Svet zázračných tvorov je rozsiahly a fascinujúci, plný bytostí s rozmanitými vlastnosťami a potrebami. Starostlivosť o tieto tvory si vyžaduje hlboké porozumenie ich špecifických požiadaviek a znalosť ich správania. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy zázračných tvorov a poskytuje prehľad o tom, ako sa o ne správne starať. Hoci je cieľom tohto sprievodcu poskytnúť ucelený pohľad, treba mať na pamäti, že niektoré tvory sú príliš nebezpečné alebo príliš plaché na to, aby boli chované v zajatí.
Nebezpečné a agresívne tvory
Pri stretnutiach s divokými zvieratami, najmä tými nebezpečnými, je kľúčové nespanikáriť a snažiť sa bezpečne vyhnúť. Niektoré tvory sú však natoľko agresívne a mocné, že si vyžadujú mimoriadnu opatrnosť a znalosť.
Acromantula: Obludný pavúk z Bornea
Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, ktorý vie rozprávať ľudskou rečou. Pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. Charakteristické znaky acromantuly zahŕňajú husté čierne chlpy pokrývajúce celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva. Starostlivosť o acromantulu je prakticky nemožná a vysoko nebezpečná pre kohokoľvek okrem extrémne skúsených a špeciálne vyškolených čarodejníkov.
Bazilisk: Kráľ hadov
Prvého zaregistrovaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nich pozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto. Bazilisk je extrémne nebezpečný a jeho chov je prísne zakázaný.
Černožienka: Chladnomilný tvor s jedovatými zubami
Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly, hoci je to celkom samostatný druh. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. Tieto tvory podobné trpaslíkom žijú v dierach na starých bojiskách či kdekoľvek, kde sa preliala ľudská krv. Hoci ich ľahko možno odohnať kúzlami a zaklínadlami, sú veľmi nebezpečné najmä pre osamelých muklov, ktorých sa za temných nocí pokúšajú smrteľne omráčiť. Pri strete s černožienkou je nutné zachovať opatrnosť a použiť obranné kúzla.
Drak: Kráľovský zver
Drak patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zväčša väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Chov drakov je obrovskou zodpovednosťou a vyžaduje špecializované znalosti a prostredie. Existuje mnoho druhov drakov s rôznymi vlastnosťami a požiadavkami:
Prehľad rôznych druhov drakov a ich starostlivosti
| Druh draka | Pôvod | Charakteristika | Potrava | Agresivita | Vajcia | Poznámky k starostlivosti/výskytu |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Antipod opálovooký | Nový Zéland (pôvodne), Austrália (súčasne) | Perleťové šupiny, viacfarebné oči bez zreníc, váha 2-3 tony. Chrlí ostrošarlátový oheň. | Ovce, väčšia korisť (prípady napadnutia kengúr) | Nízka, zabíja iba zriedka, pokiaľ nie je hladný | Svetlosivé, môžu sa pomýliť so skamenelinami | Žije v údoliach. Samce môžu byť vyhnané dominantnými samicami. |
| Čínsky ohnivák | Orient | Šarlátový, hladké šupiny, tuponosá papuľa, zlaté bodce, vypuklé oči. Ohnivé oblaky v tvare hríbov z nozdier. Váha 2-4 tony. | Takmer všetky cicavce, uprednostňuje prasce a ľudí | Agresívny, ale znáša súkmeňovcov | Ostrokarmínové so zlatými fľakmi (cenné v čínskej mágii) | Ochotný deliť sa o územie s inými drakmi. |
| Hebridský čierny | Británia | Dĺžka 10 metrov, drsné šupiny, jasnofialové oči, ostrý hrebeň na chrbte, netopierie krídla, bodec na chvoste. | Prevažne zverina, veľké psy, dobytok | Oveľa agresívnejší ako welšský zelený | N/A | Potrebuje veľké územie (260 km²). |
| Nórsky ostnáč | Nórsko | Podobný chvostorožcovi, uhľovočierny hrebeň na chrbte. | Väčšina veľkých suchozemských cicavcov, vodné tvory (napr. veľrybie mláďatá) | Výnimočne agresívny voči súkmeňovcom | Čierne | Mláďatá chrlia oheň skoro (1-3 mesiace). Patrí k najzriedkavejším druhom. |
| Rumunský zmijozub | Rumunsko | Najmenší druh (menej ako 5 metrov), najrýchlejší letec. Červenohnedý, čierny hrebeň, krátke rohy, jedovaté zuby. | Kozy, kravy, obľubuje ľudí | Vysoká (nutnosť zásahu exterminátorov) | N/A | Medzinárodná konfederácia čarodejníkov znižovala ich počet. |
