Starostlivosť o pacienta po kardiopulmonálnej resuscitácii

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) je život zachraňujúci postup, ktorý sa používa pri zástave srdca alebo dýchania. Jej cieľom je udržať okysličenú krv cirkulujúcu v tele, najmä v mozgu a srdci, až do príchodu odbornej lekárskej pomoci. Po úspešnom obnovení životných funkcií pacienta nasleduje fáza bezprostrednej post-resuscitačnej starostlivosti. Jej cieľom je stabilizovať pacienta, monitorovať jeho vitálne funkcie a predchádzať opätovnému zlyhaniu. Hoci samotná KPR je kritický zákrok, následná starostlivosť o pacienta je rovnako dôležitá pre zabezpečenie optimálneho zotavenia a minimalizáciu potenciálnych komplikácií.

Základné princípy prvej pomoci a KPR

Prvá pomoc je súbor opatrení na záchranu života, ktoré sa robia ešte pred príchodom pohotovosti, teda samotných zdravotníkov. Cieľom prvej pomoci je hlavne zachrániť život človeka, zabrániť ujme a pomôcť zotaveniu. Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie. Prvá pomoc je v podstate opatrenie v núdzi. Pozostáva z jednoduchých, často život zachraňujúcich techník. Väčšina ľudí sa ich môže naučiť vykonávať s minimálnou potrebou pomôcok a žiadnou predchádzajúcou medicínskou skúsenosťou. Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie, stres a strach je prvá pomoc často spojená s improvizáciou, čo je však prirodzené. Prvá pomoc sa využíva pri poskytovaní pomoci ľuďom, avšak v niektorých prípadoch je možné ju využiť aj pri poskytovaní pomoci zvieratám. Nie je klasifikovaná ako medicínska liečba a nenahrádza zásah trénovaného zdravotníckeho profesionála.

V anglickej literatúre sa stretávame s praktikovaním prvej pomoci podľa zjednodušenej postupnosti ABC:

• Airway (dýchacie cesty) - uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty. Jednou rukou siahnite na čelo osoby, prstami druhej na jeho bradu a mierne mu zakloňte hlavu. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza).
• Breathing (dýchanie) - skontrolujte dýchanie.
• Circulation (cirkulácia) - ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst. Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva.

Samotné vyhodnotenie ABC závisí od skúseností človeka, ktorý prvú pomoc podáva. Okrem toho je dôležité preskúmať okolie, aby pre pacienta nevytváralo určité riziká a hrozby.

• Nebezpečenstvo - obzrite sa, či z okolia nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Ak hrozí, rozhodnite, či sa dá eliminovať alebo je pacient v takom stave, že ho dokážete presunúť inam.
• Odpoveď - keď je vyčistené miesto a nehrozí nebezpečenstvo, zistite, či je dotyčný pri vedomí. Klaďte mu otázky a čakajte na odpoveď.

Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR). Hlavným dôvodom masáže srdca pri KPR je, že vďaka nej sa dostane okysličená krv do mozgu a srdca, a tým sa predíde smrti tkaniva.

Ako vykonať KPR

1. Kľaknite si k chorému.
2. Dajte jednu ruku do prostriedku hrudníka. Na ňu položte druhú ruku a prepleťte si vzájomne prsty oboch rúk.
3. Stlačte hrudník dolu do hĺbky cca 5 cm, u detí približne 3,5 cm. Pred zopakovaním počkajte, či sa hrudník vráti do pôvodnej polohy. Lakte majte vzpriamené.
4. Stláčajte hrudnú kosť nahor a nadol 30-krát, s frekvenciou približne 100 úderov za minútu.
5. Uistite sa, že sú dýchacie cesty postihnutého otvorené, nos mu zapchajte. Druhou rukou mu jemne zakloňte bradu.
6. Vdýchnite do seba doplna vzduch, otvorte široko ústa a priložte ich cez ústa postihnutého. Následne vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest. U malých detí môžete otvoriť ústa a zahrnúť nimi aj nos. Pri vdýchnutí by malo byť vidieť, že sa zdvíha a klesá hrudník postihnutého.
7. Následne zdvihnite hlavu a zopakujte krok s dýchaním, aby ste do pacienta vdýchli 2-krát po sebe. Potom opäť pokračujte stláčaním hrudníka.
8. Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5-krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, v KPR pokračujte.
9. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci.

