Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.
Cieľom tohto článku je poukázať na dôležitosť bezbariérového prostredia a legislatívne opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Príloha č. 1 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 10 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 11 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 12 vyhlášky č. Príloha č. 13 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 2 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 3 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 4 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 5 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 6 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 7 vyhlášky č. 60_2025 Z. Príloha č. 8 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. Príloha č. 9 vyhlášky č. 60_2025 Z. z. tieto vyhlášky poskytujú podrobné informácie a usmernenia, ktoré sú kľúčové pre pochopenie rozsahu a špecifikácií bezbariérovosti.
Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.
Inšpekcia práce a stavebný zákon
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zaznamenalo inšpektorátmi práce rôzne podávaný výklad ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“).
Stavebný úrad v zmysle ustanovení zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) oznamuje začatie územného konania, stavebného konania a kolaudačného konania dotknutým orgánom (tzn. aj príslušnému inšpektorátu práce), ktoré môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada.
Podotýkame, že v prípade, ak stavebný úrad poverí stavebníka, aby pozval inšpektorát práce na povoľovanie alebo kolaudáciu stavby, inšpektorát práce pozvanie písomne odmietne, pretože takýmto konaním stavebného úradu dochádza k porušovaniu ustanovení stavebného zákona prenášaním jeho povinností na stavebníka.
V zmysle uvedeného môže inšpektorát práce ako dotknutý orgán v stavebnom konaní uložiť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za ktorých sa má stavba alebo zmena stavby realizovať. Splnenie týchto podmienok následne inšpektorát práce overí v kolaudačnom konaní.
Inšpektoráty práce zabezpečujú účasť na povoľovacích a kolaudačných konaniach stavieb a ich zmien, ktoré spĺňajú podmienky ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. Z ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce zúčastňovať sa každého povoľovacieho a kolaudačného konania.
Účelom predmetného ustanovenia v nadväznosti aj na ustanovenia stavebného zákona je oprávnenie inšpektorátu práce vydávať záväzné stanoviská v prípadoch, keď je to vzhľadom na povahu a účel stavby potrebné. Je preto úlohou samotného inšpektorátu práce zvážiť všetky známe okolnosti a vyhodnotiť účelnosť jeho účasti na povoľovacom a kolaudačnom konaní, nakoľko nie pri všetkých typoch stavieb, resp. zmenách stavieb je ich účasť potrebná (účasť nie je potrebná napr. pri zatepľovaní stavieb, pri stavbách ako sú parkovacie plochy, chodníky a pod.).
Inšpektorát práce sa zúčastňuje na povoľovacom a kolaudačnom konaní a vydáva záväzné stanovisko podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. prevádzky s počtom zamestnancov vyšším ako 50. V prípade, že stavebný úrad upovedomí inšpektorát práce ako dotknutý orgán o začatí stavebného alebo kolaudačného konania a inšpektorát práce rozhodne o tom, že jeho účasť na predmetnom konaní nie je potrebná, upovedomí o svojej neúčasti príslušný stavebný úrad.
Inšpektorát práce ako dotknutý orgán v zmysle stavebného zákona nemá povinnosť, ale možnosť na základe upovedomenia stavebného úradu uplatniť svoje záväzné stanovisko pri povoľovaní stavieb a pri kolaudácii stavieb.
Sociálna rehabilitácia ako kľúč k nezávislému životu
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.
Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
Komu smeruje sociálna rehabilitácia? Kto je osoba s telesným postihnutím?
Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia.
Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod.
Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).
Funkčné následky iného postihnutia buď už vrodených (napr. Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu).
Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia.
Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.
Čo robiť, keď pacient s demenciou už nevie udeliť informovaný súhlas?
Realita života s postihnutím a výzvy
V roku 1985 sa v mojom živote zmenila veľa. Po úraze som zostal imobilný. Môj zdravotný stav ma ovplyvňuje v celkovom pohybe. Pred úrazom mi nerobilo problém vyškriabať sa na 100 m vysoký komín alebo zísť do 30 m hlbokej studne. Teraz je pre mňa problém, keď mam pred sebou jeden schod a tých je v našich dedinách a mestách stále aj tak dosť. Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje ísť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru… Tu nepomôže žiadne filozofovanie.
Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu. Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené.
Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky.
V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imobilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s určitými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých. Musia sa získať podklady i pre ďalšie prednášky a praktické cvičenia týkajúce sa napr. ďalších typov postihnutia.
tags: #stavebny #zakon #zdravotne #postihnuty