Starostlivosť o lesnú krajinu je komplexná téma, ktorá zahŕňa nielen ekologické, ale aj ekonomické a právne aspekty. Vlastníctvo lesných pozemkov a ich obhospodarovanie je regulované legislatívou, ktorá sa neustále vyvíja a mení. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na legislatívne rámce a praktické aspekty starostlivosti o les.
Vlastníctvo lesných pozemkov a legislatíva
Vlastníctvo lesných pozemkov je často komplikované, najmä ak ide o pozemky vedené v urbároch alebo spoločenstvách. Sceľovanie rodinného majetku, ale aj podnikanie na pozemkoch sú najčastejšie dôvody skupovania podielov na lúkach a pasienkoch. Takéto kúpy a predaje si však vyžadujú odbornosť. Pri predaji, kúpe, ale aj darovaní pozemkov, ktoré sú evidované v urbári, si môžu ostatní členovia spoločenstva uplatniť predkupné právo.
„Takže predať ho hneď kupujúcemu, ktorý nie je členom urbáru, nemožno. Realitný maklér zorientovaný v danej problematike dokáže navrhnúť vhodný spôsob predaja,“ vraví Jakabíková. Upozorňuje aj na ďalšie problémy. „Ide o to, že predávajúci, teda majiteľ, je na liste vlastníctva len podielnik. Parcely môžu byť typu E, čiže pozemok nie je identifikovateľný, kde je presne umiestnený podiel na pozemku.“

Realitná kancelária zohráva dôležitú úlohu pri sprostredkovaní predaja a kúpy lesných pozemkov. Jej úlohou je zabezpečiť prevod vlastníctva tak, aby všetko prebehlo podľa zákona. „Prevod vlastníctva musí byť čo najefektívnejší časovo aj finančne, aby vlastníctvo nového majiteľa nebolo v budúcnosti spochybniteľné,“ vraví Jakabíková. Ak sa realitný maklér v problematike orientuje, ušetrí predávajúcemu veľa času. To je podľa nej veľká pridaná hodnota pre klienta.
Pozemky sa totiž vedú nielen v katastri, ale aj v pozemkových knihách. „Vo veľkej miere sú historickou záležitosťou. Najmä pozemky v urbároch sú mimo obce. Je potrebné vedieť aj to, kde informácie o vlastníkoch hľadať, a ako si ich potvrdiť, aby mal kupujúci istotu, že údaje sú platné,“ vraví generálna sekretárka. Práve v tomto procese sú dôležité zručnosti realitného makléra. Realitní makléri sa neraz dostávajú aj do pozície mediátorov. Dokážu riešiť aj komunikáciu v rodine či medzi spoluvlastníkmi ako neutrálni účastníci. Realitný maklér môže podľa Jakabíkovej vysvetliť plusy aj prípadné mínusy obom stranám a odstrániť možné konflikty. Ak pri príprave na predaj narazí na problém či nevysporiadané veci, poradí predávajúcemu, ako ich vyriešiť. Je nápomocný napríklad pri iniciovaní obnovy dedičských konaní, prípadne pri vysporiadaní novoobjaveného majetku. „Pre klientov, ktorí takéto veci riešia raz za život, sú to oblasti legislatívy pomerne neznáme a často nemajú chuť púšťať sa do takýchto papierovačiek sami.
Ako si vybrať realitného makléra 1️⃣
Cena za službu realitnej kancelárie môže byť rôzna v závislosti od povahy pozemku, od potenciálneho množstva klientov, od náročnosti vybavovania povolení, návrhov na vysporiadanie, zabezpečovania geometrického plánu či riešenia tiarch na takýchto pozemkoch. Z tohto hľadiska sa paušálna odmena pohybuje od tisíc do dvetisíc eur. „Pomerom k celkovej cene pozemku je vyššia ako pri predaji bytu. Lesné a obdobné pozemky vedené v spoločenstvách sú zahrnuté vo veľkej miere v štátnom Slovenskom pozemkovom fonde. Je tu veľa nezistených vlastníkov a podielnikov, ktorí vlastnia len malé podiely na pozemkoch. Cena pri ich výkupe sa môže pohybovať od 0,20 do 0,30 eura za štvorcový meter. Cena lesných pozemkov sa líši v závislosti od viacerých faktorov. Pri pozemkoch, ktoré majú bližšiu polohu k obci alebo patria do intravilánu, alebo majú inžinierske siete v blízkosti, sa cena pohybuje od 34 do 74 eur za štvorcový meter.
