Starostlivosť o pôdu pri ovocných stromoch: Kľúč k bohatej úrode

Správna starostlivosť o pôdu je základom úspešného pestovania ovocných stromov. Zdravá pôda poskytuje koreňom stromov dostatok živín, vody a vzduchu, čím podporuje ich rast, odolnosť voči chorobám a škodcom a v konečnom dôsledku aj bohatú úrodu kvalitného ovocia. Naopak, nesprávna starostlivosť vedie k degradácii pôdy, zníženiu jej úrodnosti a zvýšeniu erózie.

Základné princípy starostlivosti o pôdu

Aby pôda v záhradách a sadoch zostala zdravá, je potrebné dodržiavať tri jednoduché základné princípy:

  1. Minimalizovať rozrývanie pôdy.
  2. Udržiavať pôdu zakrytú.
  3. Dopĺňať organický materiál.

Minimalizácia rozrývania pôdy

Rozrývanie pôdy, či už pluhom, rýľom alebo iným nástrojom, negatívne vplýva na jej štruktúru. Pri rozrývaní sa rozbíjajú pôdne agregáty - zhluky pôdnych častíc spevnené výlučkami mikroorganizmov - a pôda sa mení na prach. Následne dochádza k jej skompaktneniu.

Štruktúra pôdy

Hrudkovitá štruktúra zdravej pôdy je plná vzduchových dutín, ktoré sú schopné pojať veľké množstvo vody. Prašná štruktúra pôdy naopak obsahuje veľmi málo vzduchu, a preto dokáže nasiaknuť len malé množstvo vody. Voda, ktorá nenájde škáru, kam by zatiekla, začne tiecť po povrchu a spôsobuje vodnú eróziu. Potôčiky plné bahna z pozemku odplavujú práve tú najúrodnejšiu vrchnú časť pôdy.

Skompaktnenie pôdy

Po skompaktnení, bez prístupu vzduchu, sa v pôde začne vytvárať anaeróbne prostredie - domov zväčša škodlivých mikroorganizmov a rôznych patogénov. Rastliny sa im snažia vyhnúť tým, že svoje korene púšťajú len plytko pod povrch, čím sú náchylnejšie na vyschnutie. Na poliach vidno, že korene rastlín siahajú len do hĺbky, kam dosiahne pluh.

Pôdne organizmy

Dutiny v pôde sú domovom pôdnych organizmov zodpovedných za tvorbu, recykláciu a distribúciu živín. Rozrývanie pôdy ich počty redukuje viacerými spôsobmi. Časť z nich je rozpučená, iné sa ocitnú v prostredí, ktoré ich môže zabiť. Najhoršie sú pluhy, ktoré pôdu obracajú. Vyhnúť sa tomu dá pluhmi a rýľovaním, pri ktorom nedochádza k obracaniu pôdy, len k jej uvoľňovaniu. Pre korene rastlín aj pôdne živočíchy je výhodnejšie, keď je pôda hrudkovitá, plná chodbičiek, ktorými sa vedia pohybovať.

Pôdna vlaha

Na nerozrývaní pôdy funguje metóda známa ako “No-till farming” alebo “No-dig Gardening”. Šetria sa pri nej náklady na orbu/rýľovanie, hnojenie, herbicídy, pesticídy a iné úkony. Najväčšia úspora financií sa dosahuje na zníženej potrebe zavlažovania, resp. vyššej úrode v suchých rokoch. Nerozrývaná pôda omnoho lepšie zadržiava vlahu a rastliny sú v nej viac chránené pred vyschnutím. Je to praktické aj pre zaneprázdneného záhradkára.

Kompenzácia negatívnych vplyvov rozrývania

Niektoré plodiny je ťažké vypestovať v neprekyprenej pôde. Taktiež pri terénnych úpravách záhrady sa rozrytiu pôdy nedá vyhnúť. V takom prípade je potrebné negatívny vplyv kompenzovať zvýšeným prísunom organického materiálu.

Štruktúra zdravej a skompaktnej pôdy

Udržiavanie pôdy zakrytej

Odkrytá pôda je vystavená ultrafialovému žiareniu, veľkým teplotným výkyvom, vysúšaniu a erózii. Pôda by preto mala byť počas celého roka zakrytá vrstvou prírodného mulču alebo rastlinami. Súvislá vrstva živých či odumretých rastlín (napr. opadané lístie) na povrchu pôdy plní ochrannú funkciu. Zabraňuje dopadu ultrafialových lúčov na drobné pôdne živočíchy. Zmierňuje teplotné výkyvy vrchnej vrstvy pôdy. V zime zakrytá pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete zas zostáva chladnejšia, pretože na ňu nedopadajú slnečné lúče priamo. Nižšia teplota a zatienenie znižujú odparovanie pôdnej vlahy a potrebu polievania záhrady.