| Švédsky dlhorožec | Švédsko | Tmavozelené šupiny, dlhé, ligotavé zlaté rohy (používa ich na nabodnutie a upečenie koristi). | N/A | N/A | N/A | Rohy sa cenia ako prísada do elixírov (kategória B). Predmet intenzívneho chovného programu. |
| Švédsky krátkonosý | Švédsko | Striebristobelasý, koža vyhľadávaná na ochranné rukavice. Modrý plameň z nozdier, mení tkanivo a kosti na popol. | N/A | N/A | N/A | Koža je cenná. |
| Uhorský chvostorožec | Uhorsko | Najnebezpečnejší. Čierne šupiny, žlté oči, bronzové rohy a ostne na chvoste. Najväčší dosah ohňa (až 15 metrov). | Kozy, ovce, ľudia | Extrémne vysoká | Cementové (tvrdá škrupina) | Mláďatá sa vysekávajú chvostom. |
| Ukrajinský železnobrucháč | Ukrajina | Najväčší druh (až 6 ton). Tučný, pomalší letec. Kovovosivé šupiny, tmavočervené oči, dlhé pazúry. | N/A | Mimoriadne nebezpečný (váľa obydlia pri pristávaní) | N/A | Ukrajinská čarodejnícka vláda ich neustále sleduje. |
| Welšský zelený | Wales | Zelený, splýva s trávou. Melodický rev. Tenké prúdy ohňa. | Ovce | Nízka (vyhýba sa ľuďom, pokiaľ nie je dráždený) | Zeminy so zelenými fliačikmi | Hniezdi vo vyšších horách, kde má rezerváciu. |
Archetypy draků v různých mytologií
Tvory predpovedajúce budúcnosť a javy
Niektoré zázračné tvory majú schopnosti, ktoré im umožňujú predpovedať udalosti alebo javy, čo môže byť užitočné pre čarodejníkov aj muklov.
Auguruj: Vták predpovedajúci dážď
Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zeleno-čierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Auguruj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja. Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie. Pri chove auguruja je dôležité mať na pamäti jeho neustále kvílenie, ktoré môže byť pre niektorých jedincov rušivé.
Banshee: Predzvesť smrti
Banshee je odvodené od írskeho beansí (d), čo znamená žena z kopca. Dodnes veria mnohí obyvatelia Írska na existenciu víl a tvrdia, že sa s nimi osobne stretli, podobne ako obyvatelia severnej Európy prísahajú na stretnutie s malými trollmi. Až do stredoveku ľudia verili, že banshee požičiava mužom idúcim do boja svoj plášť neviditeľnosti, ale len máloktorý jej ponuku využije. Banshee obývajú podľa tradície kopce po celom Írsku. Patria medzi najlepšie popísané a etnograficky zdokumentované postavy. Berú na seba podobu krásnych mladých žien s dlhými zlatými vlasmi či naopak stareniek a sú oblečené do bielych alebo červených rúch. Predpokladá sa, že sú to aj matky, ktoré zahynuli pri pôrode a nikdy nevideli svoje deti. Smutné volanie alebo hrozné škreky banshee pripomínajú vranie krákánie. Ozývajú sa predovšetkým v noci a smrteľníkom tuhne krv v žilách a naskakuje husia koža. Nikdy neveštia nič menšieho než smrť. Stretnutie s banshee je skôr predzvesťou ako niečím, o čo by sa dalo „starať“ v tradičnom zmysle.
Tvory s jedinečnými vlastnosťami a biotopmi
Niektoré tvory sú fascinujúce pre svoje zvláštne správanie, vzhľad alebo miesto výskytu.
Bahuriniak: Močiarny tvor
Bahuriniak obýva močariská a vyskytuje sa v Európe i v Severnej a Južnej Amerike. Keď sa nehýbe, vyzerá ako kus dreva, hoci pri podrobnejšom skúmaní odhalíme oblanené labky a veľmi ostré zuby. Po podmočenej pôde sa kĺže a plazí, živí sa väčšinou malými cicavcami a chodcom spôsobuje ťažké poranenia členkov. Pri prechode močiarmi je potrebné dávať pozor na bahuriniaka, ktorý sa ľahko zamaskuje.
Bludičky: Svetielka nad močiarmi
Bludičky, alebo tiež Svetielka či Cvendy, Rychmandle, sú malé svetielka, prípadne malinký ľudkovia s lampášikami, či zlatovlasé detičky s horiacim lúčom. Poskakujú nad bažinami alebo hrobmi a zvádzajú pocestných do močiarov. Zvlášť, keď na nich niekto pokrikuje alebo píska, to sa potom s chuťou za vyrušenie pomstia. Ale sú známe i prípady, keď bludičky pomohli zblúdilému cestu nájsť. Objavujú sa vraj vždy v nepárnom počte. Najčastejšie sa myslí, že bludičky sú rovnako ako mavky dušami nepokrstených detí, prípadne duše obetí vrážd. Svetielka nedali spať ani modernému človeku, ktorý sa ich pokúsil vysvetliť horiacim metánom - a keď to tak celkom nevyšlo, sústredil sa na svetielkujúci hmyz, huby, mach Schistostega osmundacea, baktérie, proste na všetko, čo môže vydať aspoň trochu svetla. S bludičkami je najlepšie mať rešpekt a nevyrušovať ich, ak si neželáme ich pomstu.