Lesný hospodársky plán a odborný hospodár
Každý lesný pozemok by mal mať svojho odborného hospodára a lesný hospodársky plán. „Kupujúci by mal vedieť, aké dreviny sa na lesnom pozemku nachádzajú, na aké využitie sú vhodné, aký je plán ťažby. Takto sa môže stať, že za dobrú cenu sa predáva les, kde prebehla ťažba, a ďalšie roky už jeho intenzívnejšie využívanie v pláne nie je. Každý les by sa mal v určenom čase obnovovať, čo vyžaduje ďalšie náklady na starostlivosť.“
Vyhotovenie programov starostlivosti o lesy, pôvodných lesných hospodárskych plánov v minulosti nazývané aj „lesnícka taxácia“ má na Slovensku niekoľko storočnú históriu. PSL môžu vyhotovovať odborne a technicky spôsobilé fyzické alebo právnické osoby so živnostenským oprávnením. PSL sa vyhotovujú na obdobie 10 rokov, v desaťročnom cykle sa teda vypracujú pre všetky lesné pozemky na Slovensku. PSL sa vyhotovuje pre jednotlivé lesné celky (LC). Schvaľovanie PSL je konaním v procese ich vyhotovenia. Účastníkmi konania sú vlastníci, obhospodarovatelia lesov, orgány štátnej správy a ich prostredníctvom aj ďalšie odborné organizácie a verejnosť. PSL sú schvaľované okresnými úradmi v sídle kraja na obdobie desať rokov. V prípade zistenia nových alebo odlišných skutočností sa pristupuje v priebehu platnosti PSL k ich zmenám a úpravám.
Odborné hospodárenie v lesoch na Slovensku je vlastne zákonnou povinnosťou obhospodarovateľa zabezpečiť hospodárenie podľa schválených PSL prostredníctvom odborne spôsobilých odborných lesných hospodárov. Odborný lesný hospodár riadi obhospodarovanie lesov podľa platného PSL a vedie o ich realizácii lesnú hospodársku evidenciu. Údaje programov starostlivosti o lesy a lesnej hospodárskej evidencie sú súčasťou informačného systému lesného hospodárstva. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva ich využívajú pre účely kontroly hospodárenia, štátneho dozoru a ako súhrnné informácie o stave a vývoji lesného fondu pre uskutočňovanie lesníckej politiky. Orgány štátnej správy životného prostredia z nich čerpajú informácie o stave a vývoji lesného fondu nevyhnutné pre ich činnosť. Vyhotovovatelia (taxačné kancelárie) využívajú PSL ako podklad pre vyhodnotenie a vyhotovenie nových LHP. Využitie týchto údajov je aj v iných oblastiach, ako je ochrana prírody a krajiny, územné plánovanie, krajinné plánovanie, pozemkové úpravy.

Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen (NLC - ÚHUL Zvolen) plní v sektore lesného hospodárstva nezastupiteľnú úlohu - organizuje a kontroluje vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy. Program starostlivosti o lesy (PSL) je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Zákon o lesoch ukladá vlastníkovi, správcovi, alebo obhospodarovateľovi lesa povinnosť hospodáriť podľa platného PSL. NLC - ÚHUL Zvolen metodicky riadi vyhotovenie PSL, zabezpečuje prípravu podkladov komplexného zisťovania stavu lesov, kontrolu jeho vyhotovenia a zabezpečuje výber jeho vyhotoviteľa. Ročne sa vyhotovia PSL na obdobie 10 rokov pre jednu desatinu plochy lesov Slovenska. Proces vyhotovenia PSL začína už dva roky pred skončením platnosti PSL, kedy NLC vykoná komplexné zisťovanie stavu lesa, vyhotovia a vyhodnotia sa údaje z diaľkového prieskumu zeme.
