Nástup dieťaťa do materskej školy je jedným z najvýznamnejších okamihov v živote dieťaťa a jeho rodiny. Predstavuje prvý vstup do inštitucionálneho prostredia, kde sa dieťa učí prispôsobovať, zdieľať pozornosť dospelých s inými deťmi a prežíva zlomové obdobie svojho vývoja. Tento proces prináša mnoho otázok a výziev pre rodičov i pedagógov, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o najmenšie deti vo veku od dvoch do troch rokov.
Význam a výzvy predškolského vzdelávania pre najmenších
Sociálne zručnosti sa najlepšie naučíme a precvičíme v interakcii s inými ľuďmi. Preto prirodzene predpokladáme, že ak necháme svojho drobca v kolektíve škôlkarov, nájde si tam svoje miesto, veľa nových kamarátov a jeho svet sa nádherne obohatí skúsenosťami, ktoré mu malá nukleárna rodina nemôže poskytnúť. Je to pravda, ale len z časti.
Od škôlkarov chceme, aby sa naučili niekoľko základných zručností, ako napríklad sebaovládanie, empatiu, súcit, trpezlivosť, konštruktívny prístup k riešeniu problémov. Lenže toto všetko sa nenaučia, keď sa budú stýkať len so svojimi rovesníkmi. Malé deti majú problém kontrolovať svoje emócie, nehovoriac o tom, ako veľmi sú spoločenské pravidlá vzdialené ich svetu. Schopnosť ovládať svoje emócie a následný výstup sa začína prejavovať až vo veku sedem až desať rokov. Preto si drobci síce dokážu navzájom poskytnúť množstvo sociálnych skúseností, no ako učitelia nie sú veľmi kompetentní kvôli svojej nevyspelosti. Tým, že sa učia pozorovaním a napodobňovaním, preberajú jeden od druhého nielen pozitívne, ale aj negatívne vzorce správania.
Vzdelávanie detí vo veku dvoch rokov je v súčasnosti v materských školách veľmi diskutovanou témou. Toto obdobie je pre dieťa kľúčové, pretože dochádza k intenzívnemu rozvoju reči, osamostatňovaniu a motorických schopností. Hoci sa do materských škôl prijímajú deti spravidla od 3 do 6 rokov, výnimočne možno prijať aj dieťa od 2 rokov. Je dôležité, aby boli materské školy na túto situáciu pripravené, aby kvalita predškolského vzdelávania netrpela.
Prečo je materská škola dôležitá pre rozvoj dieťaťa?
Materská škola naučí deti viac, než dokáže rodič doma, pretože sa tu dieťa učí aj od ostatných detí. Deti sa začínajú učiť od narodenia a predškolská výchova zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji a rozširovaní kognitívnych a sociálnych zručností detí. Mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo vyvíja a s každým novým poznatkom v ňom vznikajú nové neurónové spojenia, ovplyvňujúce myslenie, cítenie a reakcie dieťaťa aj v dospelosti.
Predškolská trieda v škôlke je vnímaná ako "malá prvá trieda". Nároky na deti sú vyššie, no nie tak, aby ich nezvládali, ale aby im uľahčili nástup do školy. Deti sa v škôlke učia nové veci a rozvíjajú svoje schopnosti. Okrem toho sa učia správať v kolektíve a budujú si sebavedomie. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sú lepšie pripravené na základnú školu. Majú bohatšiu slovnú zásobu, základy matematických zručností, rozvinutejšiu jemnú aj hrubú motoriku.
Predškolská dochádzka je miestom, kde sa dieťa stretáva v štruktúrovanej organizácii s učiteľmi a deťmi. Naučí sa postupovať podľa pokynov, prihlásiť sa, keď chce hovoriť, sústrediť pozornosť na učiteľa, klásť mu otázky. Zároveň sa dieťa učí rešpektovať a tolerovať ostatné deti. V škôlke sa dieťa učí riešiť problémy svoje aj ostatných. Hrá sa s rovesníkmi, buduje si sebadôveru a dôveru v ostatných. Deti v škôlke rýchlo zistia, že mnoho vecí dokážu samé a nemusia o všetko prosiť mamu. Pre ich sebavedomie je to veľký krok.