Mulčovanie

Celoročne zamulčovaná pôda je súčasťou metódy “No-till/No-dig”. Zatiaľ čo pri klasickom obrábaní pôdy sa burina likviduje preoraním, pri “No-dig” záhradníčení rastu buriny zamedzí mulč. A práve mulč je kľúčom k najväčším úsporám pri starostlivosti o polia či záhrady. Organický materiál použitý ako mulč sa postupne rozkladá a stáva sa potravou pre pôdne mikroorganizmy.

Dopĺňanie organického materiálu

Pôdne organizmy sa živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Živiny obsiahnuté v organickej hmote sa tak dostávajú späť do kolobehu látok v prírode. Organická zložka pôdy sa priebežne odbúrava a vyparuje. Aby sa kolobeh látok nenarušil, je potrebné organický materiál do záhrady dopĺňať. Všetky rastlinné zvyšky, pokosená tráva, opadané lístie aj vytrhaná burina sú pre pôdu cennou potravou. Môžeme ich kompostovaním zrecyklovať naspäť na nejakú formu užitočnej úrody. Nič z toho preto netreba zo záhrady odvážať. Naopak, čo najviac kompostu a organického odpadu do záhrady doviezť.

Kompost a biouhlie

Kompost je možné vylepšiť pridaním biouhlia. Jedná sa o tepelne upravený organický materiál, ktorý vylepší štruktúru a mikrobiologické vlastnosti pôdy. Je biologicky nerozložiteľný, takže sa z pôdy nevyparuje a zostáva v nej stovky až tisícky rokov. Pórovitá štruktúra biouhlia sa zároveň postará o dostatok vzduchu v pôde.

Zelené hnojenie a pôdopokryvné rastliny

V úžitkovej záhrade je možné posledné dva body (udržiavanie pôdy zakrytej a dopĺňanie organického materiálu) zabezpečiť naraz prostredníctvom zeleného hnojenia. Zelené hnojenie sú rastliny vysiate po zbere úrody, napríklad horčica, facélia alebo pohánka. Pôdu rýchlo pokryjú a po odumretí sa priamo na mieste skompostujú. Ich rozklad potrvá niekoľko mesiacov, takže pôdu zakrývajú aj v odumretom stave počas zimných mesiacov. V okrasnej záhrade rovnakú funkciu poskytnú pôdopokryvné trvalky, ktoré netreba každoročne vysievať a kosiť nanovo. Môžeme použiť aj rastliny s jedlými plodmi, napríklad jahody alebo brusnice.

Princípy zdravej pôdy: nerozrývať, zakrývať, dopĺňať organickú hmotu

Príprava pôdy pred výsadbou

Sen o vlastnom sade sa začína ešte pred samotným zasadením stromov. Kľúčom k úspechu je správna príprava pôdy, ktorá rozhodne o tom, či sa mladé stromčeky rýchlo ujmú a budú rodiť bohatú úrodu dlhé roky. Prípravu pôdy na výsadbu je najlepšie začať niekoľko mesiacov pred samotným sadením, ideálne na jeseň predchádzajúceho roka. Ťažké ílovité pôdy vyžadujú dlhší čas na spracovanie než ľahké piesčité.

Väčšina ovocných stromov miluje priepustnú, živinami bohatú a humóznu pôdu. Ak máte pôdu príliš ťažkú, obohaťte ju o piesok, kompost alebo rašelinu, aby ste zlepšili jej vzdušnosť. Ideálne pH pôdy pre väčšinu ovocných stromov je 6,0 - 6,5. Ak je pôda kyslá, urobte vápnenie (najlepšie na jeseň). Pred samotným sadením sa pripravuje výživná zmes, ktorou sa zaplnia jamy.

Pred vložením sadenice je dobré zatĺcť pevný oporný kolík z náveternnej strany, ktorý ochráni stromček pred vyvrátením. Po zasypaní sa pôda jemne ušliape, aby v nej nezostali vzduchové medzery. Okolo stromu sa vytvorí misa s priemerom 60-80 cm, ktorá uľahčí polievanie. Okolie stromčeka prikryte mulčom z kôry, slamy alebo kompostu. Vrstva o hrúbke 5-10 cm ochráni pôdu pred vysychaním a zníži rast buriny. V prvom roku po výsadbe je kľúčové pravidelné zalievanie.

Príprava výsadbovej jamy s kompostom

Starostlivosť po výsadbe

Prerezávanie a správne hnojenie tvoria základ starostlivosti o ovocné stromy. Rez udržiava korunu v kondícii, hnojenie dodáva energiu a obe činnosti priamo ovplyvňujú chuť aj množstvo úrody. Strom potrebuje viac návštev v priebehu roka - nestačí jedna jediná starostlivosť.

