Starostlivosť o prírodné a životné prostredie: Komplexný pohľad

Starostlivosť o životné prostredie znamená ochranu celého radu prírodných zdrojov - rastlín, živočíchov, vzduchu, vody i pôdy. Je to celosvetový problém, no každý môže začať už doma. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.

Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.

Ochrana životného prostredia predstavuje ľudskú aktivitu, ktorá smeruje k udržaniu želateľnej kvality životného prostredia. Pojem ochrana životného prostredia vyjadruje potrebu chrániť daný stav životného prostredia pred negatívnymi zásahmi. Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovať také zreteľe, opatrenia a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom.

Čo je životné prostredie?

Životné prostredie (odborne environment) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti.

Prírodné zložky vznikli bez zásahu človeka (les, vzduch), pričom biosféra je najdôležitejšia časť prírodného prostredia z hľadiska človeka. Horné pásmo biosféry siaha do výšky 12 000 - 14 000 m. Medzi sociálne zložky patria vzťahy medzi jedincami v populácii alebo spoločenstve.

Zložky životného prostredia podľa práva

Právna teória chápe zložky životného prostredia ako komplexný a nedeliteľný celok, ktorý sa skladá z mnohých komponentov. Tieto zložky sa odlišujú svojimi vlastnosťami, stupňom a spôsobom ohrozenia, čo podmieňuje rozdiely v konkrétnom prístupe pri starostlivosti o ne. Sú vo svojej existencii relatívne samostatné. Medzi zložky patria: nezastupiteľné (pôda, hornina), obnoviteľné (rastlinstvo, živočíšstvo), výnimočné a neopakovateľné (chránené stromy) a zdanlivo nevyčerpateľné (ovzdušie).

Zákon 287/1994 za zložky považuje horniny, nerasty, pôdu, reliéf, vodu, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické látky a objekty.

Ekológia a environmentalistika

Ekológia, pochádzajúca z gréckych slov "oikos" (dom, hospodárenie) a "logos" (veda), je relatívne mladá vedná disciplína. Jej počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa Ernst Haeckel v roku 1866 začal venovať vzťahom medzi organizmami a prostredím. Plný rozvoj ekológie nastal po zverejnení Darwinovej evolučnej teórie, najmä myšlienok o prírodnom výbere a boji o život.

Ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich prirodzenom prostredí, zatiaľ čo environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia z antropocentrického hľadiska. Ekológia je vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi živými organizmami a prostredím, v ktorom žijú. Patrí medzi prírodné biologické vedy a označuje sa ako veda o životnom prostredí. Ekológia krajiny sa zaoberá vzťahmi medzi živými organizmami a ich prostredím na rozsiahlych územiach, ako sú chránené oblasti.

Všetky populácie vytvárajú vzťahy v rámci spoločenstiev. Vzťahy medzi rastlinami tvoria fytocenózu, vzťahy medzi živočíchmi zoocenózu a všetky živé organizmy žijúce spoločne na určitom území tvoria biocenózu. Časové a priestorové usporiadanie s integrovanými živými organizmami sa označuje ako ekosystém.

Environmentalistika a jej úlohy

Environmentalistika vznikla ako výsledok rozpoznania nepriaznivých dôsledkov ľudskej činnosti na životné prostredie. Rozvíja sa kvôli zanedbaniu ekologických problémov, limitácii finančných zdrojov, medzinárodným záväzkom a jednote životného prostredia. Všestranná environmentalistika je koordinovaná činnosť inštitúcií a jednotlivcov, vládnych a mimovládnych organizácií, zameraná na nastoľovanie vzťahov rovnováhy medzi ľudskou spoločnosťou a životným prostredím.

Nástroje environmentalistiky zahŕňajú administratívne riadenie, samoreguláciu, dobrovoľnosť a ekonomické nástroje. Medzi ekonomické nástroje patria nepriame (platby, dane, poplatky, povolenia) a priame nástroje. Medzi úlohy environmentalistiky v SR patria národné environmentálne akčné programy.

Znečisťovanie životného prostredia

Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo.