Rozdiely vo vývoji detí a úloha materskej školy
Vývoj v ranom detstve prebieha u detí rôzne rýchlo a s odlišnou intenzitou. Je preto dôležité rešpektovať, že rozdiely medzi deťmi môžu byť v tomto období značné a vývoj môže prebiehať nerovnomerne. Dôležité je nesnažiť sa násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Všetky deti chcú byť pri svojom objavovaní, preskúmavaní a osamostatňovaní videné, chválené a povzbudzované, čo im dodáva impulzy na ďalšie spoznávanie a odvahu k samostatnému riešeniu situácií.
Úlohou inštitucionálneho predškolského vzdelávania je doplňovať rodinnú výchovu a zabezpečiť dieťaťu podnetné prostredie na jeho rozvoj a aktívne učenie, čo možno dosahovať aj u dvojročných detí v materskej škole.
Materská škola vo Sveržove oslavovala
Kedy je ideálny čas na nástup do škôlky?
Ideálny vek na nástup do materskej školy sa stanoviť nedá. Tisíce rokov deti vyrastali v komunitách príbuzných a na ich výchove sa podieľali príbuzní, staršie deti z rodiny, ako aj cudzie deti. Zriadenie materských škôl bolo vynútené sociálnym tlakom na zamestnanosť matiek. Skúsenosti z uplynulých desaťročí nám ale ukazujú, že najskorší vek pre zaškolenie je tri roky. Vek je pritom vlastne tá najrizikovejšia podmienka. Ďaleko dôležitejšie je, ako je dieťa na tom s vnútornými procesmi zrelosti, teda jeho emocionálnou a sociálnou zrelosťou. Preto, pokiaľ je zvykom zaškolovať deti vo veku troch rokov, je potrebné, aby sme ho na nástup do školy dostatočne pripravili. Zaškolovanie detí mladších ako tri roky považujeme za rizikové.
Prečo je odlúčenie od matky dnes ťažšie?
Dnes prežívajú deti odlúčenie od matky ťažšie ako kedysi. Pred sto rokmi sa deti od matiek neodlučovali. Batolili sa okolo nich a matkina neprítomnosť jednoducho nebola problém. Pritom sa učili prirodzene návykom a povinnostiam. Navyše mali ďaleko viac súrodencov. Kedysi deti nepoznali samotu. Dnes si ľudia riešia veci ako city. Deti nastupujú do materských škôl ďaleko menej citovo nasýtené, hoci majú všetko. A kto stráda, ten sa bojí viac zmeny, takže si na zmeny aj podstatne horšie zvykajú.
Myslím si, že sme si s deťmi vzdialenejší. Keď ľudia dosiahnu dostatok, mali by sa logicky začať venovať svojmu citovému a sociálnemu rastu. Ale nie je to tak. Naša prehistorická obava z nedostatku nás vedie k tomu, aby sme nemali nikdy dosť. Preto sa detí zbavujeme do inštitúcií skôr, ako je nutné, a ospravedlňujeme to poskytovaním toho, o čo deti reálne nestoja - hromadami vecí, jedla, všemožnej zábavy. Spokojnosť dieťaťa je závislá na kvalite rodinnej intimity a teda máme ako civilizácia obrovský problém. Nezabúdajme, že človek sa učí najviac napodobňovaním, takže pokiaľ nemal rodič sám so svojimi rodičmi blízky vzťah, nevie ho sám ani tvoriť.
Čo nepodceniť pred zaškolovaním dieťaťa?
Pred zaškolovaním dieťaťa by sme nemali podceniť niekoľko faktorov:
- Dieťa by malo mať prežitý proces, ktorému sa ľudovo hovorí "obdobie vzdoru". Je to proces, ktorý dieťaťu vytvára predstavu a skúsenosť, že sa svet netočí len okolo neho - niektoré javy sa dejú, aj keď sa mi to nepáči, a niektoré sa nedejú, aj keď sa mi to páči. Je nutné, aby túto skúsenosť dieťa nezískavalo až samotným zaškolením. Odrazí sa to totiž na jeho vzťahu ku škole na celý život.