Tieto zisťovania zabezpečuje NLC na základe kontraktu a ich výsledky slúžia pri samotnom vyhotovení PSL, ktoré prebieha v poslednom roku platnosti pôvodného programu starostlivosti o lesy. Tu do procesu vstupujú ďalší aktéri, ktorými sú orgány štátnej správy, ktoré riadia celý priebeh vyhotovenia PSL v procese správneho konania. Toto konanie sa začína prerokovaním správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný lesný celok. Na základe pripomienok a požiadaviek dotknutých orgánov a organizácií orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhotoví protokol, ktorý obsahuje aj termín predloženia návrhu PSL, najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti. Počas celého procesu vyhotovenia sa dotknuté orgány, organizácie, nárokové skupiny i jednotlivci vyjadrujú k podmienkam a požiadavkám na vyhotovenie konkrétneho PSL. Schvaľovanie návrhu PSL sa riadi príslušnými lehotami na prípadné odvolania a niekedy, žiaľ, končí až súdnym konaním, čo v konečnom dôsledku kladie na celý proces značné časové nároky. Preto, napriek zabezpečeniu financovania PSL zo štátneho rozpočtu, musí NLC a vyhotovitelia každoročne čeliť problému s neukončeným procesom schvaľovania PSL. NLC ako objednávateľ nemá na priebeh a termín týchto konaní dosah, a to ani prostredníctvom svojho zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pretože schvaľujúce a pripomienky predkladajúce orgány štátnej správy patria pod Ministerstvo vnútra SR a organizácie, o ktorých stanoviská sa orgány štátnej správy opierajú, pod Ministerstvo životného prostredia. Opakovane preto dochádza k problému s nevyčerpaním a nevyplatením finančných prostriedkov určených na vyhotovenie PSL v príslušnom roku. V novej rámcovej zmluve rieši NLC tento problém po novom. Príslušné finančné prostriedky bude možné vyplatiť vyhotoviteľovi PSL po uskutočnení všetkých kontrol, ale so záväzkom, že zapracuje všetky zmeny, ktoré vyplynú z procesu schvaľovania až do definitívneho nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení PSL. Problém ale zostáva v podobe neschváleného PSL, podľa ktorého by mal obhospodarovateľ postupovať.
Národné lesnícke centrum sídli vo Zvolene, ktoré je desaťročia centrom lesníctva na Slovensku a v súčasnosti nesie titul „Mesto lesníctva“. Tu od roku 1964 sídlil Lesnícky výskumný ústav Zvolen (LVÚ Zvolen). Lesoprojekt Zvolen tu pôsobil od roku 1950 a Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR Zvolen (ÚVVP LVH SR Zvolen) bol založený v roku 1978. Od 1. januára 2006 sa tieto tri príspevkové lesnícke organizácie zlúčili do Národného lesníckeho centra a vytvorili inštitúciu, ktorá spojila lesnícku vedu, výskum, poradenstvo, vzdelávanie a lesnícku prax. Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen plní úlohy súvisiace s cieľmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov - zabezpečuje rozvoj hospodárskej úpravy lesov, tvorbu metód a postupov jej vykonávania, komplexné zisťovanie stavu lesa pre potreby rámcového plánovania a hodnotenia stavu a vývoja lesov, výber vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy a kontrolu ich vyhotovovania vrátane administrácie platieb poskytovaných na ich vyhotovenie. Jeho súčasťou je aj znalecký ústav, ktorý vykonáva znaleckú a expertíznu činnosť v znaleckom odbore Lesníctvo. Dôležitou činnosťou je aj ďalšia podpora overovania a zavádzania výsledkov výskumu a vývoja do praxe a účasť na domácich i medzinárodných projektoch.
Kategorizácia pozemkov v katastri a ich význam
Kataster pozemky eviduje podľa druhu a zákon ich zaradil do desiatich druhov:
- orná pôda;
- chmeľnice;
- vinice;
- záhrady;
- ovocné sady;
- trvalé trávne porasty;
- lesné pozemky;
- vodné plochy;
- zastavané plochy a nádvoria;
- ostatné plochy.

