Kompletný sprievodca starostlivosťou o ovocné stromy: Prvé tri roky sú kľúčové

Starostlivosť o ovocné stromy je kľúčová pre zabezpečenie bohatej a kvalitnej úrody. Správne postupy počas celého roka podporujú zdravý rast stromov, zvyšujú ich odolnosť voči chorobám a škodcom a zabezpečujú optimálnu produkciu plodov. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o ovocné stromy počas prvých troch rokov pestovania, čo je kritické obdobie pre ich budúci rast a plodnosť.

Vysadiť strom je iba začiatkom dlhej cesty, ktorá pri správnom vedení končí košíkmi plnými sladkých plodov. Veľa pestovateľov však tápe v tom, ako sa o svoje stromy postarať tak, aby prosperovali. Často sa stretávame s obavami z poškodenia stromu nesprávnym zásahom alebo s neistotou ohľadom vhodného termínu na úpravu koruny. Práve rez ovocných stromov patrí medzi kľúčové zručnosti, ktoré rozhodujú o vitalite dreviny a kvalite budúcej úrody. Bez pravidelnej údržby stromy často splania, prehusťujú sa a sú náchylnejšie k chorobám aj škodcom.

História a vývoj ovocinárstva

Pestovanie ovocných drevín sprevádza ľudstvo už tisíce rokov a rez ovocných stromov sa vyvíjal ruka v ruke s postupným šľachtením divokých odrôd. Už staroveké civilizácie v oblasti Stredomoria si všimli, že stromy, ktoré boli uhryznuté zverou alebo poškodené vetrom, často reagujú bujným rastom nových výhonov. Toto pozorovanie viedlo k prvým cieleným zásahom do koruny stromov. Rimania posunuli ovocinárstvo na veľmi vysokú úroveň a zaviedli postupy vrúbľovania aj tvarovania, ktoré sa v určitých obmenách používajú dodnes. Stredoveké kláštorné záhrady následne uchovali a rozvíjali tieto znalosti v dobách, kedy sa v Európe menila politická aj spoločenská situácia. Moderná pomológia, teda náuka o ovocných druhoch a odrodách, začala systematicky skúmať vplyv rezu na plodnosť v osemnástom a devätnástom storočí. Odborníci postupne definovali pravidlá, ktoré nám dnes umožňujú cielene ovplyvňovať tvar koruny aj množstvo úrody. Predtým sa prerezávanie ovocných stromov vykonávalo často intuitívne alebo na základe tradovaných zvyklostí daného regiónu. Dnes sa opierame o hlboké znalosti fyziológie rastlín. Vieme presne, ako prúdi miazga, aká je funkcia jednotlivých typov púčikov a ako svetlo ovplyvňuje dozrievanie plodov a zakladanie kvetných púčikov na ďalší rok. Zatiaľ čo v minulosti boli obľúbené vysokokmene vyžadujúce dlhé rebríky a náročný zber, súčasný trend smeruje skôr k nižším tvarom a zákrskom. Tieto tvary umožňujú ľahšie strihanie ovocných stromov a pohodlnejší zber zo zeme. Podstata však zostáva rovnaká. Človek vstupuje do prirodzeného vývoja rastliny, aby usmernil jej energiu tam, kde je to najviac žiaduce, teda do tvorby kvalitného ovocia. Táto historická kontinuita nám ukazuje, že starostlivosť o stromy nie je len mechanickou činnosťou, ale dialógom medzi pestovateľom a prírodou, ktorý trvá po generácie.