- Ďalším faktorom je vnútorná zrelosť - fakt, že dieťa má vybudovanú dostatočnú citovú autonómiu vo vzťahu k matke. Inými slovami, nesmie prepadať panike, že ak ju pár hodín neuvidí, tak ju už neuvidí nikdy. Je v tom háčik - nejedná sa len o proces, že musí bez mamy vydržať, ale ešte naviac bez nej musí vydržať v inom prostredí. Preto je potrebné deti "otužovať" nielen na neprítomnosť mamy, ale tiež na neprítomnosť mamy v iných prostrediach. Dobrým merítkom je to, či je dieťa schopné prespať u babky alebo tety, prípadne u kamarátky bez mamy a bez toho, aby sme riešili paniku: "Mami, okamžite si pre mňa príď..."
- Veľmi dôležité je uvedomiť si tiež, že argument "on sa do škôlky teší" alebo "on potrebuje ísť už medzi deti" je slepý - dieťa nevie, čo je to chodiť do škôlky každý deň a byť tam každý deň bez mamy!
- A, samozrejme, platí, že dieťa by nástupom do škôlky malo byť úplne samostatné, čo sa týka sebaobsluhy. Teda, že sa dokáže samo obliecť, prezliecť, obuť, prezuť, najesť sa, vysmrkať sa, utrieť si zadoček a pod. Pokiaľ ku svojej sebaobsluhe potrebuje dospelého, je v situácii, ktorá pre neho nemá riešenie. Musí sa o neho postarať vľúdna, ale úplne cudzia osoba. Čo má zase vplyv na jeho sexuálny a intímny vývin. Nezabúdajme pritom na to, že aj veľmi dobre pripravené dieťa si v materskej škole zvyká približne 6 mesiacov.
Ako zvládať adaptačné obdobie v škôlke
Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi, a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a "špekulujú" - nemajú k tomu ani zrelosť, ani skúsenosti. Deti predovšetkým prežívajú. Veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Preto aj dobre vedené a milované dieťa prežíva nástup do materskej školy ako obrovskú záťaž.
Plač a úzkosť pri nástupe do škôlky
Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje komunikáciu. Vyjadruje ním svoj stav, svoje potreby. Ako dieťa rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné schopnosti sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti. Vyjadrujú ním niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami.
Odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej bude dieťa dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov, je veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci, hračky. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Dieťa je silne viazané na rodičov, resp. na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu náklonnosť a starostlivosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty. Materská škola je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do nového prostredia, už nikdy neuvidí svoju mamku, ocka, svoje hračky, už nikdy sa nevráti domov. Dôvodom na plač je často strach z neznáma - neviem, čo ma tam čaká, aká bude pani učiteľka, akí kamaráti... Jedine, ako sa tomu vyhnúť, je neísť do „škôlky“. A nepôjdem tam vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne sa aktívne brániť. Prvé veľké odlúčenie je spojené aj so smútkom. A je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma. Vždy sme smutní, keď sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj pre jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho nemalo dieťa traumu.
Materská škola vo Sveržove oslavovala
Ako rozpoznať emocionálnu zrelosť dieťaťa?
Sú deti, ktoré sú na odlúčenie vo veku 3 rokov pripravené, ale sú aj také, čo nie sú. Kedy ešte nie je dieťa emocionálne zrelé na odlúčenie od matky? Ak sa mami neustále drží, nevzdiali sa od nej ani na krok, nejde ku hračkám. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť. Zrelé dieťa dokáže sa odlúčiť od matky, prejavuje záujem o iné deti, je samostatnejšie, dokáže sa samé najesť, napiť, spolupracovať pri obliekaní, vyzliekaní. Má osvojené hygienické návyky (nemá plienky, cumlík, dieťa nie je dojčené, spolupracuje pri umývaní,...). Zmeny robíme postupne, nie veľa naraz!
Prečo je skupina rovesníkov niekedy problém?
