Vodné korytnačky patria k obľúbeným a často vyhľadávaným druhom zvierat. Ohľadom ich chovu koluje množstvo rôznych informácií, z ktorých je žiaľ veľké množstvo neúplných, najmä ak poukazujú na ich „nenáročnosť“. V tomto článku si zbežne popíšeme základné požiadavky pre život bežne chovaných vodných korytnačiek, no musíme brať na zreteľ, že nároky rôznych druhov sa môžu líšiť. Vodné korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.
Pri viacerých druhoch je možný skupinový chov podobne veľkých jedincov rovnakého druhu, ale vždy by sme mali prihliadať na veľkosť chovného zariadenia a ustrážiť možnú vzájomnú agresivitu. Častou otázkou je chov spoločne s rybami, korytnačky sú predátory, preto môžu napadnúť ostatné ryby v nádrži, rovnako sa však môže stať, že ryby (najmä odrastenejšie cichlidy či prísavníky) môžu ublížiť korytnačke.
Nádrž
Dostatočne veľký priestor je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich dĺžku a kvalitu života našich korytnačiek. Každý druh dorastá do určitej veľkosti, preto mu aj zvlášť prispôsobujeme veľkosť akvária/akvaterária. Vo všeobecnosti je potrebné rátať s tým, že dostatočne veľká nádrž pre väčšinu druhov bude o objeme aspoň 100 litrov (zvyčajne viac). Nemali by sme sa nechať zmiasť tým, že vodné korytnačky si zaobstaráme vo veľkosti pár centimetrov v tele. Rastú pomerne rýchlo a malé akvárium by dokázali „prerásť“ už v priebehu mesiacov.
Nádrž by mala byť umiestnená na pokojnom mieste v domácnosti a nemalo by byť na prievane. V nádrži by mala byť dostatočná výška vodného stĺpca - aspoň 1,5x výška korytnačky, no úlohu zohráva taktiež spôsob života chovaného druhu (názory chovateľov sa často líšia). Pri väčších akváriách je možné do akvária umiestniť rôzne vyvýšeniny tak, aby sa mohla korytnačka nadýchnuť ak sa vo vode postaví na „zadné“ a natiahne krk ku hladine, no základnou výbavou by mal byť tiež ostrovček.
My sme mali 6 vodných korytnáčiek a riadne veľké akvarko (cca 2,5m x 1m x 2m) so spodným vypustom, na ktorý sa montovala hadica - spinavá voda sa vypustila do WC a potom hadicou sa napustila čistá voda. Bolo to veľmi praktické.
Zariadenie terária
Korytnačky potrebujú okrem vody tiež súš, tú im dokážeme zabezpečiť buď dostatočne stabilnými „dekoráciami“, ktoré siahajú nad hladinu a umožňujú sa korytnačkám pohodlne „usadiť“ a odpočinúť si (ako napríklad korene a kamene), no úspech budeme mať tiež s ostrovčekmi, ktoré už môžu byť integrálnou súčasťou akvária (nalepené zo skla s koberčekom) alebo sa dajú samostatne zaobstarať a umiestniť do pripravenej nádrže. Vstupná časť na ostrovček by mala byť umiestnená tak, aby sa korytnačky vedeli na ostrovček bez ťažkostí dostať. Zároveň by ostrovček mal byť v dostatočnej vzdialenosti od horného okraja nádrže - korytnačky majú pozoruhodnú silu v nohách a mohli by ľahko vyliezť.
Korytnačka sa potrebuje vyhrievať - čiže potrebuje akvarko s dvoma časťami - suchá časť s nejakým ploským kameňom, nad ktorým ju bude ohrievať klasická žiarovka, čo vydáva teplo (tam dokáže v jednej polohe spať aj celý deň) a vodná časť na plávanie.
Štrk a piesok
Ohľadom vhodného podložia do nádrže sa vedú polemiky. Najpreferovanejšími možnosťou je buď jemnejší piesok, ktorú aj keď korytnačka spolu s potravou zožerie neupchá si tráviaci trakt a piesok z tela prirodzene vylúči. Druhou častou voľbou je riečny štrk s frakciou (veľkosťou kamienkov), ktoré korytnačka nedokáže prehltnúť. Samozrejme je možné využiť aj kombináciu, kedy dosiahneme prirodzenejší efekt „riečneho dna“. Kamienky by nemali byť ostré, aby sa korytnačka pri hľadaní potravy nedokázala poraniť.
