Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny. Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú zvieratá optimálne chránené pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu. Papuľa niekoľko miliónov rokov starých plazov nie je vybavená zubami. Horné a dolné čeľuste sú však dobre vyvinuté a pomáhajú korytnačkám požuť rastlinnú stravu. Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.
Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jazierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov. Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím. Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody. Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný. Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.
Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach. Jazerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach.
Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné. Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa. Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium. Ideálne rozmery terária pre jedného chovanca by mali byť 100 cm x 50 cm x 50 cm (DxŠxV).
Pôda: Spodná časť terária by mala byť vybavená podkladom, ktorý je bezprašný, inak by mohlo dôjsť k podráždeniu dýchacieho ústrojenstva korytnačky. Ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra a je možné ju doplniť lístim alebo senom. Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. Bez ohľadu na to, aký substrát využijeme, je potrebné zabezpečiť, aby aspoň v 1/3 terária bol substrát vlhký, kde sa budú môcť korytnačky zahrabať - najmä mladé kusy sa potrebujú zahrabať do vlhkého substrátu - vlhkosť priaznivo ovplyvňuje správny rast panciera.
“Vaňa”: Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú tiež ako pitný zdroj. Preto nezabudnite vodu vo vani často meniť. Korytnačky treba 2x do týždňa okúpať vo vlažnej vode asi 5 - 10 minút. Zabezpečte jej v teráriu plytkú misku s vodou, kde sa korytnačka môže zvlažiť a nabrať vlhkosť i telom. Malé jazierko v teráriu je skvelá možnosť, malo by byť veľmi plytké.
Úkryt: Vo svojom prirodzenom prostredí korytnačky hľadajú úkryty na spanie a odpočinok. Korytnačky potrebujú úkryt, ten by mal byť dostatočne priestranný a bezpečný, umiestňujeme ho do chladnejšej časti ubikácie.
Miesto kŕmenia: Korytnačky rady jedia stále na rovnakom mieste. Potravu rovnako vkladáme do misky, ale využiť tiež môžeme aj plochý kameň (bridlica...). Miska s potravou by mala byť umiestnená v „suchej“ časti terária, miska s vodou vo vlhšej a chladnejšej časti.
V prírode sú korytnačky skôr samotárky a nepotrebujú nevyhnutne spoločnosť. Môžete ich ale chovať v pároch alebo v malých skupinkách. Upozorňujeme však, že pohlavie zvieraťa možno bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch a v období sexuálnej zrelosti tak môžu korytnačky medzi sebou v skupinke súperiť. Aby ste tomu zabránili, odporúčame zaobstarať už dospelé, dostatočne staré jedince. Pre harmonické súťaže sú ideální skupinky samičiek s jedným samčekom.
Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy. Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klíma v domovine marockej korytnačky dovolia zvieratám byť aktívny aj v zime. Naproti tomu európske korytnačky - v závislosti od počasia - na konci októbra alebo novembra - upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí. Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr. Vzhľadom k tomu, že prípravy na zimný spánok začínajú už v septembri, mali by ste si tieto zvieratá zaobstarať najneskôr v auguste. Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi. Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.
Ak chováte korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať. V teráriu naopak treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne. Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú. Podľa druhu korytnačky je potrebné pred zazimovaním nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia. Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.
Vzhľadom na ich menšie veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnčjšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké. V letných mesiacoch môžu byť niektoré druhy umiestnené do záhradného jazierka a potom prezimovať v byte. Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium. Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch. Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusmi dreva a netoxickými rastlinami. Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.
Korytnačky sú vegetariárne a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia. Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke. Okrem toho im môžete tiež ponúknuť zeleninu, s ovocím by ste však mali byť veľmi opatrní kvôli obsahu fruktózy a podávať ho len ako občasnú maškrtu. Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty. Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídy odporúčame vlastné pestovanie. Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.
Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky. Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Vzhľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia same.
