Komplexná starostlivosť o seba a rodinu: Národné stratégie, podpora a praktické tipy

Starostlivosť o seba a rodinu je kľúčová pre zdravie a pohodu jednotlivcov aj celej spoločnosti. Na Slovensku sa tejto téme venuje zvýšená pozornosť na vládnej úrovni, ako aj v rámci výskumných projektov a iniciatív zameraných na podporu. Tento článok sa pozrie na rôzne aspekty starostlivosti o seba a rodinu, od včasnej intervencie pre deti až po starostlivosť o seniorov a psychickú pohodu pomáhajúcich profesií.

Národná stratégia pre včasnú intervenciu a ranú starostlivosť

Vláda Slovenskej republiky schválila 28. júna 2022 Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument má za cieľ zabezpečiť primerané podmienky na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj detí v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom stratégie je prispieť k rozvoju koordinovaných a integrovaných služieb včasnej intervencie a služieb ranej starostlivosti.

Na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie bol 24. mája 2023 schválený Akčný plán na roky 2023-2025. Napĺňaním cieľov sa prispeje k zabezpečeniu dostupnosti a udržateľnosti služieb, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv na zvyšovanie kvality života detí a ich rodín, ako aj na celú spoločnosť.

Cesta dieťaťa v ranom veku a Metodika poskytovania služby včasnej intervencie

V rámci plnenia opatrení a úloh z Národnej stratégie a Akčného plánu bola zriadená pracovná skupina, ktorá pripravila dokument Cesta dieťaťa v ranom veku. Tento dokument predstavuje zjednocujúci rámec pre odbornú aj laickú verejnosť a poskytuje prehľad intervencií pre deti od 0 do 7 rokov a ich rodiny. Popisuje spôsob, ako sa dieťa a jeho rodina môže v systéme podpory a pomoci dostať k univerzálnym, cieleným, ako aj indikovaným intervenciám v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortu zdravotníctva a školstva. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny tiež vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie.

Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú. Prostredníctvom tohto dokumentu sa nastavuje aj minimálna kvalitatívna úroveň poskytovania sociálnej služby, pričom cieľom je, aby služba včasnej intervencie bola poskytovaná v rovnakej kvalite na celom území Slovenskej republiky.

Postup pri získaní služby včasnej intervencie

Prvé informácie o službe a termín stretnutia sa dohodnú po kontakte. Pred prvým stretnutím je potrebná Žiadosť o službu CVI (kvôli evidencii a GDPR) a odporúčanie od lekára. Ak nie je v žiadnej lekárskej správe odporúčanie na včasnú intervenciu, je možné si vytlačiť potvrdenie od lekára a dať ho potvrdiť u pediatra. Toto potvrdenie je zákonnou podmienkou a umožní, aby bola služba bezplatná.

Pokiaľ je to možné, prvé stretnutie sa uskutoční priamo u vás doma. Vysvetlí sa, ako sa pracuje, bude sa hovoriť o vašich potrebách, očakávaniach od spolupráce, o vašom dieťati (čo má rado, ako funguje s ľuďmi, komunikuje) a o vás. Následne sa naplánujú ďalšie stretnutia, vyberie sa kľúčový poradca a tím odborníkov, s ktorými budete môcť konzultovať. Dostanete aj písomnú zmluvu na prečítanie.

Na začiatku spolupráce dostanete kľúčového poradcu, s ktorým sa môžete pravidelne stretávať a konzultovať. Poradca vás zároveň prepája s tímom, ak potrebujete prizýva na konzultáciu našich alebo externých odborníkov. Zároveň sa radí, zdieľa a reflektuje svoju prácu s celým tímom. V Ranej starostlivosti sa snažíme budovať transdisciplinárny tím s vysokou mierou vzájomného zdieľania v prospech rodiny. Ak nechcete, aby boli niektoré dôverné informácie zdieľané v tíme, je dôležité na to poradcu upozorniť. Táto časť spolupráce je veľmi dôležitá, pretože záleží na tom, aby ste dostali pomoc a poradenstvo v tom, čo potrebujete.