Dekorácie
Pri výbere dekorácií prihliadame na to, aby korytnačky mali stále dostatočný priestor pre plávanie. Dekorácie by nemali mať ostré hrany, aby sa korytnačky neporanili a ani rôzne štrbiny a medzery, v ktorých by sa korytnačky mohli zaseknúť - hrozí riziko utopenia. Ako dekor môžeme využiť tiež rastliny, aj keď pri mnohých druhoch sa živé rastliny stanú skôr či neskôr vítaným spestrením jedálnička - zaujímavou alternatívou sú plávajúce rastliny, ktoré z vody odbúravajú množstvo odpadových látok a akvárium s nimi vyzerá prirodzene (pozor, živé rastliny vyžadujú osvetlenie).
Technická výbava
Korytnačky vo vode prijímajú potravu a tiež vylučujú a preto ju výraznejšie znečisťujú v porovnaní s akvarijnými rybkami. Aby sme sa mohli vyhnúť neustálej výmene vody, je užitočné vybrať filter s adekvátnym výkonom k objemu nádrže (odporúča sa aj silnejší výkon). Pre menšie akvária (cca do 80 litrov) je možné využiť vnútorný filter, pri objeme nad 80 litrov je už efektívnejším variantom externý filter, ktorý vďaka veľkej filtračnej ploche (filtračným médiám), dokáže efektívnejšie udržiavať kvalitu vody na požadovanej úrovni.
Pre zdravý rast a fungovanie organizmu je nevyhnutná aj prítomnosť tepelného a svetelného zdroja. Nad terárium by sme mali v adekvátnej výške umiestniť zdroj UVB žiarenia, vďaka ktorému korytnačky dokážu spracovávať vápnik a teda bude sa im správne vyvíjať pancier a tiež ďalšie časti opornej sústavy. Sú to studenokrvné živočíchy, teda teplotu tela prispôsobujú okolitej teplote, preto by sme im mali umožniť sa „slniť“ - vyhrievať pod výhrevnou žiarovkou. Žiarovky umiestňujeme alebo smerujeme nad ostrovček, dbáme na to, aby sa korytnačky nemohli o žiarovku popáliť. Pri inštalácii osvetlenia je dôležité myslieť na bezpečnosť, zle umiestnená lampa môže mať pri páde do vody fatálne následky.
Pozor, sú nachylne na prechladnutie, prievan, čiže je fajn aj ohrievač do vody, aby ju nemali celkom ľadovú. Ohrev vody zabezpečíme pomocou ohrievača s adekvátnym výkonom - na teplotu vody sú citlivé najmä mláďatá korytnačiek (teplotu prispôsobujeme druhu). Zle zvolené osvetlenie, jeho úplná absencia či nedostatočná teplota vody má za následok mäknutie panciera, apatiu, zápal očí a rôzne iné zdravotné ťažkosti.
Požiadavky na osvetlenie pre korytnačku červenouchú a iné vodné korytnačky
Potrava
Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická, niektoré druhy sú takmer výlučne mäsožravé, pri iných je v menšej či väčšej miere zastúpená aj rastlinná zložka a pomer jednotlivých zložiek v strave sa môže meniť aj v priebehu života. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Mnoho chovateľov kŕmi korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody v chovnej nádrži.
Ako zdroj potravy môžeme využiť rybie mäso, niektorí chovatelia ponúkajú korytnačkám aj živé rybky adekvátnej veľkosti. Ďalej kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi pre korytnačky (mrazenú stravu nikdy neponúkame korytnačkám hneď, treba počkať, až sa rozmrazí). Alternatívou môže byť tiež kŕmenie kvalitnými granulátmi pre korytnačky s ohľadom na ich vek a veľkosť. Sušené gammarusy využívame najmä ako spestrenie stravy - nie však plnohodnotný zdroj potravy.
Radi papajú živé vodné slimáky, tie sa dajú kúpiť v chovateľských potrebách. Jedálniček korytnačiek môžeme obohatiť aj o vitamínové a minerálne doplnky, najmä vo forme kvapiek, ktoré aplikujeme na krmivo alebo priamo do vody.
Zdravotné problémy a prevencia
Zle zvolené osvetlenie, jeho úplná absencia či nedostatočná teplota vody má za následok mäknutie panciera, apatiu, zápal očí a rôzne iné zdravotné ťažkosti. Zvyknú sa im zapáliť očká, takže treba vodu udržiavať čistú a vodu meniť často, kefovať aj slizký povrch na skle, kameňoch.
