Komplexná starostlivosť o zamestnancov: Tajomstvo úspechu a rastu vašej firmy!

Starostlivosť o zamestnancov je kľúčovým faktorom pre úspech každého podniku. Spokojní a motivovaní zamestnanci sú produktívnejší, lojálnejší a prispievajú k pozitívnej atmosfére na pracovisku. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty starostlivosti o zamestnancov, uvádza príklady osvedčených postupov a stratégie, ktoré môžu podniky implementovať na zlepšenie pracovného prostredia a zvýšenie spokojnosti zamestnancov.

Motivácia a spokojnosť zamestnancov ako základ úspechu

Kvalifikovaní a spokojní zamestnanci sú základom úspechu každej firmy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje spokojnosť a výkonnosť zamestnancov, je pracovné prostredie. Atraktívne pracovné prostredie môže mať pozitívny vplyv na produktivitu, spoluprácu, kreativitu a dokonca aj na získavanie a udržanie talentovaných jednotlivcov.

Motivácia je u každého človeka neobyčajne zložitá záležitosť, človek prakticky nikdy nie je motivovaný len jedným motívom, ale zvyčajne komplexom motívov. Pod pojmom stimulácia sa chápe podnecovanie motivácie zvonku, teda stimul predstavuje vonkajšiu pohnútku k činu.

Z pohľadu subjektu je motivácia istý „vnútorný motor“ konania jednotlivca, ktorý motivuje sám seba hľadaním a vykonávaním činnosti, ktorá uspokojuje jeho potreby, alebo od nej očakáva, že povedie k splneniu cieľov. Z hľadiska objektu sa motivácia chápe ako schopnosť motivovať druhých ľudí k určitej činnosti prostredníctvom rôznych metód, ako je odmeňovanie, povyšovanie, pochvala a iné. V pracovnom procese by mali byť zastúpené obidve roviny. Iba manažér, ktorý je sám motivovaný, dokáže primerane motivovať a motivačne viesť svojich podriadených.

Spokojnosť všeobecne môžeme charakterizovať ako subjektívny pocit človeka, ktorý je podmienený osobnosťou človeka, jeho skúsenosťami, očakávaniami a sociálnym prostredím. Celková spokojnosť jednotlivca je tvorená čiastkovými spokojnosťami, medzi ktoré patrí aj pracovná spokojnosť. To, čo v práci na človeka pôsobí, sa nepremieta len do jeho výkonnosti, ale aj do jeho prežívania, a tak si každý človek k svojej práci vytvára určitý subjektívny vzťah. Pracovnú spokojnosť teda môžeme chápať ako emocionálnu odpoveď smerom k rôznym aspektom práce.

Pojem pracovná spokojnosť býva chápaný z niekoľkých pohľadov. Jedným z pohľadov je spokojnosť viazaná na starostlivosť o zamestnancov zo strany podniku (pracovná doba, pracovný režim, bezpečnosť práce, zamestnanecké výhody). Spokojnosťou v zamestnaní sa rozumie i samotné uspokojovanie z plnenia pracovných úloh, keď sa práca stáva zdrojom sebarealizácie. A existuje i spokojnosť, ktorá vyvoláva v zamestnancovi pocit uspokojenia sa s dosiahnutým stavom veci a nenabáda ho k ďalším výkonom.

Spokojnosť so starostlivosťou, ktorú poskytuje podnik zamestnancom je z ich strany zvyčajne prijímaná ako samozrejmosť a takmer neovplyvňuje motiváciu k práci. Iná situácia však môže nastať, keď zamestnanci nie sú spokojní so starostlivosťou zo strany podniku. Majú dojem, že si ich v podniku nevážia a že podniku na nich a na ich práci nezáleží. Najsilnejší vzťah medzi spokojnosťou a motiváciou sa vytvára tam, kde zamestnanca plne uspokojuje charakter a obsah jeho práce. Čím vyššia spokojnosť, tým vyššia motivácia k výkonu.

Istá súvislosť medzi motiváciou a spokojnosťou sa dá nájsť pri spokojnosti s pracovnými podmienkami. Dobré pracovné podmienky, ako možnosť postupu, finančné ocenenie, pracovný tím, osobnosť vedúceho, štýl vedenia, odborný rast a pod., môžu kladne pôsobiť na motiváciu k práci. Ako už bolo spomínané, existuje i taký druh spokojnosti, ktorý bráni v motivácii k vyšším výkonom. Vedie k stagnácii zamestnancov a v konečnom dôsledku môže viesť i k celkovej stagnácii podniku.

