Životné prostredie a príroda sú pojmy, ktoré sa v súčasnosti skloňujú čoraz častejšie. S narastajúcim vplyvom ľudskej činnosti na planétu je dôležité pochopiť, čo tieto pojmy znamenajú, ako sa o ne starať a aké sú ich biologické základy. Tento článok sa zameriava na definície, princípy a aspekty starostlivosti o prírodné a životné prostredie.
Biológia životného prostredia a jej význam
Biológia životného prostredia (BŽP) je interdisciplinárny vedný odbor odvodený od všeobecnej biológie, ktorý skúma biologické zloženie, vzájomné vzťahy a prepojenia jednotlivých biologických zložiek životného a pracovného prostredia z hľadiska významu pre zdravie ľudí. Pracoviská BŽP v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia v znení neskorších predpisov vykonávajú analýzy pre potreby štátneho zdravotného dozoru a pre štúdium a sledovanie vplyvu prostredia na zdravie obyvateľstva s cieľom chrániť a podporovať zdravie a zdravé životné podmienky obyvateľstva.
NRC, ako špecializované pracoviská zriadené Ministerstvom zdravotníctva SR za účelom výkonu nadstavbovej laboratórnej diagnostiky, vykonávajú biologické vyšetrenia vzoriek vôd, vodných kvetov, ovzdušia, potravín, biologického materiálu, pieskov a predmetov bežného používania. Pre ostatné RÚVZ vykonávajú špeciálne analýzy, poskytujú názory a interpretácie výsledkov, vykonávajú taktiež legislatívnu, metodickú, koordinačnú, prednáškovú a publikačnú činnosť.
Ekológia ako základná veda
Ekológia, pochádzajúca z gréckych slov "oikos" (dom, hospodárenie) a "logos" (veda), je relatívne mladá vedná disciplína. Jej počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa Ernst Haeckel v roku 1866 začal venovať vzťahom medzi organizmami a prostredím. Plný rozvoj ekológie nastal po zverejnení Darwinovej evolučnej teórie, najmä myšlienok o prírodnom výbere a boji o život. Ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich prirodzenom prostredí, zatiaľ čo environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia z antropocentrického hľadiska.
Ekológia je vedecká analýza a štúdium interakcií medzi organizmami a ich prostredím. Ekológia ako veda hrá dôležitú úlohu pri porozumení rôznych ekosystémov. Ekológia všeobecne skúma životy, štruktúry, vlastnosti a účinky prostredia, v ktorom žijú zvieratá a rastliny. Ekológia je rozdelená na ekológiu zvierat a ekológiu rastlín.
Základné ekologické pojmy
- Biologický druh: súbor jedincov schopných sa medzi sebou krížiť a dávať plodné potomstvo.
- Populácia: jedince jedného druhu, ktoré obývajú spoločný priestor.
- Prostredie: obývané populáciou s abiotickými (neživé zložky ako voda, vzduch, pôda) a biotickými faktormi (organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu).
- Biocenóza: heterotypické spoločenstvo zložené z populácií rôznych druhov a prepojené vzájomnými medzidruhovými vzťahmi - živý systém so schopnosťou autoregulácie.
- Ekosystém: časové a priestorové usporiadanie s integrovanými živými organizmami.
Zložky ekosystému a kolobeh látok
Ekosystém tvoria klimatické, reliéfové a pôdne faktory, ako aj biotické zložky: producenty, konzumenty a reducenty. Producenty (zelené rastliny a riasy) vytvárajú organické látky pomocou fotosyntézy. Konzumenty (bylinožravce, mäsožravce a všežravce) získavajú energiu požieraním iných organizmov. Reducenty (plesne, baktérie a kvasinky) rozkladajú mŕtve telá na anorganické zložky. Tieto tri skupiny utvárajú kolobeh látok v ekosystéme.
