Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Mnohí zamestnanci sa pýtajú, ako dlho môžu byť na PN a aké sú podmienky pre vyplácanie náhrady príjmu alebo nemocenského. Dĺžka PN a nárok na dávky majú svoje pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať, aby ste nestratili nárok na ich vyplácanie.
V tomto článku sa dozviete, ako postupovať pri ukončení pracovného pomeru dohodou počas práceneschopnosti (PN) a aké sú vaše práva a povinnosti v ochrannej lehote.
Čo je dočasná pracovná neschopnosť (PN)?
Dočasná pracovná neschopnosť je stav, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár. Prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz, s výnimkou situácie, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Dôvody uznania práceneschopnosti sú upravené v zákonoch:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov: Ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení: Upravuje podmienky pre vyplácanie nemocenského.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky, aj keď už nie je nemocensky poistený. Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. Ak zostanete práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote. A vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia.
Ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak trvalo menej ako sedem dní. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Nárok na nemocenské dávky v ochrannej lehote
Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, alebo ošetrovné, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusíte vôbec riešiť. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Ukončenie pracovného pomeru počas PN
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN nie je obmedzené. Pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podstatnou náležitosťou je dohodnutý deň skončenia. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce. V prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou je potrebný súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí súhlasiť s tým, že zamestnanec chce skončiť pracovný pomer a zároveň aj s dátumom jeho plánovaného ukončenia.
Ak zamestnávateľ nebude so skončením pracovného pomeru dohodou súhlasiť, nemôžete týmto spôsobom platne skončiť pracovný pomer. V takom prípade je možné skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Výpoveď počas PN
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Ako zamestnanec môžete podať výpoveď aj vtedy, keď ste PN. Pracovný pomer ukončíte aj počas PN, ak vám výpovedná lehota uplynie počas nej. Výpovedná lehota sa vám nepredlžuje a PN-ka sa do nej započíta.
Vplyv PN na výpovednú dobu
Ak nastúpite na PN počas výpovednej doby, výpovedná doba sa nepredlžuje ani neprerušuje. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, bez ohľadu na to, či ste počas tejto doby boli na PN alebo nie. Povinnosť „dopracovať“ dni, počas ktorých ste boli na PN, neexistuje.
Výnimka: Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, výpovedná doba sa predlžuje o čas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Dôležité je, že predĺženie výpovednej doby sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny.
Náhrada príjmu a nemocenské
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Denný vymeriavací základ (DVZ): Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie: Obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Od 1. januára 2026 dochádza k zásadným zmenám vo vyplácaní PN:
- Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10).
- Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
- Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Aktuálne (do 31.12.2025) platí:
| Obdobie PN | Výška náhrady/dávky | Platí |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. až 10. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ |
| Od 11. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
Od 1.1.2026 platí:
| Obdobie PN | Výška náhrady/dávky | Platí |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. až 14. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ |
| Od 15. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
-
Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Mzda zamestnanca je 2500 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987).
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
- (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní).
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
- (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní).
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
ePN a oznamovacie povinnosti
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- Neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské.
- Nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské.
- Neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Povinnosti počas PN a liečebný režim
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zmena miesta pobytu a vychádzky
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- V elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky.
- Kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly počas PN a pokuty
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.
Výška pokuty za porušenie povinností počas PN je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Počas PN poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Evidencia na úrade práce a podpora v nezamestnanosti
Na úrad práce sa môžete prihlásiť až po skončení pracovného pomeru. Ak však budete stále na PN, odporúčam prihlásiť sa až po ukončení PN, pretože počas trvania PN nemôžete byť vedený ako uchádzač o zamestnanie. Po ukončení PN máte povinnosť prihlásiť sa na úrad práce do 7 kalendárnych dní, ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti.
Ak ste sa rozhodli dobrovoľne ukončiť pracovný pomer alebo ste dostali výpoveď, odporúčame sa na úrade práce zaevidovať. Máte tak nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia, ktoré vám potom bude hradiť štát.