Korytnačky patria medzi studenokrvné plazy, ktoré sa vo voľnej prírode veľkú časť dňa vyhrievajú na slnku. Miesto na vyhrievanie s UVB svetlom je pre korytnačky životne dôležité. Keď UVB chýba (alebo je slabé, zle umiestnené, staré), riziko problémov s kosťami a pancierom rýchlo rastie. Nesvieťte cez sklo, UVB cez neho neprejde tak, ako potrebujete. Počítajte s výmenou UVB zdrojov, aj keď stále svietia. Intenzita UVB časom klesá. Hlavným prvkom, ktorý korytnačka ocení, je bez debaty výhrevná žiarovka, ktorú bude považovať za svoje slnko. Teplota pod žiarovkou by mala počas dňa dosahovať zhruba 30-40 °C. Doprajte korytnačke aj miesto, kde sa rada ochladí, jednak môžete poskytnúť misku s vodou, alebo terárium pravidelne rosiť. Tepelným zdrojom v teráriu je bodové svetlo, ktoré vydáva svetlo a v druhom rade vydáva teplo. Korytnačky by mali mať ako tepelný zdroj teda jedno bodové svetlo s výkonom 40 až 60 Wattov. Chýbať by nemala ani žiarovka na denné osvetlenie. Veľmi dobrou náhradou klasického slnečného svetla je UV-B žiarovka, ktorá môže svietiť pokojne aj polovicu dňa. Dodáva plazom vitamín D a má priaznivý účinok na regeneráciu a rast korytnačky. Dôležité je aby osvetlenie bolo dnu v teráriu, nakoľko sklo je pre UV-B žiarenie filter. Nezabudnite, že aj v teráriu musí mať korytnačka miesta, kde je teplota nižšia a má možnosť skryť sa v tieni. Svetelný režim by mal byť približne 10-14 hodín a snažíme sa simulovať prirodzené predlžovanie svetelného režimu od jari do leta a postupný pokles na jeseň a zimu. V teráriu sa snažíme vytvoriť teplotný gradient - t.j. chladnejšiu a teplejšiu časť.
Výhrevná žiarovka: Pod lampou musí byť teplota asi od 26 do 30 stupňov Celzia a zároveň v opačnom rohu terária by mala byť izbová teplota. Ako zdroj svetla slúži špeciálna lampa, ktorá vyžaruje teplo a zároveň svieti ako bežná žiarovka. V zimnom období je potrebné v teráriu korytnačke nahradiť denné svetlo špeciálnou žiarivkou. Táto žiarivka obsahuje aj stopy UV-B žiarenia, ktoré korytnačka potrebuje k tvorbe vitamínu D3. Vitamín D3 zase pomáha viazať vápnik na jej pancier.
Pri kúpe našej korytnačky vám presne povieme aký tepelný a svetelný režim treba dodržať v prostredí, v ktorom korytnačku budete vy konkrétne chovať.
V lete žerú korytnačky hlavne púpavové listy a v zime čínsku kapustu. Tieto dve rastliny majú najlepší pomer vápniku a fosforu. Tabuľka bežných druhov zeleniny a ovocia s vyznačeným pomerom vápnika a fosforu je uvedená v knižke o chove korytnačiek zelenkastých.
Výživa suchozemskej korytnačky: Vo svojom prirodzenom prostredí je korytnačka bylinožravec, ktorý však nepohrdne drobným hmyzom alebo slimákom. Takmer 90 % podielu jej stravy tvoria byliny, trávy a zelené rastliny. Ďalšou pochúťkou, na ktorej si rada pochutí je sladké ovocie a šťavnatá zelenina. Ovocie podávame len ako spestrenie. Pre korytnačku je nevyhnutné dopĺňanie minerálnych látok. Do kŕmnej dávky zaraďte seno a granule vhodné pre suchozemské korytnačky, tie obsahujú presnú dávku vitamínom a ďalších živín potrebných pre imunitný systém, trávenie a celkový dobrý zdravotný stav.
Čo korytnačkám chutí a prospieva:
- Lúčne byliny a trávy (púpava, skorocel, ďatelina, divoká jahoda apod.)