Znečistenie vzniká ak sa škodlivé látky dostávajú do životného prostredia v takých veľkých množstvách, že škodia ľuďom, živočíchom, rastlinám i prírodnému prostrediu. V dohľadnom čase sa môže stať to, že časť našej planéty sa stane neobývateľnou. Preto každý z nás sa musí snažiť planétu ochrániť.

Znečisťovanie ovzdušia

Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000 krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vzduch až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine.

Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery.

Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo.

Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.

Ochrana prírody a jej význam

Zachovanie prírody sa zabezpečuje ochranou a šetrným využívaním prírodných zdrojov. Ochranu životného prostredia alebo zriedkavo environmentálnu ochranu sú (podľa zákona č. 17/1992 Zb.) činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.

Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť. Človek sa stará o svoje vlastné veci, ktoré sú preňho cenné, ale o životné prostredie sa nestará, a tým je stále viac a viac znečistené.

Ochrana a tvorba životného prostredia a ochrana prírodných zdrojov sa koncom 80-tych rokov stali predmetom rozsiahleho spoločenského a odborného záujmu. Súčasná doba sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.

Typy ochrany životného prostredia

• Všeobecná ochrana: Je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny.
• Špeciálna (osobitná) ochrana: Zaoberá sa konkrétnymi chránenými časťami prírody, vyžadujúcimi pre svoje hodnoty vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).

Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch. Zoologické záhrady pomáhajú zasa napríklad v prípade pandy veľkej.

Biodiverzita a hrozba vyhynutia

Biodiverzita alebo biologická diverzita (angl. biological diversity) je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov. Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody, horninové podložie, ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita predstavuje rôznosť života. Svetový fond ochrany prírody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na Zemi, milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie“.

Tento proces je veľmi dôležitý i pre budúce generácie a taktiež je veľmi krehký. Biologická rôznosť je pri väčších klimatických teplotách väčšia. Pre diverzitu fauny a flóry na Zemi plnia veľký význam ostrovy. Mnohé druhy sú tu početnejšie ako na súši. Zvyčajne je to spôsobené chýbaním predátora a súperov. Tieto ekosystémy sú veľmi zraniteľné.

Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov - oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania. Mnohé drevárske spoločnosti hospodária s lesmi ekologicky, obnovujú ich tzv. umelým zalesňovaním. S cieľom nahradiť vyrúbané stromy pravidelne vysievajú zásoby semien v lesných škôlkach a sadenice presádzajú do lesa.

Globálne a lokálne výzvy

Niektoré problémy ochrany životného prostredia sú miestneho charakteru, napr. ochrana starého duba, ktorému hrozí vyťatie pri výstavbe novej cesty. Iné aktivity, ako napr. recyklácia, šetrenie energiou, zastavenie vymierania zvierat, majú celosvetový charakter.

V roku 1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia životného prostredia (vyrubovanie stromov alebo vysušovanie močiarov), v ktorom žijú. Základná myšlienka tohto plánu „dlh za ochranu prírody“ znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území.

Racionálne využívanie prírodných zdrojov

Prírodné zdroje sú časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva na uspokojenie svojich potrieb. Prírodné zdroje sa delia na obnoviteľné (majú schopnosť sa obnovovať sami alebo za prispenia človeka) a neobnoviteľné (spotrebúvaním zanikajú).

Cieľom úpravy environmentálneho práva v tejto oblasti je racionálne využívanie zdrojov, zabezpečiť, aby sa subjekty správali k životnému prostrediu na základe zváženia a racionálne. Napríklad ťažba ložísk by mala byť čo najúplnejšia, s malými stratami a znečistením a vhodným ukladaním sprievodných nerastov. Dôležitá je aj motivácia k úspornému využívaniu prírodných zdrojov. Mnohé naše zdroje sú neobnoviteľné a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie, musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby. Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu.

Voda ako kľúčová zložka životného prostredia

Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Najviac vody sa vyparuje z oceánov, pričom časť sa vracia zrážkami späť a časť zvyšuje množstvo zrážok na súši. Na súši časť vody vytvára podzemné zásoby a ostatná odteká späť do oceánov. Medzi formy vody patrí voda povrchová (sladká aj slaná), voda podzemná vrátane minerálnych vôd, voda viazaná v pôde, pôdna voda, vodná para v ovzduší spolu s oblakmi a voda viazaná v ľadovcoch.