Ako funguje fyziológia stromu a princípy rezu

Aby sme pochopili, ako správne rezať ovocné stromy, musíme najprv porozumieť tomu, čo sa deje vo vnútri rastliny. Základným mechanizmom, ktorý riadi rast vetiev, je takzvaná apikálna dominancia. Vrcholový púčik na konci výhonu produkuje hormóny, ktoré brzdia rast púčikov umiestnených nižšie pod ním. Ak tento vrchol odstránime, hormonálna blokáda zmizne a postranné púčiky začnú pučať. Týmto spôsobom môžeme cielene podporovať vetvenie a zahusťovanie koruny tam, kde je to potrebné, alebo naopak podporiť rast do dĺžky ponechaním terminálneho vrcholu. Ďalším kľúčovým faktorom je svetlo. Listy potrebujú slnečné žiarenie na fotosyntézu, vďaka ktorej strom buduje svoje pletivá a vyživuje plody. Prehustená koruna, kam sa nedostane slnko, znamená nekvalitné a zle vyfarbené ovocie, ale aj vyššie riziko hubových chorôb, ktorým sa darí vo vlhku a tieni. Pravidelný rez ovocných stromov zaisťuje vzdušnosť koruny a rovnomerný prístup svetla ku všetkým vetvám. Pokiaľ pochopíte tieto vzťahy, prestanete sa na strom pozerať ako na hromadu dreva, ale uvidíte systém toku energie a živín. Dôležité je tiež rozlišovať medzi rastovými a plodonosnými orgánmi. Strihanie ovocných stromov nie je len o skracovaní vetiev, ale o cielenej podpore tých častí, ktoré ponesú úrodu. Správne vykonaný rez rešpektuje prirodzenú snahu stromu o obnovu a zároveň tlmí jeho tendenciu k nadmernému bujneniu na úkor plodnosti.

Výber podpníka a výsadba ovocných stromov

Časť ovocného stromu, ktorá tvorí korene a prípadne spodnú časť kmeňa, sa nazýva podpník. Ten je jedným z kľúčových kritérií pri výbere jablone. Rôzne podpníky majú rôzne vlastnosti, ktoré ovplyvňujú rast, rodivosť a odolnosť stromu.

Typy podpníkov pre jablone:

• M26: Slaborastúci podpník s bohatým koreňovým systémom, so skorým nástupom rodivosti a vysokou kvalitou plodov. Je vhodný na pestovanie stromov v tvare štíhlych vretien.
• M9: Najrozšírenejší druh, pomalší rast, so skorším nástupom rodivosti, ale citlivejší na sucho.

Kedy vysádzať ovocné stromy:

Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja. Na jeseň je to približne od polovice októbra, kým pôda nezamrzne do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Je dôležité, aby bol stromček schopný zasadiť, teda aby pôda nebola premrznutá do veľkej hĺbky. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať.

Príprava pred výsadbou:

Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu, s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkú, dobre priepustnú, vlhkú, ale nepremokrenú. Jablone preferujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Dôležité je si vopred pripraviť miesto výsadby. Vykopeme jamu cca 1mx60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100.

Postup výsadby:

1. Tesne pred výsadbou nožnicami skráťte mierne korene.
2. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň.
3. Stromček vsaďte do jamy a to tak, aby miesto štepenia bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor.
4. Stromček zasypte dobrou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať kompost, či odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasací až po piatich rokoch, inak spália korene). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte ho.
5. Stromček potom dôkladne zalejte. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.
6. Stromčeku určite dajte oporu a poriadne ho polejte, ideálne dažďovou vodou. Dažďová voda je vždy 100 % najkvalitnejšia.

Nikdy nedávajte vápno do jamy ani hnoj alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.

Špecifické postupy pre prvé tri roky

Počas prvých troch rokov je dôležité venovať pozornosť špecifickým postupom, ktoré zabezpečia zdravý rast a vývoj mladých stromov. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri životné obdobia ovocných stromov. Prvé obdobie sa nazýva obdobie mladosti, alebo neplodnosti. Cieľom rezu v prvej fáze života stromčeka je definovať vhodnými technikami pekný tvar koruny a tiež kostrových vetiev.

