Nastal čas vrátiť sa späť k Marxovej filozofii a prekonať iracionálne predsudky, ktoré najmä v postkomunistických krajinách naďalej bránia mnohým teoretikom aj politikom, aby narábali s myšlienkami jedného z najvplyvnejších svetových filozofov?
To je jedna z otázok, ktoré si kladie nová monografia Ľuboša Blahu s provokatívnym názvom „Späť k Marxovi?“. Kniha však nie je iba o Marxovi či o súčasných neomarxistoch. Pojednáva aj o najaktuálnejších hodnotových otázkach súčasnej ľavice. V rámci politicko-filozofickej analýzy sa v nej píše o teóriách spravodlivosti, o sociálnom štáte, či o ekonomickej demokracii.
Analýza moderného ľavicového myslenia
Monografia Ľuboša Blahu ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktoré môže byť inšpiráciou tak pre sociálnu demokraciu, ako aj pre radikálnu ľavicu. Dôraz kladie na teórie tzv. analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, pričom kriticky analyzuje koncepcie najznámejších súčasných amerických filozofov, napr. Johna Rawlsa, Roberta Nozicka či Amartyu Sena. Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu.
Prof. František Novosád sa vyjadril, že „monografia Ľuboša Blahu je zatiaľ najobsiahlejším slovenským príspevkom k teórii spravodlivosti, ktoré boli formulované v anglosaskom jazykovom prostredí“. Ako dodáva doc. Ladislav Hohoš, „Blahova práca je naozaj inšpiratívna, prekonáva ideologické mimikry súčasnosti a celkom určite prispeje ku kultivácii a obohateniu diskurzu v oblasti politickej filozofie.“
Štruktúra monografie
Monografia je rozdelená do troch častí:
- V prvej je podrobne predstavená inštitúcia sociálneho štátu.
- V druhej je ponúknutá analýza a kritika Rawlsovej teórie spravodlivosti, ako aj neomarxistických príspevkov k sociálnej spravodlivosti.
- V tretej je predstavená analýza hodnôt slobody, vlastníctva, efektivity, ekonomickej demokracie a napokon aj vlastná koncepcia autora, t. j. antiakcidentálna teória spravodlivosti postavená na koncepte čistého úsilia.
Kniha je inšpirovaná humanistickým marxizmom, egalitárnym liberalizmom aj komunitarizmom. Hodnotu sociálnej spravodlivosti predstavuje ako podstatu ľavicového myslenia a politiky.
Výzvy pre európsky sociálny model
Európsky sociálny model, ktorý občanom desaťročia zabezpečoval dôstojnú životnú úroveň, sociálne práva a rovnováhu v spoločnosti, čelí vážnym rizikám. Tie nesúvisia iba s aktuálnou ekonomickou krízou, ale aj s dlhodobejším procesom globalizácie svetových trhov. Globalizácia sa dnes riadi logikou neoliberalizmu, ktorá povzbudzuje vlády k liberalizácii, deregulácii a privatizácii. Liberálni ekonómovia predstavujú sociálny štát ako prežitok.
Existuje však aj alternatívny názor, ktorý upozorňuje na zásadný význam európskeho sociálneho modelu, bez ktorého Európe hrozia obrovské nebezpečenstvá vrátane politickej a sociálnej nestability.
Kritika neoliberálneho kapitalizmu a alternatívy
Monografia je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.
Okrem čisto filozofických reflexií čitateľ v knihe môže nájsť aj analýzu tzv. výrobnej samosprávy (napr. baskitská korporácia Mondragón), obhajobu demokratického socializmu, sociálneho štátu, ekonomickej demokracie, či pozitívnej diskriminácie. Autor polemizuje s pravicovými teoretikmi aj v súvislosti s hodnotami slobody, efektivity a vlastníctva.
Súčasné sociálno-kritické teórie a „Matrix“ spoločnosti
Autor na podklade súčasných radikálnych sociálno-kritických teórií ponúka interpretáciu modernej spoločnosti, podľa ktorej dnes všetci žijeme v akomsi matrixe: naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, vyškolení experti na zábavu, politici, organickí intelektuáli atď. Všetko sa to deje v záujme udržiavania systému, ktorý vyhovuje výlučne jednému percentu najbohatších a najmocnejších ľudí sveta. Systém držia pokope nielen represívne, ale najmä ideologické aparáty štátu, predovšetkým korporátne masmédiá, ktoré indoktrinujú a ohlupujú ľudí. A ľudia dobrovoľne trpia vlastné ožobračovanie a otročia na iných, ktorí bohatnú z ich práce.
Ľuboš Blaha: Filozof a politik
Ľuboš Blaha, narodený v roku 1979, je filozof a politológ na Ústave politických vied SAV. Od roku 2012 je poslancom a od roku 2018 vedie Stálu delegáciu NR SR v Rade Európy. Je považovaný za najľavicovejšieho politika na Slovensku, hlásiac sa k hodnotám socializmu, národnej suverenity a mieru. Kritizuje USA, EÚ, globalizáciu, liberalizmus a rusofóbiu. Napísal viacero vedeckých kníh, pričom korporátne médiá ho označujú za extrémistu a ruského agenta.
Kontroverzie okolo Blahovej knihy „Späť k Marxovi?“
Niekoľko mesiacov po vydaní začiatkom roku 2022 slovenské neoliberálne médiá odštartovali nenávistnú kampaň proti knihe aj autorovi PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD. Následovala hysterická reakcia Slovenskej akadémie vied, ktorej vedenie rozhodlo, že kniha sa nesmie viac predávať. Takáto cenzúra tu nebola od roku 1989, čo len potvrdzuje, že režimové aparáty knihu vyhodnotili ako mimoriadne nebezpečnú. V druhom vydaní Ľuboš Blaha vysvetľuje pohľad na celú kauzu.
Kniha „Metastázy globálneho kapitalizmu“
„Metastázy globálneho kapitalizmu“ je kniha dialógov s kritickými intelektuálmi z ľavicového prostredia. Na otázky autora v nej odpovedajú: rešpektovaná francúzska politologička, sociologička, filozofka a aktivistka Susan Georgeová; americký historik a politický ekonóm Jerry Harris; americký politický, sociálny filozof a analytický marxista Rodney G. Peffer; český sociológ, ľavicový publicista, environmentalista a poslanec Európskeho parlamentu Jan Keller; český politický filozof a sociálny vedec Marek Hrubec; slovenský historik, politický a mediálny analytik Eduard Chmelár; politológ, neomarxistický politický filozof a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha; a slovenský politológ a teoretik medzinárodných vzťahov Tomáš Profant.