Pravidelný rez prináša presvetlenie koruny, obmedzuje choroby a podporuje tvorbu kvetných pukov. Hnojenie zase dodáva živiny, podporuje pôdnu mikrobiotu a zabezpečuje rovnováhu živín počas celého roka. K tomu treba pridať aj pravidelné okopávanie pôdy. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy.

Hnojenie

Pri výsadbe a pri jesennom hnojení aplikujte hnojivo v kruhu pozdĺž obvodu koruny stromu. Pre mladé stromy (2-10 rokov) vytvorte jamky do hĺbky 40-50 cm; pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku 70-90 cm.

Výsadba a výber miesta

Nie každá poloha je vhodná pre každú rastlinu. Väčšine ovocných rastlín, či už stromom alebo bobuľovým rastlinám, najviac vyhovuje neutrálna alebo mierne kyslá pôda. Omnoho väčšie problémy majú v zásaditej pôde. Ťažká a ubitejšia pôda je často vlhkejšia. Vo vlhkej pôde je väčšia možnosť výskytu plesní, preto sa na takýchto miestach vyhýbame výsadbe kôstkového ovocia a orechov. Vlhkú a studenú pôdu najlepšie znášajú hrušky a jablone. Kôstkové ovocie má kvôli citlivosti na plesňové nákazy svoje miesto v pôde s dobrým odvodňovaním. Preto pre ne vždy vyberáme polohy s dostatkom slnečného svetla počas celého dňa. Dostatok slnečného svetla môžeme okrem polohy ovplyvniť aj správnym rezom. Výnimku predstavujú americké čučoriedky, ktorým sa bude dariť aj v polotieni. Väčšine ovocných rastlín škodí, respektíve ich oslabuje prievan, preto exponované polohy nie sú pre ne vhodné.

Pri kopaní jamy na výsadbu ovocného stromu alebo kríka nikdy nekopeme »studňu«, postačuje totiž hĺbka 40 - 50 cm. Radšej jamu na výsadbu rozšírte na viac ako 50 cm, najmä ak je zem ťažká, ubitá a hlinitá. Hnojenie má mimoriadny význam už pri samotnej sadenici, pretože jej tak umožníme rýchly a silný štart počas prvých rokov, keď je súčasťou nášho sadu. Obsahuje veľa fosforu a draslíka, ktoré budú rastline slúžiť ešte dlhé roky. Keď položíme sadenicu do jamy, zasypeme a spevníme zem okolo nej, do ktorej primiešame organické hnojivo. Toto hnojivo zaistí prvé živiny pre dobrý štart rastliny. Ak sadíme rastlinu s obnaženými koreňmi, venujeme pozornosť tomu, aby bolo miesto štepu aspoň 10 cm nad zemou. Keď zasýpame zeminou, opatrne ju spevníme a utlačíme, aby sme odstránili vzduchové medzery, pretože inak dôjde ku koreňovej hnilobe.

Správna hĺbka výsadbovej jamy

Ochrana pred škodcami a chorobami

Jar je obdobím prvého postreku, ktorý nazývame aj zimný postrek. Tým sa počas sezóny podstatne znížia poškodenia v dôsledku chorôb a škodcov. Škodcovia predstavujú veľké nebezpečenstvo pre všetky rastliny v našej záhrade. Znižujú úrodu, prenášajú choroby a oslabujú rastliny.

Aby sa zabránilo vzniku škôd, prvý zimný postrek sa realizuje olejovým prípravkom a prírodným meďnatým prípravkom. Mnohí škodcovia, ich larvy a vajíčka, prezimujú na stromoch, kríkoch a iných drevnatých rastlinách v našej záhrade. Skrývajú sa v kôre kmeňa, konárov. Každá medzera môže predstavovať útočisko pre škodcov. Preto je veľmi dôležité, aby sa zimný postrek realizoval olejovým prípravkom, ktorý cez škodcov vytvorí olejový film, čím ich zadusí a zlikviduje.

Sami musíme zistiť, či je primeraný čas na vykonanie postreku, a to tak, že pravidelne, t. j. denne kontrolujeme stromy. Niekedy je zima len mierna a puky sa objavia rýchlo, pri dlhej a studenej zime naopak jednoducho len s postrekom počkáme. Nízke teploty veľmi rýchlo poškodia stromy. Na konci zimy a na začiatku jari prichádzajú dni s vysokými teplotami a studenými ránami. Kolísanie teplôt spôsobuje popraskanie kôry, pretože strom sa cez deň silnejšie zahreje a kmeň sa začne napínať, keďže šťavy v strome sa prebúdzajú. Takéto rany sú cieľovým bodom pre choroby a úkryt pre škodcov. Dôležité je natrieť kmeň ovocných stromov po prvé konáre náterom, ktorý odráža slnečné lúče, čo znamená, že sa strom neprehrieva cez deň, a tak nedôjde k praskaniu kôry. Strom tiež vyženie výhonky neskôr, čím sa eliminuje vplyv neskorých mrazov. To je veľmi dôležité u marhúľ.