- Ľadový a rímsky šalát
- Polníček
- Kapusta
- Rukola
- Čakanka
- Strúhaná mrkva
- Seno
- Granule vhodné pre suchozemské korytnačky s obsahom dôležitých živín
- V malej miere podávame zrelé ovocie
Aj pomocou kvalitnej a vhodne zvolenej stravy dokážeme mať korytnačku dlhé desaťročia. Základom stravy by mala byť zelená zložka - rastliny. Najvhodnejším spôsobom kŕmenia je pravidelné podávanie rastlín, ktoré nazbierame vo vonkajšom, neznečistenom prostredí (nie pri cestách, nie chemicky ošetrené). Vhodnými rastlinami, ktoré od jari do jesene podávame sú: púpava (vrátane kvetu), skorocel, ďatelinka, hviezdica, pŕhľava, čakanka, rôzne druhy tráv a kvalitné seno. Počas zimných mesiacov, ak korytnačka nespí, podávame najmä čínsku kapustu, rímsky šalát, kvalitné seno, no rovnako si môžeme nasušiť v priebehu sezóny už spomínané byliny (púpava). Ovocie by sme mali podávať len sporadicky - obsahuje veľa cukru, ale ako spestrenie stravy môžeme 1-2 krát do týždňa podať jahody, maliny, jablko či kúsky melónu, nevhodným ovocím pre korytnačky sú všetky citrusové plody. Nie všetko, čo korytnačkám chutí, im aj prospieva, v prírode nemajú taký dostatok potravy ako v chovateľstve, preto sú zvyknuté zužitkovať takmer všetko. Ako doplnok stravy (aktuálne nemáme k dispozícii horeuvedené rastliny), môžeme korytnačkám podať aj kvalitné granuláty (pozor, určené len pre bylinožravé terarijné zvieratá). V strave by sa nemal vyskytnúť tvaroh, vajíčka, pečivo, exotické ovocie - všetko toto korytnačkám škodí a môže im spôsobiť zdravotné ťažkosti.
Zimný spánok alebo riadený odpočinok: Tak ako medveď prečká nevľúdne zimné mesiace v stave spánku, u korytnačiek tomu nie je inak. Zimný spánok nie je nevyhnutné dodržiavať počas celých zimných mesiacov. Ale odpočinok, ku ktorému jej pripravíme podmienky bude pre ňu zdravotným prínosom. Ako na to? Skráťte najskôr dobu svietenia výhrevnej žiarovky na minimum. Znížte prísun potravy. Začiatkom decembra by mala byť korytnačka pripravená na zimný spánok. Dôležité je pre ňu maximálne vyprázdnenie tráviaceho traktu. Dobu trvania jej môžete určiť sami (minimálne jeden mesiac ju nechajte v kľude). Po tejto dobe začnite s vyššou intenzitou svietenia a podávania krmiva. Zimný spánok by mali podstupovať iba silní a zdraví jedinci (porada s odborníkom je na mieste).
V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca. Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.
Letný výbeh: Ak máte k dispozícii záhradu, alebo trávnatú plochu, môžete korytnačku pustiť von sa napásť. Samozrejme pod dohľadom, aby nebola v ohrození ďalších zvierat, alebo vám neušla na neplánovaný výlet. Tento chov je pri zabezpečení vhodných podmienok časovo aj energicky nenáročný a pre korytnačky zelenkasté aj najvyhovujúcejší. Preto ak máme dostatočne veľkú záhradu, túto možnosť by sme určite mali zvážiť. Vkusne zhotovený výbeh zároveň dokáže byť zaujímavým spestrením záhrady. Výbeh by mal byť orientovaný na južnú stranu, aby sme korytnačkám zabezpečili čo možno najviac slnečného svetla a tepla. Ohradiť by sme ho mali dostatočne vysokým plotom (cca 45 cm) - využiť môžeme drevo, no využívajú sa aj betónové tvárnice, nezabúdame na to, že korytnačky vedia hrabať, preto by sme plot mali zapustiť do zeme aspoň do hĺbky 5-10 cm. V samotnom výbehu potom môžeme vytvoriť rôzne terénne nerovnosti, spestrením môže byť napríklad kmeň dutého stromu, kamene, korene atď. Tienisté miesta môže vytvoriť aj výsadbou kríkov či rastlín (nemali by byť jedovaté). Okrem bežných úkrytov je vhodné spraviť vo výbehu aj domček pre korytnačky, vystlaný napríklad senom či slamou - môže byť temperovaný. Vodu a potravu môžeme korytnačkám podávať do dostatočne veľkých a plytkých misiek. Ak máme veľké priestorové možnosti, veľkosti výbehu sa medze nekladú (len treba stále myslieť na to, aby sme v ňom potom dokázali korytnačku aj nájsť). Cez výbeh môžeme natiahnuť pletivo, aby sme zabránili predátorom sa dostať ku korytnačkám.
Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v). Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov. Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú (max. 5 cm hlbokú) misku s vodou.
Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej Európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia. Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť. UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek.
Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv. Výbeh by mal byť dostatočne veľký ( min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina. Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci. Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať. Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzni predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov.
Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode. Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú. Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, ... ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, ...). Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin. Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.
Vyššie spomínané suchozemské korytnačky potrebujú pre správny vývin a dobrý zdravotný stav počas zimy hybernovať. Na hybernáciu korytnačiek je nevyhnutná stabilná teplota (4 - 8oC). Ak teplota klesne pod túto hranicu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu korytnačiek. Aj pri hybernácii simulujeme prirodzené podmienky vo voľnej prírode. Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu. Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu. V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi.
V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca. Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.
Suchozemské korytnačky sa môžu páriť kedykoľvek no väčšina z nich na párenie preferuje jar a leto. Samci môžu byť pred a počas obdobia párenia agresívnejšie ako zvyčajne a môžu spôsobiť samičkám menšie zranenia. Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V jednej znáške môže byť až 12 vajec. Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou. V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Takto budeme vedieť kam samička vajcia nakládla. Keď nastane ten správny čas, samička si vyhrabe zadnými nohami cca 10 cm jamku a nakladie doň vajcia. Na to, aby sa z vajec vyliahli malé korytnačky, je ich potrebné uložiť do inkubátora a nastaviť teplotu na 26 až 31°C. Ako inkubátor môže slúžiť dobre odizolovaná krabica s pieskom do ktorého sa zahrabú vajcia. Ako tepelný zdroj môžeme použiť akvarijný ohrievač ponorený do fľaše s vodou, ktorá je v piesku spolu s vajcami. Umožní vám to udržiavať konštantnú teplotu, čo je pri vývoji vajec kľúčové. Úžasné na liahnutí korytnačiek je to, že môžete určiť pohlavie budúcich mláďat samotným nastavením teploty. Napríklad pri druhu korytnačka zelenkastá sa pri teplote okolo 26°C vyliahne viac samcov a pri teplote bližšie k 31°C zasa viac samičiek. Ak máte radi prekvapenia, nastavte teplotu niekde uprostred tohto rozpätia. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie. Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky. V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni. Mláďatá začínajú prijímať potravu až po 2 - 3 dňoch, pričom ich potrava môže byť rovnaká ako potrava dospelých korytnačiek.
Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú. Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.
Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenanie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.
Tak ako každé zviera, aj korytnačka potrebuje vhodné podmienky na život. Preto sa pred jej kúpou ubezpečte, že jej ich dokážete vytvoriť na dlhý čas. Korytnačka nie je náročná na financie no na čas a vašu starostlivosť určite áno.
Najčastejšie chyby pri chove korytnačiek: Byť majiteľom korytnačky nie je veľmi ťažké, starostlivosť o korytnačky je v porovnaní s inými domácimi zvieratami jednoduchšia. Základnou a najčastejšou chybou je nedostatok informácií pred samotnou kúpou zvieratka. Veľa ľudí si myslí, že korytnačka potrebuje len nádrž s vodou a jedlo. To však nie je pravda. A aj keď majú ľudia základnú predstavu o tom, čo korytnačka potrebuje, nevedia, čo potrebuje ich konkrétny druh korytnačky. Preto, ak uvažujete o obstaraní domácej korytnačky, uistite sa, že máte správne informácie predtým, ako si ju prinesiete domov. Ďalšou veľkou chybou, ktorú väčšina ľudí robí, je výber nevhodného druhu. Ak uvažujete nad obstaraním si svojej prvej korytnačky, vyberte si druh, ktorý je vhodný pre začiatočníka. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je lepšie si hneď na začiatku zadovážiť väčšie terárium. Ďalším dôvodom je fakt, že dostatočný priestor ovplyvňuje dĺžku a kvalitu života vašej korytnačky. Obzvlášť pri vodných druhoch netreba zabúdať, že okrem priestoru na plávanie potrebujú korytnačky aj dostatok miesta na suchu. Vo všeobecnosti platí, čím väčší priestor, tým šťastnejšia korytnačka.