Hodnoverným a záväzným údajom katastra je evidovaný druh pozemku vtedy, ak ide o parcely registra C. Takýto údaj katastra slúži aj ako podklad na vyhotovenie verejných a iných listín, ale aj ako základ pre platenie miestnych daní obciam. Obce totiž stanovujú sadzby dane odlišne podľa druhu pozemku. Iná je pre zastavané plochy, iná pre záhrady, iná pre ornú pôdu či trvalý trávny porast. Rada HN: Ako vlastníka pozemku vás zaväzuje ten údaj o druhu pozemku, ktorý eviduje kataster. Nemôžete ho ľubovoľne meniť.
Keďže ide o rozľahlé plochy, prenajímajú si ich obyčajne agrofirmy, družstvá či samostatne hospodáriaci roľníci a daň za tieto pozemky platia obci, v katastri ktorej sa nachádzajú. Základ dane sa určuje rovnako ako pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice a ovocné sady. Aj pre tieto lúky a pasienky, teda trvalé trávne porasty, sa platí daň z hodnoty za štvorcový meter plochy, ktorú určuje zákon o miestnych daniach a v jeho prílohe číslo 1. Ak vlastníte takýto pozemok, zaradený je aj pod spoločný pojem poľnohospodárska pôda. Chráni ho zákon o ochrane pôdy. Ak ho obhospodarujete sami, môžete naň dostať aj podpory - platby na plochu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Šesť z desiatich druhov pozemkov patrí do poľnohospodárskej pôdy. Najkvalitnejšie a najúrodnejšie sú už historicky orné pôdy, zatiaľ čo trávne porasty sú menej kvalitné. Lesné pozemky sú na poľnohospodárstvo nevhodné. Do druhu pozemku „ostatné plochy“ sú zaradené nezastavané pozemky, ktoré nie je možné efektívne využiť ani v poľnohospodárstve, ani v lesníctve.
Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. Pri územnom plánovaní vykonávanom podľa osobitného predpisu a pri spracúvaní návrhov na určenie chráneného ložiskového územia, návrhov na určenie a rozširovanie dobývacích priestorov podľa osobitného predpisu sú ich spracovatelia povinní dbať na ochranu lesných pozemkov a dodržiavať ustanovenia § 5 ods. 2.
Ako si vybrať realitného makléra 1️⃣
Ochrana poľnohospodárskej pôdy a lesov
Ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy je povinný zabezpečiť pozemkový a lesný odbor okresného úradu. Rada HN: Ak chcete stavať na pozemku mimo obce, obráťte sa na pozemkový a lesný odbor okresného úradu, pod ktorý patrí katastrálne územie. Posúdi vašu žiadosť o vyňatie pozemku z pôdneho fondu, ktorú musíte doplniť prílohami špecifikovanými v zákone. Zisťuje, či ste dodržali zákonné zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodársku a lesnú pôdu Ústava chráni ako neobnoviteľné prírodné zdroje a bez dôslednej evidencie sa to nedá dosiahnuť.
Lesy majú kľúčový význam pre spoločnosť, pretože plnia viacero dôležitých funkcií, ktoré priamo prispievajú k zlepšeniu podmienok života človeka a zdravia planéty, vrátane kvality ovzdušia:
- Absorpcia CO₂ a zmierňovanie zmeny klímy: Stromy absorbujú CO₂ počas fotosyntézy, čím prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy. Lesy môžu ukladať veľké množstvá uhlíka v biomase (kmeňoch, koreňoch a pôde), čo pomáha znižovať koncentráciu CO₂ v atmosfére.
- Produkovanie kyslíka: Pri fotosyntéze stromov sa okrem pohlcovania CO₂ vytvára kyslík, ktorý je nevyhnutný pre život na Zemi. Lesy tak prispievajú k udržiavaniu rovnováhy kyslíka v atmosfére, čím podporujú životné podmienky pre všetky organizmy na planéte.
- Filtrácia znečisťujúcich látok: Stromy a vegetácia v lesoch pomáhajú čistiť ovzdušie tým, že absorbujú rôzne znečisťujúce látky, ako sú prachové častice, zlúčeniny dusíka, síry, amoniak a iné toxické látky. Niektoré rastliny a stromy dokážu viazať a neutralizovať tieto škodlivé látky, čím prispievajú k zlepšeniu kvality ovzdušia.
