V dnešnej dobe, keď sa hotely a reštaurácie opäť otvárajú a ľudia sa tešia z cestovania a návštev, je starostlivosť o zamestnancov v reštauráciách a hoteloch dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Nielenže sa zvyšujú obavy z prenosu nákazy, ale aj očakávania zákazníkov v oblasti hygieny a bezpečnosti sú vyššie. Investícia do zamestnancov sa priamo premieta do spokojnosti hostí a celkového úspechu podniku. Táto problematika zahŕňa starostlivosť zamestnávateľov o ochranu a upevňovanie zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosť pri práci, a to aj z daňového aspektu. Súčasť tejto témy predstavuje vytváranie a zlepšovanie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

Právny rámec a základné princípy ochrany práce
Zamestnanci majú v zmysle čl. 36 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Túto oblasť bližšie špecifikuje najmä zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tento zákon garantuje fyzickým osobám právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
Definícia ochrany práce a BOZP
V § 146 ods. 1 Zákonníka práce sa definuje pojem „ochrana práce“. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Primárne za ňu zodpovedá zamestnávateľ, ale aj zamestnanec ako spoluzamestnanec, ktorý musí dbať na bezpečnosť a zdravie ostatných.
V druhej vete § 146 ods. 2 Zákonníka práce sa definuje pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Spolupráca medzi subjektmi
Ustanovenie § 146 ods. 3 Zákonníka práce vo všeobecnosti stanovuje pravidlo spolupráce medzi viacerými subjektmi. Hoci toto ustanovenie explicitne nepokrýva celý rozsah zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce (príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada/zamestnanecký dôverník, aj táto by mala byť zapojená do otázok súvisiacich s opatreniami v oblasti ochrany práce. Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce.
Znalosť predpisov BOZP
Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach BOZP súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať a tieto znalosti má aplikovať aj počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Ak zamestnanec nepozná (z vlastnej viny) predpisy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou práce, ktorú vykonáva, a táto neznalosť môže zapríčiňovať napr. škodu pre zamestnávateľa, riziko jeho úrazu alebo úrazu iných osôb, je to dôvod na to, aby sa so zamestnancom mohol skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. 1) v § 47 ods. 1 písm. a). Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. Pojem „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ vymedzuje § 39 ods. 1 Zákonníka práce.