Zo stromov treba odstrániť machy a lišajníky, hneď ako je to možné. Aby sme predišli chorobám a zničili škodcom možnosť nájsť si útočisko a prezimovať, najlepšie je mach a lišajníky odstrániť. Použite silnú drôtenú kefu, ktorou jemne okefujte konáre a kmeň.

Mnohí škodcovia prechádzajú zo zeme do koruny. Prezimujú v zemi a na jar sa presunú priamo na naše ovocné stromy. Aby sa eliminovala škoda na plodoch a listovej hmote, umiestnime na kmeň lepový pás. Na začiatku jari preto umiestnime lepový pás. Tento pás je obojstranný a obsahuje entomologické lepidlo. Ak je kmeň zvrásnený, umiestnime pás do dvoch výšok, aby sme skutočne zastavili všetkých škodcov. Lepidlo je mimoriadne silné, odolné voči vymývaniu dažďom a nedôjde k jeho degradácii na silnom slnku.

Na jeseň sa škodcovia z koruny premiestňujú na zem pod stromom, kde chcú prezimovať. V jarnom období, keď sú v plnom kvete slivky a jablone, treba zabezpečiť ich ochranu pre škodlivými osičkami, jabloňovou a slivkovou piliarkou. Proti nim na stromy umiestnite biele lepové dosky.

Ochrana kmeňa stromu pred škodcami

Agrotechnické sústavy ošetrovania pôdy v sadoch

Ošetrovanie pôdy ovplyvňuje vodný, vzdušný i tepelný režim pôdy, vplýva na pohyb živín v pôde a dynamiku ich foriem, ako i na aktivitu mikrobiálnych spoločenstiev. V ovocinárstve sa uplatňujú podobné zásahy do pôdy ako pri poľných plodinách, avšak ich rozsah a použiteľnosť sú modifikované vlastnosťami pestovaného ovocného druhu.

V sadoch sa uplatňuje smykovanie, bránenie, valcovanie, kyprenie kultivátormi, rotavátormi alebo diskovými bránami, plytká orba a v moderných výsadbách aj aplikácia herbicídov. Kombináciou rôznych zásahov sa utvárajú agrotechnické sústavy obrábania pôdy:

  • Kultiváciou udržiavaný čierny úhor
  • Kosené zatrávnenie
  • Herbicídmi udržiavaný (herbicídny) úhor
  • Pestovanie rastlín na zelené hnojenie
  • Mulčovanie pôdy

Jednotlivé sústavy majú svoje výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti na ošetrovanie, vplyvu na rast a rodivosť ovocných stromov alebo kríkov.

Kultiváciou udržiavaný čierny úhor

V minulosti takmer všeobecne využívaná sústava spočívajúca v pravidelnom kultivovaní pôdy. Zahŕňa plytkú orbu na jeseň do hĺbky maximálne 0,1 m, ktorá slúži na zapracovanie hnojív, a viacnásobné kyprenie pôdy v priebehu vegetácie na ničenie burín a likvidáciu pôdneho prísušku. Pôdu nekypríme v čase kvitnutia stromov, aby sme nezvýšili nebezpečenstvo zmrznutia kvetov.

Výhody: Jednoduchá údržba s využitím bežných mechanizmov, znížená konkurencia o vodu a živiny, pôda sa rýchlo prehrieva, jednoduchá aplikácia živín, silnejší rast, väčšie plody.

Nevýhody: Poškodzovanie pôdnej štruktúry, náchylnosť na eróziu, intenzívna mineralizácia organickej hmoty, nutnosť dodávania humusu, obmedzený prístup do sadu v daždivom období.

Čierny úhor v ovocnom sade

Kosené zatrávnenie

Ide o udržiavanie medziradí formou pravidelne koseného trávnika. Využíva sa vo vyspelých krajinách a od 80. rokov aj u nás. Trávnik sa zakladá v 3.-4. roku po výsadbe ovocných stromov. Kosí sa 8-10 krát za vegetáciu.

Výhody: Priblíženie sa podmienkam prirodzeného biosystému, pôda sa obohacuje o humus, obmedzený povrchový odtok vody, eliminované prejavy erózie, možnosť vstupu do porastu i v období dlhotrvajúcich dažďov, pokosená hmota chráni vlahu pred výparom, vrstva mačiny chráni pôdu proti premŕzaniu.