Navyše, dať dohromady skupinku, alebo v horšom prípade väčšiu skupinu detí rovnakého veku, nie je vôbec prirodzené. Z historického, evolučného a kultúrneho hľadiska je takáto prax nezvyčajná. V minulosti deti vyrastali v prostredí, kde sa o nich starali nielen rodičia, ale napríklad aj starší súrodenci, najmä sestry, babky. Socializácia teda znamenala byť v kontakte s ľuďmi rôznej vekovej kategórie, od novorodencov, až po starých rodičov. Z historického hľadiska je oddeľovanie detí relatívne novým nápadom, ktorý prišiel s industrializáciou, pretože ľudia, ktorí odchádzali do väčších miest za prácou, už nemali možnosť stýkať sa s komunitou na vidieku a chýbala im podpora širokej rodiny.
Vedci zistili, že ak deti trávia príliš veľa času spolu, nenaučia sa spolupráci, požičiavaniu, ani sebaovládaniu. Do svojho výskumu zahrnul vedecký tím pod vedením Susanny Loeb z Univerzity v Kalifornii 14 tisíc detí z rôzneho prostredia. Skúmali, aký vplyv má škôlka na akademické schopnosti, medziľudské vzťahy, sebakontrolu a agresiu. Výsledky boli zarážajúce. Deti dosiahli výborné výsledky, pokiaľ išlo o schopnosti čítať či počítať, no pohoreli v sociálnych vzťahoch. U detí, ktoré začínali so škôlkou vo veľmi nízkom veku, pozorovali vedci vyšší výskyt problémového správania. Najviac ovplyvnené boli deti bielych rodičov zo stredne a vysoko príjmovej skupiny. Na to, aby sa u nich prejavili negatívne dopady, im stačili tri hodiny v škôlke, po šiestich hodinách sa efekt ešte zdvojnásobil. Problémy v správaní detí africko-amerických rodičov sa prejavili až po šiestich hodinách v škôlke. Čím viac času trávili deti mimo materinskej starostlivosti v priebehu prvých 4-5 rokov života, tým horšie bolo ich správanie. Rodičia a učitelia pozorovali, že deti viac odvrávali, odmietali spoluprácu a vyrábali scény. Boli kruté, ničili hračky, bili sa navzájom. Zaujímavosťou bolo, že absencia rodiča nebola kľúčovým momentom k spusteniu takéhoto správania.
Stres u malých detí v škôlke
Stres u malých detí sa meria pomocou hladiny kortizolu, stresového hormónu, ktorý deti počas dňa produkujú. Bežne jeho hladina kolíše podľa denného rytmu, teda ráno, po zobudení, je vysoká a následne klesá, najnižšia je na sklonku dňa, pred spaním. Stres však túto prirodzenú krivku mení. Jeho vplyvom stúpa hladina kortizolu bez ohľadu, či je ráno, obed alebo večer. Z krátkodobého hľadiska takto telo reaguje na krízu. Vedci predpokladajú, že chronický stres, ktorému sú deti neustále dlhodobo vystavené, negatívne ovplyvňuje ich zdravie aj vo vyššom veku. V detstve vplýva negatívne na vývoj mozgu, narúša fungovanie imunitného systému a rast hormónov, spôsobuje zápaly v tele, znižuje kardiovaskulárnu reaktivitu.
Merať deťom hladinu kortizolu nie je problém, preto majú vedci k dispozícii množstvo údajov, z ktorých jasne vyplýva, že pokiaľ sú doma, hormonálna krivka zodpovedá zdravému vývoju, teda ráno stúpa a cez deň klesá. Ak idú do škôlky, tento vzorec sa mení a zvýšený kortizol sa objavuje aj počas dňa. Vedci predpokladajú, že dôvodom nie je neprítomnosť rodiča, ani iný spánkový režim. Prikláňajú sa k tomu, že drobcom chýba prístup k blízkej osobe. Na jednej strane si ľahko vybudujú vzťah k niekým, kto sa o nich stará, keď vlastní rodičia nie sú prítomní, napríklad babka s dedkom, či opatrovateľky. Na druhej strane je pre nich náročné naviazať sa na pedagóga v škôlke, ktorý môže byť prepracovaný, môže mu chýbať potrebná empatia, energia, môže mať na starosti príliš veľa detí alebo sa učitelia môžu často striedať. Ak sa to však deťom podarí, ich hladina stresu sa začne blížiť k norme.