Korytnačky patria medzi studenokrvné plazy, ktoré sa vo voľnej prírode veľkú časť dňa vyhrievajú na slnku. Miesto na vyhrievanie s UVB svetlom je pre korytnačky životne dôležité. Čo však veľa začiatočníkov v chove korytnačiek nevie, že nie každá UVB žiarovka zabezpečí aj dostatočnú teplotu v mieste určenom na vyhrievanie. Teplota vzduchu by sa mala na súši, kde sa korytnačia vyhrieva, pohybovať okolo 30 - 35°C. Dostatočné teplo korytnačkám slúži na vysušovanie panciera a kože, aby sa zbavili parazitov a koža im nemokvala. Korytnačky zvyčajne zožerú všetko čo im dáte, takže ich prekŕmenie je naozaj jednoduché. Rovnako, nie všetko čo korytnačkám chutí, je pre ne aj dobré. Pre korytnačky je dôležitý príjem vápnika, ktorý im môžete jednoducho zabezpečiť pridaním sépiovej kosti do terária a korytnačky sa v prípade potreby obslúžia samé. Treba myslieť aj na rozdiel kŕmenia mláďat a dospelých korytnačiek. Ako aj pri iných aspektoch, aj vhodná potrava závisí od konkrétneho druhu korytnačky.
Ak ste umiestnili terárium na priame slnko, s cieľom poskytnúť vašej korytnačke potrebné UVB žiarenie, urobili ste dobre. Ak ste ale zakryli hornú časť nádrže sklom alebo plastom, v podstate ste spravili presný opak. Navyše, ak je terárium zakryté sklom alebo pevným plastom, teplota v nádrži môže na slnku rapídne a rýchlo stúpnuť. A síce sa korytnačky na slniečku rady vyhrievajú a dostatok tepla je dôležitý pre ich zdravie, príliš vysoké teploty im môžu ublížiť. Vodné korytnačky si vyžadujú určitú špecifickú teplotu vody, ktorá sa bude mierne líšiť v závislosti od ich druhu. Treba mať na pamäti aj to, že mláďatá korytnačiek budú vyžadovať trochu inú teplotu ako dospelé korytnačky rovnakého druhu. Rozumieme, že priama interakcia s vašou korytnačkou môže byť veľmi lákavá, najmä ak ste úplne novým majiteľom korytnačky, musíte však pochopiť, že prílišná manipulácia môže byť pre korytnačku stresujúca. A korytnačka, ktorá je neustále v strese, môže trpieť rôznymi zdravotnými problémami. Neznamená to však, že sa svojej korytnačky nemôžete vôbec dotýkať, ale kontakt s ňou by ste sa mali zo začiatku snažiť obmedziť len na nevyhnutne potrebné množstvo, kým si na váš dotyk korytnačka postupne zvykne.
Výber vhodného druhu suchozemskej korytnačky
Ak uvažujete o chove suchozemskej korytnačky, je dôležité zvážiť, aký druh si zaobstaráte. Niektoré z najčastejšie chovaných druhov na Slovensku sú:
- Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni): Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom.
- Korytnačka stepná (Agrionemys horsfieldii): Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe. Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm. Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.
Pri výbere druhu je dôležité zvážiť vaše možnosti a skúsenosti s chovom.
Zdravotná starostlivosť
Pravidelná kontrola zdravotného stavu korytnačky je nevyhnutná. Medzi najčastejšie zdravotné problémy korytnačiek patrí nedostatok vitamínu D3 , čo môže viesť k metabolickej kostnej chorobe. Preto je zásadné zabezpečiť dostatočné UVB osvetlenie a správnu stravu. Ďalším častým problémom sú parazity, ktorí môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Pravidelné veterinárne prehliadky a preventívne odčervovanie sú preto dôležité.
Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenanie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.
Hygiena a údržba
Čistota v teráriu je kľúčová pre prevenciu chorôb. Podklad by mal byť pravidelne menený a terárium dôkladne čistené. Miska na vodu by mala byť denne vymývaná a doplňovaná čerstvou vodou. Tiež je vhodné pravidelne korytnačku kúpať vo vlažnej vode, čo pomáha udržať jej pokožku a pancier v dobrom stave.
Nákup korytnačky a legislatíva
Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of W...
Na to, že suchozemské korytnačky patria medzi plazy, majú nezvyčajne dobre vyvinutú osobnosť. Suchozemské korytnačky sú krásne a áno aj zábavné stvorenia. Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek z ktorých je väčšina ohrozených. Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky.
Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) je najčastejšie chovaným druhom suchozemskej korytnačky na Slovensku. Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom.
Korytnačka stepná (Agrionemys horsfieldii) jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe. Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm. Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.
Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky.
Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm.
Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C.
Korytnačka škárová pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku.
Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť. Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.
Starostlivosť o korytnačky 101: Všetko, čo chcete vedieť!
tags: #starostlivost #o #suchozemsku #korytnacku