Mapovanie potrieb a individuálny plán

Mapovanie potrieb dieťaťa a rodiny sa deje na začiatku spolupráce. Mapuje sa vývin dieťaťa, pričom sa zameriava najmä na to, v čom je dobré a kde ho možno podporiť viac. Skúmajú sa oblasti života s dieťaťom, v ktorých by ste chceli zmenu, a pýta sa na to, v čom potrebujete podporu. Jednou z prvých oblastí, ktorú sa skúma, je zrak a zrakové vnímanie, kde sa využíva funkčné posúdenie zraku, prípadne škála na posúdenie centrálnej/kortikálnej poruchy zraku CVI Range.

Ďalšou dôležitou súčasťou zhodnocovania potrieb je pozorovanie dieťaťa, rozhovor s vami a Rozhovor o rutinách. Individuálny plán je dokument, v ktorom sú zhrnuté ciele rodiny a spôsoby, ako ich dosiahnuť. Môže mať rôzne formy a je neoddeliteľnou súčasťou zákonných povinností pri poskytovaní služieb v oblasti včasnej intervencie. Zvyčajne sa zostavuje do pol roka od začiatku spolupráce a je prispôsobený na naplnenie potrieb rodiny. Je vytvorený v spolupráci s rodinou, kľúčovým pracovníkom a tímom Ranej starostlivosti.

Návštevy v rodine a vyhodnocovanie spolupráce

Do rodiny sa prichádza spravidla jeden až dvakrát mesačne, v prípade potreby a v úvodnom zisťovaní potrieb rodiny častejšie. Počas návštev v rodine sa snaží o vytváranie bezpečného prostredia, v ktorom majú všetci členovia rodiny priestor vyjadriť svoje pocity a potreby. Počas návštev sa sústredí najmä na:

• ciele individuálneho plánu rodiny v nadväznosti na aktuálnu situáciu,
• podporu akceptácie životnej situácie rodiny, koučing rodičov a posilňovanie ich kompetencií pri hľadaní systému podpory a stimulácie pre dieťa,
• rozlišovanie špeciálnych postupov, terapií s dôrazom na koučing rodičov,
• poskytovanie dostatku informácií, aby rodina mohla robiť informované rozhodnutia,
• podporu začlenenia rodiny do komunity, dieťaťa do spoločnosti, sociálne poradenstvo a pod.

Počas priebehu spolupráce je dôležité vyhodnocovať, či je pre vás prínosná. Postup sprevádzania sa snaží neustále zlepšovať. Vaša spätná väzba môže pomôcť pri identifikácii oblastí, ktoré potrebujú vylepšenie a poskytovať lepšiu podporu a služby. Sú pripravené tlačivá Zisťovanie spokojnosti prijímateľov služby včasnej intervencie a Hodnotenie poskytovateľa služby včasnej intervencie. Poskytovanie služby včasnej intervencie môžete prerušiť alebo ukončiť v prípade, ak ju už nepotrebujete. Zároveň máte možnosť kedykoľvek do dovŕšenia siedmich rokov veku dieťaťa požiadať o opätovné začatie služby v závislosti od dostupných kapacít poskytovateľa.

Starostlivosť o seniorov v rodine

Život prináša rôzne etapy a výzvy. Jednou z nich je aj starostlivosť o starnúcich členov rodiny, ktorá si vyžaduje čas, energiu a emocionálnu silu. Niekedy si potrebu starostlivosti všimnete postupne, inokedy náhle. So starobou často prichádzajú zvýšené nároky na vonkajšiu pomoc, ktorá neraz spadne na vás. Je dôležité sa s týmto tlakom vyrovnať s láskou, porozumením a ohľadom na vlastné potreby.

Uvedomenie si potrieb a možností

Keď si uvedomíte, že vaši rodičia alebo starí rodičia potrebujú neustálu podporu, môže to byť ťažké. Hoci sú chvíle, keď chceme z dobrej vôle pomôcť, nemali by sme len tak predpokladať, čo senior potrebuje. Následne si môžete napísať jednoduchý zoznam úloh, s ktorými senior potrebuje pomôcť. To vám uľahčí si uvedomiť, čo a ako môžete zladiť so svojím vlastným životným štýlom. Podľa výskumu z roku 2015 približne 80 % seniorov nad 65 rokov je sebestačných a potrebuje len občasnú pomoc rodiny, 13 % vyžaduje pomoc s domácnosťou, 5 % domácu starostlivosť väčšieho rozsahu a 3 % starostlivosť ústavnú. Tí, ktorí sa musia o seniorov starať sebestačne, často nemajú dostatočný tréning, vedomosti a skúsenosti.