Praktické tipy pre rodičov a pedagógov
Pripravenosť dieťaťa na materskú školu je kľúčová. Mali by sme dieťaťu vysvetliť, čo ho čaká, byť úprimní, ale zároveň povzbudzujúci. Dôležité je tiež podporovať samostatnosť dieťaťa a dopriať mu čas na adaptáciu, ktorá môže trvať až šesť mesiacov.
Čo môžu urobiť rodičia?
Kľúčový moment je vyrovnať čas v škôlke s časom stráveným s pozornými a starostlivými rodičmi. Najmä matky by mali byť citlivé a podporovať svoje dieťa, pretože mu najlepšie rozumejú. Buďte dieťaťu najbližším človekom. Rozprávajte sa s ním o pocitoch, emóciách a podporujte ho, nech si nájde aspoň jedného dobrého kamaráta. Pokiaľ je to vo vašich možnostiach, nenechávajte dieťa v škôlke príliš dlho, radšej mu ponúknite aj iné kvalitné alternatívy ako tráviť čas. Vhodnejšie sú malé škôlky, kde je na jedného dospelého menej detí.
Psychologička zdôrazňuje postupnú prípravu na nástup dieťaťa do škôlky ako kľúčový krok na zvládnutie tejto veľkej zmeny, pričom odporúča vopred sa oboznámiť s prostredím škôlky. Dôležité je podporiť samostatnosť dieťaťa prostredníctvom nácviku základných činností ako stolovanie či obliekanie, aby malo pocit dôvery vo vlastné schopnosti. Rodičia by mali uznať obavy dieťaťa a zároveň poskytnúť istotu, pričom je potrebné komunikovať úprimne a primerane veku. Postoj rodičov k nástupu do škôlky výrazne ovplyvňuje vnímanie dieťaťa, preto sa odporúča spracovať vlastné emócie a ponúknuť pozitívny rámec situácie.
Odporúča rozprávať sa s dieťaťom o škôlke ako o mieste, kde sa stretáva s kamarátmi, hrá, kreslí, dozvie sa niečo nové. Pomôcť môže aj čítať knihy o škôlke alebo pozerať rozprávky, videá primerané veku (o deťoch, ktoré chodia do škôlky). Tiež navštíviť priestory škôlky vopred, priblížiť dieťaťu, kde bude tráviť čas, navštíviť deň otvorených dverí. Radí aj zaviesť drobné rituály, ktoré posilnia pocit istoty, ako je ranný pozdrav, drobnosť od rodičov vo vrecku, opakujúca sa postupnosť ranných úkonov.
Potrebné je trénovať samostatnosť - obliekanie, umývanie rúk, pitie z pohára, stolovanie, lebo to podporí dôveru dieťaťa vo vlastné schopnosti. Za dôležité považuje, aby dieťa vnímalo škôlku ako niečo známe a predvídateľné, znižuje sa tým podľa nej úzkosť z neznámeho. Vysvetlenie, čo dieťa čaká, by podľa psychologičky malo byť jednoduché (nezahlcovať dieťa informáciami), pravdivé (môžu sa vyskytnúť aj ťažkosti, ale spolu ich zvládneme, som tu pre teba a pomôžem ti) a zároveň povzbudzujúce.
Ak má dieťa obavy, netreba ich popierať („neboj sa, to nič nie je“), ale uznať ich a zároveň ponúknuť istotu: „Je v poriadku, že sa trochu bojíš. Je to nové. Ale budem na teba myslieť a viem, že to zvládneš.“ Prirodzené je podľa nej, že aj rodičia prežívajú obavy a často silné emócie, možno aj intenzívnejšie ako deti. Za základ považuje, aby rodič neprenášal na dieťa vlastné obavy. Rodičom odporúča otvorene hovoriť o svojich pocitoch so svojim partnerom, blízkymi, priateľmi, v prípade, ak mu obavy výrazne zasahujú do života a úzkosť neklesá, poradiť sa so psychológom. Treba si uvedomiť, že obavy sú prirodzené, ale prechod do škôlky je zároveň príležitosťou pre rast a samostatnosť dieťaťa.