Nevýhody: Potreba pravidelného kosenia, konkurencia o vodu a živiny, vytvorenie vrstvy mačiny obmedzujúcej výmenu vzduchu a tepla, ťažšie zapravovanie hnojív, sklon k rozširovaniu trvácich burín, častejší výskyt hlodavcov.

Herbicídmi udržiavaný úhor

Používa sa buď ako celoplošná sústava, alebo v kombinácii s inou sústavou. Zakladá sa na pozemkoch s dobrou zásobou organickej hmoty. Udržuje sa aplikáciou vhodných herbicídov.

Výhody a nevýhody: Obdobné ako pri kultivovanom čiernom úhore, prevzdušnenie pôdy a mikrobiálna činnosť sú však menej intenzívne. Nevýhodou sú vysoké náklady na celoplošné udržiavanie.

Pestovanie rastlín na zelené hnojenie

Rastliny na zelené hnojenie umožňujú zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde, mikrobiálnu aktivitu pôdy a majú čiastočne pôdoochranný účinok. Ako rastliny na zelené hnojenie sa používajú strukovino-obilné miešanky, leguminózy, niektoré kapustovité (horčica, repka) alebo rastliny poskytujúce potravu pre včely (facélia, pohánka).

Rastliny sa spravidla vysievajú od polovice júna do polovice júla. Ak je po sejbe dostatok vlahy, rastliny vytvoria súvislý porast potláčajúci buriny. Po zbere ovocia sa rastliny plytko zaorú.

Mulčovanie pôdy

Mulčovanie pôdy znamená pokrývanie pôdy ovocného sadu rôznymi materiálmi. Používa sa celoplošne alebo len v pásoch pod stromami. Táto sústava ošetrovania pôdy spája pozitívne vplyvy čierneho úhoru a zatrávnenia, nevýhodou je však vyššia finančná náročnosť.

Nástielka má funkciu izolačnej vrstvy a veľmi dobre chráni pôdnu vlahu. Pri silne rastúcich stromoch dlhodobé mulčovanie podporuje silný rast, preto sa odporúča len v roku po vysadení alebo ako časovo obmedzené opatrenie.

Mulčovanie pôdy pod ovocnými stromami

Zavlažovanie ovocných rastlín

Voda má pre rastlinný organizmus mnohoraký význam. Vzhľadom na nedostatočné zásobenie rastlín v niektorých obdobiach roka je nutné aplikovať doplnkovú závlahu.

Vplyv doplnkovej závlahy:

  • Zvýšenie úrod až o 25 - 30 %.
  • Zlepšenie kvality, vzhľadu a veľkosti plodov.
  • Redukovanie rizika periodicity plodnosti.
  • Využitie stanovíšť ináč menej vhodných.
  • Šetrenie pôdou v dôsledku dosiahnutia požadovanej produkcie na menšej ploche.
  • Možnosť zatrávnenia, zeleného hnojenia.
  • Možnosť hnojivej závlahy.
  • Možnosť ochrany proti mrazom.
  • Zvýšenie úrodnosti pôdy.

Druhy závlah

  • Doplnková závlaha: Slúži na doplnenie vlahy, ktorú rastlina nedostala prirodzenými zrážkami alebo z podzemnej vody.
  • Klimatizačná závlaha: Slúži na zníženie teploty vzduchu a zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu.
  • Protimrazová závlaha: V dôsledku uvoľňovania skupenského tepla tuhnutia otepľujú rastlinné orgány a zvyšuje sa vlhkosť vzduchu.
  • Hnojivá závlaha: Na prihnojenie rastlín možno využiť závlahu postrekom, kvapkovú a bodovú závlahu.
  • Závlaha na zlepšenie kvality plodov: Zlepšuje vyfarbenie, vzhľad a chuťové vlastnosti plodov.
  • Omývacia závlaha: Na odstránenie zvyškov postrekov tesne pred zberom.

Závlaha ovocných sadov je nutná tam, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje 500 až 700 mm, alebo kde je ich rozloženie nevhodné, s deficitom vlahy počas kritických fáz.

Jak SPRÁVNĚ sázet ovocný strom.

Na zavlažovanie sa používajú nasledovné typy závlahy: závlaha postrekom, mikropostrek, prenosné závlahové súpravy.

Systém zavlažovania postrekom

Malebné koruny ovocných stromov môžu rozkvitať aj na tej najmenšej záhradke. Pokiaľ si chcete počas leta pochutnať na voňavej jablčnej štrúdli či nadýchanej ovocnej bublanine, potom doprajte svojim ovocným stromčekom pozornosť a starostlivosť. Od koruny cez kmeň až po korene. Vzhľad stromu prezradí, ako sa vlastne strom cíti.

