Ochrana sociálneho štátu a jeho výzvy

Sociálny štát je komplexný systém, ktorého definícia a fungovanie sú ovplyvnené mnohými faktormi. Tento článok sa zameriava na definovanie sociálneho štátu a na preskúmanie rôznych vplyvov, ktoré naň pôsobia, od politických a sociálnych hnutí až po medzinárodné udalosti a ekonomické zmeny. Taktiež sa zameriame na to, ako sa koncept sociálneho štátu mení v kontexte súčasných výziev, ako sú populizmus, korupcia a medzinárodné konflikty.

Čo je sociálny štát?

Sociálny štát je model vlády, v ktorom štát zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a podpore ekonomickej a sociálnej pohody svojich občanov. Cieľom sociálneho štátu je znížiť nerovnosť, zabezpečiť minimálny životný štandard pre všetkých občanov a chrániť ich pred sociálnymi rizikami. Pojmy „sociálny systém“ a „sociálny štát“ majú tisíce definícií a významov.

Medzi základné prvky sociálneho štátu patrí zmierňovať rozdiely medzi obyvateľmi daného štátu. Má na to množstvo pák.

To sa deje prostredníctvom rôznych politík, ako sú napríklad:

• Sociálne poistenie: Poskytuje finančnú podporu v prípade nezamestnanosti, choroby, invalidity alebo staroby.
• Zdravotná starostlivosť: Zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, často prostredníctvom verejného zdravotného systému.
• Vzdelávanie: Poskytuje bezplatné alebo dotované vzdelávanie na rôznych úrovniach, od základného až po vysokoškolské.
• Sociálna pomoc: Ponúka finančnú pomoc a iné formy podpory pre ľudí v núdzi.
• Bývanie: Podporuje dostupnosť bývania prostredníctvom dotácií, výstavby verejných bytov alebo regulácie trhu s bývaním.

História sociálneho štátu

Vznik sociálneho štátu datujeme rokom 1883 v Nemecku. Jeho autorom je Otto von Bismarck. Bismarck bol politik, ktorý vyznával silno konzervatívne, militaristické a nacionalistické hodnoty. Robotníctvo zažívalo ťažké časy. Ich ochrana bola minimálna. Životné podmienky boli katastrofálne. Nemôžeme sa čudovať, že takto existenčne ohrozená robotnícka trieda inklinovala ku komunistickým myšlienkam a tohto fenoménu sa najviac báli vládne kruhy združené okolo železného kancelára Bismarcka. Báli sa socialistickej revolúcie, ktorá v tých časoch mohla prísť jedine od robotníckeho hnutia. Bismarcka ku kroku vytvorenia sociálneho štátu viedla aj ďalšia pohnútka a to tá, že potreboval zdravú a silnú populáciu, hlavne mužskú, ktorú chcel nasadiť do vojnových konfliktov, ktoré plánoval a neskôr aj úspešne uskutočnil. Sociálny štát, prvý svojho druhu na svete vznikol nie vďaka morálnym hodnotám, ale vďaka Bismarckovym militaristickým chúťkam a na potlačenie revolučných nálad robotníkov. Bismarck zabil dve muchy jednou ranou.

