Záhrada je pre mnohých druhým domovom, miestom relaxu a radosti. A viete, čo robí záhradu skutočnou záhradou, a nielen lúkou? Predsa stromy a kríky! Tie dodávajú štruktúru, farbu a pocit domova. Okrasné dreviny majú v záhrade nezastupiteľnú úlohu, lebo sú druhovo najpočetnejšou skupinou drevín, ktoré možno využívať v našich klimatických podmienkach. Poskytujú skoro neobmedzený výber druhov pre rôzne tepelné, svetelné i pôdne podmienky. Mnohí z neskúsených pestovateľov, začiatočníkov vo svojej záhrade neraz urobia veľa škôd, najmä počas strihania okrasných krov. Nie všetky kry sa môžu strihať počas celého roka. Sú rastliny, ktoré sa strihajú v lete, sú dreviny, ktoré sa strihajú v predjarí.

Výber okrasných drevín
Pri výbere okrasných drevín je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, ako sú veľkosť záhrady, typ pôdy, svetelné podmienky a klimatické podmienky. Rôzne druhy drevín majú rôzne nároky na stanovište a starostlivosť, preto je dôležité vybrať si také, ktoré sa budú v danej lokalite dobre dariť.
Typy okrasných drevín
Kry a stromy sú dreviny s drevnatými výhonkami a obnovovacími púčikmi, schopnými prečkať pre vegetovanie nepriaznivé (chlad, sucho) obdobie. Sú charakteristické dlhou životnosťou. Ich pôsobenie v záhrade je priestorotvorné - zoskupeniami vytvárajú priestorovú kostru vegetácie - a postupné. Rastom (každoročnými prírastkami) a čoraz zväčšujú a ich pôsobenie v priestore je s pribúdajúcim časom efektnejšie.
-
Okrasné stromy
Vo väčšine záhrad hrajú hlavnú úlohu malé okrasné stromčeky. Veľké stromy sú vhodné predovšetkým do veľkých záhrad. Stromy nám na záhrade poskytujú potešenie po celý rok. Sú veľmi dekoratívne, potešia krásnymi farbami na jar a na jeseň, a v lete poskytujú príjemný tieň. Aj keď máte malú záhradku, môžete si tieto výhody tiež užívať, ak si vyberiete malé stromčeky alebo druhy, ktoré môžu byť pestované ako kompaktné. Príklady zahŕňajú japonské javory (Acer japonicum) alebo zakrpatené druhy okrasných čerešní (Prunus).
-
Okrasné kríky
Okrasné kríky sú dreviny, ktoré majú kríkový porast. Na rozdiel od stromov majú väčšinou niekoľko výhonkov a žiadny jednotlivý kmeň. Pre domácu záhradu existuje množstvo okrasných kríkov pre každé miesto a na akýkoľvek účel použitia. Ker je tvar dreviny charakteristický tým, že nevytvára kmeň a korunu (ako strom), ale rozkonáruje sa od zeme. Jeho nadzemnú časť - korunu kríka - vytvára niekoľko hlavných konárov. Predlžovací rast u kríkov zabezpečujú najskôr púčiky rastúce nízko nad zemou, pričom púčiky vyrastajúce vyššie sa oneskorujú alebo nezačnú rásť vôbec. Preto sa kry bohato rozkonárujú (zväčša) už od zeme a vytvárajú korunu bez kmeňa. Skupina kríkov je nielen bohatá druhovo, rozdielna trvácnosťou olistenia, bohatosťou kvitnutia a plodmi, ale je rozmanitá aj veľkosťou. Drevinná skupina kríkov zahŕňa najväčší počet rodov a druhov, pretože sem patria i mnohé introdukované rody, ktoré v oblasti svojho pôvodného výskytu rastú ako stromy, no v našich podmienkach vegetujú v menšom kríkovom tvare (ktorý sa prejavuje najmä redukciou hlavného kmeňa).
