Po ukončení štúdia sa mnohí mladí ľudia stretávajú s problémom nájsť si prácu, ktorá by zodpovedala ich predstavám a vzdelaniu. Životopis často zíva prázdnotou a chýbajú v ňom reálne pracovné skúsenosti. V takejto situácii prichádzajú na pomoc rôzne štátne programy a iniciatívy, ktoré majú za cieľ pomôcť absolventom získať potrebnú prax a zvýšiť ich hodnotu na trhu práce.
Internetom koluje veľmi populárny vtip, ktorý hovorí o tom, ako mnohí zamestnávatelia vyžadujú 10 rokov praxe od 20-ročných absolventov. Aj keď ide o prehnané tvrdenie, je často pravdou, že mladí ľudia s reálnou praxou majú u zamestnávateľov väčší úspech ako tí, ktorí počas štúdia nenaberali pracovné návyky.
Absolventská prax ako prvý krok do pracovného sveta
Absolventská prax je súčasťou národných programov na podporu zamestnanosti na Slovensku a pre absolventov, ktorí si nedokážu nájsť ihneď po škole zamestnanie, predstavuje pomerne jednoduchý spôsob, ako zmysluplne využiť svoj voľný čas. Prvoradou úlohou absolventskej praxe je nadobudnutie odborných zručností, skúseností a prvý kontakt s pracovným svetom po škole. Nejde o stále zamestnanie s kariérnym rastom, ale skôr o to, aby sa čerstvý absolvent strednej alebo vysokej školy naučil, ako to chodí v pracovnom prostredí.
Kto je absolvent a aké sú podmienky pre absolventskú prax?
Za absolventa sa v tomto prípade považuje osoba mladšia ako 26 rokov, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi. Zároveň táto osoba od ukončenia štúdia nemala pravidelne platené zamestnanie (zamestnanie trvajúce najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a je evidovaná na úrade práce najmenej jeden mesiac.
Absolventská prax trvá minimálne tri a maximálne šesť mesiacov, pričom za jeden mesiac sa odrobí najviac 80 hodín (20 hodín týždenne). Skrátený štvorhodinový úväzok tak poskytne dostatok času na to popri praxi absolvovať napríklad pracovné pohovory. Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Po dvoch mesiacoch má absolvent nárok na 10 dní voľna, no za každý neodpracovaný deň sa už tak malý príspevok ešte zmenší.
Ako prebieha absolventská prax a aká je finančná podpora?
Absolventskú prax za absolventa vybaví Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý uzatvára zmluvu so zamestnávateľom. Aby mohol absolvent školy u zamestnávateľa vykonávať absolventskú prax a aby mu bol úradom práce poskytovaný príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, je potrebné spísať dve žiadosti:
- Žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa školy, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe.
- Žiadosť absolventa školy o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe.
Žiadosť uchádzača o zamestnanie o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe je možné podať aj elektronickými prostriedkami prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk.
Zamestnávateľovi sa počas absolventskej praxe neposkytuje žiadny finančný príspevok a nie je povinný absolventovi poskytovať mzdu. Finančný príspevok absolventovi školy poskytuje úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima (v roku 2018 to bolo 133,30 eur). Zamestnávateľ má tak k dispozícii človeka, ktorému môže zadávať úlohy a ktorý preňho nepredstavuje žiadny finančný náklad. Aj napriek tomu sa vykonávanie absolventskej praxe nepovažuje za nelegálne zamestnávanie.
Dĺžka absolventskej praxe je najmenej tri mesiace, avšak najviac môže trvať dovtedy, kým absolvent nedosiahne 26 rokov veku. Rozhodnutie o dĺžke praxe je v kompetencii úradu práce. Zamestnávateľ do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej potom absolventovi úrad práce vypláca paušálny príspevok.
Prečo sa absolventská prax oplatí?
Ak máte pocit, že váš životopis po skončení školy zíva prázdnotou, môže byť absolventská prax vhodným spôsobom, ako nadobudnúť pracovné návyky a najmä reálne skúsenosti z praxe. Navyše, ak sa osvedčíte, vždy je šanca, že si vás zamestnávateľ „nechá“ aj na trvalý pracovný pomer. Firmu, kde prax absolvujete, si môžete vybrať a dohodnúť sa s ňou, ale takisto vám ju Úrad práce môže určiť. V takom prípade ju nemôžete odmietnuť - samozrejme, iba ak ide o prax, ktorá súvisí s vaším vzdelaním.
