Komplexná starostlivosť o pacienta s depresiou: Ako pomôcť sebe aj blízkym

Depresia je psychická porucha, ktorá trápi všetky vekové kategórie, avšak výskyt tohto ochorenia sa posúva už aj do nižších ročníkov. Mnohí ľudia napriek prežívanému utrpeniu, ktoré depresia do ich života prináša, nevyhľadajú odbornú pomoc.

Depresia často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jej pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Toto časté psychické ochorenie narúša každodenné fungovanie človeka v rodinnej, pracovnej a sociálnej sfére. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že depresia patrí medzi najčastejšie zdravotné postihnutia vo svete, pričom globálne sa odhaduje, že depresiou trpí viac ako 264 miliónov ľudí.

Na Slovensku trpí depresiou viac ako 300 000 ľudí. Ročne pribúda takmer 15 000 nových pacientov. Každý rok zažije depresívnu epizódu jeden z 15 ľudí. Napriek tomu je depresia na Slovensku podceňovaná a ekonomické dopady ochorenia neboli doteraz nikdy vyčíslené.

Čo je depresia a jej prejavy?

Depresia je viac ako len skleslá nálada - je to vážny stav, ktorý ovplyvňuje nielen duševné, ale aj fyzické zdravie. Nie je to len zlá nálada, lenivosť alebo reakcia na nepriaznivé udalosti v živote, aj keď na ne môže nadväzovať. Depresia je biologicky podmienená choroba, rovnako ako napríklad cukrovka alebo hypertenzia, a rovnako ako na iné choroby, aj na ňu existuje účinná liečba.

Základným prejavom depresívnej poruchy je zmena nálady, prejavujúca sa ako hlboký, dlhšie trvajúci smútok alebo strata záujmu a radosti z obvyklých vecí. Toto narušenie je relatívne stále a je spojené s ďalšími symptómami depresívneho syndrómu - pesimistickými myšlienkami, poklesom energie a psychomotorickou retardáciou alebo agitáciou, narušením spánku, zmenami chuti do jedla a podobne.

Ak sa pacient dostane do depresie raz, ide o depresívnu epizódu. Ak sa depresívne epizódy opakujú, ide o rekurentnú depresiu.

Najčastejšie príznaky depresie:

• Emocionálne príznaky: Smútok, prázdnota, beznádej, strata záujmu o bežné činnosti, strata radosti (anhedónia), podráždenosť, úzkosť.
• Fyzické príznaky: Únava, nedostatok energie, zmeny v chuti do jedla (strata chuti do jedla a úbytok hmotnosti alebo prejedanie sa), poruchy spánku (nespavosť alebo nadmerná spavosť), bolesti hlavy, zažívacie problémy.
• Kognitívne príznaky: Problémy s koncentráciou, pamäťou a rozhodovaním, negatívne myšlienky o sebe, svete a budúcnosti, myšlienky na smrť alebo samovraždu.
• Poruchy vnímania reality: Depersonalizácia (pocit, že sa pozorujete mimo svojho tela) alebo derealizácia (pocit, že veci okolo vás nie sú skutočné).

Je dôležité si uvedomiť, že depresia nie je len „smútok“ alebo „zlá nálada“. Je to komplexný stav, ktorý môže vážne ovplyvniť kvalitu života človeka. Prejavy depresie môžu byť rôznorodé a môžu zahŕňať zvýšený hnev, podráždenosť, nadužívanie alkoholu a drog, uzavretosť, utiahnutosť, plačlivosť, nedostatok energie, neschopnosť koncentrácie, stratu záujmu o koníčky a príjemné aktivity, stratu záujmu o sexuálne aktivity.

Anhedónia ako príznak depresie

Anhedónia je neschopnosť tešiť sa z duševných a fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí, ako aj znížený záujem o tieto udalosti. Tento symptóm depresie sa často podceňuje, hoci pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a neraz sa úplne izoluje. Človek, ktorý trpí anhedóniou, sa nevie rozveseliť ani pri tých správnych podnetoch. Jeho mozog ich totiž nedokáže správne vyhodnotiť a spracovať.

Depersonalizácia a derealizácia pri depresii

Depersonalizačno-derealizačná porucha nastáva vtedy, keď má človek neustále alebo opakovane pocit, že sa pozoruje mimo svojho tela, alebo má pocit, že veci okolo neho nie sú skutočné, prípadne oboje.

Poruchy spánku

Takmer všetci ľudia s depresiou majú zároveň problémy so spánkom. Najčastejšími poruchami spánku pri depresii sú nespavosť (vyskytuje sa približne u 75 % dospelých pacientov s depresiou), hypersomnia (nadmerná spavosť) (15 %) a obštrukčné spánkové apnoe (20 %). Nedostatok kvalitného spánku môže z dlhodobého hľadiska negatívne vplývať na samotnú liečbu depresie. Dlhé bezsenné noci a následná únava umocňujú pocit strachu a zúfalstva, spôsobujú nesústredenosť či podráždenosť a majú vplyv aj na pracovnú výkonnosť pacienta.