Voda je obnoviteľný prírodný zdroj, pričom 71 % povrchu Zeme pokrýva voda. Sladká voda má najväčší význam pre zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Hlavné zdroje sú atmosférické zrážky, povrchové vody, podpovrchové vody a podzemné vody. Na ochranu vodných zdrojov sú zriadené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov (PHO) 3 stupňov.

Pravidlá a zákony na ochranu životného prostredia v SR

Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií. Od mája 1997 Slovnaft v celom objeme vyrába nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05% hmôt, čo spolu s výrobou výlučne bezolovnatých autobenzínov predstavuje ďalší príspevok k ochrane životného prostredia. V Benzinole, a.s., pokračovalo zosúlaďovanie čerpacích staníc pohonných hmôt s požiadavkami na ochranu životného prostredia v rámci ich rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie. V obchodnom závode Kapušany bola inštalovaná rekuperačná jednotka pre zachytávanie benzínových pár. Vyzbierané opotrebované ropné oleje v množstve 2 860 ton boli prepracované na energetické palivo.

Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť.

Systém environmentálneho práva v SR

Environmentálne právo predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa právnických a fyzických osôb regulujúcich starostlivosť o životné prostredie. V SR sa právo člení na verejné a súkromné podľa druhu záujmov, ktoré sa právom presadzujú. Predpisy vyhlasujúce životné prostredie za verejný záujem (Ústava) a niektoré inštitúty environmentálneho práva majú súkromnoprávny charakter. Normy environmentálneho práva majú verejnoprávny charakter. V 90. rokoch bolo environmentálne právo uznané za samostatné právne odvetvie.

Systém práva životného prostredia v SR tvorí právna úprava:

• starostlivosti o životné prostredie ako celok,
• starostlivosti o jednotlivé zložky životného prostredia,
• ochrana životného prostredia pred rôznymi rizikami,
• starostlivosť o zdravý stav životného prostredia a jeho zložiek, ekosystémov, pracovné prostredie (zákony 17/1992 o životnom prostredí, 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, 61/1977 o lesoch, 115/1995 o ochrane zvierat, 233/2001 o odpadoch, 163/2001 o chemických látkach a prípravkoch, 130/1998 o ochrane pred ionizujúcim žiarením, 470/2000 o ochrane pred hlukom a vibráciami, 272/1994 o ochrane zdravia ľudí - hygienické predpisy).

Pramene environmentálneho práva

Pravidlá správania sa sú vyjadrené v prameňoch práva, ktorými sú právne predpisy, medzinárodné zmluvy a právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu. Za prameň môžeme označiť len ten, ktorý Ústava uznáva za prameň práva. Medzi pramene patria: Ústava a ústavné zákony (neexistuje ústavný zákon, ktorý by upravoval problematiku životného prostredia), zákony NR SR (napr. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie).

Nižšie je uvedená tabuľka niektorých dôležitých právnych predpisov týkajúcich sa starostlivosti o životné prostredie v Slovenskej republike:

Starostlivosť o zdravé životné podmienky

Zdravé životné podmienky sú také, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, chránia ho a priaznivo ovplyvňujú. Zdravé životné podmienky sa zabezpečujú a utvárajú starostlivosťou o ovzdušie, pôdu, vodu a ostatné zložky, o územie obcí, zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telovýchovné a rekreačné zariadenia.

Dôležitá je aj starostlivosť o deti a mládež uplatňovaním zásad ochrany a podpory zdravého a pohybového režimu, zdravou výživou obyvateľstva a starostlivosť o pracovné prostredie a spôsob práce. Priaznivé životné prostredie je základný predpoklad zdravia človeka. Dôležité sú požiadavky na hygienu zložiek životného prostredia, obydlia a pracovného prostredia.

tags: #starostlivost #o #prirodne #prostredie #a #zivotne