Už sa začína prebúdzať príroda a jarné slnko nás láka do záhrady. Je čas pripraviť ju na novú sezónu, aby sme si mohli užiť hojnosť kvetov a úrody, ktorú nám ponúka. Mnohí záhradkári už netrpezlivo očakávajú výsledky svojej práce. V prvom rade musíme chrániť pôdu. Z fyzikálneho hľadiska by mala byť schopná zadržiavať dostatočné množstvo vody, tepla a živín. Z biologického hľadiska musí obsahovať užitočné organizmy, inak si nedokáže plniť svoje funkcie.
Poznajte svoju pôdu
Pred začiatkom prípravy záhrady je dôležité vedieť, aký typ pôdy máte. Skôr ako sa rozhodneme sadiť rastliny, skontrolujeme či je daná pôda pre ne vhodná. Pri pozornom skúmaní rastlín rastúcich v pôde, vieme zistiť čo pôde chýba a o aký druh pôdy ide. Ak túto techniku nepoznáme, môžeme si dať urobiť rozbor pôdy a podľa toho potom postupovať. Záleží aj od toho, či pôda predtým bola hnojená umelými hnojivami a či na nej boli použité herbicídy. Čo sa nachádza v jej okolí a či môžu k nám presakovať z okolia chemické látky z okolitých polí a pozemkov.
Typy pôdy a ich charakteristiky
Typ pôdy v záhrade rozhoduje o tom, ako dobre zadržiava vodu, aké živiny sú v nej dostupné a akú úrodu vám prinesie. Jednoduchý spôsob, ako určiť typ pôdy, je „test v dlani“. Naberiete trochu vlhkej zeminy, skúsite z nej vytvarovať guľôčku a sledujete, ako sa správa.
- Ľahká a kyprá pôda: Táto pôda sa rýchlo zahrieva a ľahko obrába. Nevýhodou piesočnatej pôdy je slabá schopnosť zadržiavať vodu a živiny. Preto je dôležité ju pravidelne obohacovať o kompost, rašelinu alebo ílovité zložky.
- Ťažká a hutná pôda: Táto pôda sa po daždi mení na lepkavé blato. Výhodou je vysoký obsah živín a schopnosť zadržať vodu, nevýhodou pomalé zahrievanie a riziko zamokrenia. Pomôže pridanie piesku, organickej hmoty a pravidelné kyprenie.
- Hlinitá pôda: Najlepší typ pôdy, ktorý spája úrodnosť ílu a priepustnosť piesku. Hlinitá pôda je vzdušná, dobre hospodári s vodou a zadržiava živiny. Stačí ju pravidelne obohacovať organickými materiálmi.
- Kamienková pôda: Obsahuje množstvo kameňov, je chudobná na živiny a zle zadržiava vodu. Výhodou je rýchle prehrievanie, nevýhodou suchosť. Pomôže mulčovanie a pravidelné dopĺňanie kompostu.
- Černozem: Tmavá a kyprá pôda bohatá na organickú hmotu, ktorá výborne zadržiava vodu. Má však často kyslé pH, čo nevyhovuje všetkým rastlinám. Úprava vápnením pomôže neutralizovať kyslosť.
Ak na niektorom mieste stojí každoročne dlhší čas voda a nemáme možnosť ju presmerovať inam, zvážme vybudovanie prírodného jazierka na tom mieste. To nám bude neskôr slúžiť na zavlažovanie našej záhrady, nehovoriac o prospešnosti jazierka na udržanie zdravej záhrady.
Zlepšenie štruktúry a kvality pôdy
Štruktúra pôdy vyjadruje usporiadanie a tvar pôdnych agregátov. Dobrá štruktúra pôdy zabraňuje nadmernému utuženiu, zabezpečuje dostatočný prienik vzduchu a vody a zároveň udržiava vlhkosť. Najčastejšia a najpriaznivejšia je drobnohrudkovitá štruktúra, typická pre ornú vrstvu. Štruktúru pôdy možno zlepšiť pravidelným dopĺňaním organickej hmoty vo forme kompostu, hnoja alebo zeleného hnojenia. Prospešné je striedanie plodín a pestovanie rastlín s hlbokými koreňmi, ktoré uvoľňujú pôdu. Vyhnúť sa treba nadmernému utláčaniu pôdy, či už ťažkou technikou alebo častým chodením po záhone.