Bioenergetické premeny v ekosystémoch sa realizujú prostredníctvom potravinových reťazcov. Ekosystém je schopný odolávať zmenám a zotrvávať v rovnovážnom stave (homeostáze), pričom jeho stabilita závisí od počtu prvkov, z ktorých sa skladá. Ekosystém neschopný recyklovať svoj odpad je nahradený iným. Súbor ekosystémov tvorí krajinu.
Životné prostredie a jeho zložky
Životné prostredie je systém zložený z prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú v interakcii. Prírodné zložky vznikli bez zásahu človeka (les, vzduch), pričom biosféra je najdôležitejšia časť prírodného prostredia z hľadiska človeka. Horné pásmo biosféry siaha do výšky 12 000 - 14 000 m. Medzi sociálne zložky patria vzťahy medzi jedincami v populácii alebo spoločenstve.
Tbiliská definícia pristupuje k životnému prostrediu ako k určitému celku. Ak ide o životné prostredie jedinca, hovoríme o mikroprostredí, pri skupine jedincov o mezoprostredí a pri väčšej skupine, napr. štáte, o makroprostredí.
Voda ako kľúčová zložka životného prostredia
Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Najviac vody sa vyparuje z oceánov, pričom časť sa vracia zrážkami späť a časť zvyšuje množstvo zrážok na súši. Na súši časť vody vytvára podzemné zásoby a ostatná odteká späť do oceánov. Medzi formy vody patrí voda povrchová (sladká aj slaná), voda podzemná vrátane minerálnych vôd, voda viazaná v pôde, pôdna voda, vodná para v ovzduší spolu s oblakmi a voda viazaná v ľadovcoch.
Voda je obnoviteľný prírodný zdroj, pričom 71 % povrchu Zeme pokrýva voda. Sladká voda má najväčší význam pre zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Hlavné zdroje sú atmosférické zrážky, povrchové vody, podpovrchové vody a podzemné vody. Na ochranu vodných zdrojov sú zriadené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov (PHO) 3 stupňov.
Environmentalistika a jej úlohy
Environmentalistika vznikla ako výsledok rozpoznania nepriaznivých dôsledkov ľudskej činnosti na životné prostredie. Rozvíja sa kvôli zanedbaniu ekologických problémov, limitácii finančných zdrojov, medzinárodným záväzkom a jednote životného prostredia. Všestranná environmentalistika je koordinovaná činnosť inštitúcií a jednotlivcov, vládnych a mimovládnych organizácií, zameraná na nastoľovanie vzťahov rovnováhy medzi ľudskou spoločnosťou a životným prostredím. Nástroje environmentalistiky zahŕňajú administratívne riadenie, samoreguláciu, dobrovoľnosť a ekonomické nástroje. Medzi ekonomické nástroje patria nepriame (platby, dane, poplatky, povolenia) a priame nástroje. Medzi úlohy environmentalistiky v SR patria národné environmentálne akčné programy.
Právne vymedzenie a ochrana životného prostredia
Pojem životné prostredie má pôvod v iných vedných odboroch. Právnoteoreticky je životné prostredie tá časť sveta, s ktorou je človek v interakcii, používa ju, ovplyvňuje a prispôsobuje si ju. Právna teória chápe zložky životného prostredia ako komplexný a nedeliteľný celok, ktorý sa skladá z mnohých komponentov. Tieto zložky sa odlišujú svojimi vlastnosťami, stupňom a spôsobom ohrozenia, čo podmieňuje rozdiely v konkrétnom prístupe pri starostlivosti o ne. Sú vo svojej existencii relatívne samostatné.
Zložky životného prostredia podľa práva
- Nezastupiteľné: pôda, hornina.
- Obnoviteľné: rastlinstvo, živočíšstvo.
- Výnimočné a neopakovateľné: chránené stromy.
- Zdanlivo nevyčerpateľné: ovzdušie.
