Komplexná starostlivosť o mládež so špeciálnymi potrebami: Legislatíva a prax

Problematika starostlivosti o mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť je komplexná a zahŕňa široké spektrum potrieb a prístupov. V tomto článku sa zameriame na legislatívny rámec tejto starostlivosti, s dôrazom na kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov a špeciálnu pedagogiku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, od definície špeciálnej pedagogiky až po konkrétne legislatívne predpisy.

Špeciálna pedagogika: Teória a prax

Špeciálna pedagogika sa v najširšom zmysle zaraďuje do sústavy vied o človeku a v užšom zmysle do systému pedagogických vied. Tvorí samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov s mentálnym, senzorickým alebo somatickým postihnutím, narušenými komunikačnými schopnosťami, psychosociálnym narušením alebo inými špecifickými potrebami, poruchami učenia a správania. Môžeme sem zaradiť aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých a narušených jednotlivcov, ako aj jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom je vychovávať, vyučovať a vzdelávať ich tak, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojím defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Miesto špeciálnej pedagogiky v systéme vied

Špeciálna pedagogika systematicky usporadúva poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špecifickými potrebami.

• Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (napr. ráštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie).
• Defektivita: Porucha integrity človeka, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Porucha/Narušenie: Odchýlka od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter.
• Chyba: Miernejšia odchýlka od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci trvalým telesným, duševným, mentálnym, zmyslovým alebo rečovým poškodením, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej alebo psychickej, alebo v ich kombinácii.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie (deti s poruchami správania alebo učenia, talentované a nadané deti).
• Zdravotne postihnuté dieťa: Dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Správanie, ktorým sa jedinec stáva nápadným, odkláňajúcim sa od normy.
• Psychický deficit: Chýbanie alebo oslabenie psychických funkcií.

Rehabilitácia a socializácia

Dôležitými aspektmi starostlivosti o mládež so špeciálnymi potrebami sú rehabilitácia a socializácia:

• Rehabilitácia: Znovuzískanie spôsobilosti.
• Resocializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava alebo polepšenie.

Vývin môže byť rôzne narušený:

• Ustrnulý vývin: Dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov.
• Oneskorený vývin: Má reverzibilný charakter, ak je poskytnutá včasná intervencia.
• Prerušený vývin: Náhle spomalenie alebo prerušenie vývinu orgánu alebo funkcie.
• Pochybený vývin: Anomália vývinu, pri ktorej sa orgán alebo funkcia vyvíja nesprávne.

Profesijná orientácia (PO) je cieľavedomý multifaktoriálny výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálnych dispozícií žiaka a ich zosúladenia s požiadavkami na profesionálnu prípravu.

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou.

• Rodina: Formuje správanie dieťaťa prostredníctvom sociálnych vplyvov, postojov a vzťahov.
• Škola: Poskytuje vzdelanie a formuje sociálne zručnosti.
• Postoj spoločnosti: Ovplyvňuje integráciu postihnutých jednotlivcov.

Stupne socializácie

• Integrácia: Úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia.

Poruchy správania

So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia. Medzi špeciálnopedagogické disciplíny patria:

• Tyflopedagogika: Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých.
• Surdopedagogika: Skúma osobitosti edukácie sluchovo postihnutých.
• Somatopédia: Zaoberá sa edukáciou jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave.

Zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov

V zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré poskytujú službu na zosúladenie rodinného a pracovného života, sa poskytuje starostlivosť pre deti do troch rokov veku, resp. do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa, najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky. Poskytovateľ je povinný prevádzkovať sociálnu službu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov najmenej v rozsahu ôsmich hodín počas pracovného dňa. Menší časový rozsah možno dohodnúť na základe individuálnych potrieb a požiadaviek rodiča v zmluve o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom (§ 13 ods. 2 zákona o sociálnych službách).

Zriaďovateľ je povinný poskytovať starostlivosť v jednej dennej miestnosti (herňa a spálňa spolu) alebo v herni a spálni, ak je spálňa stavebne oddelená, najviac 12-tim deťom. Tento počet je možné zvýšiť o tri deti na celkový počet detí v miestnosti 15, ak v skupine detí nie je dieťa mladšie ako jeden rok (32b ods.3 zákona o sociálnych službách). Novovzniknuté zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa musia spĺňať podmienku debarierizácie už pri registrácií.