Miesto určuje krík a drevinu, nie naopak. Tienisté kríky, ako sú rododendrony, vyslovene horia na prudkom slnku. Okrasné kríky na slnko, ako budleja Dávidova, naopak v tieni chradne. Rastlina sa cíti dobre, rastie a kvitne len vtedy, keď je jej umiestnenie v súlade s okrasným kríkom. Ak je miesto vystavené viac ako šiestim hodinám slnka denne - aj počas obeda - je ideálne pre kríky, ktoré majú radi slnko. Pri troch až piatich hodinách slnka denne je miesto polotieňom. V prípade ozdobného kríka záleží aj na kvalite pôdy. Pre suché, vlhké a mokré pôdy existuje vždy veľký výber vhodných okrasných kríkov.
Príklady okrasných kríkov:
- Tuja západná (Thuja occidentalis): Stálica pre živé ploty, rýchlo rastie a dá sa strihať do rôznych tvarov. Miluje slnko, ale zvládne aj polotieň. Dôležitá je pravidelná zálievka.
- Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla): Obľúbená pre svoje obrovské farebné gule kvetov. Miluje polotieň a dostatok vlahy.
- Magnólia (Magnolia): Majestátna s obrovskými kvetmi, kvitne na jar. Potrebuje slnečné, chránené miesto pred silným vetrom.
- Tis obyčajný (Taxus baccata): Vždyzelený a tvárny, vhodný na tvarovanie. Je veľmi prispôsobivý, zvládne slnko aj hlboký tieň.
- Okrasná čerešňa (Prunus serrulata): Ohlasuje príchod jari oblakmi ružových kvetov. Potrebuje slnečné miesto a priepustnú pôdu.
- Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus): Elegantný, vždyzelený, vhodný na živé ploty. Zvládne slnko aj polotieň.
- Lieska (Corylus): S tmavými, vínovými listami, dodáva záhrade dramatický šmrnc. Miluje slnečné miesto.
- Zlatý dážď (Forsythia): Žiarivo žlté kvety ohlasujú koniec zimy. Miluje slnko, ale zvládne aj polotieň.
- Borievka (Juniperus): Symbol odolnosti, existuje mnoho druhov a tvarov. Je extrémne nenáročná, miluje slnko.
- Kalina (Viburnum): Všestranný krík s rôznymi dobami kvitnutia a voňavými kvetmi. Väčšina preferuje slnečné až polotienisté miesto.
- Myrta (Myrtus communis): S dobrou starostlivosťou sa dá pestovať aj u nás. Potrebuje slnečné, teplé a chránené miesto.
-
Okrasné popínavé rastliny
Popínavé dreviny sa dokonale hodia k oživeniu múrov, altánkov, záhradných terás a ďalších prvkov, ktoré poskytujú popínavým drevinám oporu.
-
Okrasné trávy
Sú to okrasné dreviny nazývané aj byliny. Tieto okrasné dreviny tzv. byliny s každým koncom vegetačného obdobia odumierajú nadzemnou časťou. Avšak tieto okrasné trávy pokračujú periodicky v raste stonkou, drevnatejú, zväčšujú svoju výšku i objem a dožívajú sa často stoviek až niekoľko tisíc rokov, na rozdiel od iných okrasných drevín. Sú to najideálnejšie okrasné dreviny vysádzané v súboroch okrasných drevín pri jazierka, alebo ako okrasná drevina do skaliek. Príklady zahŕňajú Perovec, Ozdobnica čínska, pampová tráva.
-
Okrasné ovocné stromy
Ak túžite po záhrade, ktorá bude krásna nielen na jar, ale počas celej sezóny, a zároveň prinesie úžitok, siahnite po okrasných ovocných stromoch. Tento typ stromov sa stáva čoraz obľúbenejším aj medzi mestskými záhradkármi. Dajú sa totiž vysádzať do malých predzáhradiek, menších súkromných pozemkov, ale vďaka kompaktnejším tvarom aj do väčších kvetináčov na terasy a dvory.
Príklady okrasných ovocných stromov:
- Sakury (japonské čerešne) a dekoratívne višne: Ich kvety doslova zahalia celý strom do jemno ružovej či bielej periny a okamžite upútajú pohľady každého okoloidúceho.
- Dekoratívne jablone a hrušky: Spojenie pôvabu kvitnutia s neskorším zberom plodov.
