Nezamestnanosť príslušníkov rómskej menšiny na Slovensku dlhodobo zaostáva za priemerom ostatnej populácie. Tento jav má komplexné príčiny, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu a efektívne riešenia. Skutočnosť, že v oblasti integrácie Rómov na trhu práce nastal len malý progres, je alarmujúca a poukazuje na potrebu posilnenia politík, ktoré podporujú integráciu Rómov na trhu práce a vo vzdelávaní.
Realita a štatistiky nízkej zamestnanosti Rómov
Zamestnanosť Rómov výrazne zaostáva za väčšinovou populáciou na Slovensku. Vyplýva to z analýzy dát Atlasu rómskych komunít a individuálnych administratívnych údajov. V období rokov 2004 až 2017 dosahovala miera zamestnanosti Rómov len zhruba tretinu miery zamestnanosti väčšinovej populácie. V roku 2017, v zlatých časoch slovenského trhu práce, sa miera zamestnanosti Rómov zvýšila na takmer 21 percent. Výrazný rozdiel v zamestnanosti Rómov je aj medzi pohlaviami. Miera zamestnanosti žien dosahuje len približne 16 percent oproti 26 percentám u mužov. Približne 100-tisíc Rómov v produktívnom veku je v súčasnosti na Slovensku bez práce.
Na Slovensku žije asi 450-tisíc Rómov, čo znamená, že takmer každý desiaty človek má rómsky pôvod. Kým jedna tretina je plne integrovaná do spoločnosti a ďalšia je polointegrovaná v obciach s rómskou majoritou, je tu ešte jedna skupina. Tvoria ju ľudia v segregovaných osadách, vylúčení na okraj spoločnosti. V rómskych osadách sa zamestnanosť často blíži k nule a všeobecne podľa odhadov nie je Rómov na Slovensku v produktívnom veku zamestnaných na trvalý pracovný pomer viac ako 30 %.
Hlavné príčiny nízkej zamestnanosti Rómov
Analytici vidia problém nielen v nízkej kvalifikácii a nedostatočných zručnostiach, ale aj v slabých výsledkoch Rómov v školskom systéme. Rómom pri vstupe na formálny trh práce bránia viaceré faktory.
- Vzdelanie a kvalifikácia: Dôvodom má byť predovšetkým nízka úroveň ich vzdelania, kvalifikácie a zručností. Vo výsledkoch celoslovenského testovania žiakov základných škôl v 5. a 9. ročníku dosahujú rómski žiaci zhruba polovičnú úspešnosť oproti majorite a približne polovica z nich sa do 9. ročníka dostane s oneskorením. Tento fakt je spôsobený opakovaním ročníkov. Z toho následne v neskoršom veku vyplýva aj nízka zamestnanosť v tejto populácii.
- Chudoba a sociálne prostredie: „Môžeme povedať, že prostredie chudobnej domácnosti, kde prevažuje nízke vzdelanie rodičov, tiež výrazne ovplyvňuje výsledky ich detí v škole,“ uviedol Slavomír Hidas z Inštitútu finančnej politiky na MF SR. Špirála chudoby a nezamestnanosti, ktorá sa pred desaťročiami rozbehla v niektorých komunitách, predstavuje spoločenský a sociálny problém.
- Diskriminácia a predsudky: Nezanedbateľnú úlohu môžu zohrávať aj predsudky zo strany zamestnávateľov a neskôr zamestnancov. Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy. Na jednej strane sa hovorí o potrebe zamestnávania Rómov, na strane druhej existuje bariéra vo forme diskriminácie, ktorá bráni Rómom zamestnať sa. A hovoríme o diskriminácii na základe príslušnosti k etnickej skupine, teda o bariére, ktorú Rómovia nevedia odstrániť.
- Ďalšie prekážky: Vysoká miera zadlženosti a často i zlý zdravotný stav vyplývajúci zo životných podmienok taktiež komplikujú situáciu.
Teória racionálnej voľby a motivácia k práci
Skrz teóriu racionálnej voľby zaznamenávame ako jednu z príčin dlhodobej nezamestnanosti skutočnosť, že nastavenie sociálneho systému motivuje dlhodobo nezamestnaných Rómov vo svojej situácii zotrvať. Na dvoch modelových príkladoch dlhodobo nezamestnaných ľudí v hmotnej núdzi zisťujeme, že celkový finančný rozsah sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k celkovo vyžadovanej protislužbe v podobe aktivačných činností (nanajvýš 20 hodín týždenne) predstavuje v prepočte na jednu hodinu vyššiu sumu ako je hodinová sadzba čistej minimálnej mzdy. Konkrétne u modelového príkladu tvoreného jednotlivcom to je 2,08 € a u 5-člennej rodiny zloženej z dvoch rodičov a troch školopovinných detí ide o diskrepanciu ešte výraznejšiu: 2,89 €. Prichádzame tak k záveru, že rodinný rozpočet u dlhodobo nezamestnaných ľudí nezávisí od investícií do kvalifikácie a od každodennej usilovnosti, ale od počtu nezaopatrených detí.
