Budúcnosť štátneho dôchodku o 20 rokov: Výzvy a možné riešenia

Slovenský dôchodkový systém čakajú ťažké časy - populácia starne, rodí sa rekordne málo detí a počet pracujúcich rýchlo klesá. V našom FinReport podcaste sa pozrieme na to, ako sa môže zmeniť vek odchodu do dôchodku na Slovensku aj v Európe, prečo je systém finančne neudržateľný a aké „nepopulárne opatrenia“ nás môžu čakať.

Ako sme už spomínali, najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku a takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, známa pod skratkou OECD, predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac.

Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Viete si to predstaviť? Pracovať do 70-ky? No, síce to vyzerá tak, že človek bude celý život v práci. Druhou stranou mince je fakt, že vďaka medicíne a lepšej životnej úrovni sa zvyšuje aj priemerná dĺžka života a práve tá je dôležitá pre výpočet veku odchodu do dôchodku. Dánsky model je založený práve na tomto princípe - postupné a predvídateľné zvyšovanie veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.

Podľa zástancov dánskeho prístupu môže zvýšenie dôchodkového veku priniesť viacero pozitívnych efektov. Poprvé, znížila by sa celková suma vyplácaných dôchodkov, keďže by sa skrátilo obdobie ich poberania. Zároveň by sa zvýšil podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo by posilnilo príjmy z daní a sociálnych odvodov. No a napokon dlhší pracovný vek by ľuďom poskytol viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia, čo by zvýšilo ich finančnú stabilitu v starobe.

Ako sme už spomínali, najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku a takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, známa pod skratkou OECD, predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac.

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Samozrejme v takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. Maďarsko a Poľsko sú na tom tiež podobne ako na Slovensku. Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzskou najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Rozdiel väčší ako 3 roky majú ešte aj v Rumunsku, Maďarsku či Turecku. Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe v podstate takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.

Prečo je táto téma vôbec dôležitá? Z jednoduchého dôvodu. Budeme sa pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. To je všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to až alarmujúce. Kým prírodzený úbytok obyvateľstva trápi v podstate celú Európsku úniu, vo väčšine členských štátov populácia rastie vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste s našou malebnou krajinou. Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako aj so svojimi susedmi Poľskom a Maďarskom, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov. Pre zaujímavosť, v tejto osmičke je až 7 krajín z bývalého sovietského bloku s výnimkou talianska. No a keďže v iných krajinách klesajúcu pôrodnosť kompenzujú cudzinci, vývoj demografie nie je až tak pesimistický ako u nás.

Náš súčasný dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého pristanú peniažky terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jednoho dôchodcu ešte v roku 2005 prípadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja. Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Ale už ako sme to v našich podcastoch párkrát spomínali, výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Avšak tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, takže trošku skresluje, no aj tak. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. A keď už hovoríme o tom, že sme v tomto ukazovateli lepší ako mnoho iných členských štatov EÚ, tak sme naozaj vysoko. Dokonca spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%. Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriazný vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.

Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.

Problém číslo 2, tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Takže, nielenže sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo sociálnej poistovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o petinu. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poistovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne zabrzdil, nehovoriac o daní z transakcií a iných antiprorastových opatreniach. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. Na konci vľanajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financií je na úrovni 5,3%. Mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej únii. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zníženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje koniec koncov aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ako zvyčajne, čo z toho vyplýva? V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedaj Bože do 70-ky, investujte si aj sami a ak ste ešte tak nespravili, povieme to rečou investičných legiend. Až 80 % ľudí vo veku od 18 do 60 rokov si myslí, že sa o nich štát na dôchodku určite alebo skôr nepostará. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre platformu Portu. Zo štátneho dôchodku plánuje žiť 32,6 % ľudí z generácie X oproti 7,3 % z generácie Z. „Schopnosti štátu postarať sa o nich na dôchodku veria najviac starší ľudia z takzvanej generácie X, ktorí majú 45 až 60 rokov. Až 26,3 % štátu v tomto ohľade dôveruje alebo skôr dôveruje. Len 25,4 % tvrdí, že sa o nich štát na penzii určite finančne nepostará. Z generácie Y (29- až 44-roční) je o tom presvedčených až 42,6 % ľudí. Najmladšia generácia Z (18- až 28-roční) je v tomto smere o niečo optimistickejšia, keď štátu úplne neverí 38,5 % respondentov. Celkovo 20 % Slovákov verí, že sa štát o nich dokáže postarať na dôchodku aspoň do istej miery. „Spoliehanie sa na štát sa prejavuje i v tom, že najstaršia generácia najčastejšie priznáva, že si na dôchodok nič neodkladá a ani s tým v budúcnosti neplánuje začať. Mesačne si na dôchodok odkladá od 41 do 100 eur celkovo 23,5 % ľudí. Od 100 do 200 eur mesačne ušetrí 9,4 % a viac ako 200 eur zase 8,8 %. Takmer polovica ľudí považuje za finančne zabezpečený dôchodok taký, ktorý im poskytne rovnakú životnú úroveň ako v produktívnom veku. Mať pokryté základné výdavky postačuje štvrtine, nároky pritom podľa analytika rastú s klesajúcim vekom. Práve generácia Z je totiž tá, ktorá sa chce na dôchodku najmenej uskromňovať.

tags: #statny #dochodok #o #20 #rokov