Prvý rok

Po výsadbe je dôležité zabezpečiť stromčeku oporu a poriadne ho poliať, ideálne dažďovou vodou. U voľnokorenných stromov hneď po zasadení, treba samozrejme zostrihať korunku, aby bola rovná veľkosti koreňovej sústavy. Stačí ponechať stromu tri-štyri hlavné halúzky z ktorých sa vytvoria kostrové haluze. Keď ho chcete pestovať napríklad ako kotlovitú korunu, tak si necháte štyri haluze, ktoré idú do bokov. Keď ho chcete ako štíhle vreteno, tak necháte jednu haluz, ktorá rastie dohora a 3-4 haluze necháte rásť do bokov, pričom sa zrežú na rovnakú výšku. Veľa ľudí nechá po zasadení voľnokorenného stromčeka všetky, aj bočné halúzky, ktoré má narastené a taktiež neskrátia korunku. To má za následok to, že nadzemná časť stromu je väčšia ako koreňová sústava a nedokáže ho teda dostatočne zásobiť. Pokiaľ je strom v črepníku a má bohatú koreňovú sústavu, môže sa nechať korunka a iba haluze zostriháte na jednu výšku.

Technikou tzv. výchovného rezu zabezpečíme zmenu pomeru medzi nadzemnou a podzemnou časťou v prospech podzemnej. Ovocný strom tak bude mať priestor na dobré zakorenenie a koruna ho nebude zbytočne vysiľovať. Ponecháme hlavný terminál a štyri základné bočné výhony, ktoré skrátime na 4 až 6 pukov, pričom rez vykonáme nad pukom smerujúcim von z koruny. Jarný rez po výsadbe: na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu.

Mladé stromy vyžadujú dostatočnú zálievku najmä po zasadení (cca prvé tri týždne), aby sa dobre prijali. Ak vysádzate celkom mladé jednoročné výpestky, pri stĺpovitých odrodách je veľmi dôležité, aby ste v prvom roku po vysadení podporili rast ich koreňovej sústavy. Stačí, ak v čase kvitnutia odstrihnete alebo zrežete (nevylamujte!) všetky kvetné puky a dlhšie bočné výhonky skrátite na 3 púčiky od hlavného kmeňa. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.

Druhý a tretí rok

Po hlbokom reze v prvom roku dochádza k nárastu silných a dlhých výhonov. Rez teda začneme odstránením konkurenčných výhonkov terminálu a kostrových vetiev. Ďalšiu kostrovú vetvu nepridávame, pretože by mohla príliš zahustiť korunu. Výnimku môžeme urobiť, ak potrebujeme nahradiť slabo sa vyvíjajúcu alebo poškodenú vetvu. Ďalej odstránime výhony smerujúce nevhodne do vnútra koruny, kostrové vetvy potom skrátime podľa sily približne o tretinu až polovicu na vonkajší puk. Mali by ostať v jednej rovine pod terminálom.

V druhom a treťom roku pokračujte v pravidelnej zálievke, hnojení a ochrane pred škodcami a chorobami. Dôležité je aj tvarovanie koruny stromu, aby sa zabezpečil optimálny prístup svetla a vzduchu. Tu opäť postupujeme rovnako ako v druhom roku s tým rozdielom, že nerežeme však až tak hlboko. Kostrové vetvy a terminál skrátime približne o jednu tretinu a súčasne môžeme pristúpiť k založeniu druhého poschodia koruny. Nad najvyššie položenou vetvou prvého poschodia ponecháme ďalšie 2 až 3 silné výhony, najlepšie sú tie, ktoré smerujú do priestoru medzi kostrovými vetvami prvého poschodia. Tieto výhonky zrežeme približne na úrovni rezu kostrových vetiev z druhého roku. V ďalších rokoch vykonávame už iba udržiavací rez, pri ktorom odstránime prebytočné, slabé a poškodené vetvy.

Dôležitosť okopávania a mulčovania pre mladé stromčeky

Mladé ovocné stromčeky potrebujú pre svoj rast priestor, živiny a vlhkosť. Ak im konkurujú trávy a buriny, ich vývoj sa spomaľuje. Po výsadbe sa stromček spolieha na pôdu, ktorá mu poskytuje vodu a živiny. Pre optimálny príjem živín je dôležitý dobre rozvetvený koreňový systém. Preto sa odporúča vytvoriť okolo stromčeka kruh bez vegetácie s priemerom 80 až 100 cm, kde bude pôda pravidelne okopávaná a kyprená. Tento jednoduchý krok výrazne podporuje rozvoj koreňových vlásočníc, ktoré sú kľúčové pre príjem živín. Pravidelnosť a vyrovnanosť v dodávke vody sú kľúčové pre prevenciu opadávania plodov. V teplejších mesiacoch je vhodné pôdu okolo stromov kypriť približne raz za tri týždne, prípadne vždy po silných dažďoch, keď hrozí vznik prísušku. Je dôležité okopávať plytko, aby sa nepoškodili korene stromu.

