Komplexná starostlivosť o jedincov s narušenou komunikačnou schopnosťou

Narušená komunikačná schopnosť (NKS) predstavuje rozsiahlu oblasť, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jedincov. Starostlivosť o osoby s takýmito ťažkosťami si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa pedagogické, psychologické a medicínske aspekty. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku narušenej komunikácie, vrátane jej príčin, prejavov a možností intervencie.

Komunikácia a narušená komunikačná schopnosť

Komunikácia je prirodzenou a najnutnejšou súčasťou života každého človeka. Reč slúži ako prostriedok, vďaka ktorému môžeme vyjadriť svoje názory, pocity a potreby, umožňuje nám dorozumievať sa medzi sebou navzájom a je základným nástrojom sociálneho prispôsobenia sa. Vo všeobecnosti komunikujeme verbálne a neverbálne. Komunikačná schopnosť je schopnosť človeka vedome a podľa príslušných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, s cieľom realizovať konkrétny komunikačný zámer.

Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer. Zjednodušene za poruchu komunikácie označujeme akúkoľvek poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca porozumieť, odhaliť alebo používať jazyk a reč, aby sa mohol efektívne zapojiť do dialógu.

Prejavy a typológia NKS

Narušená komunikačná schopnosť sa môže prejaviť ako vrodená chyba reči alebo ako získaná porucha reči. V celkovom klinickom obraze môže dominovať alebo môže byť príznakom iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia či narušenia. Narušenie môže byť úplné alebo čiastočné. Človek s narušenou komunikačnou schopnosťou si svoje narušenie môže uvedomovať alebo si ho nemusí neuvedomovať.

Asociácia ASHA (1993) klasifikuje, že porucha komunikácie môže byť evidentná v procesoch sluchu, jazyka a/alebo reči, môže sa líšiť v závažnosti od miernej až po hlbokú, pričom jednotlivci môžu vykazovať jednu alebo akúkoľvek kombináciu porúch komunikácie.

Základné predpoklady pre komunikáciu hovorenou rečou:

• dobré sluchové vnímanie,
• správna funkcia mozgových rečových centier a nervových dráh,
• funkčná motorika hovoridiel (dýchacie, hlasové a artikulačné orgány),
• dostatočná kapacita inteligencie.

Logopédia ako vedný odbor

Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa nazýva logopédiou. Logopédia, etymologicky odvodená od gréckych slov "logos" (slovo) a "paideia" (výchova), je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou. Logopédia sa venuje korekcii a odstraňovaniu porúch reči, ako je koktavosť, chybné vyslovovanie, alebo mutizmus (úplná strata reči).

Logopédia skúma rečovú komunikáciu po fyziologickej, patologickej a pedagogickej stránke a študuje jej vplyv na osobnosť. Zaoberá sa príčinami, vznikom a vývojom porúch reči. Odborník v tejto oblasti sa nazýva logopéd. Logopédia už svojim názvom vyjadruje orientáciu na pomoc pri akýchkoľvek problémoch s komunikáciou (ako zrozumiteľným vyjadrovaním myšlienok) nielen pri chybách a poruchách hovorenej reči.

Klinická logopédia

Klinická logopédia sa zameriava na diagnostiku a terapiu porúch komunikácie u detí a dospelých. Jej cieľom je pomôcť osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou rozvíjať reč a odstraňovať vady a poruchy, čo je úzko spojené s výchovou myslenia a osobnosti jedinca.

Vývin reči u detí a rizikové faktory

Vývin reči je komplexný proces, ktorý začína už od narodenia. Prvé slová dieťaťa sú dôležitým míľnikom, ale komunikačné schopnosti sa budujú postupne od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. Vývoj reči dieťaťa a jeho osvojovanie má určité pravidlá. Samozrejme, každé dieťa je špecifické a jeho rečový vývin je individuálny.

Míľniky vo vývoji reči:

• Približne po 3. mesiaci života sa objavuje tzv. pudové džavotanie, kedy dieťa experimentuje so svojimi artikulačnými orgánmi a vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí.
• Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa objavuje džavotanie s opakovaním rovnakých slabík.
• Okolo 8. mesiaca začína dieťa používať prirodzené gestá, ako je ukazovanie predmetu rodičovi, otáčanie hlavy na znak odmietnutia jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť o zodvihnutie, tlieskanie a podobne. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.
• Približne v 8. mesiaci dokáže dieťa reagovať na svoje meno a na jednoduché otázky.
• Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca a medzi 18. a 24. mesiacom začína dieťa používať dvojslovné spojenia.
• Do konca 24. mesiaca začína dieťa rozlišovať a vyjadrovať množstvo predmetov. Komentuje, čo vidí „tu a teraz“. Jeho vnímanie priestoru a času je ešte obmedzené.
• Medzi 24. a 30. mesiacom nastáva obdobie rozvitých viet.
• Medzi 30. a 36. mesiacom nastáva obdobie súvetí. Slovná zásoba rastie, na konci tretieho roka je to približne 1000 slov. Dieťa často prechádza v súvislosti s rýchlym nárastom slovnej zásoby obdobím vývinovej neplynulosti („To-to-to auto mám, m-m-mama d-d-daj“).

