Komplexná starostlivosť o hlas: Od prevencie po liečbu a umenie verbálnej komunikácie

Hlas je mocný nástroj, ktorý používame každý deň na komunikáciu, vyjadrovanie emócií a zdieľanie myšlienok. Pre spevákov a rečníkov je hlas obzvlášť dôležitý, pretože je to ich pracovný nástroj. Preto je dôležité sa oň starať a udržiavať ho v dobrej kondícii.

Hlas ako neoddeliteľná súčasť nás

Hovoríme, spievame, šepkáme… Hlas berieme ako prirodzenú súčasť seba samých. O hlasivkách, kde hlas vzniká, príliš nepremýšľame. Čo všetko ich ovplyvňuje, čím im škodíme alebo, naopak, prospievame? Už sa vám niekedy stalo, že ste stratili hlas? Človek je odrazu podivne bezmocný, namiesto modulovaného hlasu vydáva v lepšom prípade len chrapľavé zvuky, chrčanie či pišťanie, v tom horšom nehovorí vôbec.

Stratu hlasu si spravidla podvedome vieme vysvetliť: môže ísť o príliš hlasný spev, skandovanie na športovom zápase, emotívnu hádku s partnerom či jednoducho len dlhodobý pobyt v zafajčenom či nadmieru klimatizovanom prostredí. Nič z toho hlasivkám neprospieva. Ak si nie sme vedomí príčin chrapotu alebo straty hlasu a ak tento stav trvá dlhšie ako tri týždne, môže ísť o vážnejšie ochorenie.

Ako vzniká hlas a čo ho ovplyvňuje?

Hlasivky sú veľmi zjednodušene povedané dva väzivovo-svalové pruhy s dĺžkou asi 2,5 cm, ktoré sa rozkmitajú ako struny vydychovaným vzduchom a práve týmto pohybom k sebe a od seba sa tvorí hlas. Čím sú hlasivky kratšie, tým rýchlejšie kmitajú a hlas je vyšší.

Kvalita hlasu sa neodvíja len od funkcie hlasiviek, vplyv má aj ústna dutina, hltan, podnebné oblúky, podnebné mandle, nosohltan, dýchacie cesty - hlas ovplyvňuje aj nedostatočný dych či celkovo znížená kapacita pľúc. Kvalitu hlasu mení i prebiehajúci zápal hlasiviek či nádorové bujnenie - či už benígne (nezhubné), či malígne, ktoré môže ohrozovať život.

Zafarbenie hlasu je viac-menej záležitosťou anatomických štruktúr, teda ide o akúsi vrodenú dispozíciu pre ten-ktorý hlas: niekto má hlasivky hrubšie, iný, naopak, jemné. Hlas netvoria len hlasivky, na jeho vzniku sa podieľa i rezonancia dýchacích ciest, záleží na priechodnosti nosa, funkcii hltanu - podnebných oblúkov, veľmi často sa negatívne môžu prejaviť zväčšené mandle… Obmena výšky hlasu (tóniny) sa deje zmenami postavenia hlasivkových chrupaviek, zmenou napätia hlasiviek, tlakom vydychovaného vzduchu a prácou svalov hrtana.

Zápal hlasiviek a iné ochorenia

Pôvodcom zápalu hlasiviek môže byť vírus alebo baktéria. Pri zníženej imunite pacienta sa infekcia usídli v jeho tele tam, kde nájde „slabé“ miesto, a u niekoho ide práve o oblasť hlasiviek. Ich zápal sa prejaví hlavne zmenou hlasu - buď jeho úplnou stratou, alebo zmenou kvality. Väčšinou ide o dlhodobý problém, u niektorých ľudí s tendenciou k opakovaniu. Náprava vyžaduje predovšetkým hlasový pokoj či maximálne obmedzenie hlasovej námahy. Tak isto treba nepolohovať hlas do šepotu, hoci si ľudia myslia, že tým hlasivkám uľavia.