Personálne podmienky a kvalifikácia

V prílohe č. 1 je ustanovený maximálny počet detí v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom pote zamestnancov. Právna úprava ukladá povinnosť dodržať počet 5 detí na jedného zamestnanca. Z celkového počtu zamestnancov musí byť 75 % odborných zamestnancov. Zvyšných 25 % môžu tvoriť obslužní zamestnanci, napr. upratovačka, kuchárka.

Ak sa v zariadení poskytuje starostlivosť dieťaťu do jedného roka, musí jeden opatrovateľ detí spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho asistenta.

Kvalifikačné predpoklady pre opatrovateľa detí

Opatrovateľom detí môže byť fyzická osoba, ktorá má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania, ktorého odborné zameranie obsahuje v súlade s obsahom vzdelávania a profilom absolventa teoretické poznatky a praktické zručnosti z oblasti starostlivosti o dieťa v rozsahu podľa tohto zákona. Ide napríklad o študijné odbory vychovávateľsko - opatrovateľská činnosť, učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo alebo študijný odbor zdravotnícky asistent ustanovené vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 64/2015 Z. z. o sústave odborov vzdelávania a o vecnej príslušnosti k odborom vzdelávania.

Opatrovateľom detí môže byť však aj fyzická osoba, ktorá má ukončený stupeň vzdelania, ktorým je úplné stredné všeobecné stredoškolské vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré nemá odborné zameranie na oblasť starostlivosti o dieťa, napr. gymnázium a absolvovala ďalšie vzdelávanie v podobe najmenej 220 hodinového akreditovaného kurzu opatrovania detí do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa za účelom splnenia kvalifikačných predpokladov, pri rešpektovaní osobitných požiadaviek na odbornú starostlivosť o deti týchto vekových kategórii. Ak má zariadenie záujem prijať do pracovnoprávneho vzťahu osobu, ktorá má ukončené úplné stredné vzdelanie, teda maturitu, môže tak urobiť za predpokladu, že táto osoba začne do šiestich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu navštevovať akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín a absolvuje tento akreditovaný kurz do dvanástich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Kvalifikácia štatutárneho zástupcu

Právna úprava ustanovuje, že štatutárny zástupca zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musí mať VŠ vzdelanie druhého stupňa, keďže ide o poskytovanie sociálnej služby v kolektívnom zariadení s nevyhnutnosťou zabezpečenia náležitých prevádzkových podmienok, a to vrátane personálneho, materiálno-technického a finančného zabezpečenia so súvisiacou zodpovednosťou za bezpečnosť, ochranu a náležitú starostlivosť o dieťa pri bezvýhradnom dodržiavaní práv dieťaťa.

Povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb

Neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba, a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu podľa § 67a zákona o sociálnych službách. Ukladanie výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok pre fyzické osoby sa nevyžaduje vzhľadom na to, že žiadna fyzická osoba nie je povinná ukladať svoju účtovnú závierku a výročnú správu do verejnej časti registra účtovných zvierok. U fyzických osôb vznikne povinnosť predložiť vyššiemu územnému celku údaje podľa §67a ods. 7.

Poskytovatelia sociálnej služby musia byť bezúhonní a odborne spôsobilí. Za bezúhonnú osobu sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Odbornou spôsobilosťou sa na účely služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa považuje získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (bez ohľadu na konkrétny druh a špecializáciu tohto vzdelania).

Podmienka odbornej spôsobilosti sa považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá poskytovala k 28. februáru 2017 starostlivosť o deti „v detských jasliach“ a ktorá získala úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie; to sa rovnako vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom tejto právnickej osoby (§ 110z ods. 5 zákona o sociálnych službách). Ak fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, bude zároveň poskytovať starostlivosť osobne o deti (teda nie prostredníctvom svojich zamestnancov) musí spĺňať aj kvalifikačné predpoklady na vykonávanie pracovnej činnosti opatrovateľa detí.

