Komplexná starostlivosť o turistické značenie na Slovensku

Na Slovensku má značenie turistických trás dlhú a bohatú tradíciu. Odpradávna si ľudia označovali cesty, ktoré spájali miesta ich záujmu. Prvý turistický chodník bol vyznačený v roku 1874 pri Banskej Štiavnici, konkrétne pri štôlni Gedeon.

Baníci tam mali sklad, ktorý po ukončení ťažby darovali banskoštiavnickým turistom na prerobenie na útulňu. Aby k nej turisti trafili, vyznačili im chodník bielymi značkami. Neskôr sa začalo značiť Záhorie, chodníky okolo Modry a Vysoké Tatry. Pôvodne si každý značil trasy akou farbou a akými značkami chcel, no po spojení s Českom, ktoré bolo v značení o krok vpred, sa začalo s zjednocovaním. V čase vzniku Klubu československých turistov sa dohodlo na používaní pásikov a konkrétnych farieb, čo postupne viedlo k vzniku technickej normy.

Slovenská sieť značených turistických chodníkov je rozdelená medzi jednotlivé Okresné Komisie značenia, napríklad Komisia značenia Košice-mesto. Klub slovenských turistov (KST) je dodnes držiteľom licencie na značenie peších a lyžiarskych turistických trás a má zodpovednosť za uvádzanie nových značiek a všetkých zmien do mapových podkladov pre vydávanie turistických máp pre verejnosť. V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky nachádza viac ako 15 000 km turistických značkovaných trás. Úroveň súčasnej siete značkovaných trás je výsledkom viac ako 140 rokov dlhej značkárskej tradície.

Mapa turistických trás na Slovensku

Slovenská technická norma a svetová špička

Značenie TZT je plánovanou, systematickou a metodicky upravenou činnosťou, ktorá sa realizuje v zmysle Slovenskej technickej normy - STN 01 8025 Turistické značenie. Slovensko a Česko sú jediné dve krajiny na svete, ktoré majú technickú normu pre značenie. Hovorí sa, že práve my a Česi sme v turistickom značení najlepší. Vzhľadom na spoločný vývoj metodiky značenia v spoločnom československom štáte, možno systém značenia TZT na Slovensku a v Českej republike považovať za najdokonalejší v rámci celosvetového meradla z hľadiska jeho komplexnosti.

Naši odborníci si nedávno zavolali aj do Rakúska, aby im poradili, ako značenie zjednotiť. V Rakúsku značkujú tri rôzne inštitúcie a každá inak, ich značenie je len biely a červený pásik s číslom trasy, čo bez mapy sťažuje orientáciu. Slovenský systém je v tejto oblasti považovaný za špičku.

Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)

Typy turistických značiek a ich význam

Turistická značka je symbol alebo tabuľka, ktorej účelom je poskytnúť turistom informáciu o smere cesty, prípadne tiež o vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest atď. Značky sa maľujú najčastejšie na stromy, nájsť ich však môžete aj na skalách, stĺpoch a ďalších objektoch. Pokiaľ je to len trochu možné, budú umiestnené zhruba vo výške očí.

Turistická značka je štvorec s rozmermi 10x10 cm tvorený tromi rovnako veľkými vodorovnými pruhmi. Krajné čiary sú biele a uprostred je farebný pruh, ktorý určuje vedúcu farbu značenej trasy.

Ukážka turistickej značky a jej detailné rozmery

Význam farieb turistických značiek

Farby turistických značiek nie sú určené obtiažnosťou, ale dôležitosťou trasy.

  • Červená: Základná kostra slovenských turistických trás. Značené sú najdôležitejšie magistrály, hrebeňovky, najdôležitejšie trasy, ktoré idú viacerými okresmi. Najdlhšia trasa ide z Bratislavy - z Devína až na Duklu s dĺžkou 760 km, známa ako Cesta hrdinov SNP. Je súčasťou európskej diaľkovej trasy E8, ktorá prechádza cez západnú Európu, Slovensko a končí v Poľsku.
  • Modrá: Značí stredne dlhé trasy, dlhé doliny, bočné hrebene, ktoré sieť zahusťujú. Má regionálnu významnosť.
  • Zelená: Určená pre kratšie trasy miestneho významu, často nástupové z doliny na hrebeň.
  • Žltá: Predstavuje miestne trasy, ktoré vedú na vrcholy, vyhliadky, alebo sú to prepojovacie značky, skratky. Sú to najkratšie úseky, lokálne trasy.