Letorasty prezradia, o koľko rokov zostarol, a na kmeni v oblasti koreňov spoznáte, či strom netrápia mrazové trhliny, rakovina, huby, alebo iné mechanické poškodenia. Čím budete svedomitejší, tým viac sa vám stromy odvďačia. Odstráňte všetky staré plody, choré a napadnuté výhonky, starú kôru a pozbierajte nevzhľadné staré lístie. Pod menšími kríkmi by nemala prerastať tráva. Ďalej zbavte stromčeky zimnej nástielky, aby mohla pôda čerpať teplo a energiu z prvých slnečných lúčov. Starostlivo vybrané hnojivo je potrebné ľahko prekryť a s láskou zakomponovať pod povrch pôdy.

Kým zabezpečíte stromom nový zostrih, je potrebné vybrať to najvhodnejšie vybavenie. Existuje niekoľko typov nožníc. Silnejšie vetvy citlivo odstraňujú pílky. Vetvy je potrebné odrezávať skôr kolmo do smeru ich rastu. Dávajte tiež pozor na vetvový krúžok, ten neodstraňujte, pretože sa podieľa na hojení rany. Každý strom bude vyžadovať inú starostlivosť aj iný typ rezu. Výchovný rez sa postará o presvetlenú korunu, udržiavací rez povedie ku kvalitným a bohatým výnosom plodov. Divoko rozrastajúci strom skrotíte omladzovacím rezom.

Jadroviny orezávajte podľa stavu a veku, zamerajte sa na kolmo rastúce výhonky. Kôstkovinám sa venujte až počas rašenia a kvitnutia, vtedy ich rany nebudú lákať škodcov a choroby. A na záver osviežujúci a účinný postrek, ktorý zbaví stromy nepozvaných škodcov, prevádzajte najlepšie počas pekného, slnečného, bezveterného dňa.

Aby pôda v záhradách a na poliach zostala zdravá, je potrebné sa o ňu správne starať. Pri nesprávnej starostlivosti sa z nej postupne odbúrava organická zložka, klesá úrodnosť a zvyšuje sa erózia. Aby sa tomu predišlo, stačí dodržať tri jednoduché základné princípy starostlivosti o pôdu: pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere; pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom; do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín.

Pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere

Rozrývanie narúša štruktúru pôdy. Pri rozrývaní sa rozbíjajú pôdne agretáty a pôda sa mení na prach. Dočasný extrémne zvýšený prístup vzduchu je zakrátko vystriedaný skompaktnením.

Štruktúra pôdy

Hrudkovitá štruktúra zdravej pôdy je plná vzduchových dutín schopných pojmúť veľké množstvo vody. Prašná štruktúra pôdy naopak obsahuje veľmi málo vzduchu, tým pádom dokáže nasiaknuť len malým množstvom vody. Voda, ktorá nenájde škáru, kam by zatiekla, začne tiecť po povrchu a spôsobuje vodnú eróziu.

Skompaktnenie pôdy

Po skompaktnení, bez prístupu vzduchu, sa v pôde začne vytvárať anaeróbne prostredie - domov zväčša škodlivých mikroorganizmov a najrôznejších patogénov. Rastliny sa im snažia vyhnúť tým, že svoje korene púšťajú len plytko pod povrch. Tam sú ale naopak náchylnejšie na vyschnutie.

Pôdna vlaha

Na nerozrývaní pôdy funguje metóda “No-till farming” alebo “No-dig Gardening”. Šetria sa pri nej náklady na orbu/rýľovanie, hnojenie, herbicídy, pesticídy. Najväčšia úspora financií sa dosahuje na zníženej potrebe zavlažovania, resp. vyššej úrode v suchých rokoch. Nerozrývaná pôda totiž omnoho lepšie zadržiava vlahu a rastliny sú v nej viac chránené pred vyschnutím.

Pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom

Odkrytá pôda je vystavená ultrafialovému žiareniu, veľkým teplotným výkyvom, vysúšaniu a erózii. Pôda by preto mala byť počas celého roka vrátane zimných mesiacov zakrytá vrstvou prírodného mulču alebo rastlinami. Súvislá vrstva živých či odumretých rastlín (napr. opadané lístie) na povrchu pôdy plní ochrannú funkciu. Zabraňuje dopadu ultrafialových lúčov na drobné pôdne živočíchy. Zmierňuje teplotné výkyvy vrchnej vrstvy pôdy. V zime zakrytá pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete zas zostáva chladnejšia. Nižšia teplota a zatienenie znižujú odparovanie pôdnej vlahy a ďalej znižujú potrebu polievania záhrady.

Celoročne zamulčovaná pôda je súčasťou “No-till/No-dig” záhradníčenia. Zatiaľ čo pri klasickom obrábaní pôdy sa burina likviduje preoraním, pri “No-dig” záhradníčení rastu buriny zamedzí mulč.