- Okrasné slivky a mandle: Prunus cerasifera 'Nigra' s tmavo purpurovým lístím a ružovými kvetmi, okrasná mandľa (napr. Prunus triloba) s jemnými, ružovými plnými kvetmi.
Výsadba okrasných drevín
Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Okrasné dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Pred kúpou si naštudujte aspoň základné informácie o danej rastlinke. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina. Po zasadení pôdu okolo rastliny dobre utlačte a výdatne prelievajte vodou. Týmto spôsobom vytlačíte vzduch a rastlina dostane dostatočnú oporu. Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.
Dôležité je, aby sa na vhodnom stanovisku drevina správne zakorenila. Koreňový systém ukladáme do jamy a zasypeme výživnou pôdou. Ešte predtým však korene skráťte a podporíte tak rast nových koreňov. Jama má byť dostatočne veľká, s hĺbkou okolo 60 cm a priemerom cca 70 cm. Malá pomôcka: saďte tak hlboko, aby horné korene boli dva prsty pod zemou. Na povrch sypeme odhrabanú zeminu. Po zasadení je potrebné všetky výhonky okrem hlavného zrezať. Hnojenie dopomôže rastu. Drevine vytvoríme dostatočný priestor očistený od trávy a buriny, aby jej nebrali vlahu a živiny. Na tento účel dobre poslúži mulčovacia kôra. Ak je sadenice potrebné vyviazať, kolík zapichujeme do zeme pred sadením, aby nenarušil koreňový systém.
Ak vysádzate rastliny do ťažších, mastnejších pôd odporúčame spraviť na spodku jamy drenáž, ktorá ochráni rastlinu pred zahnívaním korienkov. Pri niektorých rastlinách, často aj pri vresoch, vresovcoch, azalkách alebo rododendrónoch, môžeme po vytiahnutí z črepníka sledovať silno prepletenú vonkajšiu vrstvu balu, pripomínajúcu plsť. V takomto prípade je veľmi dôležité šikovné zaobchádzanie s rastlinou. Rastlinu pred zasadením intenzívne polejte, alebo spolu s kontajnerom ponorte na istý čas do nádoby s vodou. Koreňový bal niekoľkokrát narežte záhradnými nožnicami alebo nožom, čím narušíte zbitú vrstvu, povzbudíte korene k regenerácii a prenikaniu do pôdy. Po vložení balu do vykopanej jamy dbajte na to, aby ste dobre vyplnili zemou zvyšný voľný priestor tak, aby sa koreňový bal po celom povrchu stýkal s okolitou pôdou.

Starostlivosť o dreviny v nádobách
Dreviny a rastliny pestované v nádobách si zaslúžia viac pozornosti. Nie všetky rastliny majú rovnaké nároky na stanovište a starostlivosť. Musíte to rozlišovať. Platí zásada, že na výsušných a veterných stanoviskách sa musí zalievať častejšie, preto je vhodné použiť plastovú nádobu, z ktorej sa zálievková voda odparuje podstatne menej ako z iných typov nádob. Kompromisom môže byť nádoba z keramiky s vonkajšou glazúrou, ktorá spája vyrovnanejší vodný režim plastových nádob, so vzdušnosťou nádob z neglazovanej keramiky. Navyše bývajú tieto nádoby aj veľmi estetické. Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad.
Kríky v črepníkoch je potrebné zavlažovať častejšie ako tie voľne rastúce. Doprajte im preto vodu každý deň. Počas zimných mesiacov zálievku obmedzíme, no nie úplne, inak by rastlina mohla vyschnúť. Pred mrazom chránime kríky v črepníkoch tak, že ich postavíme na vhodné miesto do závetria čo najbližšie k sebe. Väčšina kríkov je na pestovanie nenáročná a mrazuvzdorná. V zime nezabúdajte ani na kríky rastúce v zemi. Pomôže im, ak ich pred mrazom ochránite čečinou, ktorú nasteliete ku koreňom.
tipy pre Začiatočníkov zo Sukulentmi // Garden Answer
Zálievka
Zálievka patrí medzi to najdôležitejšie. Bez vody niet života. Sú samozrejme druhy, ktoré bez vody vydržia dlhšie. Viac vody vyžadujú rastliny vystavené slnku, mezofyty a trvalky, dreviny pestované v nádobách. Zálievka by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov je veľmi dôležitá. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.