Farby sú vybrané pre ich dobrú viditeľnosť v prírode. Biele pásiky okolo farebného pásika sú len upozorňovacie, aby boli značky nápadnejšie, najmä zelená značka by inak mohla v prírode zaniknúť.

Ďalšie turistické značky

Okrem základných pásových značiek sa na trasách nachádzajú aj ďalšie druhy:

  • Šípka: Označuje ostrý zlom trasy alebo odbočenie.
  • Trojuholník: Značí, že týmto smerom sa ide na vrchol alebo k vyhliadke. Má rovnakú farbu ako turistická trasa.
  • Korýtko: Znamená blízkosť prameňa.
  • Hrubé L: Informuje o hrade alebo zrúcanine.
  • Obrátené T: Upozorňuje na nejakú inú zaujímavosť v teréne, napríklad naftový vrt alebo banskú haldu.
  • Volavka: Na veľkej lúke bez stromov sa na dobre viditeľnom mieste nakreslí väčšia značka, aby ju turista uvidel aj z diaľky a vedel, kam má ísť.
  • Miestna značka: Označuje kratšie vychádzkové trasy v okolí miest, významných turistických stredísk či autokempingov. Je v tvare štvorca, rozdeleného na dva rovnaké trojuholníky (jeden biely a druhý v jednej z turistických farieb).
  • Koncová značka: Označuje začiatok a koniec značenej trasy, ako aj koniec každej odbočky.
  • Náučný chodník: Označuje sa zelenou uhlopriečkou v bielom štvorci. Tieto trasy sú obvykle doplnené číslovanými informačnými tabuľami s informáciami o lokalite, histórii alebo prírodných zaujímavostiach. Farebný pás v strede značky je vždy zelený.

Lyžiarske a cyklistické značenie

Pre lyžiarsku turistiku sa používajú značky olemované oranžovými pruhmi. Trasa je vybraná s ohľadom na špecifiká pohybu na bežkách a je v zime určená výlučne pre turistov na bežkách. Peším turistom sa neodporúča využívať tieto trasy, aby sa prešľapávaním neničila stopa.

Cyklotrasy sú označované písmenom „C“ takisto všetkých štyroch farieb, s bielou podkladovou farbou nahradenou žltou. Kilometrovník a smerovník s názvami býva vždy maximálne po 4 kilometroch. Cyklochodníky si môže značiť v podstate ktokoľvek, kto si vybaví povolenia majiteľov pozemkov, čo však často vedie k problémom s nevhodnými alebo neexistujúcimi trasami.

Značkári: Hrdinovia turistického značenia

Každý značkár predtým, ako začne pracovať samostatne, absolvuje prax v teréne v spolupráci s inštruktorom značenia. Noví značkári sú školení každý rok a musia prejsť školeniami a skúškami. Najlepší značkári sú často čerství dôchodcovia, ktorí majú dostatok času a skúseností. Aktuálne je vyškolených 350 značkárov, z toho 300 aktívnych. Svoju činnosť vykonávajú dobrovoľne.

Pravidlá značenia

Existuje metodika značenia, ktorá je podrobne opísaná v 200-stranovom skripte. Metodika hovorí, že značka musí turistu spoľahlivo viesť. Rozostupy medzi značkami nie sú striktne stanovené, ale v optimálnom prípade by mali byť značky od seba 250 metrov v oboch smeroch. Pri hustejšom lese alebo pri odbočkách je značkovanie častejšie. Pred každou odbočkou, ktorou treba ďalej ísť, by mala byť šípka. Ak trasa vedie strmo hore, značky sa maľujú nižšie k zemi, aby ich mal turista vo výške očí.

Značky sa maľujú najčastejšie na stromy s hladkou kôrou, ako sú smreky, buky či duby. Na biele brezy sú značky horšie vidieť, a tak sa lemujú khaki farbou. Maľovať sa môže aj na múry a stĺpy. Na miesta, ktoré by mohli zarásť burinou, sa značky nedávajú. Po vyznačení novej trasy sa farby obnovujú prvýkrát už po roku, pretože stromy pohltia prvý náter, následne raz za tri roky.

Značkár pri práci na turistickej trase

Údržba a kontrola

Každá značkovaná trasa by mala byť skontrolovaná a prípadne obnovená raz za tri roky. Značkári okrem obnovy namaľovaných značiek kontrolujú aj priechodnosť chodníkov, odstraňujú menšie prekážky a o odstránenie väčších prekážok (popadané stromy) žiadajú správcov lesa. Kontrolujú stav smerovníkov a smerových tabuliek, rozhodujú o ich výmene a obnove. V prípade výrazných zmien v teréne navrhujú a realizujú prekládky alebo zrušenia niektorých úsekov značiek. Súčasťou vybavenia značkárov sú štetce, farby, drôtená kefa na čistenie značiek, skladacia pílka či kliešte na odstraňovanie konárov.