Po okopávaní sa odporúča nastielať pôdu okolo stromčeka organickým materiálom, ako je pokosená tráva, slama alebo drevná štiepka. Nástielku ukladajte vo vrstve 5 až 10 cm, ale nie priamo ku kmeňu, aby ste predišli hnilobe a invázii hlodavcov. Voda sa ku koreňom stromov najlepšie dostane vtedy, ak je bezprostredné okolie stromu vyčistené od trávy a buriny a rovnomerne skyprené. Stečie priamo do pôdy a neodtečie z terénu inam. Okolo menších stromov vytvorte voľný kruh s priemerom okolo 60 - 70 cm, pod väčšími stromami 100 - 120 cm.

Hnojenie ovocných stromov

Okrem okopávania a mulčovania je dôležité aj správne hnojenie ovocných stromov. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ale ovocné stromy ich každoročne odčerpávajú, čím zemina stráca výživné látky. Rastliny potrebujú pre svoj rast a rodivosť základné živiny a stopové prvky. Nedostatok živín sa prejavuje slabšou úrodou a nižšou kvalitou ovocia a zeleniny. Najlepšie je urobiť si pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív.

Počas jari je dôležité dodať stromom potrebné živiny na podporu rastu a tvorby plodov. Aplikujte organické hnojivá, ako je kompost alebo dobre rozložený hnoj, ktoré zabezpečia dlhodobý prísun živín. V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje kruh, kde sa rozhodí hnojivo. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice, schopné prijímať živiny. Živiny sa musia dostať ku koreňom stromov, ktoré sa nachádzajú po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Tekuté hnojivá sú využívané, najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. Ich využitie je účinné len vtedy, ak ich používame v správnom čase, keď rastliny ich dokážu využiť. Používame ich najmä počas vegetácie v 2 - 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny. Po zbere úrody je vhodné aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktoré pomôže stromom pripraviť sa na zimu.

Ročný kalendár starostlivosti

Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte.

Jar: Prebúdzanie a príprava na rast

Jar je obdobím, keď sa ovocné stromy prebúdzajú zo zimného spánku a začínajú nový rastový cyklus. Je to čas intenzívnej aktivity a vyžaduje si špecifické postupy starostlivosti.