Stáže vo firmách: legálnosť a odmeňovanie
Mnohé firmy na Slovensku ponúkajú možnosť absolvovať u nich stáž ako spôsob nadobudnutia nových znalostí, ale aj praktických skúseností do budúcnosti. Stážisti obvykle bývajú za absolvovanie stáže odmeňovaní, ale niekedy firma vyžaduje, aby vykonávali stáž bez nároku na odmenu. V tejto súvislosti preto vzniká otázka, či je takýto postup vôbec na Slovensku legálny.
Na zahraničnú stáž z programu Erasmus
Pojem stáž v slovenskom právnom poriadku
V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o:
- brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“),
- neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“).
V praxi možno brigádu od neregulovanej stáže častokrát odlíšiť aj práve prostredníctvom toho, či ide o platenú alebo bezodplatnú stáž. Pokiaľ ide o brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta alebo na základe iného typu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, vždy ide o pracovnoprávny vzťah, za ktorý dohodárovi náleží odmena minimálne vo výške stanovenej zákonom o minimálnej mzde.
Kedy je bezplatná prax, stáž alebo výpomoc možná?
Zákon umožňuje výkon neplatenej praxe, stáže či výpomoci iba v nasledujúcich prípadoch:
- Výpomoc medzi príbuznými (pre fyzické osoby podnikateľov).
- Absolventská prax (už spomenutá).
- Dohoda o dobrovoľníckej činnosti (pre firmy zamerané na verejnoprospešné činnosti).
- Uzavretie nepomenovanej dohody na neplatenú stáž (ak stážista nevykonáva produktívnu činnosť).
Študentská prax alebo stáž nie je zákonom upravená ako legálna možnosť využitia neplatenej práce. Povinnosť študenta takúto prax absolvovať nezakladá zároveň možnosť zamestnávateľa využívať jeho prácu bez toho, aby študentovi zaplatil.
Riziká nelegálneho zamestnávania
Hranica medzi legálnou neplatenou praxou a prácou načierno je veľmi tenká. Inšpektorát práce bude vždy zaujímať predovšetkým faktický stav na pracovisku. Ak stážista bezodplatne vykonáva pre firmu závislú prácu, môže to mať súkromnoprávne aj verejnoprávne dôsledky.
- Súkromnoprávne dôsledky: Stážista je oprávnený dožadovať sa od firmy vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, a to vo výške minimálnej mzdy určenej na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce.
- Verejnoprávne dôsledky: Inšpektorát práce môže vyhodnotiť takúto situáciu zo strany firmy ako nelegálne zamestnávanie, resp. nelegálnu prácu zo strany stážistu. Nelegálne zamestnávanie má pritom pre firmu ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky, vrátane pokuty od 2 000 EUR do 200 000 EUR.
Máme zato, že dôsledky nelegálneho zamestnávania sú natoľko odstrašujúce, že pokiaľ existujú pochybnosti či stážista bude alebo nebude vykonávať závislú prácu, tak je vhodné, aby sa jeho zmluvný vzťah riadil Zákonníkom práce, a preto bol zároveň za stáž odmenený.
Kurzy a školenia s podporou štátu (RE-PAS)
Okrem stáží a praxe je ďalšou možnosťou, ako získať nové vedomosti a zručnosti, absolvovanie špecializovaných kurzov a školení. Vďaka Úradu práce a programu RE-PAS môžete mať toto všetko zadarmo. Ak si totiž v rámci RE-PASu vyberiete niektorý z mnohých akreditovaných kurzov a ste zaregistrovaní ako nezamestnaní na Úrade práce, ten vám ho celý po úspešnom absolvovaní preplatí.
Pravidlá preplatenia kurzov od Úradu práce
Základnou podmienkou je evidencia na Úrade práce, vyplnenie žiadosti a poctivé absolvovanie celého kurzu. Zároveň však platí, že kurz vám bude preplatený jedine vtedy, ak budete na Úrade práce vedení ako nezamestnaní aj v čase jeho ukončenia. V prípade, že sa počas jeho trvania nastúpite do zamestnania, ÚPSVaR vám preplatí len tú časť kurzu, ktorú ste absolvovali do vyradenia z evidencie. Kurzy s tým istým alebo podobným zameraním môžete cez Úrad práce absolvovať len každých 5 rokov.
Cez Úrad práce si môžete dať preplatiť kurz s prakticky akýmkoľvek zameraním, pričom jeho hodnota môže byť aj niekoľko stoviek eur, ktoré nemusíte platiť zo svojho. Absolvovaním špecializovaného kurzu získate nové vedomosti, naučíte sa alebo si prehĺbite vybranú zručnosť a zároveň získate zaujímavú položku do životopisu.