Podľa smerníc by sa mala resuscitácia začať ihneď, keď pacient nedýcha - a to ešte skôr, ako mu nahmatáte pulz. V smerniciach sa tiež uvádza, že dýchanie z úst do úst nemusí byť vykonané, bez stláčania hrudníka sa však nezaobídete. Počas kardiopulmonálnej resuscitácie možno budete počuť rôzne chrapčanie a praskanie pod rukami. Je to normálne, netreba prestávať.

Bezprostredná starostlivosť po KPR

Po úspešnom obnovení životných funkcií pacienta nasleduje fáza bezprostrednej post-resuscitačnej starostlivosti. Jej cieľom je stabilizovať pacienta, monitorovať jeho vitálne funkcie a predchádzať opätovnému zlyhaniu. Medzi kľúčové aspekty patria:

• Monitorovanie vitálnych funkcií: Neustále sledovanie srdcovej frekvencie, krvného tlaku, saturácie kyslíkom a frekvencie dýchania je nevyhnutné pre včasné odhalenie prípadných komplikácií.
• Zabezpečenie dýchacích ciest a ventilácie: U pacientov, ktorí nie sú plne pri vedomí, je často potrebná intubácia a umelá ventilácia na zabezpečenie adekvátnej oxygenácie a elimináciu oxidu uhličitého.
• Kardiovaskulárna podpora: Udržiavanie stabilného krvného tlaku a zabezpečenie adekvátnej perfúzie orgánov je kľúčové. V prípade potreby sa podávajú vazopresory a inotropné látky.
• Neurologické monitorovanie: Po KPR je časté poškodenie mozgu v dôsledku hypoxie. Pravidelné neurologické vyšetrenia a monitorovanie stavu vedomia sú dôležité pre odhalenie prípadných neurologických deficitov.

Stabilizovaná poloha

Rovnako je potrebné realizovať inú prehliadku - zhodnoťte deformity, otvorené rany, opuchliny, prípadne nájdite štítok s informáciou o zdravotnom stave postihnutého (diabetici, či alergici zvyknú mať takúto informáciu niekde pri sebe). Po tejto prehliadke je potrebné dať chorého do stabilizovanej polohy. Stabilizovaná poloha znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Pri niektorých náhle vzniknutých zdravotných ťažkostiach často dochádza aj k vracaniu, kedy hrozí, že dotyčný pacient vdýchne obsah do dýchacích ciest a začne sa dusiť. Práve pri stabilizovanej polohe sa toto nestane a pacient bude mať neustále otvorené dýchacie cesty a bude môcť dýchať.

Túto polohu využívame vtedy, keď je pacient už po vykonanej kardiopulmonálnej resuscitácii, alebo ju ani nepotrebuje a dýcha normálne. Ak osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, takáto osoba by nemala byť uložená do stabilizovanej polohy. Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk. V takomto prípade s ňou nemanipulujte. Kľaknite si k nej. Hlavu a krk osoby jednou rukou podoprite. V raritných prípadoch môže stabilizovaná poloha viac škodiť ako pomôcť - napríklad u detí do 1. roku života.

Diagnostika a liečba príčiny zástavy srdca

Identifikácia a liečba príčiny, ktorá viedla k zástave srdca, je kritická pre prevenciu recidívy. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Akútny infarkt myokardu: Koronárna angiografia a perkutánna koronárna intervencia (PCI) sú štandardné postupy na obnovenie prietoku krvi v postihnutej koronárnej artérii.
• Pľúcna embólia: Antikoagulačná liečba, prípadne trombolýza, sú indikované pri pľúcnej embólii.
• Hypovolémia: Doplnenie tekutín a transfúzia krvi sú potrebné pri hypovolémii spôsobenej krvácaním alebo dehydratáciou.
• Tenzný pneumotorax: Dekompresia hrudníka pomocou ihly alebo hrudnej drenáže je život zachraňujúci zákrok.
• Predávkovanie liekmi alebo intoxikácia: Podanie antidota, ak je dostupné, a podporná liečba sú nevyhnutné.