Nenávratný finančný príspevok

Prostredníctvom vhodného vybavenia zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku sa predpokladá zatraktívnenie poskytovanej služby, ktorá má za účel podporiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života rodičov detí. Nenávratný finančný príspevok sa bude poskytovať každému poskytovateľovi sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, ktorému vzniklo oprávnenie poskytovať túto sociálnu službu, a to na základe splnenia právnych podmienok, zápisom do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa sa budú môcť uchádzať o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na základe „Oznámenia o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku“, ktorého súčasťou bude aj zoznam odporúčaných hračiek a pomôcok. Predmetné oznámenie bude zverejnené na webovom sídle Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Školskí špeciálni pedagógovia

Vieme, že jednou z veľkých bolestí a jednou z príčin veľmi zložitého stavu vo výchove je aj nedostatok učiteľov - osobností. Tie výnimočné, ktoré na našich školách pôsobia, by mali dostať primeraný priestor a slovo. Mali by sa stať integrujúcimi silami výchovného procesu na školách. V nich vidíme súčasných i budúcich a zatiaľ nikým nenahraditeľných školských špeciálnych pedagógov.

Postavenie, pôsobenie a úspešnosť špeciálneho pedagóga sa zatiaľ formuje, je niekedy nesprávne interpretované a nedocenené. Aj keď špeciálny pedagóg predstavuje len parciálny problém riešenia výchovy, je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť, zvýšiť jeho odborný a spoločenský status, stabilizovať ho, aktivizovať, napomôcť jeho rozvoju a rastu. Vytvoriť mu reálne podmienky na existenciu, aby jeho pôsobenie bolo efektívne, aby mohol byť skutočne integrujúcim, koordinujúcim činiteľom výchovného procesu školy.

V jednej škole môže byť aj viac ŠŠP. V zmysle § 8 ods. 2 až 5 vyhlášky MŠ SR č. 43/1996 Z. z. ŠŠP sa podieľa na vypracúvaní individuálneho plánu vzdelávania dieťaťa a na jeho výchove a vzdelávaní, poskytuje individuálne špeciálno-pedagogické, terapeutické a rehabilitačné služby, poskytuje zákonným zástupcom konzultačné a poradenské služby a v nadväznosti na individuálny plán vzdelávania dieťaťa plní jeho čiastkové ciele v rodine, poskytuje konzultácie, odborné poradenské služby a metodickú pomoc pedagógom, sprostredkúva informácie a styk s poradenskými zariadeniami (predovšetkým so špeciálno-pedagogickou poradňou, pedagogicko-psychologickou poradňou, detským integračným centrom, školským psychológom, výchovným poradcom), predkladá návrhy a podnety na skvalitnenie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacej práce so zdravotne postihnutými deťmi a s deťmi so špeciálno-pedagogickými potrebami. Tzn., že súčasťou práce školského špeciálneho pedagóga je aj podieľanie sa na výchove a vzdelávaní žiaka, to však neznamená, že vykonáva pracovnú činnosť charakterizovanú ako výchovno-vzdelávaciu činnosť vykonávanú učiteľom.

Legislatívny rámec

Ďalším zákonom, pojednávajúcim o ŠŠP, je zákon NR SR č. 279/1993 o školských zariadeniach (s účinnosťou od 26.11.1993). Podľa pedagogicko-organizačných pokynov pri integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa školám odporúča zriaďovať pracovné miesta školských špeciálnych pedagógov. Školám a poradenským zariadeniam, ktoré vzdelávajú žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami integrovanou formou, sa odporúča spolupracovať so Štátnym pedagogickým ústavom a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie.

Kvalifikačné predpoklady pre pedagogických zamestnancov stanovuje Vyhláška č. 437/2009 Z. z. Príloha č. 1 k vyhláške č. 437/2009 Z. z. definuje kvalifikačné predpoklady pre učiteľov materských škôl, učiteľov 1. - 4. ročníka základnej školy a učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov 5. - 9. ročníka základnej školy. Študijný odbor "učiteľstvo pre školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť (špeciálne školy)" je uvedený ako splnenie kvalifikačných predpokladov pre učiteľa 1. stupňa základnej školy.

Postup prijatia zdravotne postihnutého žiaka do bežnej základnej školy

Za konkrétnu realizáciu špeciálno-pedagogickej starostlivosti, kvalitu poskytovaných špeciálno-pedagogických služieb je zodpovedný ŠŠP v spolupráci s komplexným realizačným tímom. Úspešná integrácia závisí na spolupráci tímu odborných pracovníkov školy, mimoškolských zariadení a organizácií a rodičov.

Členov tímu tvoria nasledovní odborníci: ŠŠP, učiteľ, školský psychológ, rodičia, lekár, zdravotná sestra, rehabilitačný pracovník, logopéd, výchovný poradca, administratívna sila. Vedúci tímu je ŠŠP.