• Prerezávanie stromov: S prácou sa začína vtedy, keď prejdú najväčšie mrazy. Stromy sa po zime preberajú k životu a s prerezaním sa lepšie vyrovnajú. Najprv sa strihajú jadroviny (napríklad hrušky a jablone), kôstkoviny je lepšie prerezávať až v období, v ktorom nehrozia nočné mrazy. Odstráňte suché, poškodené alebo choré konáre a upravte tvar koruny podľa potreby. Prerezávanie stromov na jar podporuje tvorbu nových výhonkov a zlepšuje prístup svetla do koruny, čo je nevyhnutné pre kvalitnú úrodu. Z prerezaných stromov vzíde väčšia úroda než z drevín, ktoré trpia nadbytkom vetiev a výhonkov v korune. Strom získa dostatok svetla, púčiky skôr vykvitnú. Plody sú tiež kvalitnejšie, pretože cez zimu uchovaná energia sa po prestrihaní koncentruje do menšieho množstva púčikov.
• Hnojenie: Počas jari je dôležité dodať stromom potrebné živiny na podporu rastu a tvorby plodov. Aplikujte organické hnojivá, ako je kompost alebo dobre rozložený hnoj, ktoré zabezpečia dlhodobý prísun živín.
• Ochrana pred chorobami a škodcami: Pred začiatkom vegetácie je vhodné aplikovať preventívne postreky proti bežným chorobám a škodcom. Prvé ošetrenie vykonajte pred začiatkom vegetácie, druhé pred kvitnutím a tretie po odkvitnutí. Pri mladých stromčekoch odporúčam čo najviac stromy postrekovať, aby mali čo najmenej škodcov a mohli energiu investovať do rastu, nie do boja so škodcami. Napríklad keď máš pri sebe slivky a broskyne, celé leto máš vošky na slivkách. Na zimu prechádzajú vošky na broskyne, kde si v koncoch halúzok vytvoria miesto na prezimovanie. Väčšinou teda striekam v predjarí slivky a broskyne. Keď vidím, že sa vošky premnožili, tak stromy postrekujem dokedy mi to dovoľuje situácia - ešte pred dozretím plodov. Samozrejme, netreba zabudnúť poodstrihávať konce halúzok kde vošky prezimovávajú. Ostatné ovocné stromy by som striekal až keď sa prejavia škodcovia. Na ostatných škodcov fungujú počas sezóny lepové pásy ako napríklad na vrtivky čerešňové, slivkové či orechové. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne.
• Modrá skalica: Zázračnou prísadou, ktorú dobre poznali a používali už naši starí rodičia Modrá skalica, tiež známa ako síran meďnatý, je tradičný fungicíd, ktorý účinne chráni ovocné stromy pred chorobami. Správny jarný postrek pomáha udržiavať zdravý stav stromov a zabezpečuje bohatú úrodu. Zabraňuje hubovým ochoreniam, ako je peronospóra, chrastavitosť a monilia. Chráni mladé stromčeky tým, že bráni rozvoju plesní a iných húb. Dezinfikuje poranenia stromov a pomáha im hojiť sa po orezaní. Skorá jar (február-marec): Prvý postrek by sa mal vykonať pred vypuknutím pukov. Na dezinfekciu kôry a ničenie prezimujúcich škodcov možno použiť 3-5% roztok.

Leto: Aktívny rast a plodenie

Leto je aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu.

• Zálievka a hnojenie: V letných mesiacoch je dôležité pravidelne zalievať mladé stromy, najmä ak je suché počasie. Dreviny majú väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Staršie košaté ovocné stromy majú podstatne lepší prístup k vlahe cez koreňový systém ako mladé, nedávno vysadené ovocné stromčeky. Práve tie sú počas dlhšieho obdobia sucha náchylné na vysychanie. Nedostatok vlahy sa najskôr prejaví spomaleným rastom, neskôr vyššou náchylnosťou na chorobnosť a vplyv bude mať i na kvalitu prípadnej prvej úrody. Mladé stromčeky počas leta polievajte aspoň dvakrát týždenne v dávke 40 - 50 l vody. Zaujímavým riešením sú zavlažovacie vaky na stromy. Ide o vaky, ktoré sa umiestnia okolo kmeňa stromu, napustia vodou (kapacita cca 55 - 75 l) a voda z nich postupne kvapká a presakuje priamo ku koreňom stromov.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Priebežne kontrolujte stromy na prítomnosť škodcov a chorôb a v prípade potreby zasiahnite vhodnými prípravkami. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Samozrejmosťou letnej starostlivosti o ovocné stromy by mala byť aj pravidelná kontrola na prítomnosť škodcov.
• Letný rez a prebierka plodov: Niektoré ovocné stromy oceňujú malý zásah prerezávania, pričom drevo roku ešte nie je vytvrdené a miazga koluje: prerezávanie zelene. Cieľom je lepšie zvládnutie tejto šťavy tak, aby sa používala nie na vývoj konárov alebo labužníkov, ale na plodenie (vývoj ovocných pukov na spodnej časti konárov). Pokračujeme v odstraňovaní vlkov a výhonkov rastúcich do vnútra koruny. Ak chcete mať každý rok dostatok úrody, je vhodné urobiť začiatkom leta prebierku. Ide o odstránenie časti plodov (najmä tých drobnejších, nevyvinutých, príp. poškodených), ktoré rastlinu zbytočne vysilujú. Pri odrodách, ktoré rodia na jednoročnom dreve (ako napríklad Rubín) je potrebné robiť aj letný rez jablone, ktorý sa robí koncom mája alebo začiatkom júna. Môžeme ho využiť aj pri iných odrodách v prípade, že potrebujeme presvetliť korunu alebo spomaliť rast stromu. Zle je, ak je budúca úroda ovocia slabá, no dobre nie je ani v situácii, kedy plody rastú nahusto a nemajú dostatok priestoru. Včasným prebratím (najmä pri jablkách) máte šancu získať kvalitnejšiu úrodu väčších plodov. Odstráňte plody, ktoré vykazujú poškodenie v podobe otlačenia, deformít či iných nerovnomerností. Marhule, broskyne, mladé jablone, ale aj slivky, ringloty či mirabelky - tieto druhy ovocných stromov potrebujú pri bohatšej násade plodov pomoc v podobe silných podpier. Najčastejšie ide o dostatočne dlhé drevené koly s „Y“ alebo „T“ vo vrchnej časti.
• Zber opadaných plodov: Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs.
• Rez kôstkovín: Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda.