Terapeutická hypotermia: Chladenie pacienta po KPR

Chladenie pacientov po KPR navrhoval už otec resuscitácie prof. Peter Safar vo svojej publikácii v roku 1961, ktorá definovala moderné postupy KPR. Tento postup „terapeutickej hypotermie“ bol ale do klinickej praxe zavedený až po 40 rokoch na základe výsledkov dvoch štúdií z roku 2002, ktoré poukázali na prínos v neurologickom výsledku pri chladení pacientov na 32 °C počas 24 hodín.

V štúdii TTM 2 výskumníci vo Švédsku randomizovali 1850 pacientov s kómou po mimonemocničnom zastavení srdca do skupiny s cieľovou teplotou 33 °C počas 28 hodín s postupným zahrievaním (hypotermia) alebo do skupiny s teplotou udržiavanou pod 37,8 °C (normotermia). Keďže štúdia bola vykonávaná vo Švédsku, u takmer všetkých postihnutých bola KPR začatá prítomnými osobami (bystander) a tri štvrtiny pacientov tak malo defibrilovateľný rytmus. Primárnym výsledným ukazovateľom (outcome) bola mortalita z akejkoľvek príčiny po 6 mesiacoch. U prežívajúcich sa hodnotil výsledný stav s použitím Rankinovej stupnice invalidizácie a závislosti (1 - 6). Hodnotila sa prítomnosť komplikácií ako je pneumónia, sepsa, krvácanie, arytmia vedúca k narušeniu hemodynamiky a kožné komplikácie súvisiace s chladiacou metódou.

Mortalita po 6 mesiacoch bola 50 % v hypotermickej a 48 % v normotermickej skupine (P = 0,37). U prežívajúcich pacientov bolo stredné až ťažké poškodenie (Rankinova škála 4 alebo 5) pozorované u 55 % pacientov v hypotermickej i normotermickej skupine. Arytmia bola pozorovaná častejšie v hypotermickej skupine, v ostatných komplikáciách, vrátane infekcie, rozdiely neboli.

Autori uzatvárajú, že pacienti s kómou po mimonemocničnom zastavení srdca, u ktorých bola aplikovaná terapeutická hypotermia, nemali po 6 mesiacoch nižšiu mortalitu, lepšie neurologické výsledky či kvalitu života ako normotermickí pacienti. Teória a štúdie na zvieratách podporujú použitie terapeutickej hypotermie. Ale prvé pozitívne klinické štúdie spred dvadsiatich rokov boli vykonané na malom počte pacientov a ich dizajn bol z dnešného pohľadu nedostatočný. Novšie, väčšie a lepšie navrhnuté štúdie, nezistili pozitívny vplyv chladenia na teplotu 32 - 34 °C. Zdá sa, že chladenie sa dostalo do odporúčaní pre poresuscitačnú starostlivosť predčasne. Ale tieto prvé štúdie neboli zbytočné, pretože upriamili pozornosť na poresuscitačnú starostlivosť a viedli k zavedeniu štandardných komplexnejších protokolov.

Dlhodobá starostlivosť a rehabilitácia

Pacienti, ktorí prežili zástavu srdca, často vyžadujú dlhodobú starostlivosť a rehabilitáciu na zlepšenie fyzickej a kognitívnej funkcie. Medzi kľúčové aspekty patria:

• Kardiologická rehabilitácia: Programy kardiologickej rehabilitácie pomáhajú pacientom zlepšiť kondíciu, znížiť riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod a zlepšiť kvalitu života.
• Neurologická rehabilitácia: Pacienti s neurologickými deficitmi po KPR môžu profitovať z intenzívnej neurologickej rehabilitácie, ktorá zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu a logopédiu.
• Psychologická podpora: Zástava srdca a KPR môžu byť traumatické zážitky. Psychologická podpora a poradenstvo môžu pomôcť pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi následkami a zlepšiť duševné zdravie.

