pevnejší a má šikmé bočné kolesá, čo umožňuje rýchly pohyb vpred a do strán. Špeciálny tenisový športový vozík so špecifickým sklonom kolies na zachovanie stability stojí približne 7-11 000 €.
- Úprava rakety: Hráči s obmedzenou funkciou rúk môžu používať pomôcky na upevnenie rakety k ruke, ako sú leukoplasty alebo tejpy. Títo hráči môžu používať raketu pripevnenú na ruke leukoplastom alebo tejpom.
Parastolný tenis na Slovensku
Na Slovensku zastrešuje tenis na vozíku Slovenský tenisový zväz a Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Slovenský stolnotenisový zväz zaradil telesne postihnutých do systému svojich súťaží už takmer pred 25 rokmi.
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života našej spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku (pre rok 2020 - 59 členských subjektov). Zabezpečuje športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc.
V oblasti mládežníckeho športu vytvoril systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Zakladajúcu listinu SZTPŠaPŠ v tom čase podpísali zástupcovia TJ. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková, ktorá vo svojej funkcii bola až do roku 2002. Na predsedníckej stoličke ju vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes.
K zmene názvu zväzu došlo 28. novembra 1992, kedy sa premenovali a do súčasnosti pôsobia pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov počas svojho 30. ročného pôsobenia v športe telesne znevýhodnených zastrešoval a zastrešuje tieto športy: atletika, basketbal, biliard, biatlon, boccia, curling, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku, volejbal.
Od vzniku zväzu zorganizovali desiatky majstrovstiev Slovenska, domácich líg, ale aj medzinárodných podujatí. Medzi najúspešnejšie medzinárodné podujatia, ktoré SZTPŠ organizuje aj v súčasnosti sú Slovakia Open v stolnom tenise (od r. 1992) a Slovakia Open v tenise na vozíku (od r. 1993). Slovakia Open v stolnom tenise patrí vo svete medzi najlepšie turnaje sveta a pravidelne sa ho zúčastňujú svetové stolnotenisové špičky. Rovnako kvalitný a vysoko hodnotený je aj tenisový turnaj. Ich snahou bolo, je a bude vytvárať čo najlepšie podmienky pre našich športovcov. Najznámejší rozvojový projekt v oblasti získavania mladých talentovaných športovcov, ktorý počas celej existencie SZTPŠ organizujú, je projekt Hľadáme talenty.
Projekt Hľadáme talenty je považovaný za prvý počin smerujúci k myšlienke podpory športu talentovaných detí s telesným znevýhodnením. Koncom 90. rokov sa podarilo ako športovému zväzu na Ministerstve školstva kompetentných presvedčiť, že aj u telesne znevýhodnených detí je potrebné podporovať rozvoj talentu. Zo strany ministerstva tak dochádza k prvému financovaniu Útvarov talentovanej mládeže SZTPŠ, ako základného kameňa pre ďalšiu prácu v tejto oblasti.
Súdy si s nim nevedeli poradiť ako JOZEF MAJSKÝ KRADOL?
Úspešní slovenskí reprezentanti
Medzi úspešných slovenských reprezentantov patrí Alena Kánová, ktorá sa zúčastnila na šiestich paralympijských hrách a získala zlato, striebro a bronzové medaily. Marek Gergely je ďalším úspešným hráčom, ktorý obhájil prvenstvo v ankete Tenista roku 2015 medzi vozičkármi.
Ján Riapoš: Legenda slovenského parastolného tenisu
Reprezentant Slovenska v parastolnom tenise Ján Riapoš je vo svojom športe unikátom nielen v domácom, ale najmä svetovom meradle. Na scéne je Riapoš 30 rokov, počas ktorých sa vyformoval na pojem v tomto športe. Počas 30 rokov má len z majstrovstiev Európy 19 medailí, k tomu štyri kovy zo svetových šampionátov a sedem medailí z paralympijských hier. Chuť k športu ho neopúšťa, práve naopak, momentálne cieli 57-ročný reprezentant na deviatu účasť na paralympijských hrách. Paralympionik 20-ročia je slovenským rekordérom v počte účastí na paralympijských hrách, momentálne ich má na konte osem (1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020, 2024). Výsledky z tejto sezóny predznamenávajú, že by mohol vyjsť aj štart v Los Angeles 2028. Účasť v Los Angeles je sen. Naplnenie znamená kvalifikovať sa na majstrovstvá sveta 2026 v Thajsku. Ak sa to podarí, tak je veľkým optimistom, že by sa mohla podariť kvalifikácia.