Sociálna demokracia hlásala reformný, evolučný prechod od kapitalizmu k socializmu, čo malo za následok rozdelenie sociálno-demokratických strán po 1. svetovej vojne na dva prúdy: sociálno-demokratický a komunistický. Vzniká komunistické hnutie, pozor nie komunistická filozofia, ktorej vedecky podložený vznik datujeme od prvých Marxových diel. Komunistické hnutie odmietlo evolučnú cestu sociálnej demokracie a vybralo sa svojou vlastnou cestou. Komunisti odmietli sociálny štát ako najvyššiu inštanciu. Sociálny štát sa však rozširoval a jeho najväčší propagátori boli liberálni, sociálnodemokratickí a kresťansko-konzervatívni politici. Medzi propagátorov sociálneho štátu môžeme zaradiť aj pápeža Jána Pavla II., ktorý sa preslávil svojimi sociálnymi encyklikami. Je pravda, že medzi prvých poskytovateľov sociálnej pomoci patrili cirkevné inštitúcie, ktoré boli do vzniku sociálneho štátu prakticky jedinou ucelenou organizáciou, ktorá pomáhala najchudobnejším. Cirkev túto pomoc poskytovala kvôli dvom veciam: nabádalo ju ku nej jej sociálne učenie „pomáhaj blížnemu svojmu“ a po druhé z pragmatických dôvodov, kedy vládna moc používala cirkev na udržanie svojej mocenskej hegemónie, kedy posväcovala nerovnosť medzi ľuďmi tým, že ľudí nabádala k tomu, aby sa nebúrili proti pánom a znášali svoj ťažký údel, ktorý bude odmenený v posmrtnom živote, kedy nás čaká kráľovstvo nebeské, vysnívaný raj. Vzdať sa pravej spravodlivej premeny spoločnosti, vzdať sa vízie beztriednej a nevykorisťovateľskej spoločnosti. Legitimizujeme tým súčasný kapitalistický režim. Budovať sociálny štát znamená, že našim cieľom je len zmierňovať následky vykorisťovania. Začneme budovať kapitalizmus s ľudskou tvárou. Neriešime príčiny, ale dôsledky.

Vplyvy na sociálny štát

Sociálny štát nie je statický koncept. Je neustále ovplyvňovaný politickým a sociálnym vývojom v rámci jednotlivých krajín, ako aj na medzinárodnej úrovni. Na pochopenie vývoja EÚ je potrebné porozumieť politickej a sociálnej dynamike medzi členskými štátmi. Dôkazom toho je Brexit a nástup populistických hnutí. Systém sociálneho zabezpečenia významnou mierou ovplyvňuje sila a dynamika vytvorených zdrojov v ekonomike. Ak dochádza k spomaleniu alebo poklesu ekonomického rastu, je snaha maximálne obmedzovať prostriedky zo štátneho rozpočtu do sociálneho zabezpečenia. Konkrétnu sústavu sociálneho zabezpečenia rovnako silne determinuje i spoločensko-politická situácia v štáte. Programové vyhlásenie vlády, resp. demografické ukazovatele významným spôsobom ovplyvňujú sociálne zabezpečenie, lebo do značnej miery predurčujú výšku jednotlivých dávok sociálneho zabezpečenia.

Politické a sociálne vplyvy

Programy európskych štúdií sa zvyčajne zameriavajú na inštitúcie EÚ, ale samotná EÚ je ovplyvnená politickým vývojom v členských štátoch, ako aj sociálnymi hnutiami a organizáciami občianskej spoločnosti. EÚ taktiež ovplyvňuje politiky členských štátov. Porovnávacia politicko-sociologická perspektíva zdôrazňuje, že EÚ nie je len súborom inštitúcií, ale aj súborom jej členských štátov.

Populizmus a sociálny štát

Nárast populizmu v Európe predstavuje výzvu pre sociálny štát. Populistické strany často kritizujú súčasné politické elity a sľubujú radikálne zmeny. Niektoré populistické strany podporujú rozsiahlejšie sociálne programy, zatiaľ čo iné sa zameriavajú na znižovanie daní a obmedzovanie sociálnych výdavkov. Napríklad, v Estónsku, pravicová populistická Konzervatívna ľudová strana (EKRE) zdvojnásobila svoj podiel hlasov v komunálnych voľbách vďaka systematickému odporu voči imigrácii, protikorupčnej rétorike a anti-establishment politike.

Korupcia a sociálny štát

Korupcia je ďalším faktorom, ktorý môže negatívne ovplyvniť sociálny štát. Keď sú verejné zdroje zneužívané na súkromné účely, znižuje sa množstvo peňazí, ktoré sú k dispozícii na financovanie sociálnych programov. Príkladom je pád rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý odhaľuje Trumpovský rozmer rakúskej politiky. Kurz bol obvinený z korupcie, úplatkárstva a sprenevery v súvislosti s manipulovaním prieskumov verejnej mienky a zneužívaním verejných zdrojov na svoju politickú propagandu.