Vo vzťahu medzi spokojnosťou a motiváciou k pracovnej činnosti sa dá povedať, že neexistuje žiaden univerzálny faktor spokojnosti, ktorý by ovplyvňoval pracovnú motiváciu jednoznačným spôsobom. Zároveň miera spokojnosti jednotlivcov závisí do značnej miery aj od ich vlastných potrieb a očakávaní a od prostredia, v ktorom pracujú.

Faktory ovplyvňujúce spokojnosť a motiváciu

Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť a motiváciu zamestnancov. Medzi najdôležitejšie patria:

Samotná práca: Tento faktor zahŕňa charakter a obsah vykonávanej práce a vnútorné prvky pracovnej činnosti, jej zaujímavosť, možnosť kreativity, iniciatívy, sebarealizácie a pod.
Pracovná nezávislosť: Vysoká úroveň delegovania úloh, právomoci a zodpovednosti. Pracovnou nezávislosťou zamestnanec získava širšie pole pôsobnosti a priestor pre samostatnú prácu.
Pracovný postup a rozvoj: Možnosť pracovného postupu, kariéry a ďalšieho vzdelávania je dôležitá predovšetkým pre vysokokvalifikovaných zamestnancov a manažérov. Práve podpora pri riadení postupu a investovanie do vzdelávania dáva zamestnancom najavo dlhodobý záujem podniku.
Dosiahnutie úspechu a uznania: Dobrí zamestnanci majú často pocit, že ich práca sa pokladá za samozrejmosť a nadriadený si ich všimne len vtedy, keď nastane nejaký problém. Zamestnancom je však potrebné dať aj pozitívnu spätnú väzbu o tom,ako sa im darí plniť ciele vo forme uznania osobných výsledkov a pochvaly, čo môže vplývať na ich spokojnosť a motiváciu.
Peňažné odmeňovanie: Na základe mzdy/platu (základné a doplnkové formy mzdy). Tento faktor je často najviac zvýrazňovaný v pracovnom procese. Mzda ako stimul (vonkajší podnet) sa najrýchlejšie transformuje na motív (vnútorný podnet) a akceleruje motivované správanie a konanie zamestnancov. Samotná výška mzdy však takmer nikdy nefunguje ako dlhodobo účinný a hlavný motivačný faktor, ale subjektívny pocit nedostatočného finančného ohodnotenia pôsobí ako najvýznamnejší demotivátor.
Zamestnanecké výhody: Sú formou dodatočného odmeňovania. Obvykle nie sú viazané na výkon zamestnanca, podnik ich poskytuje zamestnancom iba za to, že sú jeho zamestnancami, prípadne prihliada na postavenie zamestnancov v podniku, dĺžku zamestnania alebo zásluhy. Ich účelom je zvýšenie motivácie k vyššiemu výkonu a zvýšenie spokojnosti. Starostlivosť o zamestnancov je po plate druhým kritériom, ktoré ľudia zvyknú používať pri porovnávaní svojho podniku s iným.
Podniková kultúra a medziľudské vzťahy: Podniková kultúra je systém vzorov základných predpokladov a predstáv (vzťah k práci, k okoliu a pod.), ktoré sú východiskom pre pravidlá správania sa zamestnancov podniku, určenie hodnôt podniku i symbolov (logo, farby, rituály a pod.), pomocou ktorých sa hodnoty sprostredkúvajú zamestnancom podniku a prezentujú sa navonok.
Pracovné podmienky.
Štýl riadenia a kontrola: Tento faktor zahŕňa organizáciu práce, informovanosť o dianí v podniku, poskytovanie dostatočných informácií na výkon pracovnej činnosti, spôsob kontroly a hodnotenia pracovných výsledkov, ale aj kompetentnosť nadriadeného, jasné a zrozumiteľné príkazy nadriadeného vrátane spätnej väzby a hodnotiaceho prvku a participáciu zamestnancov na rozhodovaní.

Prieskum spokojnosti zamestnancov

Pri realizácii prieskumu spokojnosti zamestnancov je potrebné začať zapojením vedenia podniku, a to hlavne do stanovenia cieľov a obsahu prieskumu, do rozhodovania o metódach prieskumu, o informovaní zamestnancov o cieľoch prieskumu a o spôsobe oznámenia výsledkov zamestnancom.

Podľa Herzbergovej teórie existujú dva druhy faktorov:

Motivačné faktory (satisfaktory): Týkajú sa podstaty a obsahu práce.
Hygienické faktory (dissatisfaktory): Týkajú sa vonkajších podmienok práce a vyjadrujú mieru nespokojnosti človeka v práci. Slúžia na prevenciu nespokojnosti so zamestnaním, ale majú iba malý vplyv na pozitívny postoj k práci.