Prednedávnom sa so slovenskou výpravou predstavil na európskom šampionáte vo švédskom Helsingborgu, kde si individuálne vybojoval striebro v dvojhre a vo štvorhre získal s Petrom Lovašom najcennejší kov. S Lovašom vytvorili úspešný a fungujúci tandem, ktorý je vo svetovom rebríčku na prvom mieste. Na tohtoročných turnajoch pod hlavičkou ITTF nikdy neodišli bez pódiového umiestnenia, celkovo získali sedemkrát zlato a dvakrát striebro.
„Všetko bolo výborné, až na to, že to nefungovalo. Chýbal organizačný zmysel pre detaily. Veľmi neskoro sa uskutočnil šampionát, k tomu v Škandinávii. Bolo tam viacero faktorov, ktoré vplývali na nie úplnú hernú pohodu. Štyri získané medaily - zlato, dve striebra a bronz, dávajú tímu dobrú vyhliadku na majstrovstvá sveta. Pevne verím, že z toho vyťažia aj ďalší,“ vrátil sa pre TASR Riapoš k ME.
Na štvrtkovom slávnostnom podujatí boli aj minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ktorých rezorty na projekte spolupracujú. „Je to výsledok profesionalizácie nášho športu. Podarí sa nám vytvoriť v Rači tréningovú skupinu v Národnom stolnotenisovom centre. Naša spolupráca je dokonale vyvážená, moje skúsenosti s hernou kvalitou, plus Petrov prínos, tvoria dobrý, silný pár po zrušení súťaže tímov na paralympiáde. Štvorhra je o súhre,“ zhodnotil reprezentant Slovenska v parastolnom tenise spoluprácu.
„Teším sa, že po úraze v roku 1993 som sa zapojil do profesionálneho športu. Naďalej to beriem ako čas strávený pred úrazom a po úraze, keď som v podstate nevynechal žiadne veľké podujatie od mojich prvých majstrovstiev Európy v Dánsku. Je to 30 rokov, každé dva roky majstrovstvá Európy, k tomu majstrovstvá sveta alebo paralympijské hry. Už len to, že som sa počas kariéry nezranil, je také Božie zjavenie v priamom prenose,“ vyhlásil Riapoš.
Aktívny podporovateľ športovania zdravotne znevýhodnených ľudí prezradil aj svoj recept na športovú dlhovekosť: „Základné pravidlo je také, že všetko, čo robíte, by malo prinášať radosť v synergii od toho, ako to prijímame, čo robíme a ako to posúvame. Keď niečo chýba v kontinuite radosti, tak človeka to potom viac-menej mrzí. To je moje posolstvo, nech si ľudia dajú viac záležať vo vzťahu k výberu športu, či už športujú pre telesné zdravie, rekreačný, profesionálny alebo motivačný šport, aby to v prvom rade robili z lásky a radosti. To je prvý predpoklad toho, že sa vám v tom podarí zostať a vydržať. Marketing a profesionalita totiž vytvárajú veľké napätie a stres, čo demotivuje ľudí k vydržaniu. Mne pomáha šport v rámci psychohygieny, faktorov ochrany duševného zdravia je veľmi veľa a využívam to.“
Zbierať dokáže 57-ročný Riapoš športové úspechy aj popri náročnej funkcionárskej kariére, keď je predsedom Slovenského paralympijského výboru a Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov. „Nie som zástanca úplnej profesionalizácie, pretože človek by sa mal rozvíjať harmonicky. Je nevyhnutné, aby profesionálni športovci mysleli na zabezpečenie svojho fungovania. Podarilo sa nám vytvoriť skvelý tím, či už na úrovni sekretariátu SPV alebo Zväzu telesne postihnutých športovcov a o to jednoduchšie je moje riadenie pri zabezpečovaní športových aktivít a naopak. Je to o ľuďoch a spolupracovníkoch,“ zamyslel sa reprezentant Slovenska v parastolnom tenise.
