Imobilita pacienta predstavuje funkčný stav, pri ktorom človek nie je schopný voľného, účelového pohybu. Nielen u seniorov, ale u osoby akéhokoľvek veku, predstavuje imobilita závažné zdravotné riziko. Mobilitu môžeme definovať ako schopnosť človeka voľne sa pohybovať. Ako poruchu mobility označujeme akúkoľvek odchýlku od schopnosti voľného, účelového pohybu.
Imobilizovaný pacient je pacient, u ktorého vzniká stav samotnej nehybnosti alebo zníženej aktivity v dôsledku primárneho ochorenia. Imobilizácia vyvoláva vždy veľký zásah do organizmu, ktorý môže spôsobiť patologické zmeny vo všetkých systémoch tela. Tieto zmeny môžu byť fyziologické, ale aj patologické. Rozsah rozvoja patologických zmien organizmu a ich stupeň závisí najmä od veku, zdravotného stavu, doby trvania imobility a správneho ošetrovania imobilnej osoby.
Dlhodobo imobilné osoby a imobilní seniori sú obzvlášť ohrození rozvojom tzv. imobilizačného syndrómu. Imobilizačný syndróm je fyziologickou odpoveďou na imobilitu. K rozvoju imobility u pacientov vedie viacero zdravotných problémov. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, patria rôzne neurologické, ortopedické a kardiovaskulárne stavy. Imobilita vzniká ako následok viacerých chorôb ako skleróza multiplex, artróza, osteoporóza, reumatoidná artritída, Parkinsonova choroba, náhla cievna mozgová príhoda, chronické a degeneratívne ochorenia kostrového, svalového a nervového systému a pod. Imobilita môže vzniknúť aj v dôsledku pádu alebo úrazu s trvalými následkami.
Imobilita, definovaná ako neschopnosť samostatného, voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta zabezpečuje správnu starostlivosť, predchádza komplikáciám a podporuje udržanie najvyššej možnej miery samostatnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.
Pochopenie imobility a imobilizačného syndrómu
Imobilita je nehybnosť, neschopnosť pohybovať sa, pohybovať končatinami. Imobilita je neschopnosť voľného účelového pohybu a predstavuje závažné zdravotné riziko. K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viac zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú napr. Imobilizovaný pacient je pacient, u ktorého vzniká stav samotnej nehybnosti alebo zníženej aktivity v dôsledku primárneho ochorenia. Imobilizácia vyvoláva vždy veľký zásah do organizmu, ktorý môže spôsobiť patologické zmeny vo všetkých systémoch tela. Tieto zmeny môžu byť fyziologické, ale aj patologické. Rozsah rozvoja patologických zmien organizmu a ich stupeň závisí najmä od veku, zdravotného stavu, doby trvania imobility a správneho ošetrovania imobilnej osoby.
Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.
Prejavy imobilizačného syndrómu
Poruchy, ktoré imobilizácia spôsobuje môžu byť psychické alebo fyzické. V horšom prípade následkom imobilizácie vzniká tzv. imobilizačný syndróm.
Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na psychické a somatické:
- Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
- Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy, dekubity (preležaniny).
Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta.
Fyzické zmeny a komplikácie imobility
V dôsledku imobility v organizme dochádza k množstvu zmien. Pri imobilizácii klesá napätie svalových tkanív a vzniká atrofia svalov, kedy ubúda až o 20 % svalovej hmoty za týždeň. Ďalším patologickým procesom je vznik osteoporózy, ktorá začína po 2 týždňoch po imobilizácii. Následne po 3 týždni dochádza k demineralizácii kostí, čo je spôsobené vyplavovaním vápnika z kostí.
Pri postihnutom KVS syndrómom imobilizácie sa znižuje výkonnosť, zvyšuje sa tepová frekvencia a to za každý deň o 0,5 úderu/min. Pri posadení či postavení po vzniká pokles tlaku - ortostatická hypotenzia. Dochádza k stáze krvi v dolných končatinách - hydrostatický edém.
Spomaľuje sa peristaltika, čo spôsobí zápchu - obstipácie. Niekedy sa objaví paradoxná hnačka. Dochádza k nerovnováhe medzi katabolizmom a anabolizmom.
Moč sa hromadí pôsobením gravitácie v obličkách a močovom mechúre. Môže dochádzať k vzniku obličkových konkrétmentov - nefrolitiáze.
Pri dlhodobom pobyte na posteli dochádza k zhoršenému dýchaniu, ktoré je plytké a vyžaduje väčšiu účasť brušných svalov pri dýchaní. Zhoršuje sa vyprázdňovanie močového mechúra, v ktorom sa hromadí moč, dochádza k inkontinencii a infekciám močového traktu.
Pacientov na lôžku ohrozuje aj vznik takzvaných dekubitov - preležanín. Tvoria sa dlhodobým pôsobením tlaku na dané miesto a neustálym kontaktom s podložkou.
Nehybnosť spôsobuje aj straty dusíka, bielkovín, sodíka, draslíka, fosforu, horčíka, síry a zinku, čo všetko vedie k zhoršeniu celkového zdravotného stavu.
