Návod na pestovanie stromčekových ruží: kráľovná záhrady krok za krokom

Ruža (Rosa) predstavuje rod polokríkov a nízkych stromčekov z čeľade ružovitých, v ktorom sa nachádza približne 100 druhov. Ruže sa označujú za kráľovné kvetín. V našich končinách z nich nájdeme zhruba 25 druhov. Tieto rastlinné krásavice sú úzko spojené s našimi predkami, ktorí ich už v stredoveku bežne používali najmä v liečiteľstve. Ruže sa dostali do mnohých erbov a cirkevnej symboliky. Stali sa obľúbenými v mnohých kultúrach, čo prispelo k ich rozšíreniu a šľachteniu. V 20 najväčších svetových rozáriách sa v roku 2002 nachádzalo 12358 druhov a odrôd ruží. Aj v našich končinách sa môžete pokochať krásou a vôňou ruží vo viacerých rozáriách.

Aby bola naša ruža krásna, zdravá a vitálna, musíme sa o ňu dobre starať počas celého roka. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka starostlivosti predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.

Druhy ruží a ich charakteristiky

Druhy ruží sa delia do niekoľkých skupín a podskupín. Často pritom nejde o členenie botanické, ale podľa ich celkového habitu a použitia vo výsadbe. Na rôznych miestach, u rôznych pestovateľov a predajcov nájdete rôzne rozdelenia. Delia sa na botanické (nešľachtené, divoké), staré (historické) a moderné (šľachtené), ktoré sa v súčasnosti používajú v záhradnej tvorbe.

Divoké ruže

Rastúce vo voľnej prírode, majú poväčšine jednoduché kvety, ktoré kvitnú od jari do prvej polovice leta. Z niektorých na jeseň zbierame plody šípky, ktoré majú veľké množstvo prospešných živín. Najznámejšie sú vitamínom C. Môžno ste si pri jesennom zbere šípok všimli rôzne tvary plodov šípok, pichliačov na konárikoch, či samotných kríkov.

Historické ruže

Sú známe svojou vznešenosťou a noblesou. Pri pohľade na nich sa nám vybavia nádherné zámocké záhrady.

• Čajové ruže: Pochádzajúce z ruží Rosa gigantea a Rosa chinensis, s vôňou čierneho čaju, ohybnými kvetnými stonkami, previsnutými kvetmi a kvetnými lupienkami postupne sa stáčanými smerom von z kvetu. Ich odolnosť voči silným mrazom je výrazne slabšia. Patria medzi ťahavé ruže.
• Biele (Rosa alba): Asi najstaršie historické ruže pochádzajúce z Rosa arvensis. Tieto ťahavé ruže s bielymi alebo naružovelými voňavými kvetmi potešia svojimi kvetmi koncom jari a začiatkom leta.
• Damascénske: Sú typické výraznou vôňou kvetov a rozpínavým vzrastom. Letné vás potešia kvetmi počas letných mesiacov a jesenné aj počas neskoršej jesene.
• Stolisté (ruže Centifolia): Označované ako provensálske ruže pochádzajú zo 17. storočia z Holandska. Patria medzi takzvané plnokveté.
• Bourbon (Réunion): Pochádzajúce z ostrova Bourbon v Indickom oceáne. Charakteristickými sú fialové stonky, silný popínavý vzrast a opakované kvitnutie.
• Portland: Nesú označenie po vojvodkyni z Portlandu. Majú predkov ružu galskú (Rosa gallica) a damascénsku. Vzrastom sú nižšie kríkovité a potešia vás v lete bohatým kvitnutím, ale aj v jeseni, hoci nie až tak bohatým.
• Čínske: S pôvodom vo východnej Ázii s predchodcom Rosa chinensis. Sú citlivejšie na chlad. Potešia vás opakovaným kvitnutím niekoľkokrát za sezónu, avšak so slabšou vôňou.
• Hybridy perpetual: Sú krížencami čínskych ruží a európskych. Sú odolné voči chladu.

Moderné ruže

Medzi modernými ružami nájdeme množstvo odrôd a kultivarov. Boli vyšľachtené z divých i historických ruží. Kombinujú v sebe noblesu historických a odolnosť divokých ruží.