Medzinárodné konflikty a sociálny štát

Medzinárodné konflikty, ako je vojna na Ukrajine, majú rozsiahle dôsledky pre sociálny štát. Vojny vedú k humanitárnym krízam, ekonomickým škodám a zvýšeným výdavkom na obranu a bezpečnosť. Tieto faktory môžu viesť k zníženiu financií dostupných pre sociálne programy a k zvýšeniu sociálnych nerovností. Vojna na Ukrajine je obrovská tragédia a pravdepodobne najhoršia vojna v Európe po druhej svetovej vojne. Hoci počet obetí je zatiaľ nižší ako v občianskej vojne v bývalej Juhoslávii, situácia sa môže rýchlo zmeniť. Vojna má rozsiahle dôsledky pre globálnu ekonomiku a politiku a môže viesť k prehodnoteniu priorít vlád vrátane sociálnych výdavkov.

Po roku 2000 dosiahol Západ určitý stupeň úpadku a dezilúzie. Islamistický terorizmus a Putinovo prezidentstvo prispeli k hybridnej vojne. Rusko venovalo obrovské sumy peňazí na vlastnú propagandu, dezinformačné kampane, podporu krajne pravicových nacionalistických strán a formovanie piatych kolón v západných krajinách. Putinovi sa podarilo kúpiť si mnohých politikov nielen vo východnej Európe, ale aj v najrozvinutejších západných krajinách, vrátane USA. Príkladmi sú bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, súčasný český prezident Miloš Zeman a maďarský premiér Viktor Orbán. Rusko zjavne ovplyvnilo aj hlasovanie o Brexite a americké prezidentské voľby, v ktorých bol zvolený Donald Trump. Putin precenil situáciu a ruský útok na Ukrajinu 24. februára zmenil všetko. Ukrajinská armáda spôsobila ruským okupantom ťažké straty a prezident Zelenskyj sa ukázal ako skutočný líder. Namiesto rozdelenia sa ukrajinské obyvateľstvo zjednotilo v odpore proti ruským okupantom. Západní politici sa zjednotili, s výnimkou niektorých prípadov. Rusko v dôsledku vojny výrazne ochudobnie a oslabí, čo by mohlo viesť k pádu Putinovho režimu. Ukrajina bude ťažko poškodená, ale z dlhodobého hľadiska môže z krízy vyjsť posilnená. Západ ako celok, vrátane EÚ a NATO, má šancu posilniť sa.

Medzinárodný a európsky kontext sociálnej ochrany

Základným medzinárodným dokumentom je Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov dňa 10. decembra 1948, preto si každoročne dátum 10. december pripomíname ako Deň ľudských práv. Základné ľudské práva majú päť základných skupín, a to: občianske práva, politické práva, sociálne práva, ekonomické/hospodárske práva a kultúrne práva. Sociálne práva ľudí tvoria neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv a slobôd. Medzinárodné sociálne právo tvoria najmä medzinárodné organizácie na svetovej úrovni, a to Organizácia Spojených národov a Medzinárodná organizácia práce, na európskej úrovni sú to najmä Európska únia a Rada Európy.

Európska únia a sociálna ochrana

Európska únia podporuje a dopĺňa opatrenia členských štátov v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Ide o širokú škálu politík zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, modernizáciu systémov sociálnej ochrany a podporu sociálneho začlenenia osobitných skupín vrátane detí, osôb so zdravotným postihnutím a bezdomovcov.

Európsky pilier sociálnych práv

V Európskom pilieri sociálnych práv sa stanovuje 20 kľúčových zásad a práv, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Pilier udáva kurz, ktorým sa EÚ riadi pri budovaní silnej sociálnej Európy 21. storočia, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a plná príležitostí. Tretia kapitola piliera sa týka zásad, ktoré sú pre sociálnu ochranu a začlenenie najrelevantnejšie.