Riešenie sa však nezaobíde aj bez zmeny doterajších verejných politík. Motiváciu hľadať si prácu a udržať si zamestnanie ovplyvňuje najmä to, či rozdiel medzi čistým príjmom zo zamestnania a poberanými dávkami stojí za námahu vykonávať zamestnanie. Motiváciu je preto možné zvýšiť ako znížením odvodovej povinnosti na nízke príjmy (s následkom zvýšenia čistých miezd), tak úpravami, resp. sprísnením dávkovej politiky.
Z výskumných správ zisťujeme, že vzťah k práci u Rómov je odlišný. Rómovia v porovnaní s ostatnou spoločnosťou pociťujú nižšiu potrebu pracovať. Rovnako tak sú u Rómov znížené aj ašpirácie na životnú úroveň. Skúmanie súvislosti kultúrnych faktorov a vzťahu k zamestnanosti je v predmetnej téme mimoriadne dôležité, nakoľko je zrejmé, že existuje určitá divergencia medzi rómskou a majoritnou mentalitou, pokiaľ ide o vzťah k práci.
Pozitívne príklady a riešenia
Nový prístup k zamestnávaniu menšín dokáže zmierniť nedostatok ľudí v priemysle i zrýchliť integráciu znevýhodnených skupín. Myslí si tak neziskové občianske združenie Klub 500, podľa ktorého problémy pracovného trhu môžu zmierniť Rómovia.
Pilotné projekty a podpora zamestnávateľov
Klub 500 podporuje myšlienku, že nedostatok pracovnej sily na Slovensku nemusí automaticky znamenať, že podnik bude zamestnávať cudzincov. Rómovia, ktorých na Slovensku žije okolo 400 000, sa pri správnom prístupe zo strany podnikov ukazujú ako spoľahlivá pracovná sila. „V zamestnávaní Rómov vidíme potenciál. Ide o domácu pracovnú silu, ktorá môže riešiť potreby slovenského priemyslu. Štát ušetrí prostriedky na dávky a rekvalifikáciu, navyše má táto myšlienka aj spoločenský rozmer. Zo skúseností zamestnávateľov vieme, že vďaka zamestnávaniu tejto marginalizovanej skupiny sa podarilo zmierniť akútny nedostatok zamestnancov a zároveň sa podarilo zlepšiť sociálny status Rómov a znížiť kriminalitu v obciach s osadami,“ podotkol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, ktorý víta prípravu pilotného projektu, ohláseného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pilotný projekt sa bude konať v Železiarňach Podbrezová a mal by čoskoro dať prácu 50-tim dlhodobo nezamestnaným Rómom. Železiarne Podbrezová pozitívne skúsenosti so zamestnávaním Rómov už majú. „Pri správnom prístupe vidíme v zamestnávaní Rómov veľký potenciál. Dávajme ťažko zarobené peniaze radšej našim občanom, ako občanom tretích krajín, ktorí prídu a odídu. Naši občania sú tu a tu zostanú. Som rád, že pri týchto myšlienkach sme našli podporu u predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho tímu,“ povedal generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. „Je to naša pomoc tým, ktorí si roky nevedia nájsť zamestnanie, mnohokrát práve pre ich pôvod.“
Klub 500 je neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Už viac ako desať rokov Klub 500 navrhuje riešenia, prispievajúce k zlepšovaniu podnikateľského prostredia, zvyšovaniu zamestnanosti a rastu priemyselnej produkcie.
Príklady úspešnej integrácie
Viac ako 50 predstaviteľov firiem spod Tatier sa dnes práve tejto téme venuje na konferencii v Poprade, ktorú organizuje Americká obchodná komora. „Chceme inšpirovať naše firmy v rámci Americkej obchodnej komory k tomu, aby sa nebáli podniknúť kroky a dať šancu Rómom zamestnať sa. Zároveň chceme zistiť, ako je možné, že v niektorých firmách a samosprávach to funguje, a aké sú odporúčania, aby to fungovalo aj u ostatných,“ povedal pre agentúru SITA Blaškovič.