• Polyantha: Mohli by sme ich nazvať mnohokveté. Sú to buď ťahavé alebo nižšie kompaktné kríky. Veľkosť kvetov je približne 2,5 cm a nájdete ich v bielej, ružovej či červenej farbe. Sú odolné voči chorobám a kvitnú takmer celú sezónu.
• Floribunda: Sú typické nízke kríky s opakovane kvitnúcimi kvetmi väčšími ako majú polyanthy. Dorastajú do väčšej šírky s menej kompaktným vzrastom ako polyanthy.
• Grandiflora: Sú vyššie kríkové ruže s tromi až piatimi veľkými kvetmi na stonke. Na kvetoch môžete nájsť bielu, žltú, ružovú i červenú farbu. Môžu dorastať do výšky až do 1,5 m až 2 m. Ich veľkou výhodou je odolnosť na mráz.
• Čajové hybridy: Majú predchodcov čajové ruže a hybridy perpetual. Majú veľké kvety. Na pevnej, málo olistenej, vzpriamenej stonke je po jednom kvete. Preto sú obľúbené do kytíc a preto ich nájdete v kvetinárstvach medzi rezanými kvetmi. Majú nízku toleranciu mrazu a sú náchylné na choroby.
• Anglické: Majú predchodcov v historických ružiach a čajových hybridoch. Vzrastovo sú podobné historickým ružiam. Potešia vás viacnásobným kvitnutím väčších kvetov v rôznych farbách. Majú menšiu toleranciu mrazu a väčšiu náchylnosť k chorobám.
• Kanadské: Majú predchodcov Rosa rugosa a Rosa arkansana. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v rôznych tvaroch a farbách.
• Ťahavé: Sú niekedy chybne označované ako popínavé, ale nevytvárajú úpony na prichytenie. Ich stonky sú dlhšie a ohybné oproti kríkovým. Ťahavé ruže Climber dorastajú do výšky 2 m - 6 m a počas sezóny opakovane kvitnú veľkými kvetmi. Ťahavé ruže Rambler dorastajú do výšky 6 m - 10 m a kvitnú jeden raz ročne malými kvetmi v bohatých súkvetiach. Obidva druhy ťahavých ruží si vyžadujú oporu.
• Miniatúrne: Zvyčajne kvitnú niekoľkokrát počas sezóny v rôznych tvaroch a farbách kvetov. Miniatúrne kríkové ruže dorastajú do výšky 15 cm - 100 cm. Sú s obľubou pestované v kvetináčoch na balkónoch či terasách. No nie sú vhodné ako izbové rastliny. Miniatúrne ťahavé ruže dorastajú do výšky 2 m.
• Pôdopokryvné: Nie sú typické pôdopokryvné rastliny. Sú to nízke kríky rozložitého habitu so schopnosťou „pokryť“ - zakryť povrch pôdy. Dorastajú do výšky 60 cm. Vyžadujú si minimálnu starostlivosť, rez a bonusom je ich odolnosť voči škodcom a chorobám. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v širokom spektre farieb a vôní.
• Stromčekové: Sú pestované na špeciálnej zdrevnatenej ružovej stonke bez listov, ktorá vyzerá ako kmeň miniatúrneho stromu. Do tejto stonky sa štiepia rôzne vyššie spomenuté druhy ruží. Podľa druhu a kultivaru preto majú rôzne tvary i farby kvetov, opakovanosť kvitnutia, mrazuvzdornosť i odolnosť voči chorobám. Stromčekové ruže sú záhradné ruže naštepené na kmienku divej ruže. Pestujú sa na kmienku rôznej výšky, od 40 do 140 centimetrov.

Podľa výšky štepenia sa stromčekové ruže rozdeľujú na:

1. Zakrpatené (do 40 cm)
2. Polokmene (do 60 cm)
3. Vysokokmene (do 90 cm)
4. Kaskádové ruže (do 140 cm)

Výber vhodného miesta a pôdy

Pestovanie týchto krások je spojené s mnohými mýtmi, ktoré môžu prispieť k neúspechu v pestovaní ruží. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ruže vyžadujú slnečné, pred vetrami chránené stanovisko. Existuje niekoľko druhov, ktorým vyhovuje mierny polotieň. No, tak ako ružiam nevyhovuje úplný tieň, tiež nie je pre ne vhodné celodenné intenzívne slnko, zvlášť v teplejších lokalitách. Ideálne je miesto, ktoré má 6 až 8 hodín priameho slnka, najlepšie ranného. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C.

Pri výbere vhodného miesta sa zamerajte aj na pôdu. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Neznášajú ťažkú, ílovitú pôdu. Prúdenie vzduchu je pre úspešné pestovanie ruží veľmi dôležité. Dajte pozor, aby to nebolo silne veterné miesto. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.

Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha.

Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Sadenie stromčekových ruží

Po výbere vhodného miesta sa môžeme pustiť do samotného sadenia. Najvhodnejším obdobím na výsadbu sú jesenné mesiace (do zámrazu), alebo potom obdobie od marca do apríla, predtým ako začnú ruže viac pučať. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. U kontajnerovaných je možné vysadenie celoročne, kým nie je zamrznutá pôda, avšak neodporúča sa výsadba počas horúcich letných dní.