Pokiaľ sa dieťa obáva odlúčenia, je dobré venovať mu niečo, čo bude mať v škôlke pri sebe. Niektoré škôlky majú fotografie rodičov na nástenke alebo v skrinke. Niektorí rodičia dajú deťom náramok. Je fajn nastriekať mamin parfum na rukáv, aby ju dieťa cítilo. Pomáha aj odkladanie šatky do skrinky, aby deti hmatateľne precítili, že sa po ne a šatku vrátime.
Materiály pre pedagógov a rodičov
Z dôvodu nedostatku uceleného odborného materiálu pre pedagógov, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní dvoj- až trojročných detí, vzniklo v odbornom nakladateľstve RAABE niekoľko materiálov, ktoré pomáhajú učiteľom v materských školách, ale aj samotným rodičom. Medzi tieto materiály patria:
- Starostlivosť o deti do 3 rokov: Odborná publikácia o tom, ako zabezpečiť výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi a ich potrebami. Obsahuje najnovšie legislatívne predpisy, teoretické poznatky a praktické skúsenosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o deti v ranom detstve (konkrétne o 2- až 3-ročné deti). Texty sú koncipované účelne, aby obsahovali dôležité informácie a vysvetlenia pedagogických, psychologických, sociálnych a zdravotných prístupov, aj inšpirácie užitočné v pedagogickej práci.
- Tuký sa stanem škôlkarom: Prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú.
- Hry v materskej škole pre deti od dvoch rokov: Brožúra prináša námety na aktivity a hry, využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, rozdelené podľa veku detí - dvojročných maličkých nevynímajúc. V úvodnej časti sa nachádza kapitola charakterizujúca profil dvojročného dieťaťa, ktorý by mal pomôcť pedagógom v MŠ pri práci - hrách aj aktivitách s deťmi.
- Dvojročné deti v predškolním vzdělávání - aktivity a činnosti: Súbor samostatných aktivít aj tematických celkov, ktoré spracovali skúsené učiteľky z materských škôl na základe činností vyskúšaných s dvojročnými deťmi. Pri každej aktivite je prehľadne uvedený odporúčaný počet detí, rozvíjané oblasti, ročné obdobie pre realizáciu aj náročnosť na prípravu.
Legislatívny rámec a organizácia predškolského vzdelávania
Pre deti vo veku do troch rokov sú určené detské jasle, oficiálne označované ako zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Detské jasle fungujú ako sociálna služba na podporu zosúladenia rodinného a pracovného života. V jasliach sa poskytuje bežná starostlivosť o deti, výživa a výchova. Materskú školu môžu navštevovať deti staršie ako 3 roky. Deti po dovŕšení dvoch rokov veku môžu byť do materskej školy prijaté, ak je v materských školách voľná kapacita a sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a priestorové podmienky.
Podmienky prijímania a prevádzka
Rodičia majú právo požiadať o prijatie svojho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole alebo špeciálnej materskej škole. Prevažná väčšina rodičov sa rozhoduje pre materské školy v blízkosti svojho bydliska alebo čo najbližšie k nemu. Prijatie detí do materskej školy je v kompetencii riaditeľa materskej školy. Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné.
Materské školy nesmú klásť podmienky prijatia tak, že obaja rodičia sú zamestnaní alebo trvalý pobyt dieťaťa alebo rodičov v danej obci. Deti sa do materskej školy prijímajú na základe písomnej žiadosti rodičov, ktorú rodičia predložia riaditeľovi materskej školy s priloženým potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré musí obsahovať aj vyjadrenie o povinnom očkovaní. Avšak skutočnosť, že dieťa nebolo zaočkované, nie je a ani nemôže byť dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy. Do materskej školy sa prijímajú deti priebežne počas celého roka alebo pre nasledujúci školský rok. Priebežne sa prijímajú deti vtedy, ak majú materské školy voľnú kapacitu. Ak dieťa do materskej školy nie je prijaté pre nedostatok kapacity, každý zákonný zástupca má možnosť požiadať riaditeľa materskej školy, aby svoje rozhodnutie o neprijatí dieťaťa do materskej školy prehodnotil.