Komponenty životného prostredia podľa právnej teórie zahŕňajú nielen to, čo je priamo ovplyvnené človekom, ale aj to, čo nepriamo ovplyvňuje existenciu a rozvoj človeka a nepriamo podlieha jeho vplyvu. Zákon 287/1994 za zložky považuje horniny, nerasty, pôdu, reliéf, vodu, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické látky a objekty.
Starostlivosť o životné prostredie ako právny pojem
Starostlivosť o životné prostredie je pojem označujúci právom regulované správanie zákonom určených subjektov v rámci ochrany a tvorby životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov. Predmetom právnej úpravy environmentálneho práva je správanie človeka a vplyvy človeka na stav životného prostredia. Cieľom regulácie je dosiahnuť priaznivý stav životného prostredia tak, aby sa jeho existencia umožnila aj budúcim generáciám, a optimálny stav životného prostredia a ekonomický reprodukčný proces.
Ochrana životného prostredia predstavuje ľudskú aktivitu, ktorá smeruje k udržaniu želateľnej kvality životného prostredia. Pojem ochrana životného prostredia vyjadruje potrebu chrániť daný stav životného prostredia pred negatívnymi zásahmi. Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie stavu životného prostredia nad mieru ustanovenú predpismi. Cieľom ochrany životného prostredia je udržať, zachovať určitú želateľnú kvalitu životného prostredia reguláciou ľudského správania.
Racionálne využívanie prírodných zdrojov
Prírodné zdroje sú časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva na uspokojenie svojich potrieb. Prírodné zdroje sa delia na obnoviteľné (majú schopnosť sa obnovovať sami alebo za prispenia človeka) a neobnoviteľné (spotrebúvaním zanikajú). Cieľom úpravy environmentálneho práva v tejto oblasti je racionálne využívanie zdrojov, zabezpečiť, aby sa subjekty správali k životnému prostrediu na základe zváženia a racionálne. Napríklad ťažba ložísk by mala byť čo najúplnejšia, s malými stratami a znečistením a vhodným ukladaním sprievodných nerastov. Dôležitá je aj motivácia k úspornému využívaniu prírodných zdrojov.
Predmetom právnej regulácie je úprava environmentálneho vhodného prístupu a postupu právnických a fyzických osôb pri využívaní prírodných zdrojov vo svoj prospech. Neoddeliteľný význam pri presadzovaní verejného záujmu racionálneho využívania zdrojov prírody má právna úprava ekonomických nástrojov. Fyzické a právnické osoby, ktoré využívajú prírodné zdroje, platia za túto činnosť peňažné platby. Ich výška je motiváciou k úspornému a uvážlivejšiemu využívaniu prírodných zdrojov.
Starostlivosť o zdravé životné podmienky
Zdravé životné podmienky sú také, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, chránia ho a priaznivo ovplyvňujú. Zdravé životné podmienky sa zabezpečujú a utvárajú starostlivosťou o ovzdušie, pôdu, vodu a ostatné zložky, o územie obcí, zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telovýchovné a rekreačné zariadenia. Dôležitá je aj starostlivosť o deti a mládež uplatňovaním zásad ochrany a podpory zdravého a pohybového režimu, zdravou výživou obyvateľstva a starostlivosť o pracovné prostredie a spôsob práce. Priaznivé životné prostredie je základný predpoklad zdravia človeka. Dôležité sú požiadavky na hygienu zložiek životného prostredia, obydlia a pracovného prostredia.
Princípy environmentálneho práva
Princípy práva sú základné idey, myšlienky, z ktorých právo vychádza. V koncentrovanej podobe vyjadrujú podstatu, myšlienkový zdroj a vývojové tendencie určitého okruhu spoločenských vzťahov. Tiež vyjadrujú právnu politiku štátu a vyznačujú sa vysokým stupňom imperatívnosti. V textoch zákonov plnia funkciu interpretačných pravidiel.
Princípy v EÚ:
- Prevencia: opatrenia na znižovanie emisií do ovzdušia, pôdy, vody.
