Komplexná starostlivosť o vajnorský kroj: Zachovanie kultúrneho dedičstva

Vajnorský kroj, symbol kultúrneho dedičstva, si vyžaduje špeciálnu starostlivosť a údržbu, aby si zachoval svoj pôvodný vzhľad a hodnotu pre budúce generácie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na starostlivosť o vajnorský kroj, od bežného čistenia až po špecifické postupy údržby.

História a význam vajnorského kroja

Vajnorský kroj má bohatú históriu a je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva obce Vajnory. Je charakteristický svojimi jedinečnými vzormi, farbami a materiálmi, ktoré odrážajú miestne tradície a zručnosti. Kroj sa nosil pri rôznych príležitostiach, ako sú svadby, sviatky a iné významné udalosti. Jeho starostlivá údržba je dôležitá nielen pre zachovanie jeho fyzického stavu, ale aj pre uchovanie kultúrnej identity a histórie.

Hoci sú Vajnory s približne šesťtisíc obyvateľmi mestskou časťou patriacou k hlavnému mestu, zachovávajú si unikátny ráz dediny. Sú plné krásna aj vďaka všadeprítomnému vajnorskému ornamentu, ktorý bol v roku 2016 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Tradičný život na dedine pripomínajú v súčasnosti nielen architektúra a vajnorské ornamenty, ale aj ľudové piesne a kroje vyšívané nádherným vajnorským ornamentom. Dodnes sa udržiava tradičné čepčenie nevesty vo vajnorskom kroji. Tradičnú formu ľudového odievania vo Vajnoroch možno spokojne nazvať ľudovým krojom, pretože zachováva pôvodný ľudový strih, tradičné materiály a zodpovedá predstavám o kráse, spĺňa estetickú funkciu, akú tomuto druhu odievania prisudzovali vajnorské tradície. Týmto estetickým nárokom nezodpovedal len kroj sviatočný a obradný, ale aj pracovný.

Materiály a konštrukcia vajnorského kroja

Na výrobu vajnorského kroja sa tradične používajú prírodné materiály, ako je ľan, bavlna, vlna a hodváb. Každý materiál si vyžaduje špecifický prístup pri čistení a údržbe. Konštrukcia kroja je zložitá a zahŕňa ručné šitie, vyšívanie a plisovanie. Tieto techniky si vyžadujú odbornú starostlivosť, aby sa predišlo poškodeniu.

Starostlivosť o rôzne materiály

• Hodváb: Jemné tkaniny, ako je hodváb, by sa mali čistiť ručne v studenej vode s použitím jemného mydla. Žehliť na nízkej teplote s použitím ochrannej handričky.
• Ľan a bavlna: Môžu sa prať v práčke na jemnom cykle, ale vždy je potrebné použiť ochrannú sieťku. Žehliť sa môžu na vyššej teplote, ale vždy je potrebné skontrolovať štítok s pokynmi na údržbu.
• Vlna: Mala by sa čistiť chemicky, aby sa predišlo zrážaniu.

Bežná údržba vajnorského kroja

Čistenie

Pravidelné čistenie je nevyhnutné pre udržanie vajnorského kroja v dobrom stave. Vlna by sa mala čistiť chemicky, aby sa predišlo zrážaniu. Jemné tkaniny, ako je hodváb, by sa mali čistiť ručne v studenej vode s použitím jemného mydla. Ľan a bavlna sa môžu prať v práčke na jemnom cykle, ale vždy je potrebné použiť ochrannú sieťku.

Skladovanie

Správne skladovanie je kľúčové pre ochranu vajnorského kroja pred poškodením. Kroj by sa mal skladovať v suchom, tmavom a chladnom prostredí, aby sa predišlo vyblednutiu farieb a poškodeniu tkanín.

Žehlenie

Žehlenie vajnorského kroja si vyžaduje opatrnosť a správnu teplotu. Jemné tkaniny, ako je hodváb, by sa mali žehliť na nízkej teplote s použitím ochrannej handričky. Ľan a bavlna sa môžu žehliť na vyššej teplote, ale vždy je potrebné skontrolovať štítok s pokynmi na údržbu.

Špecifické postupy údržby

Oprava poškodení

Poškodenia, ako sú trhliny a diery, by sa mali opravovať čo najskôr, aby sa predišlo ďalšiemu znehodnoteniu. Opravy by mali vykonávať skúsení remeselníci, ktorí používajú tradičné techniky a materiály.