Skutočnosť, že naša korytnačka je chorá si pozorný chovateľ dokáže všimnúť takmer okamžite. Zvláštne správanie sa, nechuť prijímať potravu, ktorú pred tým s chuťou prijala, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera - to sú niektoré z prvých príznakov ochorenia. V poslednej dobe akoby prevažovalo ochorenie zápalu očnej žľazy, čo je spôsobené predovšetkým zlou zoohygienou (špinavá a studená voda), ale aj avitaminózou. Spočiatku je najskôr len jedno oko opuchnuté a za krátky čas sa pridruží aj apatickosť a nechuť prijať potravu. Korytnačka sa zdržuje najčastejšie vo vode a až samotný chovateľ môže (musí) zasiahnuť. Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka ešte prijíma akú - takú potravu, treba okamžite zasiahnuť. Najrozumnejšie je, keď dáte korytnačku do plátenného sáčku, či väčšieho kusu látky a zoberiete ju rovno k veterinárovi.
Málokto vie, že korytnačky umierajú veľmi pomaly a dlho... Za mojej dlhej chovateľskej vivaristickej praxi sa na mňa už obrátilo nespočetné množstvo ľudí s problémami mnohokrát zjavne neriešiteľnými, ktoré sú úzko spojené s chovom tohto druhu korytnačky. Aj preto ma to iniciovalo k založeniu akejsi poradne pre týchto chovateľov na Slovensku, čo sa stretlo s pomerne veľkou odozvou.
Druhy vodných korytnačiek
Trachemys scripta scripta je často ponúkaným druhom vodnej korytnačky, ktorý nahradil Trachemys scripta elegans. Tá sa nesmie už dovážať do EU.
Okrem týchto druhov a poddruhov sa u nás niekedy objavia aj nasledujúce druhy so svojimi poddruhmi, ktoré majú takmer vždy rovnaké či podobné životné nároky:
- Chrysemys picta bellii má rozšírenie v južnej Kanade, západ a stred USA, dorastá v dospelosti do 25 cm. U tohto druhu (poddruhu) je veľmi nápadne do červena sfarbený spodok panciera.
- Chrysemys picta dorsalis sa vyskytuje na juhovýchode USA a je o niečo menší, než predošlý poddruh (15 cm). Spodná časť panciera je rovnomerne sfarbená do žltooranžova. Cez stred karapaxu sa tiahne oranžový pás.
Medzi obľúbené vodné korytnačky v českých domácnostiach patrí korytnačka Reevesova (tiež trojkylná alebo čínska). Je charakteristická oválnym pancierom s tromi pozdĺžnymi prietržami. Rada sa chodí na súš prechádzať a veľmi zdatne loví. Patrí medzi všežravce.
Ďalším obľúbeným zástupcom je prevažne mäsožravá korytnačka mapová (tiež Kohnova alebo Mississippi).
Korytnačka Reevesova (Mauremys reevesii) je stredne veľká sladkovodná korytnačka pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z Číny, Kórey, Taiwanu a Japonska. Tento druh je medzi chovateľmi veľmi obľúbený - je aktívny, nenáročný a dokáže si vytvoriť väzbu na svojho majiteľa. Dospelé jedince dorastajú približne do 16-21 cm, pričom samice bývajú zvyčajne väčšie. Ich telo je tmavosivé až olivové, s jemnými žltými škvrnami alebo pruhmi na hlave a krku. Patrí k denným živočíchom, ktoré radi trávia čas vyhrievaním sa na slnečných miestach alebo pod vyhrievacou lampou.
Pôvodným druhom vyskytujúcim sa na Slovensku je korytnačka bahenná, ktorú môžeme nájsť najmä v nížinných oblastiach, ako sú Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina. Hoci sa diskutuje o jej rozšírení počas historických období, existujú dôkazy o jej prirodzenom výskyte na Slovensku v minulosti. V niektorých oblastiach došlo k úbytku populácií v dôsledku vysušovania mokradí a straty prirodzených biotopov. Nejedná sa o veľmi sociálny druh korytnačky, spoločný chov je síce možný, ale keďže obe pohlavia môžu byť pomerne silno teritoriálne, odporúča sa chov osamote, v prípade spoločného chovu je nutné zabezpečiť veľké akvaterárium.
Inak vodná korytnačka je zviera, ktoré sa nezda, ale vyžaduje starostlivosť hlavne kvoli akváriu a zaroven to nie je pritulne zvieratko. Treba si uvedomiť, že korytnačka či iný druh živého zvieratka je predsa len živý tvor a nie zotrvačníková hračka ktorú, keď nás jedného dňa prestane už zaujímať, dáme do poličky.
tags: #starostlivost #o #vodne #korytnacky