Výzvy a perspektívy
Napriek úspechom, parastolný tenis na Slovensku čelí niekoľkým výzvam. Jednou z nich je financovanie, keďže dotácie turnajov sú nižšie ako v bežnom tenise. „Veľmi ma mrzí, že naše rezortné ministerstvo (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, pozn. redakcie) zúžilo problém chystaného prechodu športových odvetví telesne postihnutých športovcov pod národné športové zväzy a federácie zdravých iba na ich financovanie a prihlasovanie do medzinárodných súťaží. Pri tejto téme si pomohla príkladom zo života. „Každý mladý človek, ktorý vstupuje do manželstva, predsa pred týmto krokom si musí navnímať prostredie a zvyky novej rodiny, do ktorej chce patriť. Musí spoznať jej atmosféru, musí sa zoznámiť s vecami, s ktorými by mal v tej novej rodine v ďalších rokoch žiť. A to isté by mali urobiť aj telesne postihnutí športovci, ktorí chcú v budúcnosti fungovať spolu so zdravými športovcami pod jednou strechou. A to určite nie je iba o finančných dotáciách a prihlasovacích procesoch na súťaže. To nie je iba o vyplnení prihlášky… To je aj o tom ostatnom, čím športový zväz zdravých žije, čo uznáva, kam svojim poslaním smeruje. Ako ďalej uviedla, tento proces vo svete prebieha už dlhší čas, no niektoré parašporty na Slovensku sa v prvom polroku 2023 ocitli v pomerne zložitej situácii. „Niektoré parašporty sa pod národné zväzy zdravých dostali už dávnejšie bez nejakých problémov. Napríklad Slovenský stolnotenisový zväz zaradil telesne postihnutých do systému svojich súťaží už takmer pred 25 rokmi, no pre niektoré je to nový trend. Vyvolalo a určuje ho dianie na medzinárodnej scéne. Tento týždeň vyskočil problém s paraplávaním a paraatletikou, lebo sa nedohodli s Medzinárodnou plaveckou federáciou FINA, resp. so Svetovou atletikou. Možno postupne sa rokmi dostanú k sebe bližšie. Lebo taký je momentálne svetový trend.
Práve rozprávanie a hľadanie schodnej cesty pri začleňovaní konkrétnych parašportov pod národné športové zväzy a federácie zdravých bola nosná téma záverečného štvrtého panelu 1. ročníka športovej konferencie Slovenského paralympijského výboru (SPV) pod názvom Sport Connections v Bratislave. Otvoril ho športový riaditeľ SPV Tomáš Varga, ktorý konštatoval, že tento proces prebieha v rámci zbližovania olympizmu a paralympizmu, ktoré bude v budúcnosti naďalej pokračovať, ale samotný proces tohto prechodu je vo viacerých športoch momentálne ešte veľmi zložitý. Niektoré športové zväzy na tento prechod mali dva, niektoré až štyri roky, no sú aj také, ktoré na to majú iba niekoľko mesiacov, čo ich dostáva do komplikovanej situácie. Navyše, celý proces je nevhodne a veľmi nešťastne načasovaný, lebo niekoľko mesiacov pred paralympiádou v Paríži môže výrazne zasiahnuť do nominačných súťaží. Môže negatívne ovplyvniť celý proces plnenia kritérií potrebných pre účasť na PH 2024 v Paríži. Preto podľa neho mnohé paralympijské letné športy sa momentálne ocitli vo veľkej neistote.