Samovražedné sklony

Na Slovensku je každoročne zaznamenaných približne 500 dokonaných samovrážd. Ak nie je riešená liečba depresie, môže to viesť k strate výkonnosti, izolácii, strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový psychický aj fyzický stav človeka. Ak neviete či nedokážete poskytnúť blízkemu oporu a pomoc, požiadajte o radu psychológa či psychiatra alebo sa obráťte na organizácie združujúce pacientov s duševnými ochoreniami.

Typy depresie

Existuje niekoľko typov depresie, ktoré sa líšia v príznakoch, intenzite a trvaní:

• Ťažká depresívna porucha (klinická depresia): Najzávažnejší typ depresie, ktorá sa prejavuje intenzívnym poklesom nálady, stratou záujmu o každodenné aktivity a silnými fyzickými a emocionálnymi príznakmi.
• Perzistentná depresívna porucha (dystýmia): Miernejšia, ale dlhodobá forma depresie, ktorá môže trvať roky.
• Sezónna afektívna porucha (SAD): Objavuje sa počas zimných mesiacov, keď je menej denného svetla.
• Popôrodná depresia: Vyskytuje sa u žien po pôrode a je spojená s hormonálnymi zmenami, fyzickým a emocionálnym stresom.
• Bipolárna porucha: Depresie sa striedajú s epizódami mánie alebo hypománie.
• Psychotická depresia: Zahŕňa poruchy vnímania reality (napr. bludy alebo halucinácie).

Príčiny vzniku depresie

• Genetické predispozície: Ak má človek v rodine príbuzných s depresiou, je pravdepodobnejšie, že aj on sám bude s týmto ochorením bojovať.
• Biologické faktory: Zmeny v chemickom zložení mozgu (nerovnováha neurotransmiterov ako serotonín, dopamín a noradrenalín) môžu prispieť k rozvoju depresie.
• Environmentálne faktory: Životné udalosti ako sú straty blízkych, závažné životné zmeny, dlhodobý stres alebo trauma môžu spustiť depresiu.
• Psychologické a osobnostné faktory: Ľudia s nízkou sebaúctou, pesimizmom alebo úzkostlivosťou môžu byť náchylnejší k depresii.
• Fyzické zdravie: Chronické ochorenia ako sú srdcové ochorenia, diabetes, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba a hormonálne poruchy môžu zvyšovať riziko vzniku depresie.

Liečba depresie

Aj tá najťažšia depresia sa dá liečiť. Ak vám teda depresia bráni žiť život, aký chcete, neváhajte vyhľadať pomoc. Existuje mnoho rôznych možností liečby, od terapie cez lieky až po zmenu životného štýlu. Neexistuje „univerzálna“ liečba depresie. To, čo funguje u jedného človeka, nemusí fungovať u druhého.

Hlavné metódy liečby depresie:

• Psychoterapia: Psychoterapiu môže vykonávať psychiater alebo psychológ. Existuje niekoľko druhov psychoterapie, najčastejšie sa používajú psychodynamická, interpersonálna, kognitívna a behaviorálna psychoterapia. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) pomáha meniť negatívne vzorce myslenia a správania, ktoré udržiavajú depresívny stav.
• Lieky na depresiu (antidepresíva): Antidepresíva pôsobia tak, že vyrovnávajú chemické látky v mozgu nazývané neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu a emócie. V súčasnosti sú najčastejšie predpisovanými antidepresívami selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI).
• Elektrokonvulzívna terapia (ECT): Používa sa pri ťažkých alebo rezistentných formách depresie, najmä ak iné liečby nefungujú.

V súčasnosti dokáže moderná medicína depresiu, vrátane anhedónie, účinne liečiť. Psychiatri v porovnaní s minulosťou dnes vo väčšej miere spolupracujú pri výbere liečby s pacientom. V minulosti sa od úspešnej liečby očakávalo najmä zmiernenie či odstránenie príznakov depresie ako takej. K tomuto cieľu sa v súčasnosti pridružil aj ten, aby pacienti boli schopní vrátiť sa späť do svojho rodinného, pracovného a sociálneho života.