Čím dôkladnejšie pozná ŠŠP zdravotné postihnutie žiaka, jeho anamnézu, stupeň postihnutia, sociálno-kultúrne zázemie, tm je lepšie pripravený na aplikáciu špeciálno-pedagogických postupov vo výchovno-vzdelávacom procese. Na základe rozhovorov s rodičmi ŠŠP zistí ekonomickú a sociálnu úroveň rodiny a úroveň starostlivosti o postihnuté dieťa. Výsledky vyšetrení sú východiskom pre rodiča a riaditeľa prijať zdravotne postihnutého žiaka a vytvoriť mu potrebné materiálne a personálne podmienky pre vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu.

Individuálny výchovno-vzdelávací program

Individuálny výchovno-vzdelávací program určuje druh a kvalitu špeciálnopedagogického zabezpečenia efektívneho vzdelávania zdravotne postihnutého žiaka na bežnej škole. Pri vypracovaní individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu je nevyhnutné vychádzať z individuálnych vlastností, schopností a špeciálnopedagogických potrieb každého žiaka a nie zo všeobecnej kategórie zdravotného postihnutia.

Spolupráca učiteľa a špeciálneho pedagóga

Efektívna integrácia zdravotne postihnutého žiaka si vyžaduje spoluprácu učiteľa a špeciálneho pedagóga. Pri kooperatívnom vyučovaní sa obidvaja pedagógovia podieľajú na zodpovednosti za učebné výsledky zdravotne postihnutého žiaka. Na vyučovaní je ŠŠP zodpovedný za vhodný výber a kvalitu špeciálno-pedagogických metód, postupov, ktorý si vyžaduje postihnutý žiak. Prítomnosť ŠŠP na vyučovaní a jeho odborná práca dáva učiteľovi pocit istoty, že zdravotne postihnutý žiak má zabezpečené vyučovanie adekvátne jeho špeciálno-pedagogickým potrebám.

Učiteľ vysvetlí učebnú látku všetkým žiakom. ŠŠP sa zúčastňuje na vyučovaní zdravotne postihnutých žiakov v jednotlivých triedach podľa stanoveného rozvrhu hodín, ktorý je možné podľa aktuálnej situácie modifikovať. Školský pedagóg môže pracovať s postihnutým žiakom aj mimo triedy (ak sa žiak nezúčastňuje určitého predmetu a namiesto neho má zaradené vyučovanie iného (špeciálneho) vyučovacieho predmetu, ak pripravuje žiaka na nasledujúcu hodinu - opakuje naučené pojmy, dopredu mu vysvetlí nové pojmy, približuje mu nové učivo, ak si vyžaduje individuálne aplikovať špeciálne metódy a postupy).

Školský pedagóg neposkytuje len odborný servis v procese vyučovania, ale sleduje aj psychický vývin postihnutého žiaka a sociálne vzťahy v triede, učí všetkých žiakov chápať a rešpektovať odlišnosti, ktorými sa od seba ľudia líšia. Vysvetlí žiakom charakter zdravotného postihnutia tak, aby pochopili, za akých podmienok sa môže ich postihnutý spolužiak s nimi učiť a zúčastňovať spoločných aktivít, snaží sa odstrániť falošné predstavy a predsudky o vlastnostiach osobnosti a živote zdravotne postihnutých ľudí v spoločnosti. Vysvetlí žiakom, že nie ľútosť, ale poskytnutie primeranej pomoci a prijatie postihnutého žiaka ako rovnocenného člena žiackeho kolektívu je prejavom priateľstva. Na druhej strane ŠŠP pomáha postihnutému žiakovi pri adaptácii na prostredie v bežnej škole. Školský pedagóg v záujme pozitívnych výchovno-vzdelávacích výsledkov nadväzuje spoluprácu s rodičmi postihnutého žiaka.

Ďalšou úlohou ŠŠP je úprava prostredia triedy. ŠŠP v spolupráci s triednym učiteľom navrhuje úpravu interiéru tak, aby bol v súlade so špeciálno-pedagogickými potrebami žiakov, ale aj podporoval príjemnú atmosféru. Trieda má byť čistá, bezpečná, dobre osvetlená, primerane vyzdobená a farebná. Odporúčania úpravy prostredia triedy a organizácie vyučovania sú uvedené vo Výchovno-vzdelávacom programe, ktorý bol vypracovaný osobitne pre sluchovo, zrakovo, telesne a mentálne postihnutého žiaka a žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou.

tags: #starostlivost #o #mladez #vyzadujucu #specialnu #starostlivost