Často sa stáva, že sa na povrchu substrátu tvorí biely povlak. Z nadmernej zálievky môže ísť o plesne, neskôr z nádob môžu vyrásť aj rôzne huby. Biely povlak sa však môže vytvoriť aj z vody, ktorá je veľmi tvrdá a na povrch vystupujú rôzne minerály. Odstátou vodou sa zbavíte len chlóru. Prevarením aj množstva minerálov. Takýto povlak na substráte je len estetický problém. Zalievajte tak, aby voda pretiekla do misky, chvíľu počkajte a prebytočnú vodu vylejte z misky. Rastliny sú dobre poliate vtedy, ak voda prejde celou nádobou až do podmisky. Mnohé rastliny stačí zalievať do podmisky.
Nedostatočná zálievka je citlivá najmä u čerstvo zasadených rastlín, staršie dreviny s dobre vyvinutou koreňovou štruktúrou si zvyčajne vedú „nájsť“ vodu v pôde samé. Polievaním však môžeme rastliny podporovať (predovšetkým vzácne a náročné rastliny alebo rastliny, ktoré v lete pučia) počas predĺženého obdobia sucha alebo na piesčitých, silno priepustných pôdach. Pravidelné polievanie krov v záhrade, predovšetkým v ťažkých a súdržných zeminách, často zapríčiňuje veľké škody. Rastliny sa v mokrej pôde „dusia“ a chorľavejú, až nakoniec odumrú.
Hnojenie
Hnojenie zabezpečí rastline pestovanej v nádobe dlhodobú a vyváženú výživu a získate kvalitné a zdravé rastliny, ktoré bohato kvitnú. Hnojením sa začína od apríla do septembra. Hnojivá sú rôzne. Rozlišujú sa podľa toho, načo sa používajú. Niektoré naštartujú rastliny v raste, iné vyprovokujú ku kvitnutiu a plodeniu, iné pôsobia na vyzrievanie pletív a majú blahodarný účinok na zazimovanie. Iné sú s pomalým uvoľňovaním živín, granulované, tekuté, hnojivá na list atď. V každom prípade je dobré vedieť ich použiť v pravý čas a zvoliť adekvátne množstvo. Na balkónové rastliny sú iné hnojivá ako napríklad na jahody. Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté druhy.
Od apríla netreba zabúdať ani na hnojenie. Tu je vhodné používať kryštalické hnojivo, ktoré aplikujeme priamo ku koreňom. Takéto hnojivo s obsahom živín (dusíka, fosfora, draslíka, horčíka a rôznych mikroprvkov) sa používa na hnojenie širokej palety okrasných drevín počas celej vegetácie. Ak máte k dispozícií hnojivo s dlhodobou účinnosťou typu „Osmocote“, obmedzte prihnojovanie na 1x počas skorej jari. Nasledujúce roky súbežne s rastom rastlín, dávku hnojiva opatrne zvyšujte. Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast.
Strihanie a tvarovanie
Správne strihanie a tvarovanie rastlín patrí medzi kľúčové činnosti v záhradkárstve. Nielenže prispieva k estetickému vzhľadu vašej záhrady, ale má zásadný vplyv na zdravie, vitalitu a úrodnosť rastlín. Každá rastlina má svoje špecifické obdobie, kedy je rez najvhodnejší. Použitie kvalitného a ostrého náradia je základom úspešného rezu. Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.

Základné princípy strihania
- Jarný rez: Vhodný pre ovocné stromy a niektoré okrasné kríky, ktoré na tento rez reagujú tvorbou nových výhonkov.
- Letný rez: Používa sa najmä u rastlín, ktoré kvitnú na leto.
- Rez nad pukom: Pri tvarovaní rastlín sa odporúča robiť rez vždy nad očkom alebo púčikom, z ktorého sa bude vytvárať nový výhonok.
- Úprava dĺžky a hrúbky: Pri odstraňovaní starších vetiev a udržiavaní tvaru rastliny je dôležité prispôsobiť rez podľa veku a veľkosti rastliny.