Metódy zisťovania spokojnosti zamestnancov

K získaniu informácií o pracovnej spokojnosti sa v praxi najčastejšie využívajú dve metódy, a to ústny rozhovor a písomný dotazník. Významným predpokladom pre získanie hodnoverných odpovedí je, aby vedenie podniku jasne vysvetlilo zamestnancom, prečo sa uskutočňuje skúmanie spokojnosti a aké dôležité sú pravdivé odpovede.

Ústny rozhovor: Vedenie rozhovoru si vyžaduje vysokú profesionalitu zo strany pýtajúceho sa. Rozhovor musí byť starostlivo pripravený, mal by mať presne stanovenú formuláciu otázok a ich poradie, aby mohol byť použitý u všetkých zamestnancov jednotne, čo uľahčí vyhodnotenie získaných údajov. Výhodou tejto metódy je, že pýtajúci sa môže presvedčiť, či zamestnanec pochopil zmysel otázky a otázku zopakovať, prípadne vysvetliť.
Písomný dotazník: Pre skúmanie pracovnej spokojnosti sa častejšie používa písomný dotazník. V porovnaní s rozhovorom je lacnejší, anonymný, umožňuje získať údaje od väčšieho počtu respondentov za kratší čas, ľahšie sa udržuje pod kontrolou, ale je menej spoľahlivý a má nižšiu návratnosť. Podmienkou získania požadovaných informácií dotazníkom je jeho starostlivá príprava a vhodné je zrealizovať pilotážny prieskum na overenie dotazníka.

Štruktúra dotazníka

Dotazník by mal obsahovať tri základné časti:

Úvodná časť: Obsahuje informácie o účele dotazníka, inštrukcie na vyplnenie a uistenie o anonymite.
Identifikačná časť: Zameraná na zistenie identifikačných znakov respondenta, ktorými môže byť pohlavie, vek, vzdelanie, počet odpracovaných rokov v podniku, miesto výkonu práce, súčasná pracovná pozícia, oddelenie a ďalšie. Identifikačné údaje respondentov slúžia na skúmanie rozdielov v odpovediach respondentov, čo môže pomôcť pri presnejšej identifikácii problémov, či konkrétnejších návrhov zmien pre jednotlivé skupiny zamestnancov.
Hlavná časť: Obsahuje otázky zamerané na skúmanie problémových okruhov. Počet otázok by nemal byť veľký, aby ste sa vyhli neochote respondentov vyplniť príliš rozsiahly dotazník či ich nepozornosti, avšak nemalo by to ísť na úkor nezískania potrebných informácií. Otázky môžu mať otvorenú, pootvorenú alebo uzavretú podobu. Pri otvorených otázkach respondent volí voľné odpovede (napr. Ste spokojný s vybavením pracoviska?). Pri uzavretých otázkach si respondent vyberá vopred určenú slovnú odpoveď alebo číslom na stupnici určí svoj názor alebo postoj. Pootvorená otázka je istou kombináciou, obsahuje vopred dané odpovede, ale aj možnosť vyjadriť sa voľne.

Z hľadiska jednoduchosti a jednoznačnosti spracovania údajov sa často používajú uzatvorené otázky s využitím jednofaktorových alebo dvojfaktorových stupníc. Likertova stupnica predpokladá, že spokojnosť sa môže pohybovať od výraznej spokojnosti až k výraznej nespokojnosti. Respondent na nej označí alternatívu, ktorá najlepšie vystihuje jeho názor alebo postoj, a to najčastejšie na číselnej stupnici o rozsahu piatich alebo siedmich stupňov (- 3, resp. - 2 = maximálna nespokojnosť až po + 2, resp. + 3 = maximálna spokojnosť). Dvojfaktorová stupnica sleduje osobitne spokojnosť a osobitne nespokojnosť. Niekedy je v praxi ťažko presne určiť, ktorý faktor je faktorom spokojnosti a ktorý nespokojnosti, preto sa pri prieskume spokojnosti zamestnancov preferuje jednofaktorová stupnica.

