Životné prostredie je komplexný a dynamický systém, ktorý si vyžaduje našu neustálu pozornosť a starostlivosť. Tento článok sa zameriava na definície a aspekty starostlivosti o životné prostredie. V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.
Starostlivosť o životné prostredie je koncepcia, ktorú zaujala spoločnosť smerom k životnému prostrediu. Cieľom starostlivosti o životné prostredie je zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu s ohľadom na všetky organizmy vrátane človeka, pri dodržiavaní zásad udržateľného rozvoja. Starostlivosť o životné prostredie sa realizuje ako tvorba a ochrana životného prostredia.
Definícia životného prostredia
Životné prostredie je tá časť sveta, s ktorou je sledovaný objekt v stálej interakcii. Zákon č. 17/1992 Z.z. definuje životné prostredie ako "všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom jeho ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú predovšetkým ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia." Životné prostredie človeka je súbor živých a neživých prvkov prírody a produktov práce ľudských generácií, ktoré mu umožňujú existovať a vyvíjať sa. Tvorí systémové prostredie, ktoré sa delí na subsystémy: prírodné, antropogénne a sociálne.
Zložky životného prostredia sú základné prvky, z ktorých sa skladá životné prostredie. Patria sem:
- Ovzdušie: Zmes plynov, ktorá obklopuje Zem a je nevyhnutná pre život.
- Voda: Nenahraditeľná zložka životného prostredia, ktorá je potrebná pre existenciu všetkých živých organizmov.
- Horniny: Pevné zoskupenia minerálov, ktoré tvoria zemskú kôru.
- Pôda: Zvrchná vrstva zemského povrchu, ktorá vzniká zvetrávaním hornín a je základom pre rast rastlín.
- Organizmy: Všetky živé bytosti, vrátane rastlín, živočíchov a mikroorganizmov.
- Ekosystémy: Funkčné celky, ktoré tvoria živé organizmy a ich neživé prostredie.
- Energia: Poháňa všetky procesy v životnom prostredí.
Ochrana životného prostredia
Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov - rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu. Je to celosvetový problém, no každý môže začať už doma. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Ochrana životného prostredia alebo zriedkavo environmentálna ochrana sú (podľa zákona č. 17/1992 Zb.) činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.
Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Príroda ako základ životného prostredia je komplex javov a predmetov, ktoré vznikli na Zemi počas jej vývoja a nevytvoril ich človek. Zahŕňa prirodzené, materiálne a fyzické zložky sveta. Zachovanie prírody sa zabezpečuje ochranou a šetrným využívaním prírodných zdrojov. Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť.
Význam životného prostredia pre človeka
Človek je produktom a tvorcom svojho životného prostredia (prírodného a vytvoreného prácou). Priaznivé životné prostredie patrí k základným ľudským právam, vrátane práva na život. Ochrana a zlepšovanie životného prostredia je predpokladom blahobytu a hospodárskeho rozvoja a mala by byť prioritou vlád a všetkých ľudí.
Environmentalistika
Environmentalistika je náuka o životnom prostredí, ktoré obklopuje človeka. Skúma základné mechanizmy pôsobenia človeka na zložky prostredia a navrhuje, ako nežiaducim vplyvom človeka predchádzať a vzniknuté chyby naprávať.
Ohrozenie životného prostredia
Životné prostredie sa mení využívaním prírodného bohatstva. Činnosti, ako je turistika, baníctvo a výstavba ciest, sa musia dobre naplánovať. Odborníci zhotovujú vopred štúdiu, v ktorej skúmajú a popisujú všetky možné vplyvy projektu na životné prostredie. Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život.
Príklady znečistenia
- Priemyselné odpady kontaminujúce vodu a pôdu.
- Emisie z dopravy a priemyslu znečisťujúce ovzdušie.
- Používanie pesticídov a herbicídov v poľnohospodárstve.
- Nadmerné ťaženie dreva a ničenie lesov.
- Nelegálne skládky odpadu.
Riešenia znečistenia
Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na jeho ochranu, aby zamorovanie nepokračovalo. Napríklad, je zakázané prečerpávať ropu z cisternových lodí priamo na mori. Za nedodržanie tohto zákona môže kapitán lode dostať vysokú pokutu.
Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií. Od mája 1997 Slovnaft v celom objeme vyrába nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05% hmôt, čo spolu s výrobou výlučne bezolovnatých autobenzínov predstavuje ďalší príspevok k ochrane životného prostredia. V Benzinole, a.s., pokračovalo zosúlaďovanie čerpacích staníc pohonných hmôt s požiadavkami na ochranu životného prostredia v rámci ich rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie. V obchodnom závode Kapušany bola inštalovaná rekuperačná jednotka pre zachytávanie benzínových pár. Vyzbierané opotrebované ropné oleje v množstve 2 860 ton boli prepracované na energetické palivo.
Znečisťovanie ovzdušia
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000-krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vzduch, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa, často v neďalekej krajine. Exhaláty, ako výfukové plyny a dym z tovární, sa dostávajú do ovzdušia a spôsobujú kyslé dažde. Slnečné žiarenie spôsobuje otepľovanie planéty, freóny ničia ozón.
Ozónová vrstva a skleníkový efekt
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery.
Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo. Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Autá spaľujú pohonné hmoty a do vzduchu vypúšťajú škodlivé splodiny.
Ciele a princípy právnej úpravy
Ciele právnej úpravy
- Dosiahnuť priaznivý stav životného prostredia, ktorý by umožnil existenciu a zdravý rozvoj nielen súčasných generácií, ale aj tých budúcich.
- Dosiahnuť optimálny vzťah medzi priaznivým stavom a ekonomickým procesom.
Základné právne pojmy
- Starostlivosť o životné prostredie: Právom regulované správanie právnických a fyzických osôb v rámci ochrany a tvorby životného prostredia a ochrany prírodných zdrojov.
- Ochrana ŽP: Ľudská aktivita, ktorá smeruje k udržaniu želateľnej aktivity životného prostredia. Zahŕňa činnosti, ktorým sa predchádza znečisťovaniu a/alebo poškodzovaniu ŽP, alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje.
- Znečisťovanie: Vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
- Poškodzovanie: Zhoršovanie stavu ŽP znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
- Tvorba ŽP: Zveľaďovanie alebo zlepšovanie ŽP. Ide o činnosť človeka s pozitívnymi vplyvmi na ŽP.
Princípy právnej úpravy práva životného prostredia
Princípy sú základné idey alebo myšlienky, z ktorých právo alebo jeho ucelená časť vychádza a ktoré určujú, ako má byť právna úprava koncipovaná, interpretovaná a aplikovaná. Slovenská právna úprava definuje veľkú väčšinu medzinárodných a komunitárnych princípov.
- Princíp trvale udržateľného rozvoja: Rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystému.
- Princíp únosného zaťaženia územia: Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
- Princíp prípustnej miery znečisťovania: Prípustnú mieru znečisťovania ŽP určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi.
- Princíp prevencie: Ľahšie je nepriaznivým následkom predchádzať ako ich odstraňovať.
- Princíp predbežnej opatrnosti: Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takémuto poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.
- Princíp integrácie: Napríklad proces jednotného integrovaného konania a povoľovania zákonodarcom určených aktivít zaťažujúcich životné prostredie, ktorým sa nahradil celý rad doposiaľ samostatných postupov podľa osobitných predpisov upravujúcich jednotlivé zložky životného prostredia.
- Princíp znečisťovateľ platí: Za znečistenie ŽP, prípadne jeho zložiek a za hospodárske využívanie ŽP platia fyzické a právnické osoby dane, poplatky, odvody a ďalšie platby.
- Princíp nápravy pri zdroji.
- Princíp vynútiteľnosti práva.
- Princíp najvyššej ochrany.
- Všeobecná povinnosť chrániť ŽP.
- Princíp účasti verejnosti na ochrane životného prostredia.
Systém právnej úpravy
Právo životného prostredia je nekodifikovaná oblasť, ktorú tvorí veľký počet právnych noriem rôznej právnej sily. Je možné ho členiť podľa rôznych kritérií. Dôležité je právo chráneného objektu.
- Starostlivosť o ŽP ako celok - všeobecná právna úprava.
- Prierezová právna úprava - horizontálna právna úprava.
- Právna úprava starostlivosti o konkrétne zložky ŽP - odvetvová právna úprava.