- Rezy sú veľmi prospešné a prispievajú k celkovej atraktivite, bohatému kvitnutiu a dlhovekosti. Netreba sa ich teda báť. Ideálne dni pre rezy sú, ak nemrzne, ale nie je ani príliš teplo a slnečno.
Strihanie rôznych skupín rastlín
Dreviny podľa vzrastovej formy delíme na stromy, kry a polokry (tvar kríka, ktorého väčšinu nadzemnej časti tvoria bylinné výhonky a cez zimu odumrie), podľa olistenia ich rozdeľujeme na skupiny ihličnatých, listnatých opadavých a (listnatých) vždyzelených.
Tabuľka prehľadu strihania okrasných drevín:
| Typ dreviny | Obdobie strihania | Popis a odôvodnenie |
|---|---|---|
| Skoro na jar / Na jar kvitnúce okrasné kríky | Po odkvitnutí | Striháme po odkvitnutí - môžeme rastlinu zrezať cca o 2/3, alebo minimálne o polovicu, aby sa rastlina zahustila a vytvorila čo najviac kvetných zárodkov pre budúcu sezónu. Na jar kvitnúce rastliny kvitnú na minuloročných, alebo starších konároch. Zárodky kvetných pukov si zakladajú už koncom leta. Ak by sme ich ostrihali na jeseň alebo skoro na jar, tým by sme odstránili konáre s kvetnými pukmi. Rastlina už do kvitnutia nemá možnosť si založiť nové kvetné puky a tak sa ukrátime o časť kvetov. |
| V lete kvitnúce okrasné kríky | Skoro na jar, po zimných mrazoch, ešte pred rašením (napr. Levanduľa, Hortenzia, Nátržník, Budleja, Ořechoplodec atď.) | V lete kvitnúce okrasné kríky kvitnú väčšinou na tohoročných výhonkoch, konároch. To znamená, že si aktuálny rok, na nových výhonkoch zakladajú kvetné puky, ktoré ešte daný rok vykvitnú. Preto je vhodné skoro na jar rastlinu zrezať cca o 2/3, alebo minimálne o polovicu, aby sa rastlina zahustila a vytvorila čo najviac kvetných vrcholkov. Tento rez sa nevykonáva na jeseň, pretože nemôžeme predpokladať, aká zima nasleduje, a pri radikálnych rezoch by rastlina mohla hlboko do dreva úplne zamrznúť a neprežiť. |
| Okrasné trávy | Skoro na jar, pred rašením (napr. Perovec, Ozdobnica čínska, pampová tráva atď.) | Zrezávame pri báze rastliny. Suchý trs trávy chráni vlastnú bázu pri koreňoch v tuhých zimných mesiacoch. Ak trs listov odstránime pred zimou, riskujeme, že mrazy poškodia rastlinu. Odporúčame vyššie rastúce trsnaté trávy zviazať na zimu. |
| Ruže | Radikálne skoro na jar; v lete (nie radikálne) | Ruže kvitnú na tohoročných výhonkoch, konároch. Je vhodné skoro na jar rastlinu zrezať, aby rastlina zahustla a vytvorila čo najviac kvetných vrcholkov. Režeme podľa typu ruží: kríčkové, ťahavé, pôdopokrivné, stromčekové. Letný rez slúži na skrátenie dlhých výhonkov, udržiavanie tvaru a podporu opätovného kvitnutia. |
| Vždyzelené kríky | Skoro na jar (ak ich chceme tvarovať); podľa potreby aj v lete (nie radikálne, nie v horúčavách) | Ak striháme ešte pred rašením, rezné rany na listoch a na konároch rýchlo obrašia novými, čerstvými výhonkami a rastlina sa krásne zahustí. Letný rez slúži na skrátenie dlhých výhonkov a udržiavanie tvaru. |
| Rastliny s farebnými vrcholovými listami | Skoro na jar po zimných mrazoch (napr. Vŕba japonská, Červienka, Bršlen atď.); podľa potreby aj v lete (nie radikálne, nie v horúčavách) | Pri týchto rastlinách sa zafarbujú do pestrých farieb väčšinou tohoročné nové výhonky, čerstvé listy. Ak ich ešte pred rašením na jar ostriháme, rastlina sa zahustí, a prinesie tak väčšie množstvo nových vrcholkov. Letný rez slúži na skrátenie dlhých výhonkov, udržiavanie tvaru a podporu farebných nových výhonkov. |
