Tuje (Thuja) patria medzi stálozelené dreviny, ktoré sú v slovenských záhradách veľmi obľúbené. Používajú sa na vytváranie živých plotov, solitérnych výsadieb, ale často ich môžeme vidieť aj v okolí cintorínov. Hoci sú považované za nenáročné rastliny, ich krása a zdravie si vyžadujú primeranú starostlivosť počas celého roka, vrátane zimného obdobia. V tomto článku sa dozviete, ako sa o tuje starať, aby prospievali a zostali zelené a husté.
Základné informácie o tuji
Tuje sú stálozelené dreviny, ktoré sa tešia veľkej obľube v záhradách. V našich podmienkach sa bežne vysádzajú tri druhy tují: západná, východná a riasnatá. Každý druh má svoje špecifické kultivary, ktoré sa líšia tvarom koruny, rýchlosťou rastu, maximálnou výškou a farbou. Hoci sa tvrdí, že sú pre ne najvhodnejšie vlhké miesta, tuje rastú aj v polotieni a na slnku. Veľa práce s nimi nie je a pokojne ich môžeme nechať rásť aj bez ľudského zásahu.
Výsadba a výber vhodného miesta
Pri výsadbe tují je dôležité zvoliť správny rozostup. Pre živé ploty sa odporúča vysádzať tuje smaragdové na 40 cm od seba. Ak chcete čím skôr vyššie tuje, môžete strihanie robiť až vo výške, do ktorej má thuja rásť. V prípade, že chceme aby čo najskôr vyrástla a vytvorila tzv. rozpon strihanej tuje smaragd 60 cm s použitím kvapkovej závlahy. Odporúčame kvapkovú závlahu pre jednoduché a rovnomerné polievanie. Pri vysádzaní je to zanedbateľná cenová investícia, ktorá sa osvedčila. Tuje smaragd vysadené v 120 cm rozpone, vysádzanie do triagonály vytvára pekný efekt. Ukážka z vysadenia na susedných pozemkoch. Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac kusov na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
Pôdna reakcia je dôležitá pre využitie živín v pôde. Silne kyslé pôdy majú reakciu okolo 3 pH a silne alkalické reakcie okolo 9 pH. Kyslé pôdy ak sú premokrené odvodníme a používame mletý vápenec alebo hasené vápno. Najlepšie je vápenec zapraviť priamo pred výsadbou.
Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.
Črepníky používame priemerom čo najväčšie, aby mali thuje dostatok zeminy a živín na rast. Odporúčam 45x45 plastové. Plasty nesajú vodu koreňovému systému a rastlina udrží vlahu ak ju prípadne zabudnete poliať. Vložíme Thuju smaragd z transportného balu.
Polievanie a hnojenie
Thuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať, hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. V horúcom lete polievať i 2x do týždňa, hlavne na rozpálených betónových terasách. Nezabúdame polievať i v zime (mierne), keď nie je zamrznutá zemina a na jar 1x a počas vegetácie 2x mierne prihnojiť podľa návodu výrobcov hnojív.
Základom využitia živín v pôde je vyrovnanosť vlahy, humusu a pôdnej reakcie. Na jar môžeme použiť cererit 1-2 x ročne alebo hnojivá, ktoré sú bežne dostupné na konifery. Koncom mesiaca august ukončiť hnojenie hnojivami obsahujúce vysoké množstvo dusíka a pokračovať s hnojivami obsahujúce draslo pre vyzrievanie pletív.
Nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.
Nedostatok horčíka sa môže prejaviť žltnutím listov. Môžeme použiť tzv. Horkú soľ, najlepšie vo vode rozpustnú aplikovanú ku koreňom. Horkú soľ nepoužívať po výsadbe.
Strihanie a tvarovanie
Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď.
Strihanie nerobíme ihneď po výsadbe. Najvhodnejšie je prvý rok nechať rastlinku zakoreniť a začať strihať v druhom roku. V tomto období sa najlepšie rez zacelí. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.
Všeobecne sa odporúča vybrať si na termín orezávania stromov letné mesiace, kedy je tok miazgy vo vetvách slabší. Strihaniu tují v termíne od novembra do sklonku februára sa radšej vyhnite. Ranky na vetvách zavinené strihaním sa za mrazivého počasia nemôžu uzdraviť. Záhradkári, ktorí tuje strihajú dvakrát ročne, nechávajú medzi oboma termínmi dostatočný časový odstup. Jesenné strihanie tují by sme mali stihnúť v septembri, najneskôr začiatkom októbra. Tento rez plní tvarovaciu úlohu. Na jar sa tuje strihajú od konca mája do polovice júna, teda vtedy, keď sa začnú objavovať nové výhonky. Jarným rezom odstránime všetky konáre, ktoré sa v zime poškodili, a upravíme tvar živého plota podľa svojho vkusu. Jarný rez dáva živému plotu prirodzenejší vzhľad. Niektorí záhradkári odporúčajú strihať tuje až koncom leta - od 15. do 30. augusta, teda na konci obdobia rastu. Rany sa stihnú zaceliť aj v chladnejších polohách a živý plot si udrží pevný kužeľovitý tvar po celú zimu.