Vyhodnotenie a implementácia

Pri vyhodnocovaní výsledkov sa porovnávajú stupnice dôležitosti jednotlivých činiteľov so stupnicami spokojnosti. Z výsledkov porovnania sa určia tie významné faktory, u ktorých sa objavila výrazná spokojnosť, či nespokojnosť. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať tým činiteľom s výraznou nespokojnosťou, ktoré sa ukazujú u zamestnancov ako subjektívne najvýznamnejšie pre ich spokojnosť a motiváciu. Po prieskume je vhodné oznámiť zamestnancom výsledky a informovať ich o pripravovaných zmenách - zamestnanci musia vidieť zmysel zapojenia sa do prieskumu v tom, že manažment reaguje na podnety zamestnancov. Prieskum spokojnosti by sa mal prevádzať každoročne a u všetkých zamestnancov a na základe výsledkov by sa mal motivačný program aktualizovať. Vytvorenie ekonomicky efektívneho motivačného programu je jednou z kľúčových úloh každého podniku. Spokojnosť zamestnancov závisí od mnohých činiteľov a ich vzájomného pôsobenia. V podnikovej praxi je potrebné získavať informácie o názoroch zamestnancov na dôležitosť faktorov motivácie a zároveň mieru ich pracovnej spokojnosti s ich realizáciou. Postoj zamestnancov nie je konštantný a v čase môže dochádzať k jeho zmene.

Wellbeing na pracovisku: Kľúč k fyzickému a psychickému zdraviu

Zavedenie wellbeing programu na pracovisku má zásadný vplyv na zdravie a spokojnosť zamestnancov i celkovú efektivitu firmy. Zahŕňa fyzickú, mentálnu a emocionálnu pohodu kolegov, čo pozitívne ovplyvňuje pracovné prostredie aj výkonnosť. Wellbeing na pracovisku je viac než len trendy pojem. Je to strategický prístup, ktorý môže výrazne ovplyvniť produktivitu, spokojnosť a lojalitu zamestnancov.

Vytváraním prostredia, ktoré podporuje fyzické a psychické zdravie, firma získava nielen motivovaných a výkonných pracovníkov, ale aj silnú firemnú kultúru. Keď sa zamestnanci cítia podporovaní a staraní sa o ich pohodu, stávajú sa prínosom pre firmu, čo vedie k lepším výsledkom a dlhodobému rastu. Keď sú zamestnanci fit po fyzickej i psychickej stránke, zlepšuje sa ich sústredenosť, motivácia a schopnosť efektívne vykonávať pracovné úlohy. Do práce sa tešia, pretože ich netrápia žiadne zdravotné ťažkosti a je o nich postarané. Zakomponujte do wellbeing programu cvičenie s fyzioterapeutom, ergonomické poradenstvo či duševnú podporu a predídete tak výskytu chorôb spojených so stresom a pasívnym životným štýlom.

Zamestnanci, ktorí cítia, že sa o ich zdravie a pohodu zamestnávateľ stará, sú mu verní. Wellbeing programy na pracovisku podporujú pozitívnu firemnú kultúru, čo môže znížiť fluktuáciu zamestnancov a zlepšiť celkovú spokojnosť v tíme. Dobre navrhnutý wellbeing program na pracovisku pomáha zamestnancom efektívne zvládať stres. Predídete tak v dnešnej dobe pomerne častému strašiaku v podobe syndrómu vyhorenia. Skvelými preventívnymi aktivitami sú meditácia, joga a uvoľňovacie cvičenia. Netreba zabúdať ani na poradenstvo v oblasti duševného zdravia.

Dlhodobá pracovná záťaž a neustály tlak na výkon môžu spôsobiť fyzické aj psychické vyčerpanie. Wellbeing na pracovisku by preto mal zahŕňať aj prvky, ktoré pomáhajú zamestnancom udržať si zdravé pracovné tempo bez rizika vyhorenia. Môže ísť o flexibilný pracovný čas, pravidelné prestávky, tiché zóny na regeneráciu či programy mentálneho koučingu. Wellbeing na pracovisku by mal zahŕňať aj tímové aktivity napríklad v podobe športových aktivít či workshopov. Posilnia sa vzťahy v kolektíve a zlepší sa tímová spolupráca. Počas aktivít, pri ktorých sa zamestnanci cítia dobre, sú viac otvorení komunikácii a spolupráci s ostatnými.

Aj keď na začiatku môže byť investícia do wellbeing programu na pracovisku vysoká, dlhodobo sa vám to vráti vo forme nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť, zlepšenia produktivity a nižšej fluktuácie zamestnancov. Nebudete doplácať na chronické zdravotné problémy, ktoré sa zanedbávali a ignorovali. Wellbeing na pracovisku prináša množstvo výhod pre zamestnávateľa aj pracovný kolektív. Zdravší, šťastnejší a motivovanejší zamestnanci vedú k lepším výsledkom, a to nielen po ekonomickej stránke, ale aj v budovaní pozitívnej firemnej kultúry. Nastavte si aj na vašom pracovisku wellbeing aktivity.