Prvým krokom je príprava pôdy minimálne do hĺbky 0,6 m. Odstráňte buriny, prekyprite ju. Ak je ťažká, primiešajte do nej piesok alebo zeolit. Ak je príliš kyslá, zapracujte do nej mletý vápenec. Aby bola dostatočne výživná, môžete do nej zapracovať kvalitne vyzretý kompost. Ak ho nemáte, môžete do pôdy dodať kvalitné živiny pomocou Hnojíka, ktorý bude postupne uvoľňovať živiny pre vaše rastlinky.

Po vybalení sadenice ruží namočíme do vedra s vodou na 12- 24 hodín. Pred samotným namočením skráťte korene rastliny a skráťte výhony zrezaním na 1-3 očká (pokiaľ sadíme na jar; pri vysadzovaní na jeseň necháme samotný rez až na predjarie). Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov.

Jama na výsadbu stromčekových ruží by mala mať zhruba hĺbku 60 cm, jej dno a boky poriadne skypríme vidlami, pre dobrý štart ružového stromčeka je vhodné pridať substrát pre ruže alebo dobre vyzretý odležaný kompost. Pridáme vrstvu hliny a až potom vložíme samotnú rastlinu. Rastlinu zasadíme asi o 5 cm nižšie, než rástla v škôlke (riadime sa dobre viditeľným „uzlom“, ktorý po zasadení musí byť v zemi).

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Pre stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Pri skupinových výsadbách je potrebné prispôsobiť vzdialenosť výsadbových jám podľa druhov ruží. Pri floribundách a čajových hybridoch je vhodná vzdialenosť 0,4 m - 0,5 m. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale, máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží.

Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Starostlivosť o stromčekové ruže

Zálievka

Ruže potrebujú intenzívnu zálievku. Dospelé rastliny majú hlboké korene, vďaka čomu zvládnu dlhšie trvajúce sucho. Ak neprší, doprajte im 1x týždenne zálievku. Avšak v období kvitnutia a počas horúceho leta potrebujú zálievky viac. Mladé a čerstvo vysadené zalievajte 3x týždenne. Pri slnečnom počasí počas dňa je na polievanie ideálne skoro ráno, prípadne neskoro večer s použitím vlažnej (nie studenej!) vody. V letných mesiacoch, kedy teploty stúpajú vysoko, tento interval skrátime. Ku koncu vegetácie začneme uberať na intervaloch zálievky (asi ku koncu leta). Nesmieme tiež zabudnúť polievať pred prvými mrazíkmi, aby rastlina cez zimu neuhynula suchom. Ruže potrebujú najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Je dosť dôležité, aby sa voda nedostala na listy ani na spodné listy, kvôli chorobám. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety.

Hnojenie

Starostlivosť o tieto krásky sa nezaobíde bez ich výživy hnojením. Vyžadujú veľké množstvo živín. Po jarnom reze doprajte vašim rastlinkám výdatné množstvo. Po prvom kvitnutí opäť pohnojte a počas leta, podľa potreby. Na hnojenie môžete použiť kvalitne vyzretý kompost, ktorý je vždy potrebné poriadne zapracovať do pôdy. Existuje veľký výber hnojív, ktoré sú určené pre pestovanie ruží, ako minerálne, tak i organické. Odporúčame používať hnojivá určené priamo pre stromčekové ruže. V budúcnosti je ideálne doplňovať základné prvky, ako dusík, fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík. Hnojíme prevažne na jar, ďalej potom ku koncu júna, kedy sa začínajú tvoriť púčiky. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Ak ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.

My vám odporúčame organické hnojivo Hnojík s repelentným účinkom na škodcov, s ktorým máme skvelé skúsenosti, ruže ho milujú a odvďačia sa vám nádhernými kvetmi. Jeho použitie pre ruže má hneď niekoľko výhod. Môžete ho aplikovať posypom, zálievkou i postrekom. Dodáva kvalitné vyvážené živiny vhodné v každej fáze rastu a kvitnutia. Vďaka tomu sa vyhnete poruchám vstrebávania živín u ruží, ktorá spôsobuje jednak fyziologické ochorenia ruží a jednak náchylnosť na vírusové a bakteriálne ochorenia a zníženú odolnosť škodcom.