Jeseň: Príprava na zimu

Jeseň je ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať.

• Hnojenie a ochrana: Po zbere úrody je vhodné aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktoré pomôže stromom pripraviť sa na zimu. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Dôležité je aj chrániť mladé stromy pred poškodením zverou, napríklad obalením kmeňa pletivom. Kmene mladých stromov môžete koncom jesene obaliť a zabezpečiť voči obhryzu zajačím pletivom. Tie čo sú exotickejšie ako napríklad figy, hurmikaki, granátové jablká a podobne sa im zvyknú, keď sú čerstvo vysadené, lístím izolovať korene a baliť do netkanej bielej textílie. Miesto toho by som odporučil sledovať predpoveď počasia a deň predtým keď zahlásia, že bude - 10°C oblečiete bundu, vyjdete von, obalíte stromček do bielej netkanej textílie a necháte ho tak až dokým neprestanú silné mrazy, cca koncom februára alebo v polovici februára.
• Čistenie okolia stromov: Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom.
• Kontrola a postreky: Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo.
• Jesenný rez: Počas jesene, viac-menej do polovice sezóny, keď sú opadavé listy bez lístia a vždy zelené rastliny tiež nerastú, môžeme ich orezať. Najdôležitejšie je odstrániť tie suché, slabé a choré konáre, pretože rastline neslúžia. Po dokončení sa tie, ktoré príliš narástli, musíte orezať, čo mu dáva prirodzený tvar, ktorý by mal mať každý strom. Napríklad ak je to olivovník, jeho koruna by mala byť zaoblená a nízka, alebo ak je to mandľový strom, konáre sú orezané, aby sa zabránilo ich prekročeniu o 3-4 metre. Na jeseň môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne.
• Zakladanie nových výsadieb: Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady.

Zima: Odpočinok a príprava na ďalšiu sezónu

Zima je odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien.

• Zálievka a ochrana pred mrazom: Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín. Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom.
• Kontrola drevín: Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom.