Na vyčistenie pôdy od pesticídov a iných chemických látok použijeme výluh z vermikompostu, pretože je to čistý organický produkt, ktorý obnovuje a detoxikuje pôdu. Aby sme vytvorili v pôde zdravú mikroflóru, dodáme pôde mykorhízne huby obsiahnuté v produkte Symbivit. Tieto huby sa napoja na korene rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastliny, alebo môžeme použiť produkt Trifender s hubou Trichoderma asperellum, ktorá stimuluje rast rastlín, pričom vyvinuté mikroorganizmy dokážu generovať vyššiu odolnosť voči patogénom, ohrozujúcim rastliny a k znečisteniu životného prostredia. Úspešne zvyšuje rezistenciu rastlín proti hubovým chorobám. Pomocou ďalších organických bakteriálnych hnojív obohatíme stratenú pôdnu mikroflóru. NovaFerm Multi je kvapalné hnojivo na prirodzené zvýšenie výnosu, obsahujúce Azotobacter spp., Azospirillum spp., Bacillus licheniformis, Bacillus megaterium, Bacillus subtilis, ktoré sa vyznačuje vlastnosťou viazať dusík. Jeho použitím dôjde k zlepšeniu pôdnej aktivity, zvýšeniu biologického života v pôde, obnovy štruktúry pôdy a v neposlednom rade k zvýšeniu úrodnosti. Toto hnojivo prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín.
Medzi najlepšie organické materiály patria kompost, listový humus alebo zrelý hnoj. Kompostovanie je skvelý spôsob, ako pridať živiny do pôdy. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost, aby ste zvýšili jej úrodnosť a zlepšili jej štruktúru. Kompost poskytuje rastlinám základné živiny, zlepšuje ich rast a výnos. Hladiny živín v pôde môžu byť nízke, najmä ak sa pôda využívala mnoho rokov alebo sa o ňu dobre nestaralo. Preto sa oplatí pridávať organické hnojivá ako kompostové hnojivo, maštaľný hnoj alebo kostnú múčku, ktoré rastlinám dodajú potrebné živiny. Zelené hnojenie spočíva vo vysievaní rastlín, ako je horčica, facélia či vika, ktoré sa po pár týždňoch zapracujú do pôdy. Príprava pozemku na pestovanie zeleniny a kvetov si vyžaduje prácu, no môže výrazne prispieť k úspechu vašej záhrady.
Úprava pH pôdy
Hodnota pH pôdy ovplyvňuje, ako dobre sú rastlinám dostupné živiny. Väčšina záhradných rastlín má rada mierne kyslú až neutrálnu pôdu (pH 6 - 7). Ak má pôda príliš nízke pH, teda je kyslá, vápno je ideálnym riešením. Vápnenie pomáha neutralizovať kyslosť, čím sa zlepšuje dostupnosť živín pre rastliny a obmedzuje sa výskyt machov či kyslomilných burín. Vápno tiež podporuje tvorbu hrudkovitej štruktúry pôdy, vďaka čomu je priepustnejšia a lepšie zadržiava vodu. Použiť sa dá pálené vápno, dolomitický vápenec alebo mletý vápenec, pričom na záhony sa vápno aplikuje najmä na jeseň alebo skoro na jar. Síra má opačný efekt - znižuje pH pôdy, čiže ju robí kyslejšou. Preto je vhodná na úpravu zásaditých, vápenatých pôd, kde môže byť problém s nedostatkom železa a iných prvkov. Okrem toho má síra aj fungicídne a akaricídne účinky, čo znamená, že pomáha v boji proti hubovým chorobám a niektorým škodcom. Používa sa napríklad vo forme síranu železnatého alebo síranu amónneho na jar.
Ak váš pôdny test ukáže, že pH je príliš vysoké alebo príliš nízke pre preferencie vašich rastlín, môžete pH upraviť pomocou pôdnych úprav. Napríklad, ak je pôda príliš kyslá, môžete pridať vápno na zvýšenie pH. Obohatenie pôdy organickým hnojivom môže zmeniť pôdnu reakciu, preto je najlepšie vykonať test pH po hnojení pôdy.
Správna starostlivosť o pôdu
Na jar je ideálny čas na odstránenie lístia, vetvičiek a iných nečistôt, ktoré sa mohli nahromadiť počas zimy. Pred sadením si naplánujte, kde budú jednotlivé rastliny rásť. Keď už máte všetko pripravené, môžete začať s vlastným sadením rastlín. Venovať pravidelnú starostlivosť rastlinám je dôležité pre ich dlhodobý úspech. Rastliny potrebujú čas na rast a rozvoj, preto im doprajte dostatok času a sledujte ich pokrok.
Pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere. Rozrývanie narúša štruktúru pôdy. Pri rozrývaní sa rozbíjajú pôdne agretáty - zhluky pôdnych častíc zlepené výlučkami miliónov mikroorganizmov a pôda sa mení na prach. Dočasný extrémne zvýšený prístup vzduchu je zakrátko vystriedaný skompaktnením. Hrudkovitá štruktúra zdravej pôdy je plná vzduchových dutín schopných pojmúť veľké množstvo vody. Prašná štruktúra pôdy naopak obsahuje veľmi málo vzduchu, tým pádom dokáže nasiaknuť len malým množstvom vody. Voda ktorá nenájde škáru kam by zatiekla začne tiecť po povrchu a spôsobuje vodnú eróziu. Potôčiky plné bahna z pozemku odplavujú práve tú najúrodnejšiu vrchnú časť pôdy.