Hnojík môžete použiť aj ako súčasť zálievky. Vyrobte si výluh - na 1 liter vody 1 čajovú lyžičku Hnojíka - a zalejte nimi vaše ruže. V prípade výskytu ochorenia alebo napadnutia škodcami vám Hnojík opäť podá pomocnú ruku a pomôže vaším ružiam účinne proti nim bojovať vďaka Chitínu, ktorý obsahuje. Pomocou postreku môžete Hnojík jednoducho aplikovať na napadnuté rastliny a pomôcť im bojovať a zvíťaziť nad nepríjemnými návštevníkmi. Pred aplikáciou postrekom odporúčame výluh z Hnojíka precediť cez jemné sitko alebo silónku. Tento zvyšok spokojne dajte k ružiam na pôdu.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Rez stromčekových ruží

Strihanie sa odporúča niekoľkokrát počas roka. Prvý je radikálny jarný rez, ktorý ružu nabudí a vyženie výhony, na ktorých bude kvitnúť. Ďalší rez je „kozmetický“ po odkvitnutí, kedy odstraňujeme odkvitnuté kvety či súkvetia. V lete odstrihneme odkvitnuté kvety. Rez vykonávajte až na jar. Odstráňte príliš staré konáre, suché či poškodené konáre, výhonky skráťte na vonkajšie očko. Vytvarujte korunku. Pri stromčekovitých ružiach opatrne skráťte korunku, aby všetky puky smerovali von z kra.

Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov. Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.

Typy rezu:

• Zimný rez: pred začiatkom zimy všetky výhony zakrátime podľa sily vzrastu danej odrody - rovnaká výška 30-50cm.
• Jarný rez: na konci zimy sa robia rezy hlbšie. Pri tom sa bezo zvyšku odstránia všetky slabé a staré výhony. Ponecháme si iba 3-5 najlepších výhonov, ktoré sa zakrátia podľa sily vzrastu danej odrody na 10-15cm.
• Letný rez: v lete odstrihneme odkvitnuté kvety.

Pôdna úprava a mulčovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Choroby napadajúce tieto kráľovny kvetov môžeme rozdeliť na tri skupiny: hubové, vírusové a bakteriálne.

Najčastejšími chorobami sú čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Napadnuté listy odstráňte a ošetríte fungicídom Baycor alebo Talent.

Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. Ak sa už múčnatka na vašich rastlinách objavila, okamžite odstráňte napadnuté časti a použite na ošetrenie fungicíd Karathane.

Ďalšími bežnými škodcami ruží sú vošky, tých sa zbavíme bežne dostupnými prostriedkami, alebo tiež postrekom z mydlovej vody aplikáciou na listy. Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.

Na vyššie spomenutých škodcov účinkuje už spomenutý Hnojík, ktorý vďaka Chitínu pomáha ružiam sa brániť pred škodcami. Pri ochoreniach ruží je vhodné zamerať sa na prevenciu. Vďaka silnej imunite rastlín budú vaše ruže odolnejšie voči chorobám. Na silnú imunitu rastlín a boj s patogénmi je odporúčané pravidelné používanie Hnojíka.

Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. molice. Okvetné lístky ruží môžu napadnúť aj piliarky ružové, táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.

Zazimovanie

Prezimovanie je u týchto kvetín individuálne podľa jednotlivých odrôd a kultivarov. Vo všeobecnosti sa odporúča na zimu zabezpečiť miesto očkovania, tzv. koreňový kŕčok. Môžete použiť nakopcovanie kompostu, opadaného lístia, zakrytie čečinou z ihličnatých stromov a pod. Vyhnite sa použitiu nepriedušných materiálov. Odporúča sa nakopcovanie do výšky 20 cm. U ťahavých odrôd je vhodné zabaliť ich priamo na opore napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete ešte tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu.

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Starostlivosť o stromčekové ruže počas roka

Jar

Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime. Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny. Na jar doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy riadime konkrétnym návodom. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.

Leto

V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov. Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiadúcu burinu. Počas leta je najlepší čas na zálievku večer, keď už nesvieti slnko a teplota klesne, vtedy voda rýchlejšie vsiakne do pôdy. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené. Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.

Jeseň

Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu. Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne. Strihanie ruží na jeseň (pred zimou) Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, nezabúdajme, že sa väčšina z nich používa opakovane.

Zima

V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Nezabúdajme polievať pred prvými mrazíkmi, aby rastlina cez zimu neuhynula suchom. Je dosť dôležité, aby sa voda nedostala na listy ani na spodné listy, kvôli chorobám.

Rozmnožovanie ruží

Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šlachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý.

Sadenie ruží z odrezkov

Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roku, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.

Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé a obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky). Po odstrihnutí je treba odrezky vložit do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov. Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia. Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.

tags: #starostlivost #s #stromcekovu #ruzu