- Predbežná opatrnosť: povinnosť rozhodnúť v prospech životného prostredia, ak nie sú dostatočné informácie o možných dôsledkoch.
- Znečisťovateľ platí: kompenzácia následkov nepriaznivých aktivít.
- Vysoká úroveň ochrany životného prostredia: zabezpečovaná so zreteľom na najnovšie dostupné vedecké a technické poznatky.
- Náhrada škody pri zdroji: odstraňovanie znečistenia bezprostredne pri zdroji.
- Subsidiarita: kompetencie na najnižšej úrovni riadenia.
- Integrácia: požiadavky na ochranu životného prostredia integrované do ďalších politík EÚ.
- Trvalo udržateľný rozvoj: neznižovať rozmanitosť prírody a ekosystémov.
Princípy v SR:
Zákon hovorí o zásadách, nie princípoch. Medzi ne patria:
- Princíp trvalo udržateľného rozvoja: uspokojovať potreby a pritom neznižovať zdroje.
- Únosné zaťaženie územia: územie nesmie byť zaťažované nadmieru.
- Prípustná miera znečisťovania.
- Predbežná opatrnosť: predpokladať hrozbu závažného poškodenia životného prostredia.
- Integrácia: odráža jednotu životného prostredia.
- Vynutiteľnosť práva: domáhanie sa práv na príslušnom orgáne.
- Ekologizácia výchovy, osvety a vzdelávania: viesť k mysleniu a konaniu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja.
- Najvyššia ochrana: vysoká technická a technologická ochrana životného prostredia.
Predmet a systém environmentálneho práva
Predmetom právnej úpravy environmentálneho práva sú spoločenské vzťahy, ktoré priamo súvisia so zabezpečením vyhovujúcej kvality životného prostredia človeka a na právnu úpravu, kde sa neaplikujú princípy environmentálneho práva. Ide o starostlivosť o životné prostredie, t.j. aktivity človeka, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na stav životného prostredia - jeho konkrétne zložky a ekosystémy. V predpisoch sa zakotvujú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v rámci ochrany a tvorby životného prostredia a využívania prírodných zdrojov, princípy regulácie environmentálneho práva a základný systém práva životného prostredia v SR.
Systém práva životného prostredia v SR tvorí právna úprava: starostlivosti o životné prostredie ako celok, starostlivosti o jednotlivé zložky životného prostredia, ochrana životného prostredia pred rôznymi rizikami, starostlivosť o zdravý stav životného prostredia a jeho zložiek, ekosystémov, pracovné prostredie.
Medzi dôležité zákony patria napríklad: 17/1992 o životnom prostredí, 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, 61/1977 o lesoch, 115/1995 o ochrane zvierat, 233/2001 o odpadoch, 163/2001 o chemických látkach a prípravkoch, 130/1998 o ochrane pred ionizujúcim žiarením, 470/2000 o ochrane pred hlukom a vibráciami, 272/1994 o ochrane zdravia ľudí (hygienické predpisy).
Znečisťovanie životného prostredia
Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo.
Znečisťovanie ovzdušia
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000 krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vzduch, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa, často v neďalekej krajine.
Ozónová vrstva a skleníkový efekt
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery.
Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo.
Ako vznikajú skleníkové plyny?
Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.
Hrozba vyhynutia druhov
Denne vymiera až 100 vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania. Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch. Zoologické záhrady pomáhajú zasa napr. ako sa to stalo v prípade pandy veľkej.
Celosvetové úsilie o ochranu
V roku 1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia prírodného prostredia (vyrubovania stromov alebo vysušovania močiarov), v ktorom žijú. Základná myšlienka tohto plánu „dlh za ochranu prírody“ znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území.
Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Mnohé naše zdroje sú neobnoviteľné a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie, musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby. Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu.
Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.
tags: #starostlivost #o #prirodne #prostredie #a #zivotne