Zoznam úloh a zladenie so životným štýlom

Dôležité je zistiť, s čím konkrétne senior potrebuje pomoc. Môže ísť o:

• Nákupy a varenie
• Upratovanie a údržbu domácnosti
• Osobnú hygienu a obliekanie
• Užívanie liekov
• Dopravu k lekárovi a na iné miesta
• Finančnú správu

Po zistení potrieb si napíšte zoznam úloh, s ktorými senior potrebuje pomôcť.

Plánovanie a predvídateľnosť

Keď je všetko nepredvídateľné, je až príliš ľahké nadobudnúť pocit, že sa vám veci vymykajú z rúk. Plánovanie a následná predvídateľnosť vám ujasnia priority v rutine a denné úlohy, ale aj dodávajú pocit bezpečia tým, ktorí potrebujú starostlivosť. Ak je vás v rodine viacero, je vhodné si úlohy patrične rozdeliť. Využívať môžete aj online nákupy potravín a iných potrieb.

Tipy na plánovanie:

• Denný rozvrh: Vytvorte si so seniorom denný rozvrh, ktorý zahŕňa všetky dôležité aktivity.
• Týždenný plán: Naplánujte si týždeň dopredu, aby ste mali prehľad o všetkých povinnostiach.
• Rozdelenie úloh: Ak je vás v rodine viacero, rozdeľte si úlohy tak, aby ste sa o seniora starali spoločne.
• Online nákupy: Využívajte online nákupy potravín a iných potrieb.

Získavanie informácií a vedomostí

Keď získate viac informácií a vedomostí, nebudete v neznámych situáciách stratení. Môžete sa informovať o príznakoch demencie alebo vedľajších účinkoch užívaných liekov. Napríklad, ak sa starší člen rodiny opakovane pýta na tú istú otázku, môže to byť únava, ale aj jeden z prvých príznakov demencie. Čas môže hrať dôležitú úlohu v prevencii a niekedy dokáže zachrániť aj život. Na stránke Alzheimer.sk nájdete podporu vo forme informačných príručiek a organizovaných stretnutí. Neváhajte sa tiež pýtať odborníkov, poradiť sa s rodinným lekárom či so sestričkou.

Zdroje informácií a pomoci:

• Alzheimer.sk: Podpora vo forme informačných príručiek a organizovaných stretnutí.
• Rodinný lekár: Poraďte sa o zdravotných problémoch seniora.
• Odborníci: Pýtajte sa odborníkov na geriatriu, demenciu a iné ochorenia.
• Podporné skupiny: Zúčastňujte sa podporných skupín pre opatrovateľov.

Starostlivosť o seba pre opatrovateľov

Keď sa o niekoho staráte, až príliš často zanedbáte seba. Vynechávate jedlá, nedovolíte si oddych ani chvíľku pokoja, a po čase si uvedomíte, že ani neviete, kedy ste vyjadrili svoje pocity, pretože stále uprednostňujete tých, ktorí potrebujú vašu pomoc. Takto sa však nedá fungovať večne a raz sa vám vybije energia. Prepracovanie sa zvyčajne ukáže, až keď je neskoro a už vrcholí. Podľa poľskej štúdie rodinní opatrovatelia často prídu o svoj osobný život. Starostlivosť o blízkych má najväčší vplyv na trávenie času cez víkend. Takmer nemajú čas na oddych, a aj keď ho majú, ani vtedy sa nevedia poriadne uvoľniť. Nemusí ísť nutne o šport, nájdite si skrátka to, čo vás baví.

Dôležité aspekty starostlivosti o seba pre opatrovateľov:

• Kreatívne a upokojujúce aktivity: Kreslenie, vyrábanie alebo písanie do denníka vám pomôžu sa zastaviť a spomaliť.
• Dostatok spánku: Nedostatok alebo nepokojný spánok ústi k podráždenosti.
• Vyvážená strava: Vynechávanie jedál vedie k nedostatku energie a zhoršuje náladu.