Kedy vyhľadať logopéda?

Podľa logopedičky Doc. Svetlany Kapalkovej, PhD. len každé druhé dieťa dosahuje vhodný čas vývojových medzníkov platných pre reč. Ak dieťa nespĺňa niekoľko vývojových medzníkov za sebou a vývoj reči stagnuje dlhšiu dobu, je potrebné to preskúmať, porozumieť príčinám oneskorenia a začať problematickú situáciu riešiť. Rodičia by mali vyhľadať logopéda, ak dieťa v určitom veku nevykazuje očakávané prejavy vo vývine reči.

Rizikové faktory a situácie vyžadujúce konzultáciu s logopédom:

• Okolo 1. roku: nedostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého, nepoužívanie komunikačných gest, prevažne ticho, nereagovanie na jednoduché pokyny.
• Okolo 2. roku: nepoužívanie viacslovných výpovedí, slabá slovná zásoba, ťažko zrozumiteľná reč pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75%), ťažkosti s porozumením reči, používanie echolalickej reči (opakovanie výpovedí bez komunikačného zámeru).
• V 3. - 4. roku: vývinová neplynulosť (zadrhávanie sa, zajakanie), fyziologická dyslália (nesprávna výslovnosť niektorých hlások) alebo fyziologický dysgramatizmus (ľahšie nesprávnosti v morfo-syntaktickej jazykovej rovine).
• Ak dieťa tvorí hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom.
• V 4. rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších (R, L, CSZ, ČŠŽ) alebo dokonca niektorá vývinovo skoršia hláska (K, G, T, D, V, F).

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči alebo vývinová jazyková porucha môže mať rôzne príčiny. Medzi rizikové faktory patrí nízka pôrodná hmotnosť, predčasné narodenie, horšie socioekonomické prostredie, nedostatočne stimulujúce prostredie, časté zápaly stredného ucha, alebo problémy s rečou v rodine. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. Výskumy tiež poukazujú na to, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.

Komunikačné schopnosti môžu byť narušené aj v súvislosti s nedozretím, resp. s oneskoreným vývojom, prípadne organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy. V niektorých prípadoch sa komunikačné schopnosti zlepšujú, ale pri ťažkých organických poškodeniach mozgu je nutné od začiatku hľadať alternatívne spôsoby komunikácie.

Ak je narušená komunikačná schopnosť dôsledkom sluchového postihnutia, je ďalší vývoj závislý od možností liečby alebo kompenzácie sluchovej vady a významne na kvalite logopedickej starostlivosti.

Komplexný prístup v starostlivosti o deti s NKS

V spolupráci s odborníkom dokážu rodičia podporiť svoje dieťa a ľahšie ho sprevádzať zmieneným obdobím. Dieťa absolvuje odborné vyšetrenie u logopéda a v prípade potreby ďalšie odborné vyšetrenia (napr. špeciálno-pedagogické a psychologické). Ak je to potrebné, môže byť dieťaťu odporúčaná logopedická starostlivosť ambulantnou formou, prípadne sa mu navrhne navštevovať materská škola, konkrétne trieda pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Komplexný prístup predstavuje podporu celostného rozvoja žiaka s NKS a nesústreďuje sa len na rozvoj komunikačnej produkcie. Je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu až po podporu kognitívnych procesov.

Multisenzorický a interdisciplinárny prístup

V odbornej literatúre sa často odporúča multisenzorický prístup, ktorý je založený na aktivácii a integrácii všetkých zmyslových modalít a prispieva k efektívnejšiemu osvojovaniu zručností. Tento prístup je v súlade s cieľmi inkluzívneho vzdelávania, ktorého zámerom je zabezpečiť rovnosť prístupu ku kvalitnému edukačnému procesu pre všetkých žiakov, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením či komunikačnými bariérami - a tým podporiť ich plnohodnotnú participáciu a akademický rozvoj.

Súčasné zahraničné štúdie zdôrazňujú potrebu multisenzorického a interdisciplinárneho prístupu, ktorý stimuluje viaceré oblasti vývinu a tým podporuje aj spontánnu komunikáciu dieťaťa.