| Guľatokorunné stromy s hlavou | Skoro na jar po zimných mrazoch (napr. Vŕba japonská, Katalpa bignóniovitá nana, Vŕba rakytová) | Rez na hlavu zabezpečuje, aby sa koruna ťarchou váhy rozloženej do viacerých častí po čase nerozlámala. Vŕba rakytová sa reže na hlavu až po odkvitnutí, keďže na ňu sa vzťahuje pravidlo rezu skoro na jar kvitnúcich kríkov. |
| Tvarované rastliny | Skoro na jar po zimných mrazoch (napr. gule na kmínku, špirály, kužele, pon-pony atď.); podľa potreby aj v lete (nie radikálne, nie v horúčavách) | Radikálny, rezom najsmelší, tvarovací rez. Ak striháme ešte pred rašením, rezné rany na listoch a na konároch rýchlo obrašia novými, čerstvými výhonkami a rastlina sa krásne zahustí. Letný rez slúži na skrátenie dlhých výhonkov a udržiavanie tvaru. |
| Trvalky | Tesne pred zimou, alebo skoro na jar; odkvitnuté časti podľa potreby | Bylinné zvyšky odstraňujeme pri báze rastliny. Nesmieme odstraňovať listy a stonky príliš skoro pred zimou. Je vhodné počkať, kým časti nad zemou sami odumrú, aby stihli dozrieť podzemné časti rastliny pred vegetačným pokojom. Odstraňovaním odkvitnutých častí môžeme predĺžiť dobu kvitnutia. |
| Popínavé ruže | Celoročne podľa potreby | Odstraňujú sa len suché, poškodené či nevhodne vyrastajúce výhony. |
| Plamienky | Podľa kultivaru | Niektoré vyrastú každoročne z nových výhonov (strihajú sa tesne nad zemou), iné rastú na starom dreve (strihajú sa minimálne). |
| Ihličnaté kríky | Väčšina rez neznáša, výnimky: borievky, cyprušteky, niektoré tuje, tisy a niektoré zakrpatené ihličnany. | Vyznačujú sa stálym neopadavým olistením a celoročne takmer nemennou pôsobivosťou. |
| Opadavé listnaté kríky | Zmladzovanie a presvetľovanie v období vegetačného pokoja. Hlavný rez po odkvitnutí. | Zaujímavé kvitnutím, farbou a vôňou kvetov, jesenným sfarbením listov, okrasnými plodmi a mnohými ďalšími hodnotnými detailmi. Pre tvarovanie sa vyberajú druhy s hustou korunkou, dobre vyháňajúce aj zo spodných konárov. |
| Vždyzelené dreviny | Na tvarovanie skoro na jar. | Môžu mať neopadávajúce čiarkovité listy alebo väčšie kožovité, menej pohyblivé listy. Príklady: krušpán, hlohyňa šarlátová, dráč Júliin, bršlen Fortuneov. |
Strihanie živých plotov
Pri živých plotoch sa odporúča hneď po vysadení rastliny skrátiť na približne 10-15 cm, aby sa naštartovala tvorba nových púčikov. Po vysadení nechajte rastliny vyrásť do určenej dĺžky (napríklad 20-25 cm) a potom ich opakovane skráťte. Keď už dosiahnete požadovaný tvar a výšku, môžete prejsť na jemnejšie tvarovanie pomocou klasických záhradných nožníc. Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky.

Ostatné rezy a špecifiká
- Presvetľovací rez: Využívame pri drevinách, ktoré sú husté, prerastené a ktoré dosiahli vek asi 5 rokov. Rezom odstránime staré a poškodené konáre úplne odspodu. Tým sa ker presvetlí. Najmladšie konáre sa neskracujú. Rez je vhodné u starších krov robiť raz za tri roky.