Realistické očakávania a pomoc

Nemajte na seba prehnané nároky. Nečakajte, že budete schopní byť na viacerých miestach naraz, že stihnete úplne všetko a vyriešite každý problém. Keď sa prichytíte pri tom, že chronicky nestíhate povinnosti a úlohy, ktoré ste si zadali, máte toho skrátka príliš veľa. Chyba nie je vo vás a v tom, že nie ste schopní veci stíhať, ale v nereálnych očakávaniach. Požiadať o pomoc pritom nie je absolútne žiadna hanba ani slabosť. Môžete mať strach pustiť do svojej rodiny a domácnosti cudzieho človeka. Najmä, keď má rodinný príslušník problém prijať vonkajšiu pomoc. Ale nemusíte ísť na vec zhurta. Pozvite si opatrovateľku na prvé stretnutie, porozprávajte sa, zistite, aké sú možnosti.

Ako požiadať o pomoc:

• Rodina: Porozprávajte sa s ostatnými členmi rodiny a rozdeľte si úlohy.
• Priatelia: Požiadajte priateľov o pomoc s nákupmi, dopravou alebo len o spoločnosť pre seniora.
• Opatrovateľské služby: Využite služby opatrovateľských agentúr.
• Komunitné centrá: Obráťte sa na komunitné centrá, ktoré ponúkajú rôzne programy pre seniorov.

Ošetrovné (OČR) ako podpora pre opatrovateľov

Ak pacient potrebuje pomoc druhej osoby iba na krátku dobu, môžu ho jeho blízki ošetrovať - zostať na tzv. klasickej „OČR-ke“. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne - ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie/starostlivosť inou osobou. Ošetrovné je možné poberať pri ošetrovaní širokého okruhu chorých príbuzných. Od 1. apríla 2026 bude mať nárok na dávku ošetrovné (OČR) viac poistencov. Rovnako sa zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobého ošetrovania chorého člena rodiny. Poistenci sa pri starostlivosti o chorého budú môcť po 30-dňoch vystriedať prostredníctvom elektronického formulára.

Ošetrovné sa štandardne poskytuje za najviac štrnásť kalendárnych dní. Od 1. apríla 2021 je možné poberať dlhodobé ošetrovné, tzv. „dlhodobú OČR-ku“, t. j. minimálne 30 a maximálne 90 dní pri ošetrovaní blízkeho, ktorý bol prepustený z aspoň päť dní trvajúcej hospitalizácie alebo túto starostlivosť vyžaduje kvôli konečnému štádiu nevyliečiteľného ochorenia. Ošetrovanie počas tohto obdobia nemusí vykonávať jedna osoba - príbuzní sa môžu na OČR “prestriedať“. Tlačivo Sociálnej poisťovne - Žiadosť o dlhodobé ošetrovné je k dispozícii u lekára, ktorý ho potvrdzuje alebo na určenom pracovisku nemocnice.

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej doby siedmich dní po zániku nemocenského poistenia. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny, ide o neplatené pracovné voľno.

V prípade, že osoba, ktorá si pri dlhodobej OČR nevyčerpala maximálny počet dní dlhodobej OČR (90 dní), napr. z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu ošetrovanej osoby alebo jej hospitalizácie, si v prípade opätovnej potreby o tú istú osobu, môže tieto nevyčerpané dni z tejto dlhodobej OČR dočerpať. Nárok na novú dlhodobú OČR - nové maximálne 90 dňové obdobie pre výplatu ošetrovného z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej osoby začne plynúť najskôr po uplynutí 12 mesiacov od nároku na výplatu prvého.

Zdravé návyky pre celú rodinu

Koniec leta je ideálnou šancou na to, aby sme sa zastavili, nadýchli a nastavili si fungovanie v domácnosti či ranné rituály tak, aby dávali zmysel - a to všetkým členom rodiny. Toto obdobie má obrovský potenciál pre prípravu detí do škôlky, školy, seba do práce a pre zmysluplné rituály.

Ranné a večerné rituály

Pre mnohé deti, a samozrejme aj ich rodičov, je návrat do školského režimu spojený so stresom. Dobre nastavený ranný rituál pomôže, aby všetko prebehlo hladko. Najväčší šetrič času ráno je, ak si všetko potrebné pripravíme už večer, napríklad raňajky a desiatu. Večerná rutina je skvelý priestor na opätovné napojenie sa všetkých členov rodiny. Vytvorte si zvyk spoločného stolovania, dajte si spoločné raňajky alebo aspoň nápoj. Aj pár minút rozhovoru rodičov s deťmi, napríklad o tom, čo sa im snívalo a čo ich dnes čaká, utužuje vzťahy, upokojuje nervovú sústavu a budete z toho čerpať celý deň. Môžete si pustiť obľúbenú pesničku na príjemný štart do dňa. To, ako začnete deň, určuje aj jeho tempo.