Nefarmakologické odporúčania a voľnopredajné prípravky

V počiatočných štádiách ľahkých či prechodných stavov úzkosti a depresie vie farmaceut odporučiť nefarmakologické opatrenia, voľnopredajné lieky či výživové doplnky. Medzi najdôležitejšie nefarmakologické odporúčania patrí cvičenie, prechádzky v prírode, v prípade sezónnych depresívnych porúch sa vystavovať čo najviac slnečnému svetlu, joga, meditácie, zdravé stravovacie a spánkové návyky. Určite sa treba vyhnúť veľkým dávkam alkoholických nápojov. Taktiež je veľmi dôležité, aby sa pacient trpiaci depresiou zveril so svojimi pocitmi niekomu blízkemu.

Medzi voľnopredajné prípravky, ktoré môžu pomôcť pri miernejších formách depresie, patria:

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum): Je najznámejšie prírodné antidepresívum. Pacienta treba upozorniť na jeho nežiaduce účinky, akými sú fotosenzitívne reakcie pri slnení, a liekové interakcie.
• Šafrán siaty (Crocus sativus): Za antidepresívny účinok sú zodpovedné jeho látky - safranal a krocín, ktoré pravdepodobne inhibujú spätné vychytávanie sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu.
• L-tryptofán a jeho metabolit 5-HTP: L-tryptofán je esenciálna aminokyselina, ktorá je substrátom pre syntézu sérotonínu a ďalších neuromediátorov v mozgu a tráviacom trakte.
• Adaptogény: ženšen (Panax ginseng), všehojovec štetinatý (Eleutherococcus senticosus), rozchodnica ružová (Rhodiola rosea) - tieto látky pomáhajú pacientovi prekonávať záťažové situácie spojené so slabosťou, nadmernou únavou, duševným stresom, chorobami, starnutím, zlepšujú duševné funkcie, sústredenie a pamäť.
• Vitamíny skupiny B: B1, B3, B5, B6, B9, B12 - dôležitú úlohu pri depresívnych stavoch zohrávajú aj vitamíny skupiny B, pričom napríklad nedostatok kyseliny listovej môže byť zodpovedný za nedostatočnú reakciu pacienta na antidepresívnu liečbu.
• Vitamín C, magnézium, zinok: Zvyšujú odolnosť organizmu voči stresu.

Manažment farmakologickej liečby

Pacientovi treba vysvetliť, že nástup účinku antidepresív nastáva zvyčajne po 10 - 20 dňoch (niekedy až 4 - 6 týždňoch) a liečba je kontinuálna (2 - 6 mesiacov) v závislosti od závažnosti ochorenia. Počiatočná dávka je nižšia a postupne sa zvyšuje (tzv. titrácia dávky). Pacient musí dodržiavať predpísanú dĺžku terapie aj v prípade, že sa príznaky zlepšia. Liečba sa nesmie vysadiť náhle - je potrebné zaviesť obdobie vysádzania antidepresív (2 - 3 týždne) kvôli riziku abstinenčného syndrómu (podráždenosť, bolesť hlavy, nespavosť, búšenie srdca, potenie a iné príznaky s trvaním aj niekoľko dní). Každý pacient s depresiou by mal byť pravidelne sledovaný, aby bolo možné včas identifikovať samovražedné myšlienky. Lekárnik by mal preto podporiť pacienta, aby sa pravidelne (každý týždeň až každé dva) radil so svojím lekárom, poprípade farmaceutom.

Možné interakcie a nežiaduce účinky

Pacienti sa boja nežiaducich účinkov antidepresív, majú strach, že ich liečba vyradí z bežného života, ovplyvní ich sexuálny život, každodennú aktivitu, spôsobí interakcie s inou liečbou, či nebodaj bude mať negatívny dopad na iné funkcie organizmu. Hoci tieto obavy boli v minulosti opodstatnené, dnes je situácia iná. K dispozícii sú moderné lieky, ktoré sú účinné a nespôsobujú z dlhodobého hľadiska neprimerané vedľajšie účinky.

Dôležitou súčasťou terapie je kvalitný spánok. Moderná liečba, ktorá je dnes dostupná, obnovuje cirkadiánne rytmy pacientov s depresiou, čo vedie nielen k celkovému zlepšeniu kvality spánku a samotného zaspávania, ale aj k zlepšeniu denných aktivít, a to vrátane ranného vstávania a ostatných sociálnych a pracovných činností počas dňa.

Prehľad interakcií a nežiaducich účinkov antidepresív:

Ako pomôcť blízkemu s depresiou

Práve členovia rodiny a priatelia bývajú často ako prví nápomocní v boji s depresiou. Depresívny človek si nemusí sám uvedomovať svoj problém alebo nemusí mať silu o ňom hovoriť a riešiť ho. Preto často nedostanú účinnú a rýchlu liečbu.

Pokiaľ máte čo len najmenšie podozrenie, že by váš blízky človek - partner, príbuzný, kamarát - mohol trpieť depresiou, pomôžte mu vyhľadať odbornú pomoc. V prvom rade potrebuje mať správne stanovenú diagnózu, aby sa dostal k potrebnej liečbe.