- Spätný rez: Vykonáva sa úplne tesne pri zemi a odstránia sa všetky výhony. Ker sa tak zmladí, podporí sa rast nových výhonov. Dreviny kvitnúce na jar sa strihajú po odkvitnutí, nakoľko kvitnú na starom dreve. Pokiaľ sa Vám zdá ker už prerastený a hustý, môžete vykonať silný spätný rez, ktorým úplne tesne pri zemi odstránite všetky výhony. Vykonáva sa od decembra do polovice marca. Nečakajte však, že po takomto zákroku aj tom istom roku ker zakvitne.
- Cornus alba („Sibirica“): Má najkrajšie vyfarbené jednoročné výhony v zimnom období. Vyhovuje mu silný jarný rez, ktorý dobre znáša.
Náradie a techniky rezu
- Ostré nožnice a píly: Uistite sa, že nožnice majú ostré čepele, aby ste zabezpečili čistý rez.
- Dezinfekcia náradia: Pred každým rezom dezinfikujte náradie, najmä ak režete viacero rastlín.
- Rez nad očkom: Vždy vykonávajte rez nad očkom (púčikom), z ktorého chcete, aby vyrástol nový výhonok.
- Uhol rezu: Pri tvarovaní sa odporúča mierny uhol - zvyčajne o 5 až 10°.
- Postupné strihanie: Vyhnite sa príliš radikálnym rezom, najmä u starších a zrelých rastlín.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku - a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili. Tieto informácie však bývajú presnejšie uvedené priamo v príbalovom letáku jednotlivých odporúčaných ochranných prípravkov.
- Plesne: Objavujú sa hlavne na mnohokvetých azalkách, zemolezoch, ružiach, bylinkách a to najčastejšie za suchého a horúceho leta. Na listoch sa najprv objavia okrúhle biele škvrny a neskôr celá rastlina vyzerá akoby bola posypaná múkou.
- Roztoče: Vyskytujú sa na smrekoch, magnóliách a iných listnatých krov počas suchého a horúceho leta. Na smrekoch sa prejavuje ako hnednutie a opadanie ihlíc v podobe veľkého „koláča“, najčastejšie na jednej (zvyčajne južnej) strane kra. Na listnatých kroch listy strácajú živú zelenú farbu, sivejú a zospodu sú sivohnedé, akoby pokryté prachom. Na ihliciach a listoch pod lupou vidieť nitky pavučiny, drobné pavúčiky a ich vajíčka.
- Nosánik: Tento chrobák poškodzuje predovšetkým rododendrony, azalky a tisy. Prvým príznakom sú okrúhle vyhryzené miesta na čepeliach listov vznikajúce začiatkom júna. Vtedy ho treba ničiť podobne ako pásavku zemiakovú prípravkami Talstar, Confidor. Druhým príznakom (neskorá jeseň alebo jar) je ohryzený koreňový kŕčok, čiže výhonky rastliny rastú plytko pod povrchom zeme. Takúto rastlinu už nedokážeme zachrániť a na boj proti škodcovi (vtedy v podobe larvy) je už prineskoro.
- Vošky: Poškodzujú predovšetkým ruže, zemolezy, byliny a občas azalky. Na mladých listoch a vrcholoch výhonov sa vyskytujú početné kolónie nehybného zelenkavého alebo čierneho hmyzu, z ktorého najväčšie sú okrídlené. Listy a výhonky sú lepkavé.
- Choroby koreňov: Vyvolávané hubami a napádajúce predovšetkým rododendrony, cyprušteky a tisy. Rastlina aj napriek vlhkej zemine vyzerá, ako by vädla, listy mäknú a ovísajú až nakoniec usychajú. Liečba: spočíva predovšetkým na prevencii zabezpečením drenáže pri sadení, „neprelievanie“ rastlín, dbanie na to, aby sa pri koreňoch neusádzala voda. Ak sa príznaky objavia len na časti rastliny, presaďte ju, pričom na novom mieste vytvorte optimálne podmienky, odstráňte choré výhonky a polejte, prípadne ich postriekajte prípravkami: Aliete, Previcur, Acrobat, Sandofan.
tags: #starostlivost #o #okrasne #dreviny