Podpora duševného zdravia na pracovisku

Na otázku, ako sa máme, často odpovedáme jednoduchým „dobre“. Ale cítime sa tak naozaj? Duševné zdravie je ešte stále tabuizovanou témou v spoločnosti i v zamestnaní. „Dobrou správou je, že s novou generáciou postupne prichádza destigmatizácia tejto témy. Mileniáli totiž čoraz citlivejšie vnímajú dôležitosť svojho psychického zdravia a považujú za kľúčové, aby ich zamestnávateľ podporoval vyvážený súkromný i pracovný život,“ hovorí Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum.

Starostlivosť o duševné zdravie zamestnancov určite nie je niečo, čo dokážete „vyriešiť“ zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces, ktorý môže skomplikovať aj zapojenie samotných zamestnancov. Ak majú totiž zamestnanci nízku úroveň angažovanosti, sú demotivovaní, skeptickí voči firme, pri zapájaní sa do takýchto programov to môže znamenať problém. „Dôležité je nastaviť program starostlivosti o zdravie tak, aby bol pre zamestnancov relevantný. Na komplexnú podporu témy duševného zdravia sa zamerala spoločnosť Accenture.

Komunikačná kampaň na scitlivenie zamestnancov pomohla informovať o najčastejších symptómoch duševných porúch. Pre zamestnancov sa tiež otvorila možnosť využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú môžu využiť aj ich rodinní príslušníci, a to 24 hodín 7 dní v týždni. Počas tzv. Týždňa duševného zdravia dostali zamestnanci možnosť absolvovať sériu odborných prednášok vedených odborníkmi na témy, ako sú úzkosti, prevencia syndrómu vyhorenia, závislosti, psychické problémy či psychologické problémy v tímoch. Prednášky boli doplnené o hodiny jógy a meditácie v práci.

Koncept biofílie v pracovnom prostredí

Priestor, v ktorom žijeme a pracujeme, ovplyvňuje to, ako sa cítime a ako sa k sebe správame. Časy, keď boli trendom veľké open space kancelárie, sú dávno preč. Výskumy ukázali, že zamestnanci boli pri práci v otvorenom priestore nespokojní a ich produktivita klesala. Ak chcete vytvoriť podnetné a harmonické pracovné prostredie, mali by ste sa riadiť konceptom biofílie, ktorý vychádza zo spojenia s prírodou. Pridajte do kancelárie viac zelene, uprednostnite prírodné materiály, vytvorte zóny s odlišným svetlom a teplotou alebo podporte vychádzky vašich zamestnancov na čerstvý vzduch (napr. obedy v parku).

Dobrým príkladom praxe je spoločnosť Swiss Re, ktorá ponúka širokú variabilitu priestorov. „Naším zámerom bolo vytvoriť unikátny office, ktorý vo svojej podstate nie je teritoriálny - žiaden zamestnanec nemá stále pracovné miesto. Každý má možnosť zvoliť si správne miesto potrebné pre úlohu, na ktorej v daný moment pracuje,“ vysvetľuje Elena Labancová zo spoločnosti Swiss Re. K dispozícii tiež majú špeciálnu relaxačnú miestnosť, v ktorej môžu zamestnanci absolútne vypnúť a zregenerovať sa.

Flexibilita a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

V dnešnej dobe si mnoho ľudí želá väčšiu flexibilitu vo svojom pracovnom živote. Zamestnávatelia okrem toho ponúkajú aj možnosť flexibilnej pracovnej doby alebo flexibilného pracovného miesta. Napríklad spoločnosť Plzeňský prazdroj ponúka zamestnancom skrátený pracovný týždeň zo 40 hodín na 37,5 hodín. Spoločnosť Citfin zašla ešte o čosi ďalej a svojim zamestnancom dáva možnosť mať 4-dňový pracovný týždeň, pokiaľ v predchádzajúcom mesiaci dosiahnu stanovené výsledky. Zamestnanci tak môžu získať až 40 dní preplateného voľna nad rámec zákona.

Prispieť k psychickému zdraviu môže zamestnávateľ flexibilným pracovným časom, počas ktorého si vie zamestnanec koordinovať svoje činnosti - flexibilný pracovný čas umožní zosúladenie pracovného a súkromného života. Poskytnite dni voľna pri životných udalostiach ako je svadba, narodenie dieťaťa či narodeniny.

Starostlivosť o rodičov a rodinných príslušníkov

Spoločnosť Pinterest zvolila zodpovedný prístup k rodičovstvu svojich zamestnancov. Aby im dokázala uľahčiť ich rozhodnutie a podporila ich v rozšírení potomstva, prispieva im na rodičovskú dovolenku počas troch mesiacov. Po tomto období im umožní nástup do práce na polovičný úväzok a zvyšok mzdy za jeden mesiac im dorovná. Takisto vytvorila podporné oddelenie, ktoré sa zaoberá návrhom plánu spätnej implementácie zamestnanca do pracovného procesu.