Spoločné stravovanie

Spoločné stravovanie nie je len o zažehnaní hladu, ale primárne je o výžive a budovaní vzťahov. Deti, ktoré jedia doma s rodičmi, majú podľa výskumov lepšie komunikačné zručnosti a pomáha im cítiť sa lepšie fyzicky aj psychicky. Je skvelé už od malého veku s deťmi otvorene hovoriť aj o výžive - aby rozumeli, prečo je dobré pri jedle spomaliť a prečo si na tanier pridávame aj zeleninu, zdravé tuky, bielkoviny, prečo pijeme vodu. Obmedzte spracované potraviny a sladené nápoje na minimum. Snažte sa ísť príkladom a staviť na jedlá, ktoré sú zdravé, ale stále chutné. Spravte si zvyk zo spoločnej prípravy jedla, následného upratania. Vaše rodinné fungovanie odľahčí aj plánovanie jedál na týždeň alebo aspoň 4 - 5 dní vopred.

Fyzická aktivita a digitálna rovnováha

Ak chcete, aby sa pohyb stal súčasťou života, nesmie byť trestom ani povinnosťou. Fyzická aktivita je kľúčová pre zdravie ľudí všetkých vekových kategórií. Deti sa učia napodobňovaním, a ak vidia rodičov či starých rodičov, že sa pravidelne hýbu, berú to ako prirodzenú súčasť života. Tablety pri stole, mobily v posteli a nekonečné videá namiesto rozhovorov - digitálna únava je dnes bežná súčasť života detí, ale aj dospelých. Večer bez obrazoviek (ideálne aspoň hodinu-dve pred spánkom) zlepšuje kvalitu spánku, náladu aj sústredenie. Pre deti je dôležité pochopiť, že odpočinok nie je bezvýznamné scrollovanie, ale vedomá prítomnosť.

Duševné zdravie a zapojenie starých rodičov

Starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o to fyzické. Učme seba aj deti, že naše vnútorné prežívanie je dôležité a vyžaduje si náš aktívny prístup. Snažte sa aktívne zapájať starých rodičov do rodinných rituálov a zdravých návykov. Nezabúdajte ani na spoločné oslavy a sviatky. Zapojte deti do príprav, nech spolu s babkou pečú koláče alebo s dedkom zdobia stromček. Prítomnosť starých rodičov obohacuje život detí a seniorom dáva pocit dôležitosti a začlenenia.

Životné poistenie

Životné poistenie môže byť kľúčovou súčasťou starostlivosti. Ponúka pocit bezpečia a finančnú oporu v nečakaných situáciách pre všetky generácie - či už ide o plány zamerané na zabezpečenie detí, ochranu žien, alebo seniorov. Je to spôsob, ako ukázať, že vám záleží na blahu celej rodiny nielen dnes, ale aj v dlhodobom horizonte.

Starostlivosť o seba v pomáhajúcich profesiách

Výskumný projekt „Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách“ iniciovala a realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach a spolupodieľa sa na ňom Katedra sociálnej práce FF UPJŠ v Košiciach. Projekt, podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja SR (APVV), je plánovaný na obdobie rokov 2015 - 2019. Výskum sa zameriava na empirické zistenie, ktoré formy starostlivosti o seba podporujú adaptívne zvládanie nárokov týkajúcich sa vykonávania pomáhajúcich profesií, ktoré formy negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií je možné eliminovať starostlivosťou o seba a ktoré zároveň pôsobia preventívne voči negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií.

Zistenia výskumu a navrhované riešenia

V Slovenskej republike ani v Českej republike doteraz nebol zrealizovaný výskum na zisťovanie starostlivosti o seba a nápravu negatívnych dôsledkov u ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie v sociálnej sfére. Všeobecná starostlivosť o seba sa ukazuje ako dominantná starostlivosť o fyzické zdravie, najmä snaha o dobrú postavu, sledovanie váhy a cvičenie, uspokojivá bola aj snaha o osobný rast. Preukázalo sa, že miera vyhorenia je nižšia u tých pomáhajúcich pracovníkov, ktorí častejšie vykonávajú aktivity v oblasti starostlivosti o seba (športovanie, zdravá životospráva, starostlivosť o zdravie, snaha o udržiavanie priaznivých rodinných a pracovných vzťahov). Poukazuje to na skutočnosť, že vyhorenie je možné eliminovať vhodne zvolenými intervenciami.