Spišský Hrhov: Príklad úspešnej integrácie
Príkladom je obec Spišský Hrhov, v ktorej už 17 rokov funguje obecný sociálny podnik. „V našom prípade sa stalo to, že každý dostal šancu a drvivá väčšina sa jej chytila a posunula sa ďalej. Objavili sa aj ľudia, s ktorými je obrovský problém, ale takí sa nájdu v každej populácii, či väčšinovej, alebo menšinovej,“ povedal starosta obce Vladimír Ledecký. „Kedysi sme boli klasická slovenská obec, v ktorej bola 100-percentná nezamestnanosť Rómov, úžera a ľudia s nedokončeným vzdelaním. Dnes je situácia úplne iná.“
Podľa neho je veľmi dôležité vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu zamestnať. Najmä chudobných, ktorí majú slabé príjmy a horšie podmienky pre život. „Vytvorili sme obecný sociálny podnik na vytvorenie a udržanie pracovných miest. Najprv sme zamestnali tých najschopnejších, ktorí sa stali inšpiráciou pre ostatných. Ak sa chceme pohnúť ďalej, musíme dať ľuďom najmä prácu a ukázať im, ako sa to dá. V priebehu troch rokov sme zamestnali nielen vlastných ľudí, ale aj obyvateľov z okolitých obcí,“ hovorí starosta. Obecný podnik sa venuje ošetrovaniu obecnej zelene, ťažbe palivového dreva, jeho príprave a dovozu občanom a do okolitých obcí. Podnik v Spišskom Hrhove zapožičiava lešenie na stavbu spolu s odvozom, dovozom a montážou, ako aj miešačky, čerpadlá a rôzne náradia. Obecná firma v Spišskom Hrhove sa už dávno nestará len o technickú infraštruktúru ako je voda, kanalizácia či elektrina. Peniaze dnes už putujú aj do skrášľovania obce. V obci bola kedysi na vodovod napojená iba jedna ulica. Len čo obecná firma zarobila prvé peniaze, zaviedol sa v celej obci a nevynechal ani rómsku štvrť. „Na to, aby Rómovia mohli mať vodovod, sme im sťahovali peniaze postupne z platov. Nie každý mal dostatok financií na to, aby si ho mohol dovoliť a postavil si napríklad kúpeľňu. Dnes ju všetci majú aj s teplou vodou. Ľudia platia za vodu iba pätinu ceny, ktorú by museli platiť komerčnej firme. Keďže majú Rómovia prístup k vode, ich kvalita života sa zmenila. „Sú čistí a upravení, učiteľky v škole sa nestránia rómskych detí a navyše v škole začali dosahovať lepšie výsledky,“ vymenúva malé úspechy starosta.
Firmy pod Tatrami: Úspešné zamestnávanie Rómov
Pozitívnym príkladom sú aj viaceré firmy pod Tatrami, v ktorých sa podarilo Rómov úspešne a dlhodobo zamestnať. Spoločnosť Whirlpool Slovakia začala s masívnym prijímaním tejto skupiny obyvateľov v roku 2014. „Zamestnávanie marginalizovaných Rómov nepovažujeme za špecifický pokus. Je to pre nás prirodzený proces, ktorý sa nám osvedčil.“ Zo 71 zamestnancov spoločnosti Pasell Slovakia v Poprade, ktorá pôsobí v oblasti strojárenstva a výroby komponentov z betónu, gumy a plastov, tvorí 29 Rómov. Podľa riaditeľky spoločnosti Zuzany Roškovej je v jednej prevádzke, ktorá sa zaoberá výrobou betónu, zamestnaných dokonca 96 percent Rómov. „Snažíme sa zobrať Rómov z osady, aby sme im pomohli k normálnemu spôsobu života.“
Inkluzívne zamestnávanie a zelená ekonomika
Inštitút zamestnanosti roky navrhuje zavedenie takzvaného inkluzívneho zamestnávania, v rámci ktorého by podmienkou verejných obstarávaní bola takzvaná integračná suma. Problém nezamestnanosti Rómov a stav životného prostredia sa dajú riešiť naraz a synergicky. Aj takúto ambíciu má monografia „Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku - príklady dobrej praxe“, autorov Miroslava Polláka a Michala Páleníka. Autori v monografii prepájajú dva faktory, ktoré vplývajú na spoločnosť na Slovensku, a to vysokú nezamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít a nie ideálny stav životného prostredia. Aktivity v nej popísané sa vzťahujú najmä k zabráneniu klimatickej zmeny, k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, zníženiu emisií, zvýšeniu energetickej účinnosti, k účinnému odpadovému hospodárstvu, k zlepšenej kvalite vzduchu, ako aj obnove a udržaniu biodiverzity. „Desiatky príkladov z celého Slovenska dokazujú, že komplexný prístup lokálnych ľudí má svoj efekt a dokáže zmysluplne zapojiť ľudí z marginalizovaných komunít, a tak zlepšiť ich život i životné prostredie,“ povedal Pollák.