Obdobný benefit ponúka aj spoločnosť Spotify, ktorá poskytuje šesťmesačnú platenú rodičovskú dovolenku a následne jeden mesiac flexibilného pracovného času tým, ktorí sa chcú vrátiť späť do práce. Spoločnosť zašla v rámci benefitov ešte ďalej a zamestnancom prepláca náklady, ktoré im vznikajú počas asistovanej reprodukcie a pomoci pri neplodnosti. Vysnívané zamestnanie budúcich rodičov je určite v spoločnosti Netflix. Tá poskytuje prvorodičom jeden rok platenej materskej a otcovskej dovolenky. Neskôr majú umožnené vrátiť sa na pôvodnú pozíciu na čiastočný alebo plný úväzok, pričom môžu kedykoľvek čerpať voľno podľa potrieb dieťaťa.

Firmy zas často nemajú jasné nástroje, ako takúto podporu uchopiť. O seniorov zostáva starostlivosť v úzadí. Firmy môžu zamestnancom pomôcť lepšie zvládať starostlivosť o blízkych a znížiť stres. Podpora starostlivosti pritom neprináša úžitok len zamestnancom. Poskytnite zamestnancom ďalšiu konkrétnu pomoc pri starostlivosti o ich blízkych, napríklad pri každodenných úlohách, návštevách lekára alebo organizácii starostlivosti.

Firemné benefity a nadštandardné programy

Novodobý zamestnanec neočakáva dnes už len bežné pracovné benefity, ktoré boli poskytované najmä vo forme finančnej odmeny. Zamestnanci potrebujú byť súčasťou celku a pociťovať, že spoločnosti na ich šťastí záleží. Potrebujú byť nielen motivovaní k dosahovaniu dobrých výsledkov, ale cítiť aj psychickú a fyzickú životnú pohodu. Zabudnite na variabilné príplatky a možnosť čerpať nadčasy vo forme voľna. Za nadštandard sa na pracovisku už nepovažuje ani voda a káva zadarmo.

Pokiaľ sa chcete zamestnancom za ich prácu odvďačiť každý deň, ponúknite im okrem už spomínaného občerstvenia napríklad zdravé desiaty vo forme celozrnného pečiva, ovsených koláčikov a ovocia. Poďakovať sa im takisto môžete aj masážou na pracovisku, preplatením športových aktivít alebo príspevkom na regeneráciu, ako to robí napríklad Swiss Re. Zamestnancom ďalej ponúka možnosť nákupu akcií spoločnosti za zvýhodnenú cenu, možnosť využívať firemnú škôlku pre deti a v prípade choroby im preplatí 6 dní nad rámec zákona. Tí, ktorí uprednostňujú odmenu vo forme hmatateľných vecí, môžu v spoločnosti Kaufland uplatniť zamestnaneckú zľavu na výrobky spoločnosti, alebo využiť možnosť odkúpenia firemných vecí, ktoré už nie sú potrebné. Okrem toho je vybranej skupine zamestnancov preplácané úrazové poistenie a preventívne prehliadky, pričom majú k dispozícii firemného dôverníka.

Niektoré spoločnosti zas myslia viac na psychickú pohodu zamestnancov a je im jasné, že ťarcha vo forme úverov im k nej neprispieva. Preto spoločnosť PwC prispieva svojim zamestnancom každoročne 1 200 dolármi, ktoré sú určené na splatenie študentského úveru. Spoločnosť Airbnb sa o psychiku zamestnancov stará vo forme preplatených nákladov na dovolenku. Majú možnosť čerpať ročne 2 000 dolárov, ktoré môžu využiť na cestovanie a ubytovanie sa v ponúkaných lokalitách figurujúcich v zozname spoločnosti.

Pomyselné víťazstvo v starostlivosti o svojich zamestnancov u nás dosiahla jednoznačne spoločnosť Google. Okrem toho, že pravidelne investuje do zdravia svojich zamestnancov, a to aj vo forme gurmánskych zážitkov, ponúkla im pomocnú ruku v najťažších životných chvíľach človeka. Keďže jej záleží aj na šťastí rodinných príslušníkov svojich zamestnancov, poskytuje pozostalému partnerovi zamestnanca počas najbližších 10 rokov 50 % platu zosnulého.