Do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín

Pôdne organizmy sa živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Živiny, ktoré sú v organickej hmote obsiahnuté, sa tak dostávajú späť do kolobehu látok v prírode. Organická zložka pôdy sa priebežne odbúrava a vyparuje. Aby sa kolobeh látok nenarušil, je potrebné organický materiál do záhrady dopĺňať. Všetky rastlinné zvyšky, pokosená tráva, opadané lístie aj vytrhaná burina sú pre pôdu cennou potravou. Môžeme ich kompostovaním zrecyklovať naspäť na nejakú formu užitočnej úrody. Nič z toho preto netreba zo záhrady odvážať. Práve naopak - čo najviac kompostu a organického odpadu do záhrady doviezť.

Kompost je možné ešte viac vylepšiť pridaním biouhlia. Jedná sa o tepelne upravený organický materiál, ktorý vylepší štruktúru a mikrobiologické vlastnosti pôdy. Je biologicky nerozložiteľný, takže sa z pôdy nevyparuje a zostáva v nej stovky až tisícky rokov.

V úžitkovej záhrade je možné posledné dva body zabezpečiť naraz, a to zeleným hnojením. Zelené hnojenie sú rastliny vysiate po zbere úrody. Najčastejšie sú na tento účel používané horčica, facélia a pohánka. Pôdu rýchlo pokryjú a po odumretí sa priamo na mieste aj skompostujú. Ich rozklad potrvá niekoľko mesiacov, takže pôdu zakrývajú aj v odumretom stave počas zimných mesiacov.

Čo sa týka neprekopávania pôdy, bez ďalších opatrení by sa plocha veľmi rýchlo zaburinila. Preto je potrebné neprekopávanú pôdu zároveň zakryť. Či už je to mulčovacia kôra, zelené hnojenie alebo plazivé trvalky, rast buriny potlačia spoľahlivo.

Pôda sa za správnu starostlivosť odmení veľmi viditeľne už po niekoľkých sezónach. Zdravý pôdny ekosystém je základom zdravého nadzemného ekosystému. Rastliny sú v ňom hlboko zakorenené, dobre živené a odolné voči chorobám a škodcom. Postupne sa znižuje, až sa nakoniec úplne eliminuje potreba aplikácie umelých hnojív, pesticídov, herbicídov, fungicídov a polievania.

Vhodný čas na podrast

Podrast pod ovocnými stromami môže nahradiť neustále okopávanie. Namiesto holej pôdy sa pri kmeni pestujú nízke bylinky a trvalky, ktoré chránia povrch pôdy, obmedzujú buriny, znižujú eróziu, udržujú vlhkosť a lákajú užitočný hmyz. Niektoré rastliny, napríklad ďatelina, navyše obohacujú pôdu o dusík. Kvitnúce druhy podporujú výskyt opeľovačov a prirodzených nepriateľov škodcov, akými sú napríklad lienky. Podrast však nie je vhodný v prvých troch rokoch po výsadbe, lebo môže mladým stromom odoberať vodu a živiny.

Na tieto účely sú vhodné nenáročné nízke druhy ako ďatelina, kapucínka, tymian, pažítka, nechtík, aksamietnice. Nevhodné sú vysoké trávy a mäta. Podrast sa zakladá na jar alebo na jeseň v páse širokom asi jeden až dva metre okolo kmeňa. Počas sezóny sa niekoľkokrát kosí na výšku päť až desať centimetrov, pričom pokosená hmota môže slúžiť ako nástielka. Tento spôsob pestovania ovocných stromov je vhodné zaviesť až v štvrtom roku po výsadbe, keď je strom zakorenený.

Podrast pod ovocnými stromami

Mostík na ohryzené rany

Pokiaľ zajace nepoškodili kôru po celom obvode kmeňa, ešte je šanca na záchranu. Menšiu ranu zatrite štepárskym voskom, ak je poškodenie rozsiahlejšie, vyskúšajte techniku premostenia rany jednoročnými výhonkami rovnakého druhu a odrody. Po zrastení s pôvodnou kôrou vytvoria „mostík“, ktorým budú prúdiť živiny potrebné na rast stromčeka.

Prihnojte kompostom

Nastielka z kompostu v kruhu pod korunami ovocných stromov zlepšuje pôdu aj kondíciu stromov. Kompost prirodzenou cestou zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde, zlepšuje dostupnosť živín. Pôda je lepšie priepustná a spoľahlivejšie zadržiava vodu, čím pomáha stromom zvládnuť obdobie bez zrážok.