Odporúčané opatrenia a riešenia
Rastúca tvorba pracovných miest a jednoduchšie zamestnávanie môže napomôcť k nájdeniu zamestnania tým znevýhodneným uchádzačom, ktorí pracovať chcú. Pozitívne príklady pracujúcich, ktorých životná situácia sa s prácou zlepšuje, môže následne zvýšiť motiváciu hľadania práce aj ostatných členov v komunite.
Vzdelávanie a príprava na trh práce
Je preto nevyhnutné posilniť politiky podporujúce integráciu Rómov na trhu práce a vo vzdelávaní. Úlohou odborného vzdelávania je pripraviť potrebný počet absolventov v rôznych odvetviach pre pracovný trh. Dlhodobo náš vzdelávací systém generuje odborníkov, ktorí nie sú v našom hospodárstve uplatniteľní, a tak sa stávajú buď nezamestnanými, alebo sa snažia uplatniť v inom odbore, než vyštudovali. Potreby trhu práce by mali byť zo strany príslušných orgánov reflektované a na základe toho by mal náš vzdelávací systém pružne reagovať. Toto sa však, žiaľ, v skutočnosti nedeje.
Deti potrebujú ranú starostlivosť a byť pripravené na materskú a základnú školu. Monika Podolinská je učiteľka rómskych detí z osady Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke, ktorý je jedným z najchudobnejších na Slovensku. Učí v rómskej kontajnerovej škole. „Vyučujem tak, aby z toho mali deti zážitok a sľubujem im len to, čo dokážem splniť. Sme škola rodinného typu a vyučujeme tak, aby v nej mali zážitok. Keď napríklad poviem, že na ďalší deň budeme variť fazuľovú polievku, tak vedia, že ju naozaj uvaríme. Popritom počítajú fazule a opakujú si matematiku alebo sa učia pomenúvať jednotlivé ingrediencie po slovensky i po rómsky. Deti sú vraj veľmi skromné a rešpektujú pravidlá.“ Práve vzdelanie vidí ako cestu, ako sa vymaniť z bludného kruhu chudoby. „Keď deti a rodičia z vylúčených komunít pochopia, že škola je bezpečné miesto a že ju môžeme budovať spoločne, je to najlepší spôsob. Rodičia dnes vedia, že vzdelanie ich detí znamená väčšie možnosti do budúcna na trhu práce.“
Boj proti diskriminácii a podpora zamestnávateľov
Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy. Firmy aj neziskové organizácie so skúsenosťami so zamestnávaním ľudí z vylúčených komunít sa zhodujú na tom, čo je pre úspech kľúčové.
Vláda tiež môže podporiť sociálne aktivity, ktoré prevádzkujú niektorí zamestnávatelia už dnes. Steel Košice má vlastný program pre uchádzačov zo znevýhodneného prostredia, ktorého účastníkmi sú Rómovia z neďalekej komunity. Závod tak investuje do vzdelávania a zaúčania týchto pracovníkov prostriedky, pričom kandidáti riadne plniaci si povinnosti zamestnanca dostanú možnosť pracovať v závode na trvalý pracovný pomer. Podobné aktivity môže podporiť aj štát tým, že náklady zaúčania uchádzačov zo znevýhodneného prostredia budú zamestnávateľovi znižovať daň z príjmu. Ako vyplynulo aj z prieskumu, väčšina zamestnávateľov považuje zaškoľovanie Rómov (resp. znevýhodnených uchádzačov) za nákladnejšie ako zaškoľovanie uchádzača za majority.
Zlepšenie infraštruktúry a riešenie zadlženosti
Ako kľúčová sa tu ukazuje byť spolupráca firiem a neziskových organizácií, ktoré podporujú ľudí priamo v teréne. Takými bývajú napríklad dlhy a exekúcie, ktoré sú mnohokrát prekážkou k legálnemu zamestnaniu.
Zároveň upozorňuje na ďalšiu veľkú prekážku pri zamestnávaní ľudí z vylúčených komunít - neexistujúce dopravné spojenia. „Oveľa väčší problém ako komunikácia či kultúrne rozdiely je infraštruktúra. Od spojov odrezané osídlenia nie sú pre zamestnávateľov atraktívne.“
Keďže jednou z príčin vysokej nezamestnanosti v slovenských regiónoch je aj nízka mobilita pracovnej sily, nad ďalšou zmenou sa možno zamyslieť v oblasti výstavby sociálnych bytov. Práca do hladových dolín nepríde, skôr či neskôr sa preto budú musieť ľudia presťahovať za prácou. Stavbou sociálnych bytov v mestách s nižšou nezamestnanosťou by sa zvýšila aj motivácia presťahovať sa do regiónu s väčším počtom potenciálnych zamestnávateľov.
tags: #nezamestnanost #romov #kulturny #ci #socialny #problem