Uzlíky na hlasivkách sú dôsledkom prepínania hlasu a nesprávnej hlasovej techniky a spravidla vznikajú u rečníkov, hlásateľov či spevákov. Odstrániť ich možno chirurgicky, ale okrem toho tiež býva potrebné zmeniť hlasovú techniku, aby sa znovu nevytvorili.

Dysfónia (zmena kvality hlasu), eventuálne afónia (strata hlasu) môže mať množstvo príčin. Dôležité je hlas neprepínať, pozor napríklad na konverzáciu v baroch či kluboch s hlasnou hudbou, kde nevedomky tlačíte hlas do neprirodzenenej polohy, nepohybujte sa v zafajčenom prostredí a, samozrejme, nefajčite, lebo sliznice sa tým stávajú zraniteľnejšími. Dobré je tiež zvlhčovať sliznice popíjaním vody a, naopak, obmedziť konzumáciu tvrdého alkoholu, ktorý ich vysušuje. Pozor na prievan a klimatizáciu by si mali dávať ľudia, ktorí na prúdenie vzduchu reagujú citlivejšie.

„Tvorba hlasu je veľmi zložitý proces, podieľajú sa na ňom nielen samotné hlasivky ako hlavný fonačný orgán, ale aj systém dychový, artikulačné orgány a rezonančné priestory,“ vysvetľuje MUDr. Doláková. MUDr. Doláková uvádza, že medzi základné choroby hlasiviek patria zápalové ochorenia, sú to laryngitídy, ktoré každý z nás bežne prekoná, najčastejšie majú vírusový pôvod a od toho sa odvíja liečba. „Funkčné poruchy vznikajú prevažne u hlasových profesionálov a najčastejšie sú podmienené nesprávnou hlasovou technikou. Tam je to veľmi hraničné, pretože zmeny sú najskôr funkčné, ale časom môže dôjsť aj k organickým zmenám,“ dodáva.

Pri nesprávnej hlasovej technike, pri dlhodobom nesprávnom používaní hlasu podľa nej vznikajú na hlasivkách uzlíky, polypy aj Reinkeho edém. „Vo všeobecnosti, každá zmena na hlasivkách sa prejaví zmenou hlasu, jeho zastretím. U nás je zaužívaný úzus, že ak zachrípnutie a zmena hlasu trvá viac než tri týždne, každý takýto pacient má byť vyšetrený otorinolaryngológom, aby sa vylúčili organické zmeny,“ radí MUDr. Doláková. „Ak má pacient ešte aj pridružené príznaky, bolesti hrtana, vykašliavanie krvi, pocit tlaku v hrudníku, zvieranie v hrdle, toto všetko môžu byť príznaky aj nádorových zmien,“ konštatuje. Odborníci na ORL odporúčajú pacientom prestať fajčiť, je to podľa nich výrazný vyvolávajúci faktor, ktorý spôsobuje rakovinu. „Rakovina hrtana patrí medzi jednu z desiatich najčastejších malígnych diagnóz u mužov. Už fajčenie viac než 20 cigariet denne viac než 20 rokov je výrazným faktorom pre vznik rakoviny,“ približuje MUDr. Doláková. V takomto prípade podľa nej liečba a prognóza závisí od toho, ako včas vyhľadajú lekára.

Prvá pomoc pri chrapote a vyšetrenia

V lekárni si môžeme kúpiť niektorý z dezinfekčných či protizápalových lokálne pôsobiacich prípravkov, možno vyskúšať aj inhalačnú liečbu (pomocou bylinných výluhov či Vincentky). Vyšetrenie hlasiviek robí otorinolaryngológ či foniater pomocou laryngoskopie priamej alebo nepriamej, eventuálne možno použiť takzvanú stroboskopiu či videokymografiu. Vyšetrenia sa netreba obávať.

Existujú však ľudia, ktorí majú extrémne vyvinutý dráždivý reflex, teda nepriaznivo reagujú, len čo sa dotknete hoc len vyšetrovacou lopatkou koreňa jazyka. Takého pacienta je teda vhodné najprv upokojiť a uistiť, že nejde o extrémne nepríjemný zákrok, prípadne je nutné sliznicu umŕtviť lokálnym anestetikom. Existuje aj tzv. psychogénna afónia, kedy funkcia hlasiviek nie je narušená, a napriek tomu chorý nie je schopný vydať ani hláska v dôsledku prežitia nejakého silného psychického šoku.