Personálne a materiálne zabezpečenie
V detských jasliach možno poskytovať starostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkcie herne a spálne. Tento počet je možné zvýšiť o tri deti na celkový počet detí v miestnosti 15, ak v skupine detí nie je dieťa mladšie ako jeden rok. V detských jasliach je určená povinnosť dodržať počet 5 detí na jedného zamestnanca.
Materské školy sa členia na triedy. V jednej materskej škole môže byť jedna alebo viac tried. V prípade zvýšeného záujmu rodičov o zápis detí do materskej školy je možné, aby riaditeľ materskej školy za splnenia zákonných podmienok na priestorové, materiálne a personálne prijal aj viac detí ako je zákonom stanovený počet. V triedach s poldennou výchovou a vzdelávaním zabezpečuje predprimárne vzdelávanie jeden učiteľ materskej školy. V triedach s celodennou výchovou a vzdelávaním zabezpečujú predprimárne vzdelávanie striedavo, na zmeny, dvaja učitelia materskej školy. V triedach s celodennou výchovou a vzdelávaním s deťmi mladšími ako tri roky, ktorých je viac ako desať, pracujú striedavo traja učitelia. V materskej škole môžu pôsobiť aj asistenti učiteľa, ktorí sú pedagogickými zamestnancami. Ich úlohou je podľa požiadaviek učiteľa a v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvárať rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáhať dieťaťu alebo skupine detí pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér.
Denný režim v materskej škole
V detských jasliach je starostlivosť poskytovaná v rozsahu najmenej 8 hodín denne počas pracovného dňa. Materské školy sú v prevádzke celoročne. Vyučovanie prebieha od 1. septembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, po ktorom nasledujú školské letné prázdniny. Počas prázdnin (jesenných, vianočných, jarných a veľkonočných) sa prevádzka materskej školy prispôsobuje požiadavkám a potrebám rodičov detí. Počas letných prázdnin sa prevádzka každej materskej školy prerušuje najmenej na 3 týždne nepretržite z dôvodov potreby dôkladného čistenia priestorov materskej školy, dezinfekcie prostredia a hračiek, ako aj čerpania dovolenky zamestnancov.
Vzdelávacie aktivity organizované v materských školách sa v letných mesiacoch líšia od tých, ktoré prebiehajú počas školského roka. Čas je vyplnený prevažne voľnou hrou. Aktivity sú menej organizované a interaktívnejšie a dajú sa prispôsobiť záujmom detí. O každodennej prevádzke materskej školy rozhoduje riaditeľ po predchádzajúcej konzultácii s rodičmi a so súhlasom zriaďovateľa. Materské školy poskytujú poldennú alebo celodennú výchovu a starostlivosť. Materské školy sú v prevádzke spravidla v čase od 6,00 do 18,00, ale prevádzka jednotlivých materských škôl je rôznorodá, závisí od miestnych podmienok a najmä od požiadaviek rodičov.
V materských školách nie je zavedený hodinový ani predmetový systém výchovno-vzdelávacej činnosti. Hry a činnosti podľa výberu detí sa zaraďujú ako samostatná organizačná jednotka počas príchodu detí do materskej školy a odchodu popoludní. Zdravotné cvičenie sa realizuje každý deň v určitom čase zásadne pred jedlom (spravidla pred desiatou) s podmienkou dodržiavania hygienických zásad (vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku). Vzdelávacia aktivita je aktivita vzťahujúca sa na sprostredkovanie plánovaných vzdelávacích obsahov, ktoré sú súčasťou učebných osnov príslušného školského vzdelávacieho programu. Pobyt vonku plní pedagogickú, rekreačnú aj zdravotnú funkciu. Stravovanie detí sa zabezpečuje v pevne stanovenom čase. Odpočinok sa zaraďuje po obede na ležadlách, jeho trvanie závisí od potrieb detí.