Dobrovoľnícke aktivity a ich význam pre životopis
Aj dobrovoľnícke aktivity sa považujú za prax, nezabudnite ich preto pripísať do životopisu. Pri ich popise sa snažte byť konkrétni a sústreďte sa najmä na to, čo ste robili, čo sa vám podarilo a čo vám dobrovoľníctvo dalo. Dobrovoľníctvo môže dať vášmu potenciálnemu zamestnávateľovi signál, že ste aktívni vo veciach, na ktorých vám záleží a že sa radi prikladáte ruku k dielu. Dohodu o dobrovoľníckej činnosti možno uzatvoriť, ak sa firma zameriava na činnosti verejnoprospešného charakteru, medzi ktoré zaraďujeme najmä odstraňovanie následkov prírodných katastrof, pomoc osobám so zdravotným postihnutím, činnosť pri ochrane životného prostredia, organizovanie kultúrnych, vzdelávacích či športových podujatí atď.
Podpora podnikania pre absolventov a mladých
Štátna podpora pre začínajúcich podnikateľov je realizovaná prostredníctvom príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tento príspevok má za cieľ uľahčiť začiatky podnikania a preklenúť prvé mesiace, kedy ešte podnikanie neprináša zisk. Príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú záujem o rozbehnutie živnosti alebo podnikanie v poľnohospodárstve.
Kto môže požiadať o príspevok na SZČ?
O príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý spĺňa nasledovné podmienky:
- Je evidovaný na úrade práce minimálne 3 mesiace.
- Ak v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikateľskú činnosť, musí byť evidovaný minimálne 12 mesiacov.
- Plánuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostník v zmysle živnostenského zákona alebo ako poľnohospodársky podnikateľ.
- Bude prevádzkovať živnosť nepretržite minimálne dva roky.
Príspevok nie je určený pre uchádzačov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali finančnú podporu na podnikanie. Taktiež ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.
Ako získať príspevok na SZČ?
Postup získania príspevku zahŕňa:
- Návšteva ÚPSVaR a predloženie zámeru.
- Podanie písomnej žiadosti.
- Vypracovanie podnikateľského plánu (minimálne 5 strán, osnova na webe Ústredia práce).
- Absolvovanie testu pripravenosti na podnikanie (20 otázok, 10 správnych odpovedí pre úspešné absolvovanie).
Osnova podnikateľského zámeru je k dispozícii na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (súbory na stiahnutie vpravo). Ten by mal mať minimálne 5 strán, obsahovať údaje o žiadateľovi ako životopis, absolvované vzdelanie, stáže a kurzy, predošlé zamestnania, zručnosti a doklad o ukončenom vzdelaní. Podnikateľský zámer by mal obsahovať aj marketingové informácie o trhu a situácii v regióne, finančné prognózy na aspoň 3 roky a kalkuláciu predpokladaných nákladov.
Výška príspevku a jeho vyplácanie
Suma príspevku sa každý rok mení. V roku 2022 bol najvyšší príspevok na podnikanie 6 327,32 eur. Vypláca sa v dvoch fázach:
- Prvých 60 %: do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody.
- Zvyšných 40 %: po predložení správy o prevádzkovaní SZČ.
Podnikateľ je povinný predkladať správy o prevádzkovaní SZČ: prvú správu po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ (najneskôr do 3 mesiacov od uplynutia tejto doby) a tretiu správu do 3 mesiacov po uplynutí záväzku nepretržitého prevádzkovania SZČ. Príspevok je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s vaším podnikateľským zámerom. Dotácie a príspevky sú zdaniteľnými príjmami a spôsob zdanenia sa odvíja od spôsobu uplatňovania výdavkov.
Projekty na podporu zamestnávania mladých a znevýhodnených
Štát aktívne podporuje zamestnávanie absolventov prostredníctvom rôznych národných projektov, ktoré sú realizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s jednotlivými úradmi práce. Cieľom týchto projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa. Všetky projekty v súvislosti s podporou absolventskej praxe a zamestnávania absolventov škôl sú z hľadiska územného určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja.
Absolventská Prax Štartuje Zamestnanie - Aktivita č. 2
Tento príspevok sa poskytuje v rámci projektu „Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 2“ a je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili príslušným stupňom vzdelania školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce. Dôležitou podmienkou je, aby títo občania mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia ešte neuplynulo 30 dní.
Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom školy. Prijatie absolventa školy do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia vykonávania absolventskej praxe. Pracovný pomer musí byť dohodnutý na celý ustanovený týždenný pracovný čas (plný pracovný úväzok) na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov. Povinná doba zamestnávania je najmenej deväť mesiacov, pričom finančný príspevok sa poskytuje po dobu najviac šesť mesiacov.