Obnova farieb

Farby vajnorského kroja môžu časom vyblednúť vplyvom svetla a prania. Obnova farieb by sa mala vykonávať pomocou špeciálnych farieb na textil, ktoré sú šetrné k tkaninám. Tento proces by mal vykonávať odborník, aby sa predišlo poškodeniu.

Ochrana pred škodcami

Škodcovia, ako sú mole a hmyz, môžu vážne poškodiť vajnorský kroj. Na ochranu pred škodcami sa odporúča používať prírodné repelenty, ako je levanduľa a cédrové drevo. Pravidelná kontrola a čistenie sú tiež dôležité.

Dôležitosť profesionálnej starostlivosti

Niektoré úkony údržby, ako je chemické čistenie, obnova farieb a oprava poškodení, by mali vykonávať profesionáli. Staré výšivky na obrusoch a krojoch pani Danka Krištofičová starostlivo ošetruje a vytvára pozoruhodnú zbierku. Pani Erika Surányiová je svojim pôvodným povolaním zdravotná sestra a ťažkú prácu kompenzuje relaxom pri tvorbe. Niekoľko kurzov u výtvarníkov jej dalo dobrý základ pre zdokonalenie.

Zachovanie kultúrneho dedičstva a vajnorských ornamentov

Starostlivosť a údržba vajnorského kroja je dôležitá nielen pre zachovanie jeho fyzického stavu, ale aj pre uchovanie kultúrneho dedičstva. Kroj je symbolom identity a tradícií, ktoré by mali byť odovzdávané budúcim generáciám. Vajnorský ľudový dom predstavuje tradičné obydlie vinohradníkov zo začiatku 19. storočia. V dome je možné obdivovať zaujímavú expozíciu ľudovej kultúry bývania a je zozbieraná z darovaných úžitkových predmetov a originálnych vajnorských krojov. Vajnorský Ľudový dom bol pôvodne roľníckym domom zo začiatku 19.storočia.

Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa rozvinuli počas 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch bola asi najznámejšou tvoriteľkou ornamentov maliarka Katarína Brúderová (1882 - 1964), ktorá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike.

Umelecká hodnota malieb presvedčila aj nových obyvateľov. Aj v tomto objekte bola zachovaná pôvodná nástenná maľba autorky Márie Feketeovej. Pán Jaroslav Fekete, jej syn, spomína s láskou na jej tvorbu. Pán Milan Škorupa, nový majiteľ objektu, pri rekonštrukcii ani na chvíľu nezaváhal a vajnorský ornament na klenbovej maľbe zachoval. Dokonca si objednal mladú vajnorskú výtvarníčku Kristínu Rožnovcovú, aby na budúcu recepciu odtlačila vlastný motív vajnorského ornamentu.

Majitelia rekonštruovanej budovy bývalého Potravného a úverného družstva sú architekti. Bratia Richard a Juraj Duškovci vytvorili moderný priestor pre svoje podnikanie so zachovaním symbolu Vajnor hneď pri vstupe do budovy. Každé dvere, ktoré vedú do pracovní, či spoločných priestorov, majú vajnorský ornament leptaný na skle. Industriálny štýl priestoru, rukou autorky Vierky Slezákovej, nabral príjemný pocit návratu do šesťdesiatych rokov minulého storočia.

V rodinnom dome pána Eduarda Krištofiča vás očarí sieň bohato zdobená nástennou maľbou Hedvigy Krištofičovej s tradičným vajnorským ornamentom a storočnou zbierkou keramiky. Keď sa ocitnete u pána Procházku, v dome po Grebečiovcoch, privíta vás moderné umenie výtvarníčky pani Aleny Kolesárovej - Ličkovej. Pri renovácii domu však dostala výsostné miesto maľba na stene s klasickým ornamentom podľa vzoru Kataríny Brúderovej, ktorý maľovala Hedviga Krištofičová.

V prístavbe rodinného domu vnučky Kataríny Rakúsovej - pani Denisky Vaculovej - je na čo pozerať. Obrazy, výšivky a čipky, či rôzne súčasti krojov pre deti a mládež, aj krojované bábiky. Zbierka má veľa podôb a je inšpiráciou pre ďalšie generácie vajnorských ľudových umelkýň. Spomínanie členiek Vajnorského okrášľovacieho spolku siaha o celé storočie dozadu. Mnohí členovia vlastnia kroje, ktorých súčasťou sú výšivky pani Rakúsovej a tie opatrujú pre ďalšie generácie.