- Regulácia vlhkosti vzduchu: Lesy hrajú dôležitú úlohu v regulácii vlhkosti vzduchu. Prostredníctvom uvoľňovania vody do atmosféry zvyšujú vlhkosť vzduchu, čo pomáha stabilizovať klimatické podmienky a znižovať extrémy počasia. Táto funkcia môže tiež zmierniť účinky sucha a znížiť prašnosť v oblastiach s nízkou vlhkosťou.
- Ochrana pred eróziou a znečistením: Lesy pomáhajú chrániť pôdu pred eróziou a znečistením. Koreňový systém stromov stabilizuje pôdu a zabraňuje jej erózii, čím okrem iného pozitívne vplýva na znižovanie prachových častíc, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia.
- Zníženie tepelného stresu: Lesy pomáhajú znižovať tepelné ostrovy v mestách a priemyselných oblastiach tým, že poskytujú tieň a znižujú teplotu okolitého prostredia. Tento efekt je obzvlášť dôležitý v mestských oblastiach, kde dochádza k nadmernému zahriatiu z betónu, asfaltu a iných materiálov.
Všetky tieto faktory ukazujú, že lesy musia byť neoddeliteľnou súčasťou snáh v starostlivosti životného prostredia.
Legislatívne zmeny a návrhy zákonov
V oblasti starostlivosti o krajinu lesa a legislatívy dochádza k neustálym zmenám a úpravám zákonov. Medzi aktuálne návrhy zákonov patria:
- Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 307/1992 Z.z.
- Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/1998 Z.z.
- Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1998 Zb.
- Návrh vyhl. MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. SGÚ č. 86/1988 Zb. o postupe pri vyhľad. a prieskume výhradn. ložisk z hľad. ochrany a racionál. využitia nerast. bohatstva a oznam. výskytu ložiska vyhraden.
- Návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška SGÚ č. 97/1988 Zb. o správe výhradných ložísk a evidencii a odpisoch ich zásob v znení vyhlášky SGÚ č.
Tieto legislatívne zmeny majú za cieľ zlepšiť ochranu a efektívne využívanie prírodných zdrojov, vrátane lesnej pôdy.
Akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky
Akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky pre obdobie rokov 2025 - 2030 „LESY PRE SPOLOČNOSŤ“ schválila vláda SR dňa 4. decembra 2024. Národný lesnícky program (NLP) predstavuje základný lesnícko-politický dokument, dôležitý nástroj na zabezpečenie udržateľného obhospodarovania lesov, medzirezortnej spolupráce a plnenia medzinárodných záväzkov súvisiacich s lesmi a lesným hospodárstvom. Je viacrezortným nástrojom lesníckej politiky pre plánovanie, realizáciu, financovanie, monitorovanie a hodnotenie. S cieľom nastaviť kroky implementácie jeho cieľov a špecifických cieľov bol vypracovaný uvedený Akčný plán. Akčný plán je členený podľa piatich oblastí. Ide o oblasť, ktorá sa zameriava na riešenie dopadov klimatických zmien na les, oblasť využitia dreva a jeho pridanej hodnoty, oblasť zavádzania moderných technológií v lesníctve, najmä environmentálne vhodnej techniky (t. j. ide o ekologizáciu lesnej výroby a využívanie moderných informačno-komunikačných technológií), oblasť zameranú na zlepšenie komunikácie, spolupráce a vzdelávania a oblasť zameranú na zlepšenie podpornej verejnej politiky.
Kontaminácia pôdy a pozemkové úpravy
Dôležitou súčasťou starostlivosti o krajinu lesa je aj riešenie problémov spojených s kontamináciou pôdy a vykonávanie pozemkových úprav v ekologicky narušených oblastiach. Medzi takéto oblasti patria:
- Prieskum kontaminácie pôd ZSNP a.s.
- Vypracovanie pozemkových úprav v ekologicky narušených oblastiach:
- Žiarska kotlina
- Vysoké Tatry, Západné Tatry, Orava a Spišská Magura - kraj Žilina (neurčený počet kat. území) - kraj Prešov (56 kat. území)
- Oblasť Košického regiónu.
Cieľom týchto aktivít je obnova a revitalizácia krajiny, zlepšenie kvality pôdy a zabezpečenie udržateľného využívania lesných zdrojov.
tags: #starostlivost #o #kraj #lesa