Pamätajte si:

Voda, čaj, káva a menšie občerstvenie by mali byť dnes už štandardom. Tieto drobnosti vám ako zamestnávateľovi rozpočet určite nezruinujú.
Benefity prispôsobte svojej ponuke. Ak niečo predávate alebo ponúkate na trhu konečnému užívateľovi, môžete to ponúknuť za zvýhodnenú cenu aj zamestnancovi.
Zamestnanci určite ocenia nielen masáže a relaxačné miestnosti, ale aj rôzne príspevky. Napríklad na dopravu, bývanie, stravovanie, zotavenie alebo dôchodkové sporenie.
Nielen veľké giganty si môžu dovoliť ponúknuť nadštandardné benefity. Pri správne zvolenej stratégii to dokáže aj malý podnik.

Podpora voľnočasových aktivít a regenerácie

Zamestnanci spoločnosti Burton dostávajú každoročne zadarmo k dispozícii skipasy a preplatené snehové prázdniny, aby si dosýta užili svahy. Spoločnosť REI umožňuje zamestnancom čerpať nad rámec dovolenky dva dni preplateného voľna v roku, ktoré familiárne nazýva „Yay Days“. Tie by prioritne mali využiť na venovanie sa obľúbeným voľnočasovým aktivitám. Viacero firiem myslí aj na rozvíjanie dobrovoľníckych činností, ktoré majú zmysel a pomáhajú nielen ľuďom, ale aj prírode. Takou je aj Salesforce, ktorá poskytuje zamestnancom možnosť čerpať šesť dní do roka platené dobrovoľnícke voľno. Zamestnanci majú okrem toho možnosť vybrať si charitatívnu organizáciu, ktorej firma prispeje 1 000 dolármi na činnosť každý rok.

Starostlivosť o fyzické, ale aj duševné zdravie zamestnancov je jedným z kľúčových faktorov pre podávanie pracovných výkonov a pohodovú atmosféru v kolektíve. Pri vymýšľaní firemných benefitov by preto malo byť prioritou. Zabezpečte prísun čerstvých vitamínov prostredníctvom ovocnej misy. Ovocie môžete sezónne obmieňať. Cez letné obdobie padne vhod dobre vychladený melón, ananás, dyňa alebo mrazené hrozno. Počas zimného obdobia napríklad pomaranče, jablká, mandarínky. Pestrá ponuka bylinkových sypaných čajov poteší každú dušu v chladnejšom období. K čajom sa na osladenie hodí domáci med od lokálneho včelára. Ak niekto preferuje čerstvé čaje, majte po ruke zázvor, mätu - táto kombinácia isto boostne vašu imunitu. Ovocie a čaje sú skvelý základ, no zdravé stravovanie v kancelárii môžete podporiť ešte viac. Ak máte jedáleň alebo zmluvného dodávateľa obedov, skúste zabezpečiť aj vegetariánske alebo vegánske možnosti.

Ako firemný benefit viete ponúknuť masáže priamo v office. Nejeden zamestnanec ocení popri sedavej práci kratší relax alebo polhodinový power nap. Vďaka masáži sa prekrvia bunky, svalstvo či cievy a celý lymfatický systém. Strečing alebo ranná 10-minútová rozcvička dokážu zvýšiť pracovnú výkonnosť. Ľudia milujú súťaženie. Stačí jednoduchá tabuľka alebo aplikácia, kde si môže každý zapisovať svoje výsledky. O zdravie sa dá starať aj cez rozvoj. Rovnako môže firma zabezpečiť anonymné konzultácie s odborníkom, kde zamestnanci môžu riešiť stres či vyhorenie. Namiesto klasického večierku môžete skúsiť aj aktivity, ktoré podporujú zdravie - turistiku, spoločný šport alebo workshopy zdravého varenia. Dostatok spánku je základ fyzickej aj psychickej pohody. Firma môže podporiť zdravý spánok napríklad tým, že sa neplánujú skoré ranné meetingy, prípadne umožní kolegom vybrať si flexibilný začiatok pracovného dňa. Niektoré spoločnosti dokonca vytvárajú tiché miestnosti na krátky „power nap“. Umiestnite menšie informačné letáky s rôznymi cvičeniami napr. na dýchanie na viditeľné miesta v priestoroch kancelárie. Ďalším tipom môžu byť prednášky s odborníkmi z praxe. Stále viac firiem zavádza tzv. „meeting-free days“ alebo aspoň pár hodín denne bez porád, aby ľudia mali čas na sústredenú prácu. Rovnako dobre fungujú relax zóny bez notebookov a mobilov, kde si môžu zamestnanci oddýchnuť. Joga pomáha eliminovať stres, bolesti chrbta a napätie. Okrem športových aktivít sa nebojte zorganizovať aj tanečné kurzy. Môže ísť o jednorazovú aktivitu, ale aj pravidelné kurzy.