Ak sú tuje mladé a prudko rastú, môžete ich rezať dvakrát v roku. Prvé strihanie je vždy zmladzovacie a prebieha na jar. Slúži na tvarovanie živého plota a odstránenie konárov, ktoré sa poškodili počas zimy. Druhý rez odložte na prelom leta a jesene. Dobrým pomocníkom na rez tují sú elektrické nožnice na živé ploty, no v prípade menšieho počtu rastlín si vystačíte aj s veľkými záhradnými nožnicami. S rezom tují začíname z okraja živého plota, striháme zdola smerom nahor. V dolnej časti je zvyčajne menej nových prírastkov, takže si ľahko stanovíme uhol strihu tují smerom hore. Hĺbku rezu volíme takú, aby nám nezostali žiadne vyčnievajúce vetvičky, ale ani miesta bez ihličia. Iba vetvičky so zeleným ihličím totižto vytvárajú nové výhonky, takže nikdy nestriháme až do drevených častí bez ihličia.
Mladý vrchol tuje môžeme skrátiť až o pol metra za rok. Takýmto zmladzovacím rezom zabezpečíme, aby tuja smerovala viac živín a vody do nižších častí rastliny, čím sa rovnomerne zahustí. Bežné tvarovanie tují v živom plote pozostáva najmä zo zaoblenia hornej časti. Ak by sme vrchol nechali plochý, v zime sa na ňom udrží veľké množstvo snehu, ktoré môže polámať konáre a poškodiť rastlinu. Aby mohla tuja vytvárať krásne zelené ihličie, potrebuje slnečné svetlo. Ak široká vrchná časť tuje zatieni nižšie časti rastliny, neprenikne k nim dosť lúčov. Preto je potrebné tuje zastrihávať od mlada tak, aby bola ich spodná časť širšia a postupne sa zužovala smerom nahor. Tento sklon nemusí byť príliš výrazný, stačí 5 až 10°.
Problémy a ich riešenie
Hnednutie vetvičiek tuje v strede koruny je prirodzený jav, najmä u starších rastlín, kde dochádza k nedostatku slnka. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste.
Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Rastliny treba ošetriť fungicídnymi postrekmi napr. Ronilan, Saprol, Rowral. V jesennom období môžeme použiť napr. Champion 50WG.
Tuje môžu hnednúť aj v prípade, že sú vysadené príliš nahusto. V takomto prípade pomôže preriedenie suchých konárov.
Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený.
Nebezpečné sú tiež roztoče - pavúkovce. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Proti škodcom ako roztočce, vošky, méry, molice, húsenice, slimáky použiť chemické ošetrenie. Chemické látky používame bežne dostupné v predajniach. Na larvy, kukly sú účinné prípravky Omite, Apollo 50 SC, Nissorun 50 SC.
Známy škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny, je lykokaz tujový. Ten vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Krasoň sa rojí v máji a sčasti aj v júni, kedy je potrebné thuje postrekovať 3-5 x po sebe cca v 7-10 dňových intervaloch. Insekticídy treba striedať nielen na dospelé jedince, ale aj na larvy. Škodca, ktorý sa začal objavovať od roku 2018. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.
Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli.
Poškodenie listu, prípadne hnedé vetvičky treba vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa dostane do kmeňa, odumiera celá thuja.
Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.
Starostlivosť v zime
V zimnom období je vhodné mladé rastlinky uviazať okolo kmeňa aby vetvičky sneh nepolámal. Je možné čerstvý sneh i striasť, čo sa veľmi neodporúča pre časté polámanie zamrznutých vetvičiek.
Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne.
Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.
Na ochranu rastlín pred poškodením je potrebné koncom jesene im poskytnúť osobitnú starostlivosť. Na ochranu stĺpovitých tují pred zlomením sa odporúča ich voľne previazať špagátom. Na ochranu mladých tují, ktoré boli nedávno vysadené, ako aj odrôd citlivých na chlad, je potrebné použiť špeciálne materiály. Na tieto účely je vhodná vrecovina alebo biele agrovlákno.
Pred začiatkom zimy je tiež potrebné zabezpečiť zavlažovanie a mulčovanie tují. Na ochranu tuje pred fyziologickým suchom, ktoré vedie k tmavnutiu rastliny, je potrebné pravidelne zalievať počas celého vegetačného obdobia, až do neskorej jesene. Polievanie by malo pokračovať až do dlhých a silných mrazov, aby nedošlo k zamrznutiu koreňov. Aspoň raz týždenne zalievajte tuju hlboko, najmä v období bez dažďa. Nezabudnite ju tiež polievať v zime, ale iba počas odmäku.
Na prípravu tuje na zimu je potrebné aj mulčovanie. Po poslednej zálievke pred mrazom treba pôdu okolo rastlín zasypať prírodným, mierne okysľujúcim substrátom. Ako mulčovací materiál dobre poslúži borovicová kôra alebo piliny z ihličnatých stromov. Mulčovacia vrstva by mala byť dostatočne hrubá, aby spoľahlivo chránila korene pred mrazom (asi 10 cm).
Priprema tuja za zimu i prihrana | CVETNI POZDRAV
tags: #starostlivost #o #tuje #v #zime