Červoplaz: Hlienovitý červík
Červoplaz sa zdržiava vo vlhkých jamách. Tento hrubý hnedý, až štvrťmetrový červík sa pohybuje veľmi zriedka. Oba konce má rovnaké a vyteká z nich hlien, ktorý sa niekedy používa na zhustenie elixírov. Červoplaz je nenáročný na starostlivosť a jeho hlien má využitie v elixíroch.
Diricawl: Predchodca dronta
Diricawl pochádza z ostrova Maurícius. Je to vták s guľatým telom, našuchoreným perím, nevie lietať a je pozoruhodný pre spôsob, akým uniká pred nebezpečenstvom. Je zaujímavé, že muklovia o existencii diricawla kedysi vedeli, hoci ho poznali pod menom dront. Nevedia však, že diricawl môže zmiznúť, kedy chce, a tak sa nazdávajú, že ho celkom vyhubili. Vďaka tomu si zrejme začali väčšmi uvedomovať nebezpečenstvo bezhlavého hubenia ďalších živých spoluobyvateľov Zeme, preto po celom svete začali vznikať ochranárske organizácie zelených. Diricawla netreba chrániť pred vyhubením, pretože má vlastný spôsob, ako uniknúť nebezpečenstvu.
Divožienky a diví muži: Bytosti lesov a lúk
Divožienky sú ženské bytosti žijúce vo voľnej prírode, v lese, na lúkach, pri rybníkoch a pod. Sú to príbuzné rusaliek, bludičiek a podobných strašidiel. Môžu mať rôznu charizmu, od krásnych dievčat po odporné babice. Divožienky strašne radi tancujú, preto sa každú osobu mužského pohlavia snažia zlákať k tancu. Ich tanečný kolotoč trvá až do úplného vyčerpania postavy, ktorá sa v mdlobách zrúti na zem. Divý muž, ako mužský opak divožienok je chlpatá, alebo machom obrastená, čierna a nebezpečná osoba, zdobiaca si hlavu vencom z papradia. Rád vodí ľudí za nos, zvádza ich z cesty, s obľubou sa venuje väčšinou horárom. Divožienky a diví muži sú skôr súčasťou folklóru a priamej starostlivosti sa o ne venovať netreba, avšak je dôležité poznať ich správanie, aby sme sa vyhli nebezpečným stretnutiam.
Domáci škodcovia a parazity
Aj vo svete zázračných tvorov existujú škodcovia a parazity, ktoré môžu ohroziť zdravie a bezpečnosť domov a iných tvorov.
Bundimuni: Domáci škodcovia
Bundimuni sa vyskytujú na celom svete. Vedia veľmi šikovne zaliezť pod podlahové dosky i za lišty a zamorujú domy. Ich prítomnosť zvyčajne prezrádza odporný hnilobný pach. Nehybný bundimun sa podobá kúsku zelenkavej huby s očami, hoci, keď je vyplašený, bleskurýchle sa rozbehne na množstve tenkých nožičiek. Živí sa špinou. Dom zbavíme bundimunov pomocou očistného zaklínadla, no ak sme dovolili, aby priveľmi narástli, treba sa spojiť s Oddelením pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (so sekciou škodcov) prv, ako sa nám zrúti dom. Pravidelné čistenie a používanie očistných zaklínadiel je kľúčové v boji proti bundimunom.
Čarožrúty: Parazity čarovných tvorov
Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi s veľkými zubami. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Pravidelná kontrola a odstraňovanie čarožrútov je nevyhnutné pre zdravie a pohodu zasiahnutých zázračných tvorov.
Elfovia: Strážcovia prírody
Elfovia sú tajomní, krásni a veľmi rýchli. Táto rasa patrí k najstarším. Elfovia milujú prírodu a kľud. Obývajú lesy a starajú sa o ne. Hoci sú výborní bojovníci, boj príliš nevyhľadávajú. O to viac a krutejšie sa bránia, keď sú napadnutí. Zazrieť elfa v lese obyčajný smrteľník nemôže. Elfovia, pretože žijú o mnoho dlhšie než napr. ľudia, môžu oveľa lepšie porozumieť prírodným javom a zákonom. Vedia o niečo lepšie než ľudia používať manu a mágov je v ich radoch oveľa viac. S elfmi netreba „starať“ sa v zmysle chovu, ale rešpektovať ich územie a prírodu, ktorú chránia.
tags: #starostlivost #o #zazracne #tvory