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv

Účelom Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv je pretaviť tieto zásady na konkrétne opatrenia, z ktorých budú mať prínos občania. V akčnom pláne, ktorý vychádza zo stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa stanovujú tri ciele do roku 2030, a to v oblasti zamestnanosti, vzdelávania dospelých a chudoby. Pokiaľ ide o chudobu, cieľom je znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov, z toho najmenej päť miliónov detí.

V spoločnom sociálnom záväzku z Porta z mája 2021 predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskeho parlamentu, portugalský premiér, ktorý v tom čase predsedal Rade EÚ, európski sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti podpísali tri hlavné ciele do roku 2030. Tieto ciele uvítala aj Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2021.

V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa takisto oznámilo niekoľko iniciatív na podporu vykonávania zásad piliera. V oblasti sociálnej ochrany a začlenenia medzi príslušné iniciatívy patria:

• odporúčanie Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti
• odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu zaručujúceho aktívne začleňovanie
• európska platforma na boj proti bezdomovectvu
• správa EÚ o prístupe k základným službám
• odporúčanie Rady o dlhodobej starostlivosti
• expertná skupina na vysokej úrovni, ktorá bude skúmať budúcnosť sociálneho štátu
• usmernenie k používaniu posúdenia distribučného vplyvu ex ante.

Monitorovanie a koordinácia politík

Na účely monitorovania vykonávania piliera predložila Európska komisia začiatkom roka 2021 aktualizovaný sociálny prehľad, ktorý schválili ministri zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej únie v júni 2021. Sociálny prehľad odráža štruktúru piliera a obsahuje osobitný súbor ukazovateľov v oblasti sociálneho začlenenia a ochrany. K hlavným ukazovateľom patrí počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je ukazovateľ, ktorý bol použitý na stanovenie cieľa v oblasti chudoby do roku 2030.

Európsky semester je osvedčený rámec na koordináciu reforiem a investícií v hospodárskej oblasti, v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti. Od roku 2018 sú zásady piliera začlenené do celého cyklu európskeho semestra. Spoločná správa o zamestnanosti a správy o jednotlivých krajinách obsahujú osobitnú analýzu sociálnej situácie v EÚ a členských štátoch. Vnútroštátne výzvy a navrhované riešenia v oblasti sociálnych politík sa uvádzajú v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

Komisia spolupracuje s krajinami EÚ prostredníctvom Výboru pre sociálnu ochranu a na základe otvorenej metódy koordinácie (OMK) v oblastiach sociálneho začleňovania, zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a dôchodkov (OMK v sociálnej oblasti). OMK v sociálnej oblasti je dobrovoľný proces politickej spolupráce založený na dohodnutých spoločných cieľoch a meraní pokroku pri dosahovaní týchto cieľov pomocou spoločných ukazovateľov. Sociálne vzťahy sú vzťahy medzi ľuďmi navzájom, vzťahy ľudí a ich rôznych inštitúcií, a to až po svetovú globálnu úroveň.

Sociálne zabezpečenie na Slovensku

Sociálne zabezpečenie na Slovensku obsahuje tri podsystémy. Týmito podsystémami sú sociálne poistenie, štátna sociálna podpora a sociálna pomoc.

Sociálne poistenie

Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení (č.461/2003 Z.z.). Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie. Príspevkovo financované dávky sú úzko späté s pracovným pomerom. V podstate závisia od osobného alebo rodinného príjmu poberateľa. Dávky sú financované príspevkami vyberanými od pracovníkov, zamestnávateľov a štátu.

Sociálne poistenie je veľmi preferované v moderných priemyselných štátoch s trhovou ekonomikou. Je rozvíjané tak v povinných (tzv. obligatórnych) systémoch, ako aj v doplnkových dobrovoľných systémoch. Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia.