Konkrétne prístupy a aktivity:

• Priestorová orientácia: Prispieva k rozvoju porozumenia predložiek, sekvencií a plánovania krokov, ktoré súvisia s gramatickou stavbou vety a rozvojom naratívnych schopností. Odporúča sa využívať navigačné úlohy v triede, pri ktorých deti plnia verbálne inštrukcie spojené s pohybom v priestore.
• Sluchová diferenciácia: Je základom pre fonologické uvedomovanie, správnu výslovnosť a rozlišovanie.
• Zrakovo-percepčné schopnosti: Úzko súvisia s porozumením textu. V praxi sa osvedčuje používanie vizuálnych máp viet, piktogramov a grafických organizátorov, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť vzťahy medzi slovami a poradie prvkov vo vete.
• Vývin motoriky: Je úzko prepojený s vývinom reči. Pohybové aktivity, ako sú prekážkové dráhy s verbálnymi inštrukciami, prispievajú k osvojovaniu si priestorových vzťahov, predložiek a sekvenčných pojmov. Jemná motorika sa podporuje prostredníctvom činností, ktoré vyžadujú presnosť a koordináciu.
• Emocionálna regulácia: Efektívny rozvoj komunikácie zahŕňa aj podporu emočnej regulácie a schopnosti vyjadriť svoje potreby. Adaptívne programy prepájajú rozvoj spoločnej pozornosti, symbolickej hry a tréning regulácie s explicitným nácvikom spontánnych výpovedí.
• Kognitívne funkcie: Posilňovanie kognitívnych funkcií, ako je fonologická pracovná pamäť, rytmické spracovanie a exekutívne schopnosti, prispieva k celkovej efektivite komunikačného procesu.

Podpora zo strany rodičov a pedagógov

Pre progres dieťaťa je užitočné, keď rodičia v pravidelných intervaloch, najideálnejšie dennodenne na pár minút, podporujú svoje dieťa prostredníctvom logopedických intervencií, ktorým sa deti na logopedických stretnutiach venujú. Zo skúsenosti sa osvedčuje, že deti sú si potom istejšie vo svojom rečovom prejave, a aj ich porozumenie reči a chuť komunikovať rastie.

Pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou je charakteristické, že môžu mať ťažkosti porozumieť rôznym verbálnym vyjadreniam, a tiež sa vyjadrovať. Je dôležité, aby sme na to mysleli v komunikácii s nimi a to, či nám rozumejú sme si overovali, napríklad tak, nech nám povedia vlastnými slovami ako porozumeli tomu, čo im hovoríme.

Aktivity na rozvoj vyjadrovacích schopností podľa veku:

• Pre deti vo veku od 6 do 8 rokov: vhodné je nechať dieťa roztriediť rôzne veci do kategórií (napr. dopravné prostriedky, zvieratá, hračky) a nechať ich vysvetliť, čo majú spoločné alebo na čo sa používajú. Deťom môžeme klásť hádanky, tiež ich nechať vymýšľať vlastné hádanky.
• U detí vo veku od 8 do 10 rokov: vyjadrovacie schopnosti sa môžu rozvíjať podporovaním ich slovnej zásoby tak, že ich necháme hľadať slová s podobným významom alebo s opačným významom (napr. chutný, lahodný a odporný).
• U 10 - 12 ročných detí: obsahová úroveň reči sa dá posilniť rozvíjaním slovnej zásoby, lúštením krížoviek, hraním Scrabble a ďalších slovných hier. Podporiť dieťa v kreatívnom písaní alebo napísaní obsahu o knihe, ktorú čítalo, dokáže tiež rozvíjať jeho vyjadrovanie.
• U adolescentov s vyjadrovacími ťažkosťami: odporúčame povzbudzovať ich v čítaní kníh a podporovať ich ústny prejav formou diskusií a rozprávaním sa o vlastných skúsenostiach a názoroch o témach, ktorými žijú a zaujímajú ich.

Vzdelávacie prostredie a spolupráca

Pred vstupom do školy dieťa opäť prejde rediagnostikou a na základe výsledkov vyšetrení pokračuje v rámci vzdelávania, buď v spádovej bežnej škole, alebo v špeciálnej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, prípadne v základnej škole, ktorá má triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. V triede s nižším počtom detí je vytvorený pre dieťa bezpečnejší priestor a učiteľ má príležitosť individuálne pristupovať ku každému dieťaťu v súlade s jeho aktuálnymi potrebami a schopnosťami. V prípade, že dieťa napreduje, môže byť na žiadosť rodičov v priebehu prvého alebo druhého stupňa základnej školy preradené do bežnej spádovej základnej školy v mieste svojho bydliska.