Dôležitosť tréningu KPR

Kardiopulmonálna resuscitácia (skratka KPR) je jednou z najdôležitejších zručností, ktoré môžu zachrániť život v prípade náhleho zlyhania srdcovej činnosti alebo dýchania. V súčasnosti, keď sa náhle srdcové zástavy stávajú čoraz častejšími, je veľmi dôležité, aby široká verejnosť aj zdravotnícki profesionáli vedeli, ako správne a efektívne vykonávať KPR. Kardiopulmonálna resuscitácia je zručnosť, ktorá si vyžaduje praktický tréning, aby ste ju v prípade núdze vedeli uplatniť naozaj dobre. Keďže na ľuďoch takéto nacvičovanie nie je najvhodnejšie, odporúčame tréning na lekárskych simulátoroch alebo figurínach na prvú pomoc (resuscitačných figurínach). Odporúča sa pravidelný tréning, ideálne každé dva roky, aby boli získané zručnosti a vedomosti stále aktuálne. Profesionálni záchranári a zdravotníci často absolvujú tréning aj častejšie, napríklad každých pár mesiacov. Moderné technológie so sebou prinášajú pokročilé nástroje na výcvik KPR, ktoré pomáhajú zlepšiť kvalitu tréningu a efektivitu učenia. Pravidelný tréning s využitím KPR simulátorov významne prispieva k zvýšeniu sebavedomia zdravotníckeho personálu. Ak budete mať možnosť vyskúšať si KPR figurínu na prvú pomoc, určite to skúste. Nikdy neviete, kedy budete tieto schopnosti potrebovať.

KPR u detí prebieha podobne ako KPR u dospelých. Pozor si však dajte na hĺbku stlačenia. Pri menších deťoch bude stačiť 4 až 5 centimetrov. Začnite piatimi záchrannými vdychmi a následne pokračujte 15 stlačeniami hrudníka a 2 ďalšími vdychmi. Frekvencia by mala byť 100 stlačení za minútu. Čo sa týka KPR novorodenca a detí do 1 roka, tiež začnite piatimi záchrannými vdychmi. Hrudník stláčajte len dvoma prstami (ukazovák a prostredník). Svojimi ústami obopnite ústa aj nos dieťaťa zároveň. Stláčajte frekvenciou 100 stlačení za minútu 15× a následne dvakrát vdýchnite.

Ďalšie dôležité aspekty prvej pomoci

Okrem KPR existujú aj ďalšie dôležité aspekty prvej pomoci, ktoré by mal každý poznať:

• Zabránenie ďalšej ujme - teda aby osoba, ktorej prvú pomoc poskytujete, neutrpela do príchodu sanitky ešte viac.
• Rozvážne pristupujte aj k poraneniam. Pri bandážovaní končatiny ju oviňte ju tak, aby v nej bola spriechodnená cirkulácia. V iných prípadoch, hlavne pri masívnom krvácaní, je potrebné priškrtiť miesto nad ranou smerom k srdcu, aby ste zastavili krvácanie.
• Teplo - je dôležité obmedziť straty tepla, napríklad uložením človeka na podložku alebo použitím deky či termofólie.
• Tíšenie bolesti - pri zlomeninách znehybnite končatinu či krk.

S malými poraneniami si viete poradiť aj sami bez nutnosti privolať zdravotníkov. Vždy je dôležité rozlišovať jednotlivé stavy a nerobiť paniku, no situáciu ani nepodceňovať. Aspoň na výletoch, dovolenkách či pri cestovaní odporúčame mať pri sebe základnú lekárničku. Na zakrytie malých poranení, porezaní či popálení sa vám môže zísť priľnavé ovínadlo. Malé popáleniny treba vložiť pod prúd tečúcej studenej vody po dobu 15 minút. Je však zakázané aplikovať na popálené miesto kúsky ľadu - to by mohlo zhoršiť stav rany.

Špecifická u niektorých ľudí môže byť alergická reakcia na uštipnutie včelou. V prípade anafylaktického šoku, ktorý po tejto reakcii niekedy nastáva, je možné podať epinefrín, ktorý zvyknú pacienti mať pri sebe v podobe epinefrínového pera Epipen.

Pri krvácaní z nosa, nazývanom odborne epistaxa, existuje tiež špecifický prístup k prvej pomoci. Nakloňte hlavu postihnutého vpred, zapchajte mu palcom a ukazovákom nos, aby dierky ostali zavreté v trvaní 5 minút.

tags: #starostlivost #o #pacienta #po #kpr