Konkrétne dávky sociálneho poistenia na Slovensku zahŕňajú:

• Nemocenské: Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Ošetrovné: Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
• Materské: Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Nárok zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade viacpočetného pôrodu alebo osamelosti sa nárok predlžuje.
• Dôchodkové poistenie: Prijatím zákona o sociálnom poistení (č.461/2003 Z.z.) sa systém dôchodkového zabezpečenia transformoval na systém dôchodkového poistenia, ktorý sa naďalej bude financovať priebežným spôsobom a bude založený na tzv. prvom a druhom pilieri.
• Predčasný starobný dôchodok: Suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku.
• Invalidný dôchodok: Nárok na invalidný dôchodok má fyzická osoba, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Dôchodkový systém na Slovensku

Dôchodkové poistenie na Slovensku je založené na dvoch pilieroch a dopĺňa ho tretí pilier:

1. Prvý pilier (Sociálna poisťovňa): Ide o tzv. priebežný dôchodkový systém, ktorý reprezentuje Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa vyzbierané peniaze hneď používa na výplatu dôchodkov pre súčasných dôchodcov. Keď aktívny občan odíde do dôchodku, Sociálna poisťovňa mu pravidelne vypláca jeho starobný dôchodok.
2. Druhý pilier (Dôchodkové správcovské spoločnosti): Ide o súkromný, tzv. kapitalizačný alebo sporivý pilier, ktorý reprezentujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Na Slovensku vznikol 1.1.2005. V prípade zapojenia do 2. piliera časť odvodov, ktoré zamestnávateľ zatiaľ platil do Sociálnej poisťovne, pôjde na osobný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte sa budú prostredníctvom dôchodkových fondov investovať a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla a pri odchode do dôchodku bola čo najvyššia. V tomto prípade bude občan dostávať starobný dôchodok z dvoch zdrojov - prvú časť zo Sociálnej poisťovne (1. pilier) a druhú časť zo svojich peňazí nasporených a zhodnotených na osobnom dôchodkovom účte (2. pilier), pričom za obdobie, keď občan prispieval súčasne do 1. a 2. piliera, sa starobný dôchodok z 1. piliera pomerne zníži. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že každá koruna, investovaná v dôchodkových fondoch (2. pilier), priniesla z dlhodobého hľadiska vyšší výnos ako koruna zaplatená do štátneho systému (1. pilier). To znamená, že pri dlhodobom sporení a investovaní v 2. pilieri by starobný dôchodok súhrne z 1. a 2. piliera mohol byť vyšší ako iba z 1. piliera. Výhodou vstupu do 2. piliera bolo aj to, že peniaze na osobnom dôchodkom účte budú súkromným majetkom a v prípade úmrtia ich zdedia pozostalí. Súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré prostredníctvom dôchodkových fondov zhodnocujú peniaze na osobnom dôchodkovom účte, fungujú podľa prísnych pravidiel a pod dôslednou kontrolou štátu.
3. Tretí pilier (Doplnkové dôchodkové spoločnosti): Bez ohľadu na to, či sa občan rozhodol vstúpiť do 2. piliera alebo zostal prispievať do Sociálnej poisťovne, bude sa môcť tak ako doteraz zabezpečiť na dôchodok navyše aj v doplnkových spoločnostiach, ktoré reprezentujú tzv. tretí pilier. Prispievanie do doplnkových dôchodkových spoločností je dobrovoľné.

Štátna sociálna podpora

Štátna sociálna podpora je financovaná zo štátneho rozpočtu, tvoreného z daňových príjmov. Univerzálne dávky sú poskytované ľuďom nezávisle od zamestnania a príjmov. Tieto rodinné dávky sú financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát priamo podieľa na riešení niektorých životných situácií (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka a podobne). Nárok na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov, či príjmovými pomermi oprávnených osôb. Rodina je v mnohých definíciách označovaná ako základný článok alebo základná jednotka v spoločnosti. Je preto povinnosťou každého štátu prostredníctvom sociálnej politiky vytvárať vhodné prostredie a zázemie pre všetkých členov, ale najmä vytvárať vhodné podmienky pre výchovu detí.