Spôsoby, ako podnietiť blízkeho k vyhľadaniu pomoci:

• Počúvajte a prejavte empatiu: Naznačte, že ste si všimli zmeny v jeho správaní a že sa obávate o jeho šťastie a pohodu.
• Buďte pri ňom, keď vás potrebuje: Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre blízkeho človeka, ktorý je depresívny, je jednoducho byť tam pre neho a vyjadrovať podporu.
• Pomôžte s domácimi prácami: Ľudia s depresiou sa jednoducho nemusia cítiť dostatočne dobre na to, aby sa starali o platenie účtov alebo o poriadok v domácnosti.
• Liečba je nesmierne dôležitá: Pomôžte blízkemu sprostredkovať stretnutie u profesionála, keď sa problém u neho prejaví. Podporujte ho pri pravidelnom užívaní liekov a návšteve odborníkov. Uistite ho o tom, že požiadanie o pomoc a vyhľadanie odbornej pomoci v žiadnom prípade nie je znakom slabosti.
• Snažte sa ho prizývať k príjemným aktivitám: Viac, čo mal váš blízky rád pred depresiou. Čo mu robilo radosť.
• Demonštrujte mu svoju lásku a podporu: Depresia môže spôsobiť to, že sa človek cíti byť záťažou pre svojich blízkych. Cíti sa byť nehodný ich lásky a podpory. Preto aktívne zmierňujte tieto myšlienky tým, že budete svojmu blízkemu ukazovať a vyjadrovať lásku.
• Neberte to osobne: Depresia môže ovplyvniť to, ako sa váš blízky k vám správa. Môže byť nahnevaný, podráždený. Nemusí mať aktuálne záujem ísť s vami von alebo robiť s vami veci, ktoré normálne robil. Nesmiete to brať osobne. Nie je to mierené proti vám. Neznamená to, že vášmu blízkemu na vás už nezáleží. Sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu.

Dôležité je tiež si uvedomiť, že psychická porucha nie je prejavom slabosti, neschopnosti či unikania pred problémami. Je to ochorenie ako každé iné. Nezaslúži si výsmech ani pohŕdanie. To, že človek s psychickou poruchou má niekedy problém vstať z postele, že klesá jeho výkon, absentuje v zamestnaní a nevenuje sa ani bežným domácim prácam, nie je prejavom jeho lenivosti alebo sebeckosti, ale utrpenia, ktoré prežíva.

Prehnanou starostlivosťou o človeka so závažnou duševnou poruchou však môžete brzdiť jeho zotavovanie a zvyšovať jeho úzkosť a obavy. Pri liečbe potrebuje napredovať, zvládať postupne veci sám a zaraďovať sa späť do bežného života. Pomáhajte mu do takej miery, kým je to pre vás a vaše zdravie únosné. Aby ste sa vy sami vyhli vyhoreniu a roztrpčeniu, stanovte si presné hranice a limity. Nepreberajte zodpovednosť za chorého.

Depresia u seniorov a prevencia

Depresia neobchádza žiadnu vekovú kategóriu, trpia ňou aj starší ľudia a seniori. Seniori sú obzvlášť náchylní k depresiám, pretože nie sú schopní efektívne zvládať stres, sú osamotení a zraniteľní. Pre geriatrického pacienta sú typické určité zvláštnosti a špecifiká. Rovnako je to aj s depresiou, má odlišnejší priebeh, netypickú symptomatológiu, tendenciu k relapsom a sklonom ku chronicite.

Starému človeku vekom okrem ochorení pribúdajú aj nové okolnosti, ktoré sú pre neho zaťažujúce a stresujúce. Často je to odchod do dôchodku, strata sociálneho postavenia, strata životného partnera a existenčné ťažkosti, pocit odkázanosti, problémy s deťmi a príbuznými. K depresii majú sklon skôr ľudia bez koníčkov, záujmov, priateľov, ľudia s pevnými, rigidnými predstavami či perfekcionizmom.

Depresia u starších ľudí sa zhoršuje hlavne na jeseň. Diagnostiku depresie sťažuje v starobe výskyt iného ochorenia, často sa kombinuje s inými telesnými chorobami a kognitívnymi poruchami. Depresia sa často krát zamieňa s demenciou a preto je nutná správna diagnostika pacienta.

Opatrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta vyžaduje od opatrovateľky veľkú trpezlivosť a empatiu. Ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne podľa jeho potrieb a stavu depresie. Akceptujte ho a dávajte mu najavo vašu podporu. Vaša komunikácia musí byť ľudská a nenásilná.

tags: #starostlivost #o #pacienta #s #depresiou