Začiatkom apríla tesne pred pučaním rozhoďte vyzretý kompost v dávke dva až tri litre na štvorcový meter vo vrstve päť až desať centimetrov do okolia ovocných stromov, pričom ho aplikujte vo vzdialenosti aspoň 20 až 30 cm od kmeňa. Kompost sa nesmie dotýkať kmeňa.

Pri nákupe konkrétneho stromu si vždy skontrolujte, či je drevo pružné a či má strom sviežu farbu. Po vytiahnutí rastliny zo základky skontrolujte, v akom stave je koreň, či nie je polámaný, alebo nevykazuje znaky prítomnosti hubových ochorení, ale hlavne či je dostatočne vlhký. Pokiaľ je koreň presušený, nemusí sa už zregenerovať.

Po nákupe voľnokorenných stromčekov je dobré ich čo najskôr vysadiť. Snažíme sa, aby boli korene stromov čo najkratšiu dobu mimo pôdu. Pri výsadbe sa vyvarujte používaniu niektorých “overených” zlepšovákov, napríklad nechať korene ovocných stromov vo vode poriadne nasať vodu. Ovocné stromy nie sú vodné rastliny, nemajú korene uspôsobené na dlhodobé ponorenie pod vodu.

Veľmi dôležitá je aj voda. Vodu do jamy pred výsadbou nalejte len v prípade, že pri vykopaní jamy je pôda aj v hĺbke suchá. Týmto urýchlite jej opätovné nasýtenie vodou, ktorá je dôležitá pre korene vysadených stromov. Pokiaľ je však hlina v jame vlhká, vodu použijete až po vysadení stromu a zasypaní koreňov hlinou.

Zostáva už len stromy ukotviť, uviazať k dočasnej opore, ktorá zabezpečí, že sa čerstvo vysadené stromy nevyvrátia. Zároveň urýchli rozvoj čerstvých, mladých korienkov tým, že sa nebude samotná rastlina hýbať. Po určitom čase, kedy dôjde k zmohutneniu koreňovej sústavy a rastlina má dostatok vlastných kotviacich koreňov, je možné opory odstrániť.

Po tomto všetkom už len musíte stromom zabezpečiť dostatočnú vlahu a výživu, a o pár rokov sa môžete tešiť na bohatú úrodu. Vybrali ste správne miesto, postarali sa o kvalitu pôdy, zasadili mladé ovocné stromčeky. Uistite sa, že vaše stromy majú dostatok vody a pravidelne ich zavlažujte približne do polovice októbra.

Vo väčšine prípadov ovocné stromy v zdravých pôdach hnojenie na jeseň nevyžadujú. Pokiaľ k jesennému hnojení dôjde, môže sa stať, že mladým stromom bude chýbať zimná odolnosť, pretože budú ďalej rásť. Ovocné stromy preto hnojte iba v prípade slabého rastu alebo ak na nich spozorujete bledé listy.

Pohrabané listy použite do kompostu alebo premiestnite ďalej od zdravých ovocných stromov. Zabránite tak opakovaniu sa chorôb prenášaných listami a znížite šancu, že sa v nahromadených listoch udomácnia nežiaduci návštevníci - hlodavce.

Ochránite svoje stromčeky aj pred ďalšími zvieratami. Srnky, zajace či králiky si v zime hľadajú potravu a mladé stromčeky sú pre nich veľkým lákadlom. Obhrýzaním kôry ich môžu poškodiť alebo zničiť. Nainštalujte preto chrániče stromov.

Stromy počas vegetačného pokoja spomalia na nejaký čas svoj rast a ich drevo pred zimou postupne tvrdne. Ak toto obdobie nenastane, môže dôjsť k ich vymrznutiu. Stromy preto na jeseň nezrezávajte. Rany po reze by sa do zimy nemuseli dostatočne zaceliť a hrozilo by im zimné zranenie.

Koncom zimy môžu prekvapiť aj častejšie slnečné dni. Zatiaľ čo korene stromov sú stále zmrznuté, slnko počas dňa ich kôru zahrieva a to môže spôsobiť pukanie a olupovanie. Kmene mladých stromov s hladkou kôrou sú obzvlášť náchylné.

Dobre zasadené a zvislé kolíky pomáhajú stromom oprieť sa. Obzvlášť mladé stromy majú malé koreňové systémy a silný vietor ich môže prevrátiť. Stať sa tak môže najmä na jeseň, keď sú listy a ovocie stále na strome.

Pozbierajte všetky plody na ďalších mladých stromoch vo vašej ovocnej záhrade. Hnilé a inak poškodené ovocie zlikvidujte. Prezreté ovocie priťahuje škodcov a tiež zaťažuje stromovú štruktúru, čo môže mať za následok lámanie konárov.

tags: #starostlivost #o #podu #pri #ovocnycj #stromov