Ochrana zamestnancov pri výkone práv BOZP
Zákonník práce v § 146 ods. 5 ustanovuje, že odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (pozri zákon o BOZP), zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (pozri § 19 zákona o BOZP) a zamestnancom (t. j. každému zamestnancovi) nesmie byť spôsobená ujma za to, že sa domáhajú dodržiavania opatrení alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napríklad ak zamestnanec upozornil zamestnávateľa na nedodržanie bezpečnostných postupov, porušenie pravidiel BOZP (napr. nepridelenie osobných ochranných prostriedkov), nemôže byť za toto upozornenie (prípadne aj podnet na inšpekciu práce) postihovaný.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP
Základné povinnosti zamestnávateľov a základné práva zamestnancov v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú uvedené v § 147 a § 148 Zákonníka práce. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov v tejto oblasti sú uvedené v zákone č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákone č. 272/1994 Zb. Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca (§ 8a ods. 9 zákona č. 330/1996 Z. z.).
Sústavné zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia
Zákonník práce od zamestnávateľa požaduje v zmysle § 147 ods. 1, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia.
- Prevencia: Zákonník práce nevymedzuje pojem prevencia. Na účely zákona o BOZP v zmysle § 3 písm. b) sa prevenciou rozumie systém opatrení alebo činností, ktoré majú za cieľ predchádzať ohrozeniu života a zdravia zamestnancov a znižovať výskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania.
- Potrebné prostriedky: Zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky potrebné prostriedky na ochranu zdravia a bezpečnosti.
- Vhodný systém na riadenie ochrany práce: Zamestnávateľ je povinný vytvoriť a udržiavať efektívny systém riadenia BOZP.
Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať sa meniacim sa skutočnostiam.
Osobitný zákon o BOZP
V nadväznosti na všeobecné vymedzenie Zákonník práce v § 147 ods. 2 stanovuje, že ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Novela č. 154/2013 Z. z. účinná od 1. 7. 2013, ktorou sa novelizoval zákon o BOZP, v § 5 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný vypracovať, aktualizovať a pravidelne vyhodnocovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Práva a povinnosti zamestnanca v oblasti BOZP
Zamestnanec má v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti. Práva z titulu, že je potrebné ho chrániť pred rizikami, ktoré vyplývajú z práce, ktorú vykonáva, ako aj z prostredia, v ktorom sa práca vykonáva a zároveň je potrebné, aby si aj tieto riziká uvedomoval.
Medzi práva zamestnanca patrí:
- Právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (t. j. majú vykonávať prácu v takých podmienkach, aby sa vylúčilo, resp. minimalizovalo riziko napr. pracovného úrazu, choroby z povolania a pod.).
- Právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (uvedené súvisí s konkrétnymi pracovnými procesmi a pracovnými prostrediami - napr. zamestnanec pracujúci s chemikáliami musí byť oboznámený s ich škodlivými účinkami).
- Právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (t. j. zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o tom, ako sa má chrániť pred nebezpečenstvami).
Podľa druhej vety § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený, a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený. Povinnosti zamestnanca ďalej ustanovuje § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Zákonník práce zároveň v § 148 ods. 2 všeobecne stanovuje, že ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Hygiena a bezpečnosť ako priorita v motoreste
V súvislosti s koronavírusovou pandémiou vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky metodické pokyny k hygienickým opatreniam, ktoré majú zabrániť masovému rozšíreniu nákazy. Tieto opatrenia kladú zvýšené nároky na zamestnancov hotelov a reštaurácií, ktorí sú v priamom kontakte s hosťami.
- Pri vstupe do hotela a ubytovacieho zariadenia a na recepcii majú byť k dispozícii dezinfekčné prostriedky na ruky pre hostí aj personál. Recepčný pult je pravidelne dezinfikovaný a ideálne vybavený ochranným plexisklom.
- Kontakt medzi zamestnancami a hosťami, aj dotykový kontakt so spotrebným tovarom (napr. perá, registračné formuláre, platobné terminály, magnetické karty alebo kľúče), sa obmedzuje iba na to, čo je nevyhnutné alebo zorganizované tak, že po každom použití dochádza k dezinfekcii.
- Na hotelových izbách sa prísne dodržiavajú príslušné štandardy hygieny a čistoty, najmä pri upratovaní. Používanie predmetov viacerými hosťami (napr. perá, časopisy, diaľkové ovládanie, dávkovače, prikrývky na posteľ, dekoratívne vankúše), treba obmedziť na minimum, alebo je potrebné zabezpečiť, aby sa pred príchodom nových klientov vykonávala ich dezinfekcia či výmena.
- V hotelovej reštaurácii vrátane vonkajších terás sa odporúča, aby prevádzkovateľ zabezpečil odstupy stolov aspoň 2m. Dôležité je, aby v priestore reštaurácie boli hosťom k dispozícii dezinfekčné prípravky. Pri bufetovej ponuke má byť umiestnený oznam s vymedzením rozostupov alebo koridoru.
Zamestnanci zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní týchto opatrení a pri zabezpečovaní pocitu bezpečia pre hostí. Je preto nevyhnutné, aby boli adekvátne vyškolení a vybavení potrebnými prostriedkami.

Pracovné odevy a osobná ochrana
V každom hoteli by malo byť už z pracovných uniforiem zrejmé, ktorý podnik zamestnanec reprezentuje. Pre hotely, reštaurácie a cateringové služby poskytuje firma Lindström širokú škálu pracovných gastro odevov - košele pre čašníkov, vesty a blúzky, kuchárske bundy, nohavice, čiapky a zástery. K nim sú k dispozícii aj hygienické prateľné rúška, o ktoré sa odborne postaráme podľa prísnych hygienických noriem. Čistiace rohože a koberčeky, ktoré sa využívajú na chodbách (kde zachytávajú hrubé nečistoty z topánok), v izbách pre hostí, reštaurácii a kuchyni, navrhujeme špeciálne pre jednotlivých klientov. Vstupné čistiace rohože zachytia až 90% nečistôt z vonku a zabránia ich zaneseniu do vnútorných priestorov hotela. Tým zároveň znižujú náklady na upratovanie.

Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov vhodné pracovné odevy a obuv, ako aj osobné ochranné pracovné prostriedky, ak to vyžaduje povaha práce. Tieto prostriedky musia byť v súlade s platnými predpismi a normami. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov sú uvedené v nariadení vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred nebezpečenstvom, vrátane jeho doplnkov a príslušenstva. V prílohe č. 2 nariadenia vlády je uvedený zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a v prílohe č. 4 nariadenia vlády je uvedený zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, ak sa pri ich vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca.
Daňové aspekty pracovného ošatenia
Pri daňovom posudzovaní poskytovaných plnení sa aplikujú na strane zamestnanca ustanovenia § 5 ZDP (upravujúce príjmy zo závislej činnosti) a na strane zamestnávateľa najmä ustanovenia § 2 písm. i), § 19, resp. § 21 ZDP, ktoré upravujú daňové a nedaňové výdavky.
Predmetom dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov nie sú zamestnávateľom poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky, osobné hygienické prostriedky (umývacie, čistiace, dezinfekčné na zabezpečenie telesnej hygieny), pracovný odev, uniforma a obuv, ak sú poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi. Všetky plnenia dobrovoľne poskytnuté sa u zamestnanca považujú za príjem, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane nie je jednotné pracovné oblečenie, ak sú dodržané podmienky podľa vyššie uvedeného pokynu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o zdaniteľný príjem. Predmetom dane nie sú ani plnenia na udržiavanie vyššie uvedených prostriedkov a pracovného ošatenia. Od 1. 1. 2004 sa nezdaňujú ani peňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi na tieto účely, ak preukáže výdavky alebo ak sú poskytnuté v paušálnej sume v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Starostlivosť o zdravie zamestnancov
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 2 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom v rámci výdavkov (nákladov) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie sú aj výdavky vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (napr. zákon č. 272/1994 Z. z.).
Rekondičné pobyty
V zmysle § 8f zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťažených pracovných podmienok, súčasne spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Zamestnancovi musí byť na celý čas rekondičného pobytu zabezpečený programovo riadený zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie. Všetky plnenia zamestnancov v súvislosti s rekondičnými pobytmi, na ktoré im vzniká zákonný nárok, nie sú predmetom dane.
Preventívna zdravotná starostlivosť
Hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu povinnosti stanovenej príslušnými osobitnými predpismi nie je u zamestnancov predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Zákon o dani z príjmov odkazuje v § 5 ods. 5 písm. e) na Zákonník práce, z ktorého vyplývajú základné povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov na úseku ochrany práce v § 146 a nasl. s tým, že ďalšie povinnosti upravuje osobitný zákon. Podľa § 8a ods. 1 písm. n) zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Nepeňažný príjem zamestnancov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti len v takých prípadoch, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov.

Špecifické situácie a skupiny zamestnancov
Práca nadčas a nočná práca
Zákonník práce upravuje pravidlá týkajúce sa práce nadčas (§ 97) a nočnej práce (§ 98). Napríklad v § 97 ods. 11 Zákonníka práce sa stanovuje, že zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa § 97 ods. 11 Zákonníka práce.
Osobitné skupiny zamestnancov a ich ochrana
Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky. Zákonník práce v § 164 ods. 1 až 3 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný prihliadať na potreby osamelých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zároveň, ak je to z pohľadu pracovnej pozície zamestnanca možné, zamestnávateľ môže umožniť prácu z domu, podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce.
Pokiaľ ide o absenciu z dôvodu starostlivosti o dieťa, Zákonník práce v § 141 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno z dôvodov, ako je vyšetrenie či ošetrenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času, na nevyhnutne potrebný čas. Osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1.
tags: #starostlivost #o #zamestnancov #v #motoreste #gora