Skompaktnenie pôdy Po skompaktnení, bez prístupu vzduchu, sa pôde začne vytvárať anaeróbne prostredie - domov zväčša škodlivých mikroorganizmov a najrôznejších patogénov s ktorými musia následne rastliny bojovať namiesto toho aby plodili alebo vytvárali prírastky. Rastliny sa im snažia vyhnúť tým že svoje korene púšťajú len plytko pod povrch. Tam sú ale naopak náchylnejšie na vyschnutie. Pozorovať sa to dá na poliach. Korene rastlín na nich zväčša siahajú len do hĺbky kam dosiahne pluh. Hlbšie vrstvy sú skompaktnené a pre veľkú časť rastlín nepoužiteľné. Dutiny v pôde sú domovom pôdnych organizmov zodpovedných za tvorbu, recykláciu a distribúciu živín. Rozrývanie pôdy ich počty redukuje hneď niekoľkými spôsobmi. Časť z nich je rozpučená okamžite. Na toto sú náchylné najmä mäkké hubové vlákna. Pôdne organizmy preferujú prostredie ktoré im poskytuje určitá vrstva pôdy. Po rozrytí sa zrazu ocitnú v inom prostredí ktoré ich môže zabiť. V tomto smere sú najhoršie pluhy ktoré pôdu obracajú. Vyhnúť sa tomu dá pluhmi a rýľovaním pri ktorom nedochádza k obracaniu pôdy len k jej uvoľňovaniu. Poslednou fázou je skompaktnenie pôdy. Tak ako pre korene rastlín, aj pre pôdne živočíchy je výhodnejšie keď je pôda hrudkovitá, plná chodbičiek ktorými sa vedia pohybovať. Bez prostredia v ktorom sa vedia dostať k potrave sa počet pôdnych organizmov znižuje.
Pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom. Odkrytá pôda je vystavená ultrafialovému žiareniu, veľkým teplotným výkyvom, vysúšaniu a erózii. Pôda by preto mala byť počas celého roka vrátane zimných mesiacov zakrytá vrstvou prírodného mulču alebo rastlinami. Súvislá vrstva živých či odumretých rastlín (napr. opadané lístie) na povrchu pôdy plní ochrannú funkciu. Zabraňuje dopadu ultrafialových lúčov na drobné pôdne živočíchy ktoré na ne nie sú zvyknuté. Zmierňuje teplotné výkyvy vrchnej vrstvy pôdy. V zime zakrytá pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete zas zostáva chladnejšia pretože na ňu nedopadajú slnečné lúče priamo. Nižšia teplota a zatienenie znižujú odparovanie pôdnej vlahy a ďalej znižujú potrebu polievania záhrady.
Do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín. Pôdne organizmy sa živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Každý list ktorý spadne na zem je rozožieraný od tých najväčších živočíchov postupne až po tie najmenšie baktérie. Živiny ktoré sú v organickej hmote obsiahnuté sa tak dostávajú späť do kolobehu látok v prírode. Organická zložka pôdy sa priebežne odbúrava a vyparuje. Aby sa kolobeh látok ktorého súčasťou je aj produkcia úrody nenarušil, je potrebné organický materiál do záhrady dopĺňať, resp. ho zo záhrady neodstraňovať. Všetky rastlinné zvyšky, pokosená tráva, opadané lístie aj vytrhaná burina sú pre pôdu cennou potravou a vieme ich kompostovaním zrecyklovať naspäť na nejakú formu užitočnej úrody. Nič z toho preto netreba zo záhrady odvážať. Práve naopak - čo najviac kompostu a organického odpadu do záhrady doviezť.
Pri príprave pôdy na výsadbu sa oplatí postarať sa aj o zavlažovací systém záhrady. Pred výsadbou rastlín sa uistite, že je pôda dobre napojená a v budúcnosti zabezpečte pravidelné zavlažovanie, aby rastliny rástli zdravé a silné.
Základní pravidla kompostování
Ak budete pôde venovať pravidelnú starostlivosť, aj menej kvalitná pôda sa časom zmení na úrodnú. Aby pôda v záhradách a na poliach zostala zdravá je potrebné sa o ňu správne starať. Pri nesprávnej starostlivosti sa z nej postupne odbúrava organická zložka. Klesá úrodnosť a zvyšuje sa erózia. Výsledkom nesprávnej starostlivosti je pôda v ktorej sa bez hnojiva nič okrem buriny neurodí (málo organickej zložky), ktorá sa práši (veterná erózia) a kde sa počas výdatných dažďov vytvárajú potoky bahna (vodná erózia).
Pôda sa za správnu starostlivosť odmení veľmi viditeľne už po niekoľkých sezónach. Zdravý pôdny ekosystém je základom zdravého nadzemného ekosystému. Rastliny sú v ňom hlboko zakorenené, dobre živené a odolné voči chorobám a škodcom. Postupne sa znižuje, až sa nakoniec úplne eliminuje potreba aplikácie umelých hnojív, pesticídov, herbicídov, fungicídov a polievania.
tags: #starostlivost #o #podu #v #zahrade