Psychické dôsledky imobility
Imobilita sa odzrkadľuje aj na psychike seniora. Schopnosť pohybovať sa totiž ovplyvňuje sebaúctu, ktorá u väčšiny ľudí závisí od pocitu samostatnosti, užitočnosti či potrebnosti. Starí imobilní ľudia môžu mať pocit bezmocnosti a cítia sa byť záťažou pre druhých. To vedie k sebaľútosti, apatii, neochote komunikovať, depresii, strachu, nepokoju, nervozite a niekedy aj agresivite.
Nemenej dôležité je psychické zdravie pacienta, preto nezabúdajte komunikovať a hľadať riešenia pre vyplnenie voľného času. Pomôcť môže televízia, literatúra, u veriacich aj zabezpečenie duchovných potrieb.
Pre seniora je dôležité necítiť sa vyčlenený zo spoločnosti, alebo z rodiny. Pravidelné návštevy rodiny urobia so psychikou divy.
Princípy ošetrovateľskej starostlivosti
Ak je vaša milovaná osoba imobilná, bude si vyžadovať zvýšenú starostlivosť. Správna hygiena u imobilného seniora by mala zahŕňať rannú, večernú toaletu a pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok. Správna hygiena u imobilného seniora by mala zahŕňať rannú, večernú toaletu a pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.
Zásady starostlivosti o imobilného pacienta:
- Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
- Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
- Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
- Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
- Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.
Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta zabezpečuje správnu starostlivosť, predchádza komplikáciám a podporuje udržanie najvyššej možnej miery samostatnosti.
Hygienická starostlivosť
Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.
Fázy hygienickej starostlivosti:
- Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
- Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
- Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.
Kúpanie a perineálna starostlivosť Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku.
Ďalšie aspekty hygienickej starostlivosti Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne a pravidelnú starostlivosť o nechty. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.
Prebaľovanie ležiaceho pacienta
Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.
Postup prebaľovania:
- Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
- Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
- Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
- Opatrne ho otočte na bok.
- Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
- Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
- V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
- Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
- Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
- Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.
Pri ťažkom stupni inkontinencie, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.
Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)
Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov.
Princípy polohovania:
Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu.
V rámci RHB je potrebné zvýšiť pľúcnu ventiláciu a rozvinúť pohyblivosť hrudníka. Pacient sa musí naučiť dýchať hlboko nosom, nesmie držať hrudník v inspiračnom postavení, ale má ho uvoľniť a tým prehĺbiť dýchanie. Spočiatku sa nacvičuje statické dýchanie, neskôr dynamické. Následne nácvik dýchania v prirodzenom tempe a rytme. Snaha pacienta naučiť vykašliavanie.
Pre prevenciu kardiovaskulárnych komplikácií vyvolaných imobilitou sú vhodné pohyby a cvičenia každého druhu (najmä s dolnými končatinami), otáčanie sa a iné pohyby v posteli. Patrí sem aj postupné zvyšovanie prednej časti postele. Cvičenia zároveň zmierňujú úbytok svalovej hmoty.
Prečítajte si viac tipov na domácu starostlivosť o imobilného pacienta.
Podávanie stravy a tekutín
Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia.
Dôsledne sledujte pitný režim. Dospelý človek, ktorý počas dňa nepodniká vyššiu fyzickú námahu, by mal vypiť približne 2,5 litra tekutín. Týka sa to aj pacientov s inkontinenciou, ktorí často zo strachu z pomočovania môžu vodu odmietať. Nie je to správne. Čím menej tekutín totiž prijímame, tým koncentrovanejší je moč, preto môže byť ťažšie ho udržať. Adekvátny pitný režim môže pomáhať aj pri inkontinencii. Najvhodnejšia je pramenitá, nesladená voda bez bubliniek.
Strava imobilného seniora by mala byť bohatá na množstvo proteínov, tukov a vlákniny.
Pri zmene ležiacej polohy na sediacu musí opatrovateľka seniora dvíhať, nikdy nie ťahať. Pacient nesmie dlho ležať v tej istej polohe, inak bude mať preležaniny.
Psychická pohoda a prostredie
Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka.
Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných.
Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.
Pohybové cvičenia a rehabilitácia
Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Fyzioterapeut na základe odporúčania lekára realizuje fyzioterapeutickú diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému s cieľom zachovania a obnovenia jeho optimálnej funkčnosti. Základom je pohybová liečba - kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárnej motoriky, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu. Rehabilitačná liečba sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch i na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách. S rehabilitačnou liečbou sa odporúča začať čo najskôr, hneď na 2. deň po príchode, respektíve hneď po stabilizácii základných životných funkcií pacienta.
Ošetrovateľská rehabilitácia zahŕňa polohovanie, ortostatický test a izometrické cvičenia.
Pacient sa učí brať si veci zo stolíku, zo zásuvky stolíku, zo spodnej časti stolíka. Precvičujte telo.
Cvičenia na lôžku pre hospitalizovaných pacientov
Dostupná pomoc a podpora
Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR -odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov.
Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.
Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Personálne zabezpečenie ADOS zahŕňa sestry so špecializáciou v ošetrovateľskej starostlivosti v komunite. Výkony uskutočňované sestrami ADOS zahŕňajú širokú škálu ošetrovateľských činností, ako je napríklad starostlivosť o rany, podávanie liekov, monitorovanie zdravotného stavu a edukácia pacienta a jeho rodiny.
tags: #starostlivost #o #pacienta #s #imobilizacnym #syndromom