Ak máte dlhodobé problémy s hlasom alebo ak vás dlhšiu dobu trápi chrapot (čo môže byť známka prítomnosti polypov, cýst či dokonca rakovinového bujnenia v danej oblasti), nechajte sa odborne vyšetriť. Ak zachrípnutie trvá dlhšie ako 3 týždne, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc ORL lekára alebo foniatra, pretože to môže signalizovať závažné ochorenie hrtana alebo endokrinné ochorenie.

Čomu sa vyhnúť pre zdravé hlasivky?

• Prepínanie hlasu: Vyhnite sa konverzáciám v hlučných prostrediach, kde musíte prekrikovať hluk.
• Zafajčené prostredie a fajčenie: Sliznice sa tým stávajú zraniteľnejšími.
• Nedostatočná hydratácia: Zvlhčujte sliznice popíjaním vody.
• Nadmerná konzumácia alkoholu: Tvrdý alkohol vysušuje sliznice.
• Prievan a klimatizácia: Ak ste citliví na prúdenie vzduchu, dávajte si pozor.
• Odkašliavanie: Je to zlozvyk, ktorý hlasivkám škodí.
• Krik a šepot: Sú to dve polohy, ktoré najviac poškodzujú hlas.
• Korenené, kyslé a mastné jedlá: Vyhnite sa im.
• Samoliečba: Vždy konzultujte svojho lekára a vyhýbajte sa samoliečbe, pretože mnoho liekov má potenciál ovplyvniť hlas. Napríklad antihistaminiká, dekongestanty a antidepresíva majú tendenciu vysušovať hlasivky.

Starostlivosť o hlas: Tipy a triky pre zdravý hlas

Hlas je citlivým nástrojom, ktorý treba modulovať tak, ako to vyžaduje obsah reči aj auditórium. Ľudský hlas osciluje okolo 50 - 60 decibelov. Šeptavý hlas, približne 20 decibelov, sústredí pozornosť. Hovor nad 60 decibelov je vnímaný ako nepríjemný a odpudzujúci. Vieme, že hlbšia poloha hlasu upokojuje, zvýšené tóny prezrádzajú excitáciu. Veľký význam majú pauzy, tempo reči, intonácia. Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a stárnutím. Človek sa naučil používať hlas ako nástroj komunikácie, a preto sa oň musí starať. Prevencia podľa lekárky predstavuje súbor opatrení, ktorých cieľom je predchádzať vzniku hlasových porúch.

• Hydratácia: Pite dostatok vody (približne 2 litre denne) počas celého dňa. Hlasivky potrebujú byť hydratované. Pitie dostatočného množstva vody je zásadné, aby zostali vlhké a dobre fungovali.
• Vlhké prostredie: Používajte zvlhčovač vzduchu, najmä v suchých miestnostiach. Zvlhčovanie vzduchu, najmä v zime alebo v suchom prostredí, tiež pomáha udržať hlasivky v dobrej kondícii.
• Hlasový odpočinok: Doprajte svojmu hlasu pravidelný odpočinok, najmä po náročnom používaní. Obmedzte rozprávanie, spev a krik na minimum, najmä sa vyhnite šeptaniu, ktoré hlasivky paradoxne ešte viac zaťažuje. Pravidelne si doprajte hlasový odpočinok.
• Správna technika: Naučte sa správnu techniku dýchania a tvorby hlasu. Používajte hlboké bráničné dýchanie pri rozprávaní, aby ste minimalizovali tlak na hlasivky. Správna technika dýchania z bránice, pravidelné zohriatie hlasiviek pred dlhším rozprávaním či spevom a dostatočná hydratácia sú základom prevencie únavy hlasiviek.
• Bylinkové čaje: Najmä s obsahom harmančeka alebo slezu, môžu pomôcť upokojiť podráždené hrdlo.
• Inhalácia horúcej pary: Pomáha zvlhčiť a regenerovať hlasivky. Stačí naliať horúcu vodu do misky, prikryť si hlavu uterákom a inhalovať paru po dobu 10 minút.
• Vyhýbajte sa dráždivým látkam: Obmedzte konzumáciu alkoholu, kofeínu a vyhýbajte sa fajčeniu.
• Zdravá strava: Jedzte vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály.
• Pravidelné cvičenie: Udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii, čo prispieva k zdravému hlasu.
• Dostatočný spánok: Doprajte si dostatok spánku, aby sa vaše telo a hlasivky mohli zregenerovať.
• Odborná pomoc: V prípade problémov s hlasom vyhľadajte odbornú pomoc foniatra alebo logopéda. Ak problémy s unavenými hlasivkami pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, je vhodné vyhľadať odborníka - otorinolaryngológa (ORL).