Sami pomáhajúci pracovníci uvádzajú, že by uvítali viac možností, ktorými by mohli redukovať záťaž súvisiacu s ich pomáhajúcou prácou, napríklad v podobe supervízií, pravidelnejších stretnutí s odbornou verejnosťou, sociálno-psychologických výcvikov, relaxácií, športových aktivít alebo rekondičných pobytov. Väčšina pracovníkov v inštitúciách sociálnej sféry (62 %) prežíva ambivalentnú spokojnosť so svojou prácou. Priaznivým zistením je skutočnosť, že o nízkej miere vyhorenia referuje 40-56% respondentov. Strednú mieru všeobecného vyhorenia uvádza 43% pomáhajúcich pracovníkov a prítomnosť vysokej miery vyhorenia sa ukázala len u 1% pomáhajúcich profesionálov. Sekundárny traumatický stres uvádza 33-50 % na priemernej úrovni, o nízkej vypovedá 49,7-67% opýtaných, v závislosti na profesii a inštitúcii.

Negatívne dôsledky a intervenčné programy

Zistilo sa, že intenzívnejšie prežívanie sekundárneho traumatického stresu a vyhorenia sa spája s prežívaním ďalších negatívnych symptómov, akými sú vyššia miera úzkosti a depresie, častejšie prežívanie negatívnych emócií (hnev, strach, smútok, vina) alebo pesimistický pohľad do budúcnosti. Na základe skúmania vykonávanej starostlivosti o seba sa jednoznačne preukázalo, že sociálni pracovníci v rámci starostlivosti o seba najviac dbajú na dodržiavanie hygieny v práci (až 88% pracovníkov toto považuje za veľmi dôležité) a na vytváranie dobrej atmosféry na pracovisku (viac ako 90% oslovených sociálnych pracovníkov), ako i utváraní dobrej atmosféry vo vzťahu ku svojim klientom (až 87% sociálnych pracovníkov). V rámci výskumu sa potvrdilo, že lekárske rady sú pre nich v oblasti starostlivosti o seba obzvlášť dôležité (80%). Na druhej strane, vyhľadávanie informácií o možnostiach zvyšovania starostlivosti o seba či ďalšieho vzdelávania, z dôvodu pracovného zaťaženia takmer vôbec nerealizujú.

Pomáhajúci pracovníci vykonávajú, alebo by uvítali možnosť vykonávať, nasledujúce aktivity s cieľom zmierniť prežívanie pracovného stresu: supervízie, častejšie porady, konzultácie s kolegami alebo odbornou verejnosťou, odborné prednášky, školenia, interné vzdelávanie, aktivity zamerané na utužovanie kolektívu (teambuilding), sociálno-psychologické výcviky, konzultácie so psychológom na pracovisku, rekondičné pobyty, športové aktivity, relaxácie a viac dní dovolenky. Celkovo študenti pomáhajúcich profesií zažívajú iba miernu úroveň vyhorenia a stresu a zároveň prežívajú významne viac a častejšie skôr pozitívne emócie v porovnaní s negatívnymi.

Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať a na ktoré budú spomínané programy zamerané, patria stres, syndróm vyhorenia, únava zo súcitu a pomáhania alebo aj pracovná nespokojnosť. Originálnym výstupom projektu budú intervenčné programy zamerané na podporu takých foriem starostlivosti o seba, ktoré sa potvrdili ako efektívne na báze výsledkov empirického výskumu.

Starostlivosť o seba predstavuje zachovanie subjektívnej pohody človeka a jej zlepšovanie do budúcnosti. Možno teda predpokladať, že stratégie zvládania študijnej záťaže budú súvisieť aj so stratégiami neskoršieho zvládania záťaže pracovnej, a že aktivity zamerané na rozvoj kompetencií zvládania stresu budú užitočné aj pri predchádzaní neskoršieho vývinu syndrómu vyhorenia a iných nástrah, ktoré konkrétna pomáhajúca profesia obnáša. Do emocionálnej starostlivosti o seba patrí stanovenie limitov, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí vytvárajú pozitívne a podporujúce prostredie, ako aj poradenstvo a relaxačné techniky.

tags: #starostlivost #o #seba #a #rod