Problémy a výzvy v starostlivosti o turistické značenie

Klub slovenských turistov (KST) sa stará takmer o 15-tisíc kilometrov turistických trás. Napriek dlhoročnej tradícii a metodickej prepracovanosti sa značkári stretávajú s viacerými problémami.

Úmyselné poškodzovanie a prekážky

Jedným z dlhodobých problémov je úmyselné poškodzovanie turistického značenia. Značky odstraňujú súkromní majitelia pozemkov, ohľad na ne sa často neberie ani pri ťažbe dreva. Bežné sú prípady zmiznutia tabuliek či celých smerovníkov. Súvisiacim problémom je prerušovanie turistických trás plotmi. Predseda KST Peter Dragúň to označil za najakútnejší problém. Aj keď sa pri tvorbe nových trás s majiteľmi dohodne, problém nastáva, ak sa pozemok predá a nový majiteľ značku na svojom pozemku nechce.

Členovia Klubu slovenských turistov odstraňujú z trasy prekážajúce semenáčiky či konáre. Lesníci sa snažia odpíliť strom nad značkou, ale v prípade problémov s vlastníckymi právami sa realizujú tzv. prekládky chodníka. Novým značeným chodníkom však prechádza podrobný legislatívny proces, keďže KST nevlastní turistickú trasu, ale iba jej značenie.

Poškodený turistický smerovník

Financovanie a legislatíva

Klub slovenských turistov dostáva na značenie dotáciu od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vo výške približne 120-tisíc eur ročne. Tento model však ráta s tým, že časť práce je dobrovoľnícka. Peter Dragúň považuje aktuálne finančné zdroje za dostatočné, no Karol Svozil z Bratislavy upozorňuje, že náklady na dopravu dobrovoľníkov nemusia byť pokryté, keďže príjem sa ešte zdaňuje.

Hoci je turistické značenie základnou infraštruktúrou pre cestovný ruch, doteraz v legislatíve chýbalo. SaS chce to zmeniť novým zákonom, ktorý má riešiť aj poškodzovanie značiek a oplocovanie pozemkov. Zákon má stanoviť aj postup pri budovaní novej trasy, opísať základný tvar turistickej značky a riešiť akreditáciu značkárov. Poslanci chcú tiež uložiť povinnosť správcom štátneho majetku, ako sú Lesy SR alebo Slovenský vodohospodársky podnik, aby boli súčinní pri budovaní trás.

Extrémy v sieti TZT na Slovensku

V celej sieti TZT na Slovensku stoja za pozornosť miesta, ktoré sú extrémne z pohľadu nadmorskej výšky, respektíve geografickej polohy:

Kategória Miesto Nadmorská výška / Súradnice Trasa
Najnižšia nadmorská výška Slovenské Nové Mesto, št. hr. 104 m n. m. červená TZT Slovenské Nové Mesto - Michaľany
Najvyššia nadmorská výška Rysy 2499 m n. m. červená TZT Nad Žabím potokom - Rysy - Czarny Staw - Morskie Oko
Najzápadnejšie položené miesto Cyklomost slobody N48.2111° E16.96435° modrá TZT Devínska Nová Ves - Schlosshof
Najvýchodnejšie položené miesto Kremenec N49.08791° E22.56554° červená TZT Ubľa, št. hr. - Nová Sedlica - Kremenec - Dukliansky priesmyk
Najsevernejšie položené miesto Modralová N49.61373° E19.46727° modrá TZT Babia hora - Sedlo Hliny - Pilsko, št. hr.
Najjužnejšie položené miesto Číčovské mŕtve rameno N47.76358° E17.73199° modrá TZT Veľký Meder - Číčovské mŕtve rameno a zelená TZT Gabčíkovo - Číčovské mŕtve rameno

Turistika v období pandémie

Počas pandémie koronavírusu výrazne stúpol záujem o turistiku na Slovensku. Mnohí ľudia, ktorí nemohli cestovať do zahraničia alebo navštevovať nákupné strediská, objavili krásy slovenskej prírody. Evu Škutovú milo prekvapilo, že na turistiku začali chodiť všetky vekové kategórie, a to aj na menej frekventovaných trasách.

tags: #starostlivost #o #turisticke #znacenie