Kľúčové zručnosti pre pestovateľov

Osvojenie si starostlivosti o ovocné stromy vyžaduje zvládnutie niekoľkých zásadných zručností. Prvým krokom je schopnosť správnej identifikácie. Musíte sa naučiť bezpečne rozoznať kvetný puk od listového, spoznať jednoročný výhon od staršieho dreva a identifikovať takzvaných vlkov alebo zvislo rastúcich výhonkov, ktoré strom iba vysiľujú. Táto pozorovacia schopnosť je absolútne nevyhnutná, pretože bez nej by ste mohli nevedomky ostrihať práve tie časti, na ktorých sa mali urodiť tohtoročné jablká či slivky. Ďalšou oblasťou je technika samotného rezu. Musíte vedieť, ako viesť rez, aby sa rana dobre hojila. Rez by mal byť hladký, vedený pod správnym uhlom av tesnej blízkosti púčika alebo vetevného krúžku. Zle vedený rez, kde zostávajú dlhé pahýle, je vstupnou bránou pre infekcie a hnilobu. Strihanie ovocných stromov tiež vyžaduje znalosť správneho načasovania. Inak pristupujeme k jadrovinám, ako sú jablone a hrušky, a inak k kôstkovinám, ako sú čerešne či marhule. Tu sa často chybuje v otázke, kedy vykonávať zásah. Zatiaľ čo jadroviny znesú zimný či predjarný rez, u kôstkovín je vhodnejší termín v čase vegetácie. V neposlednom rade sa naučíte rôzne typy rezov podľa štádia života stromu. Výchovný rez v prvých rokoch po výsadbe formuje pevnú kostru koruny. Udržiavací rez v čase plnej plodnosti zaisťuje rovnováhu medzi rastom a úrodou. Omladzovací rez pri starých stromoch dokáže predĺžiť ich životnosť a obnoviť kvalitu ovocia. Prerezávanie ovocných stromov je komplexná činnosť, ktorá v sebe spája znalosti biológie s manuálnou zručnosťou a citom pre detail.

Praktické využitie a prečo sa to učiť

Prečo vlastne venovať čas štúdiu a práci s nožnicami? Hlavným benefitom je samozrejme úroda. Správne ošetrený strom plodí ovocie, ktoré je väčšie, sladšie a lepšie vyfarbené. Vďaka presvetleniu koruny majú plody viac slnka a vzduchu, čo zvyšuje obsah cukrov a vitamínov. Prerezávanie ovocných stromov taktiež výrazne znižuje tlak chorôb a škodcov. V hustej korune sa drží vlhkosť, ktorá svedčí plesniam a chrastavitosti. Pravidelným rezom tak prirodzenou cestou znižujete potrebu chemických postrekov. Ďalším praktickým dôvodom je bezpečnosť a stabilita stromu. Vytvarovaním pevnej kostry predídete rozlomeniu stromu pod ťarchou úrody alebo snehu. Udržujete aj strom v takej veľkosti, ktorá umožňuje pohodlnú úrodu. Nemusíte riskovať život na vratkom rebríku vo výške niekoľkých metrov, pokiaľ strom udržíte v rozumných medziach. Jarný rez ovocných stromov je tiež skvelou príležitosťou na vizuálnu kontrolu zdravotného stavu celej dreviny. Zručnosť rezu má aj svoju estetickú hodnotu. Upravený strom je ozdobou záhrady v čase kvetu, plnej vegetácie aj v zime, kedy vynikne jeho architektúra. Navyše sa jedná o znalosť s dlhodobou hodnotou. Ovocné stromy sú investíciou na desaťročia. Pokiaľ sa o nich budete dobre starať, budú vám prinášať radosť po celý život a možno aj vašim deťom. Starostlivosť o ovocné stromy je cestou k sebestačnosti ak návratu k prirodzeným cyklom roka.

Ako začať so starostlivosťou o stromy

Začať môžete hneď teraz, aj keď práve nie je sezóna na strihanie. Prvým krokom je zaobstaranie kvalitného náradia. Budete potrebovať ostré záhradnícke nožnice pre drobnejšie vetvy, pákové nožnice na silnejšie vetvy a kvalitnú ručnú pílku. Náradie musí byť vždy ostré a čisté, aby rezy boli hladké a nezraňovali strom viac, než je nutné. Ďalším krokom je pozorovanie. Choďte do svojej záhrady a pozrite si svoje stromy. Skúste nájsť tohtoročné prírastky, staršie drevo a rôzne druhy púčikov. Snažte sa predstaviť si, ako strom porastie, keď odstránite určitú vetvu. Veľa informácií sa dá vyčítať z kníh, ale prax je nenahraditeľná. Začiatočníci sa často pýtajú, kedy vykonávať strihanie ovocných stromov. Všeobecne platí, že jadroviny režeme v predjarí, keď pominú silné mrazy, a kôstkoviny skôr až v čase kvetu alebo po zbere. Je ale mnoho špecifík, líšia sa druh od druhu.

tags: #starostlivost #o #ovocnych #stromov #prve #tri