Počas svojho života sa stretávame s množstvom životných udalostí, ktoré môžu byť priaznivé bez akýchkoľvek následkov, ale sú udalosti, ktoré majú na nás a na našu rodinu zlý dopad. Samotný jav ešte nie je sociálnou udalosťou. Sociálnou udalosťou sa stáva, až keď tento jav nesie so sebou určité dôsledky a na jej prekonanie je potrebná sociálna pomoc. Tieto štátom uznané životné udalosti sú:

• príchod dieťaťa do rodiny
• nezaopatrenosť dieťaťa a jeho sústavná príprava na povolanie
• prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím v rodine
• nezaopatrené dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti
• prítomnosť len jedného živiteľa v rodine
• strata člena rodiny smrťou

V Slovenskej republike došlo k podstatným zmenám v oblasti poskytovania štátnych sociálnych dávok po roku 1990. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č.979/1995 schválila Základné zásady štátnej sociálnej podpory a vláda schválila aj Koncepcie štátnej rodinnej politiky, ktorými sa štát zaväzuje podieľať na riešení životných udalostí.

Medzi štátne sociálne dávky patria jednorázové a opakované finančné príspevky:

Jednorazové finančné príspevky:

• jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti
• jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti
• príspevok pri narodení dieťaťa
• príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
• príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne
• príspevok na pohreb

Opakované finančné príspevky:

• Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti
• Príspevok na starostlivosť o dieťa
• Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
• Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
• rodičovský príspevok
• prídavok na dieťa

Poskytovanie týchto štátnych sociálnych dávok môžeme vymedziť spoločnými charakteristikami, ktoré sú:

• nárok na dávky má občan s trvalým, resp. prechodným pobytom na území SR, alebo občan s prechodným pobytom ak je zamestnanec vyslaný do práce v zahraničí
• systém štátnej sociálnej podpory chápe rodinu ako spolužitie rodičov a nezaopatrených detí v jednej domácnosti
• súčasný systém štátnych sociálnych dávok viac zohľadňuje sociálnu situáciu rodiny, čím je viac v rodine nepriaznivých sociálnych udalostí, tým viac dávok sa rodine poskytuje
• žiadosť pre priznanie dávky vybavuje a štátnu sociálnu dávku vypláca oddelenie štátnych sociálnych dávok jednotlivých ÚPSVaR príslušných podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.

Sociálna pomoc

Sociálna pomoc obsahuje systém sociálnych služieb, patrí sem napríklad poskytovanie dávok v hmotnej núdzi vo vzťahu k životnému minimu, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Selektívne dávky nie sú zvyčajne viazané na príspevky. Sú poskytované na základe príjmu a potrebnosti domácnosti žiadateľa. Ich charakteristickým znakom je neobmedzená doba trvania. Sú poskytované tak dlho, ako je preukázaná potrebnost.

V systéme pomoci sociálne slabším v súčasnosti už nie je štát jediným a posledným ochranárskym subjektom v rade, ale do systémov sociálnej ochrany aktívne vstupujú medzinárodné organizácie, medzinárodné súdy, medzinárodné sociálne právo, európske fondy finančnej a sociálnej pomoci a stále novšie formy rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Budúcnosť sociálneho štátu

Budúcnosť sociálneho štátu je neistá. Bude závisieť od toho, ako sa spoločnosť vyrovná s výzvami, ako sú populizmus, korupcia, medzinárodné konflikty, klimatické zmeny a technologický pokrok. Je potrebné hľadať nové spôsoby, ako financovať a spravovať sociálne programy, aby boli udržateľné a efektívne. V dobe globalizácie však sociálny štát viac nie je udržateľný, lebo najbohatšie korporácie a oligarchia využíva daňové raje na vyhnutie sa platenia daní. Je to obrovská diera, ktorou unikajú miliardy dolárov ročne. Národné štáty tak nedokážu vymôcť financie od tých najbohatších a tým je celé sociálne prerozdelenie neefektívne, lebo štát má nedostatok financií a všetka záťaž sa presúva na strednú a najnižšiu vrstvu v štáte. Najnižšie vrstvy sú čoraz viac zaťažované rôznymi nezmyselnými daňami, čím majú suplovať výpadok financií od tých najbohatších.