Projekt Chyť sa Svojej Šance
Štát podporuje mladých a znevýhodnených, ktorí majú záujem o prácu prostredníctvom projektu Chyť sa svojej šance. Tento príspevok slúži na podporu zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu pod vedením iného zamestnanca, čiže mentora. Na získanie príspevku musí byť osoba minimálne 1 mesiac v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ môže v takomto prípade získať počas 4 mesiacov príspevok vo výške spolu až 3 700 eur. Po zaučení musí nasledovať 2-mesačná prax.
Tento projekt je zameraný na znevýhodnených uchádzačov, ktorí sú v evidencii minimálne 1 mesiac, resp. 3 mesiace, ak ide o uchádzača s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Podmienkou na získanie podpory je vytvorenie pracovného miesta v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času na dobu neurčitú. Okrem toho si musí zamestnanec udržať miesto ďalšie 3 mesiace bez príspevku. Spolu tak musí pracovať minimálne 9 mesiacov.
Projekt Chyť sa svojej šance slúži aj na podporu začínajúcich podnikateľov. Tí môžu získať jednorazový príspevok vo výške 5 600 eur. Podmienkou získania je, aby SZČO bola znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Zároveň musí byť táto osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 1 mesiac.
Nový Projekt Ministerstva Práce, Sociálnych Vecí a Rodiny
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny nedávno avizoval nový projekt, ktorý by mal pomôcť mladým a nezamestnaným. Erik Tomáš na svojej tlačovej besede avizoval jednorazový finančný príspevok na rozbehnutie podnikania vo výške 7 721 eur. „Ide o dva samostatné nástroje aktívnych opatrení trhu práce. Poskytovanie finančného príspevku na SZČ mladým uchádzačom o zamestnanie v situácii NEET (vo veku do 30r. mínus 1 deň) a znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie v rámci národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ je aktuálne v procese finálnych príprav. Spustenie uvedeného národného projektu je plánované v mesiaci apríl 2024.
Stáže v Európskej únii
Okrem národných programov existujú aj možnosti stáží v inštitúciách Európskej únie, ktoré sú určené pre študentov a absolventov. Tieto stáže ponúkajú možnosť získať praktické skúsenosti a privyrobiť si.
Stáže v Európskej komisii
Európska komisia ponúka platené stáže, ktoré trvajú 5 mesiacov (od marca do júla alebo od októbra do februára). Prihlášky sa podávajú približne 9 mesiacov vopred. Stážisti dostávajú príspevok okolo 1 300 eur mesačne.
Podmienky:
- Občianstvo členskej krajiny EÚ (v niektorých prípadoch aj občania z tretích krajín).
- Ukončený prvý stupeň vysokej školy (minimálne úroveň 6 Európskeho kvalifikačného rámca - EKR).
- Oficiálne potvrdenie od univerzity, že uchádzač má titul.
- Dobrú znalosť jedného z úradných jazykov EÚ (úroveň B2).
Stáže v Európskom parlamente
Európsky parlament ponúka tzv. Schumanove stáže, ktoré trvajú 5 mesiacov (od 16. júla a od 1. septembra do 31. januára).
Podmienky:
- Občianstvo krajiny EÚ a univerzitný diplom.
- Záujem o prácu v rôznych oblastiach (politika, administratíva, komunikácia, IT atď.).
- Dobrá znalosť jedného z úradných jazykov EÚ.
Stážisti dostávajú plat, príspevok na cestovné výdavky a náhradu zdravotného poistenia.
Stáže na Súdnom dvore EÚ
Súdny dvor EÚ ponúka platené stáže v rôznych oddeleniach (5 mesiacov - od 1. júla alebo od 16. septembra do 15. februára). Stážisti dostávajú v čistom mesačne odmenu, ktorá nepodlieha daňovému režimu EÚ.
Podmienky:
- Univerzitný diplom v odbore právo alebo politické vedy.
- Dobrá znalosť francúzštiny (požadovaná pasívna znalosť).
- Znalosť jedného z ďalších úradných jazykov EÚ.
Súdny dvor EÚ ponúka aj stáže v odbore konferenčného tlmočenia, ktoré sú určené pre študentov tlmočníctva.
Stáže na Európskom dvore audítorov
Európsky dvor audítorov ponúka stáže v oblastiach auditu IT a dátovej vedy. Stáže prebiehajú v troch turnusoch (od 1. marca do 31. júla, od 1. mája do 30. septembra, od 1. októbra do 28. alebo 29. februára). Mesačný príspevok pre stážistov je 1 500 eur.