Podpora zdravia nemusí byť len o aktivitách priamo v práci. Čoraz viac firiem prispieva zamestnancom mesačne určitý budget, ktorý môžu využiť na šport, wellness alebo psychoterapiu. Do spoločného priestoru v office umiestnite stolný futbal. Ten skvele slúži na odreagovanie sa popri práci. Tento priestor vybavte pohodlnými sedačkami alebo tulivakmi.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) ako neoddeliteľná súčasť starostlivosti

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) predstavuje náročnú problematiku, ktorá sa týka tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov. Zamestnávateľ by mal poznať svoje povinnosti pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, vedieť, kto ho môže kontrolovať a aké pokuty mu hrozia. Zamestnanci majú taktiež isté povinnosti, medzi ktoré okrem zodpovedného prístupu k práci a dodržiavaniu bezpečnostných predpisov patrí napríklad aj znalosť značiek BOZP.

BOZP, teda bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, predstavuje systém právnych predpisov, ktorý má veľký význam tak pre pracovné prostredie, ako aj pre pracovné procesy. Bezpečnosť práce: Zameriava sa na prevenciu nehôd a úrazov pri práci. Cieľom BOZP je vytvoriť bezpečné a zdravé pracovné prostredie, kde zamestnanci môžu pracovať bezpečne a efektívne.

Legislatívny rámec BOZP na Slovensku

Právo na ochranu života a zdravia patrí medzi základné ľudské práva, pričom jeho neoddeliteľnou súčasťou je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP). Táto oblasť predstavuje spojenie sociálnej a ekonomickej dimenzie, úzko súvisí s pracovnoprávnymi vzťahmi a slúži ako nástroj na humanizáciu práce a uplatňovanie hospodárskych práv. Zabezpečenie BOZP je v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti.

V snahe garantovať toto právo bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon zrušil predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 330/1996 Z. z.) a predstavuje komplexný rámec pre oblasť BOZP.

Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná platnými medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako napríklad Dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí. Dôležitý je aj acquis communautaire Európskej únie, kde bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci patrí medzi najsledovanejšie oblasti. Základný rámec EÚ upravuje smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a ďalšie individuálne smernice, ktorých cieľom je...

V zmysle čl. 3 „Základných zásad“ ZP zamestnávatelia sú povinní o. i. utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. V uvedenom článku je zároveň uvedené, že zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“), na odpočinok a zotavenie po práci. V zmysle čl. 8 zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom (ide napr. o zákaz výpovede, náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.).

Podľa § 1 ods. 6 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Šiesta časť ZP (§ 146 - § 150) rámcovo upravuje základné zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ako aj kontrolu ich dodržiavania), pričom podrobnejšie a konkrétnejšie sú upravené o. i. v zákone č. 124/2006 Z. z. V zmysle § 146 ods. 1 ZP zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. V súlade s § 146 ods. 2 ZP zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Podľa § 146 ods. 3 ZP zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zároveň sú povinní dbať o svoju vlastnú bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Vytváranie atraktívneho pracovného prostredia

Zamestnávanie a udržanie si talentovaných ľudí je pre moderné firmy výzvou. Okrem boja s konkurenciou o najlepších je dôležité poskytnúť im pracovné prostredie, ktoré ich bude inšpirovať, motivovať a podporovať. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vytvoriť atraktívne pracovné prostredie, ktoré by malo spĺňať nároky každého zamestnanca tak, aby sa v práci cítil dobre.

Jedným z najdôležitejších aspektov atraktívneho pracovného prostredia je otvorená komunikácia. Zamestnanci by mali mať možnosť vyjadriť svoje názory, myšlienky a obavy. Fyzické pracovné prostredie hrá dôležitú úlohu. Odmeny a uznávanie za dobrú prácu majú pozitívny vplyv na morálku a motiváciu zamestnancov.

Vytvorenie atraktívneho pracovného prostredia nie je len o materiálnych výhodách, ale aj o kultúre a hodnotách spoločnosti. Zamestnanci sú stredobodom úspechu každej organizácie, a preto je dôležité im poskytovať prostredie, v ktorom sa budú cítiť podporovaní, motivovaní a spokojní. Prispôsobte pracovné prostredie vybavením, ktoré čo najmenej zaťažuje chrbticu. Napríklad kúpou výškovo nastaviteľných stolov či kvalitných kancelárskych stoličiek. Rastliny v kancelárii nie sú len dekorácia - zlepšujú kvalitu vzduchu, tlmia hluk a pôsobia upokojujúco. Častým problémom v kanceláriách je nedostatok pitného režimu. Okrem kávy a čaju by mala byť vždy dostupná čistá voda - ideálne filtrovaná alebo s možnosťou perlivej.

tags: #starostlivost #o #zamestnancov #prax