Samozrejme ani pri najväčšom vypätí to nie je reálne a jediný prameniaci fakt z toho všetkého je, že chudoba bude narastať a štát bude mať stále menej financií a oligarchia sa bude kúpať ešte vo väčších ziskoch, ako kedykoľvek predtým. Globalizácia dokázala najbohatším korporáciám a oligarchom nájsť trhlinu, cez ktorú vydierajú národné štáty a kapitalistickí politici im v tom samozrejme zdarne nahrávajú, keď sami tvrdia, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým nižšia vymožiteľnosť financií. V tomto majú samozrejme pravdu, lebo daňové raje a krajiny, ktoré ponúkajú rôzne daňové úľavy pre tie najbohatšie giganty im to umožňujú. Umožňujú im vydierať národné vlády a ich obyvateľstvo a vynútiť si od nich čo najväčšie úľavy, ináč im pohrozia, že odídu inde. Kapitalistickí politici (to je jedno či pravica, alebo ľavica) poukazujú na tento fakt, ktorý im slúži ako argument, ktorým sú proti zvyšovaniu daní pre najbohatších, čím de facto pristúpili na ich vydieranie. Oni sa nezamýšľajú, ako tento stav vyriešiť, ako donútiť daňové raje, aby s takýmto stavom skončili, ako prinútiť ostatné štáty, aby prestali pristupovať na daňové vydieranie a nepredbiehali sa, kto poskytne najväčšie výhody a daňové prázdniny atď… oni sa s týmto faktom zmierili a vlastne napomáhajú aj k vlastnému vydieraniu, lebo práve ich vlády sú pri moci vo väčšine sveta.

Sociálny štát je určité status quo, ktoré v dnešnej dobe najviac preferujú už spomínaní sociálni demokrati, ktorí sa tak paradoxne stávajú najdokonalejšími udržovateľmi kapitalistického režimu, lebo mu poskytujú najväčšiu stabilitu. Ich vízia je trhové hospodárstvo, v ktorom bude mať silnú právomoc sociálny štát, ktorý bude zmierňovať rozdiely medzi ľuďmi. Ide hlavne o majetkové rozdiely. Touto politikou dosiahli, že najchudobnejšie vrstvy nemajú ten život až tak neznesiteľný, ich životné podmienky sa zlepšili, to musíme uznať, no nijak sa týmito opatreniami nezmenilo postavenie najbohatšej oligarchie, ktorá bohatne stále giganticky, čím sa zväčšuje priepasť medzi chudobnými a bohatými. Dnes je taká enormná, že v jednom štáte nájdete pracujúcich, ktorí za svoju prácu pre bohatú elitu poberajú minimálnu mzdu a majiteľa určitých spoločností, ktorý poberá plat v stovkách miliónov korún. Obaja sú pracujúci, no jeden z nich mal šťastie a ovláda desaťtisíce zamestnancov, ktorí mu tento gigantický zisk vyrobia svojou prácou a zručnosťou a práve tu je pes zakopaný. V rámci kapitalistického systému je sociálny štát sociálnodemokratického typu (najdokonalejší nájdeme vo Švédsku, Nórsku) ten najsociálnejší a najspravodlivejší model kapitalizmu, spravodlivejší a humánnejší už nedokáže kapitalizmus byť, no nepredstavuje ani v tejto forme tú najdokonalejšiu a najideálnejšiu a najspravodlivejšiu formu spoločnosti, ku ktorej by sa malo ľudstvo posúvať, preto sa nemôžeme uspokojiť s týmto stavom, ale treba sa pustiť do prekonávania aj tejto barikády. Čo nás čaká za ňou?

tags: #ochranime #socialny #stat