Rodinný dom starých rodičov Janky Belovičovej ukrýva nástennú maľbu z roku 1948 od ľudovej umelkyne Kataríny Bruderovej. Jej pozostatok sa vyníma v modernej kuchyni ako pamiatka na dedka Štefana Feketeho, ktorý si maľbu od pani Brúderovej objednal. Katarína Brúderová ochotne maľovala vajnorský ornament každému, kto prejavil záujem.

Vináreň pri kaplnke je na hlavnej ceste a upúta nádhernou maľbou na priečelí aj na bočnej stene reštaurácie. Vajnorský ornament sem namaľoval v roku 2000 Branislav Pavlas. Autorka návrhu ornamentu z roku 2016, na budove Domu kultúry, Kristína Rožnovcová, si prizvala na výpomoc pani Vierku Slezákovú a vnútorné priečelie vymaľovali novým vzorom so starými prvkami. Priečelie zmrzlinárne si majiteľ dal vymaľovať v roku 2018 a zhodnotil malú budovu nádhernou maľbou. Autorkou je pani Erika Suranyiová Berenčiová.

Pri prehliadke Vajnor sa treba zastaviť aj v Prešíku, útulnej kaviarni v Parku Pod Lipami. Rodinný dom Martina Feketeho je plný spomienok na tvorbu starej mamy, Márie Feketeovej. Očarený ornamentom a hlavne prvkom vtáčika v ňom, tvorí Martin nádherný výtvarný doplnok z medi a maľuje vo farbách ornamentu. Otec so synom, Ján a Martin Feketeovci, sú hrdí na svoju mamu a starú mamu. Vo vínnej pivnici nájdeme sudy plné vína a spomienok pána Feketeho staršieho. Rodinný dom manželov Kocianových ukrýva tvorbu viacerých ľudových umelkýň.

Vajnorský ornament má svojich obdivovateľov a ľudoví umelci svojich nástupcov. Kristína Rožnovcová záľubu zdedila po rodičoch a maľuje od detstva. Do svojich prác vložila vlastný štýl, ktorý vidieť na Dome kultúry, knižničkách v parkoch, či maľbách interiérov. Široký záber jej tvorivosti vidieť v mnohých domácnostiach a na rôznych novodobých odevoch a doplnkoch pre deti a dospelých.

V dome pána Jozefa Nádaždyho nájdeme pôvodný maľovaný nábytok a krásnu nástennú maľbu pani Hedvigy Krištofičovej z roku 1968. V rekonštruovanom dome pána Fabryho nájdeme zachovalú pôvodnú nástennú maľbu Hedvigy Polákovej, rodenej Feketeovej. Aj po prestavbe má ornament z roku 1964 výsadné miesto. Vajnorské ženy si po večeroch samé maľovali a vyšívali rôzne predmety. Obrázky sa rozšírili od Kataríny Brúderovej, ale každá ľudová umelkyňa si doň vniesla svoj vlastný rukopis. Rovnako ako aj do výšiviek. Každá vyšívačka mala vlastný postup pri kombinácii stehov a nití.

Dom, ktorý slúžil Poľnohospodárskemu družstvu Vajnory na reprezentačné účely, si zachoval jednu bohato zdobenú stenu. Maľba je zo 60-tych rokov minulého storočia. Bohužiaľ autor nie je známy. Ornamenty znázorňujú vínnu révu, kvety a plody práce vinohradníkov a poľnohospodárov v nádherných detailoch. Vajnorské ornamenty sa opakujú aj na keramike, ktorú dnes zdobia nadané ruky keramikárky v keramickej dielni Kultúrneho domu. K pamiatkovej zóne Vajnor patrí predovšetkým jej najstaršia stavba z trinásteho storočia - Kostol sedembolestnej Panny Márie, na námestí Titusa Zemana. V kostole sa nachádza celá zbierka tvorby vajnorských ľudových umelkýň.

Zaujímavosťou je, že v roku 1990, pred návštevou pápeža Jána Pavla II, bol vydaný maľovaný plagát s vajnorským ornamentom, ktorý vytvorila Viktória Zemanová. Terézia Zemanová vyšila mitru, ktorú venovali Vajnoráci ako dar pápežovi pri príležitosti jeho prvej návštevy Slovenska vo Vajnoroch.

Tabuľka známych vajnorských ľudových umelkýň a ich diela

tags: #starostlivost #o #vajnorsky #kroj