- Právna úprava starostlivosti o funkčné druhy životného prostredia.
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP)
Podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je SIŽP odborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.
Charakteristika vecnej pôsobnosti SIŽP a najdôležitejšie úlohy
SIŽP vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov. Zabezpečuje činnosť kontrolného orgánu podľa osobitných predpisov a vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.
Vecný aj procesný profil orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva vonkajšie kontroly, je upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a viacerými osobitnými predpismi, ktoré kompetencie SIŽP podľa vecnej pôsobnosti rozdeľujú do 6 oblastí životného prostredia. SIŽP dnes kontroluje dodržiavanie právnych predpisov na úsekoch:
- ochrany vôd,
- ochrany ovzdušia,
- odpadového hospodárstva,
- ochrany prírody a krajiny a regulácie obchodu s exemplármi CITES,
- biologickej bezpečnosti a
- integrovaného povoľovania a kontroly.
V pozícii špecializovaného orgánu štátnej správy má SIŽP kompetencie v presadzovaní zákonov SR aj nariadení Európskej únie. SIŽP napríklad kontroluje cezhraničnú prepravu odpadov a v sporných prípadoch rozhoduje, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom.
Územná pôsobnosť SIŽP a riadenie činnosti
Územným obvodom ústredia SIŽP je územie Slovenskej republiky, územné obvody inšpektorátov sú určené podľa environmentálnych kritérií, akými sú povodia riek, veľkoplošné chránené územia, vplyvy osobitných činností (veľké priemyselné prevádzky, zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov a pod.). SIŽP riadi generálny riaditeľ, ktorý je oprávnený, v odôvodnených prípadoch, poveriť inšpektorát vykonávať kontroly, uložiť opatrenia na nápravu a pokuty aj mimo sídla príslušného inšpektorátu. Sídla inšpektorátov sú v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Žiline a v Košiciach. V Nitre je Stále pracovisko Inšpektorátu Bratislava. Vďaka svojej organizačnej štruktúre a celoslovenskej pôsobnosti je SIŽP integrovaná v štruktúre inšpekčných orgánov EÚ nezávislých od miestnej štátnej správy.
Znalosť aktuálneho právneho stavu a medzinárodnej judikatúry v konkrétnych oblastiach životného prostredia patrí medzi povinnosti ústredia SIŽP, ktoré riadi inšpekčnú činnosť, zabezpečuje koordináciu činnosti inšpektorátov, metodické vedenie odborných oblastí inšpekcie, sústreďovanie a spracovávanie dát a ich analýzu a celkové technicko-ekonomické zabezpečenie inšpekčnej práce. Zastupuje SIŽP navonok, zabezpečuje a koordinuje jej prácu na celoštátnej aj medzinárodnej úrovni, vrátane súčinnosti s inými orgánmi SR (polícia, colná správa), s príslušnými zahraničnými kontrolnými orgánmi (ČR, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko...) a medzinárodnými subjektmi (Interpol, UNESCO).
Ústredie SIŽP súčasne pôsobí ako druhostupňový odvolací orgán v správnych konaniach a konaniach o priestupkoch realizovaných inšpektorátmi. Jedným z podstatných nástrojov implementácie právnych predpisov sú totiž sankcie - pri zistení nedostatkov SIŽP ukladá pokuty a opatrenia na nápravu. Sankcie však nie sú cieľom kontrolnej činnosti SIŽP. Je povzbudzujúce, že inšpektori SIŽP rokmi praxe nadobudli medzinárodne uznanú kredibilitu a stále rastie počet účinných kontrol.
Ochrana prírody a biodiverzity
Biodiverzita, čiže rozmanitosť života na Zemi, je kľúčová pre stabilitu ekosystémov a pre zabezpečenie zdrojov pre ľudstvo. Ochrana prírody zahŕňa:
- Ochranu ohrozených druhov: Snaha o zachovanie druhov, ktoré sú ohrozené vyhynutím.
- Ochranu biotopov: Ochrana prirodzených prostredí, v ktorých žijú rastliny a živočíchy.
- Vytváranie chránených území: Zakladanie národných parkov, prírodných rezervácií a iných chránených území.
Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov - oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania. Mnohé drevárske spoločnosti hospodária s lesmi ekologicky, obnovujú ich tzv. Umelým zalesňovaním. S cieľom nahradiť vyrúbané stromy pravidelne vysievajú zásoby semien v lesných škôlkach a sadenice presádzajú do lesa. Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch. Zoologické záhrady pomáhajú zasa napr. ako sa to stalo v prípade pandy veľkej.
Napríklad, niektoré problémy ochrany starého duba, ktorému hrozí vyťatie pri výstavbe novej cesty, sú miestneho charakteru. Iné aktivity, ako napríklad recyklácia, šetrenie energiou, zastavenie vymierania zvierat, majú celosvetový charakter.
Zmena klímy
Zmena klímy patrí medzi najväčšie výzvy, ktorým ľudstvo čelí. Dôsledky zmeny klímy sú rozsiahle a ovplyvňujú všetky aspekty života na Zemi.
Príčiny zmeny klímy
- Spaľovanie fosílnych palív: Emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov.
- Odlesňovanie: Znižovanie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý.
- Priemyselná výroba: Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov.
- Poľnohospodárstvo: Emisie metánu a oxidu dusného z poľnohospodárskej činnosti.
Dôsledky zmeny klímy
- Extrémne počasie: Zvýšený výskyt vĺn horúčav, sucha, povodní a búrok.
- Stúpanie hladiny morí: Ohrozenie pobrežných oblastí a ostrovných štátov.
- Topenie ľadovcov a polárnych ľadov: Zvyšovanie hladiny morí a narušenie morských ekosystémov.
- Zmena rozšírenia druhov: Migrácia druhov do iných oblastí a vyhynutie druhov, ktoré sa nedokážu prispôsobiť.
- Ohrozenie poľnohospodárstva: Zníženie úrodnosti pôdy a zmena pestovateľských podmienok.
Riešenia zmeny klímy
- Znižovanie emisií skleníkových plynov: Prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby energie.
- Adaptácia na zmenu klímy: Prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam, napríklad budovanie protipovodňových opatrení a pestovanie suchovzdorných plodín.
- Medzinárodná spolupráca: Dohody a opatrenia na globálnej úrovni.
- Zmena životného štýlu: Znižovanie spotreby, recyklácia a podpora udržateľných produktov.
Udržateľný rozvoj
Udržateľný rozvoj je koncept, ktorý zdôrazňuje potrebu uspokojovať potreby súčasnej generácie bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Zahŕňa tri hlavné piliere:
- Ekonomický pilier: Podpora ekonomického rastu, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a spravodlivý voči všetkým ľuďom.
- Sociálny pilier: Zabezpečenie spravodlivosti, rovnosti a prístupu k základným službám pre všetkých ľudí.
- Environmentálny pilier: Ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov.
Osobné zapojenie a zodpovednosť
Každý jednotlivec môže prispieť k ochrane životného prostredia a k udržateľnému rozvoju. Malé zmeny v každodennom živote môžu mať veľký vplyv.
Tipy pre osobnú zodpovednosť
- Znižovanie spotreby: Kupovať menej vecí a vyberať si výrobky s dlhou životnosťou.
- Recyklácia: Triedenie odpadu a recyklovanie materiálov. Mnohé naše zdroje sú neobnoviteľné a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby. Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu.
- Šetrenie energiou: Vypínanie svetiel, používanie energeticky úsporných spotrebičov a zatepľovanie domov. Ak budete zhasínať svetlo, ušetríte energiu.
- Šetrenie vodou: Opravovanie kvapkajúcich kohútikov a používanie šetrných sprchovacích hlavíc.
- Podpora miestnych a ekologických produktov: Nakupovanie potravín od miestnych farmárov a výber výrobkov s ekologickými certifikátmi.
- Znižovanie používania automobilu: Chôdza, bicyklovanie alebo používanie verejnej dopravy. Ak budete chodiť do školy pešo, pomôžete udržiavať čistejší vzduch.
- Podpora organizácií a iniciatív: Podpora organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia.
- Vzdelávanie a informovanie: Zvyšovanie povedomia o environmentálnych problémoch a zdieľanie informácií s ostatnými.
tags: #starostlivost #o #zivotne #prostredie #co #je