Konkrétne problémy s týmto prechodom potvrdil aj predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Anton Hamran, ktorý má dlhoročné skúsenosti s parastolným tenisom, ale napriek tomu sa tiež prikláňal k vytvoreniu tzv. prechodného obdobia, počas ktorého by sa vyjasnili všetky záležitosti tohto procesu. „Hoci my sme parastolných tenistov prijali medzi seba už pred 25 rokmi a s ich fungovaním a trénovaním nemáme problémy, nariadenie z ministerstva školstva nás nemilo prekvapilo. Zo športovo-technickej stránky my tých športovcov poznáme veľmi dobre, ale obávame sa toho, že časom vyvstanú problémy s ich financovaním. My by sme prijali také pravidlá hry, aby sme ich mohli mať bez problémov medzi sebou aj o desať - pätnásť rokov. Ale dnes nám nikto nezaručí, kto sa bude o nich starať. Či na ich činnosť budú peniaze,“ komentoval šéf SSTZ nariadenie od stola a pokračoval: „Lebo by sme raz neradi stáli pred dilemou, či financovať prípravu špičkového zdravého športovca alebo telesne postihnutého. Na základe akých pravidiel budú u nás ďalej fungovať. Kto ich bude platiť. A z čoho. Keď dnes zo sto športov až tridsaťdva dostalo na svoju činnosť od štátu ročnú dotáciu 100.000 eur. V tejto súvislosti pripomenul, že ich zväz zastrešuje a vysiela pretekárov aj na republikové, európske a svetové šampionáty stolných tenistov s transplantovanou obličkou, má pod palcom aj stolný tenis nepočujúcich, stolný tenis veteránov od 40 rokov vyššie. Stará sa o stolnotenisovú omladinu, juniorov, kadetov. Na jeden zväz je toho naozaj veľa. „Novým trendom sa nebránime, len po doterajších skúsenostiach sme v tejto otázke zdržanliví a opatrní. Od ministerstva sme nedostali žiadnu garanciu, že naše angažovanie sa pri tomto prechode podporia aj finančne. Že nám pomôžu. My tým, že im vytvoríme podmienky na športovú prípravu, nezískame nič. Jediné, čo nám pribudne, bude práca navyše. Preto sme v tomto smere dosť opatrní a zdržanliví.
Generálny sekretár Zväzu slovenského lyžovania (ZSL) Radovan Cagala na tému prechodu paraalpského športu pod SZL povedal: „My sme si pri prijímaní paraalpských lyžiarov vytvorili dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého by paralyžiari postupne mali prijať niektoré vnútorné procesy nášho ZSL, pretože niektoré sú odlišné od tých, ktoré platia a fungujp v paraalpskom lyžovaní. Paraalpské lyžovanie pod FIS kompletne prešlo 1. „My sa snažíme vzniknutú situáciu akceptovať. Snažíme sa v našom zväze zariadiť všetko tak, aby sme dokázali zachytiť vývoj v tomto trende. Ale samozrejme musíme prakticky reagovať na všetky tieto zmeny. Musíme sa naučiť s nimi žiť,“ pridal svoj názor manažér reprezentácie paraalpského lyžovania ZSL Martin Makovník. „Všetko sme včas podchytili, na všetko sme sa pripravili. Jediné, čo nás zaskočilo, je fakt, že nám zo súťažného systému vypadli paraalpskí lyžiari do 16 rokov. Nemáme súťaže pre telesne postihnuté deti od 10 do 16 rokov. Toto je výzva pre nás smerom k ďalším rokom, “pokračoval Martin Makovník a pokračoval: „Tiež nás čaká harmonizácia pravidiel, vytvorenie podmienok, aby so zdravými športovcami mohli súťažiť aj telesne postihnutí. Potrebujeme vytvoriť súťažné kritériá a tabuľky, aby sme ich výkon mohli ohodnotiť podľa miery ich postihnutia. Pokiaľ ide o nákup materiálu, riadime sa zásadou, že materiál, na ktorom trénujú a súťažia zdraví športovci poskytneme aj telesne postihnutým. Posledným diskutujúcim k tejto téme bol predseda SPV Ján Riapoš, ktorý pripomenul, že nie všetky národné športy a federácie zdravých vedia telesne postihnutým športovcom vytvoriť adekvátne podmienky, ktoré potrebujú na svoju športovú prípravu. Ako príklad uviedol situáciu okolo päťnásobného paralympijského víťaza v paracyklistike Jozefa Metelku, ktorý musel pre nedostatok financíí ukončiť prípravu na unikátne multicyklistické majstrovstvá sveta, ktoré budú tento rok v auguste v Glasgowe. Na tomto šampionáte sa bude prvýkrát v histórii bojovať o tituly majstrov sveta až v trinástich disciplínach. Okrem zdravých cyklistov sa na nich predstavia aj paracyklisti. „Je smutné, keď sa v našom cyklistickom prostredí a na našom cyklistickom zväze nenájdu financie pre päťnásobného víťaza paralympiády a 15-násobného majstra sveta v tomto športe. Už teraz je jasné, lebo som s ním nedávno na túto tému hovoril, že na tomto unikátnom svetovom šampionáte v Glasgowe štartovať nebude.
tags: #stolny #tenis #telesne #postihnutych