Pre naplnenie cieľov inkluzívneho vzdelávania sa vyžaduje koordinovaný prístup školy, školského podporného tímu a rodiny, založený na intenzívnej partnerskej spolupráci. Spolupracovať s rodinou, poskytovať im návody a jednoduché aktivity, ktoré môžu doma opakovať a tým posilniť kontinuitu učenia.

Ako podporiť správny vývin reči u dieťaťa doma

Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom. Preto je dôležité tráviť s dieťaťom veľa času aktívnou komunikáciou. Je potrebné prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu podľa toho, v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza. Všeobecne platí, že by sme mali popisovať dieťaťu všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávať sa s ním o tom, používať viac otvorené otázky, spievať si pesničky, rozprávať si riekanky, zapájať ho do bežného chodu domácnosti.

Dôležité tipy pre rodičov:

• Opravovanie dieťaťa: Rodičia by nemali deti nútiť, aby slovo vyslovili správne. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo, mali by sme namodelovať správnu výslovnosť a zvýrazniť hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
• Technológie: U detí do dvoch rokov by sme sa mali vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne.
• Fúkacie hračky a bublifuk: Ako hrové činnosti možno odporúčať fúkacie hračky a bublifuk - podporovať najmä plynulé a kontrolované vydychovanie.
• Odvykanie od cumľa a fľašky: Po 30. mesiaci by dieťa nemalo používať cumeľ a fľašku. Treba zvážiť aj dĺžku kojenia, pretože predĺženým saním sa môže fixovať nesprávna poloha jazyka.

Podpora čitateľských a komunikačných schopností:

Ak chceme, aby sa dieťa s NKS, resp. s identifikovaným rizikom v ranom veku naučilo čítať a písať, nemožno sa spoliehať, že všetko sa vyrieši, keď dieťa nastúpi ako 6 - 7- ročné do školy.

• 6 - 8 mesiacov: Dieťa sa zahrá s leporelom, s plastovou knižkou. Úloha rodičov: obracať stránky, prezerať obrázky, pomenovať ich jedným slovom. Opísať gestami, pantomímou. Napodobňovať gestá a zvuky, ktoré vydáva dieťa pri prezeraní knihy.
• 12 - 18 mesiacov: Dieťa chápe, že slová sú symbolmi vecí. Preto mu umožňujeme spoznávať osoby, zvieratá, veci, hračky, jedlo. Úloha rodiča: podávať knihu dieťaťu, aby ukázalo, čo ho zaujíma. Pomôcť mu pomenovať predmety. Zahrať to, o čom je obrázok.
• 18 - 24 mesiacov: Používať knihy pre deti v období dvojslovných viet. Najlepšie sú jasné, jednoduché príbehy s troj až štvor slovnými vetami. Dobré je mať dve knižky, kde sa opakuje podobná téma - dieťa si utvrdí následnosť, postupnosť. Ak sa vývin dieťaťa oneskoruje, používajte aktuálnu slovnú zásobu dieťaťa, najviac o jeden “krok” viac.
• 24 - 30 mesiacov: Slovná zásoba dieťaťa rastie. Objavujú sa pokusy povedať svoj zážitok. Dieťa by malo vedieť: pohľadať obľúbenú knihu, dopĺňať slová, zvuky, alebo urobiť gesto, keď je “na rade”. Chápať postupnosť, spoznať a chápať, že v knihe je hlavná postava. Úloha rodiča: prenášať dej do reálneho života. Ak sliepka pobozká kuriatko, aj mama pobozká dieťa. Ponechať výber knihy dieťaťu. Pýtať sa dieťaťa, ako sa kto volá, čo sa stane.
• 30 - 36 mesiacov: Dieťa tvorí vety. Aj dieťa s NKS tvorí viacej slov, spája ich do spojení s dvomi - tromi slovami. Výrazne sa zlepšuje porozumenie - majte na pamäti, že porozumenie je teraz dôležitejšie, ako aktívna reč a správna výslovnosť. Deti už majú častý kontakt s vrstovníkmi, majú nové zážitky. Toto by mali odrážať knihy. Dieťa „číta“ knihu samé, komentuje, spoznáva dobré a zlé vlastnosti postáv, začína chápať vzťahy medzi postavami, vie rozlišovať minulosť a prítomnosť. Úloha rodiča: Nechajte dieťa príbeh hovoriť, prípadne zahrať gestami alebo posunkami podľa ilustrácii. Pred čítaním novej knihy skúste dieťa nechať hádať, o čom bude.

tags: #starostlivost #o #jedincov #s #narusenou #komunikaciou