Sirop des Chantres sa ideálne odporúča pre unavené hlasivky. HERBALGEM Sirop Chantres je ideálny pomocník pre hlasivky a zdravie dýchacích ciest.

Prezentačné zručnosti a ich význam

Prezentačné zručnosti v sociálnej komunikácii v rovine verbálnych schopností naznačujú fakt, že ide o komunikáciu predovšetkým prostredníctvom používania konvenčných symbolov ako výsledku socializačného konsenzu. V takomto poňatí komunikovať znamená vymieňať si verbálne informácie v sociálnom kontakte. Na našej planéte je množstvo svojbytných kódov, jazykov, ktoré nás oddeľujú. Sú však aj univerzálne, medzinárodné, ktoré nás spájajú. Prezentačné zručnosti v rovine verbálnej kvality nás usmerňujú, ako sa kultivovane a efektívne dorozumievať, nech už je náš prejav realizovaný v akomkoľvek jazyku.

„Rana spôsobená slovom nás zasiahne hlbšie, než rana spôsobená mečom.“ B. Shaw

Dnešná doba je poznamenaná neobyčajným rozmachom komunikačných foriem a prostriedkov. Na internetových stránkach pod pojmom komunikácia nájdeme nekonečné množstvo odkazov, ktoré nám ukazujú ďalšie aspekty v oblasti interpretácie pojmu komunikácia. Počnúc tými najfrekventovanejšími ako spoločenská, verbálna, neverbálna, vizuálna, mobilná, interkultúrna, virtuálna, rýchlostná, podniková, vedecká, marketingová, knižničná, masová, elektronická, v tiesni, v strese, v skupine, v tíme, až po tú najbližšiu vnútornú, či meditačnú.

V dnešnej dobe už nestačí len rozvoj foriem komunikácie, do popredia sa dostávajú aj formy interpretácie a čím je človek viac vzdelaný, očakáva sa od neho vyššia úroveň ovládania komunikačných schopností. Aj v osobnom a profesijnom živote predstavuje efektívna komunikácia jeden z najdôležitejších prvkov, ktorý vytvára kultivované medziľudské vzťahy. Kvalitná verbálna komunikácia je dôležitá v spoločenskom, v školskom, v pracovnom prostredí, a v poslednom období sa zvyšujú požiadavky aj pre oblasť riadenia. Dnes už nikoho neprekvapia rastúce nároky na komunikatívnosť zamestnancov jednotlivých firiem. Je dôležité ich utvárať už v školskom veku, nakoľko zo dňa na deň sa nadobudnúť nedajú.

Súčasná komunikačná kultúra vyžaduje zmeny, ktorými prechádzajú takmer všetky školské ustanovizne. Komunikatívnosťou rozumieme schopnosť rozumieť a byť zrozumiteľný, informovať včas, otvorene si stáť za svojím názorom, používať zdvorilostné formy vyjadrovania, komunikovať efektívne, kultivovane a v neposlednej miere brať ohľad na kultúrne rozdiely účastníkov komunikácie.

Človek komunikuje vo svojom spoločenskom prostredí už tým, že existuje. Ostatných ľudí oslovuje svojim bytím. Prihovára sa svojim výzorom, výrazom, vzhľadom, rečou, pohybmi, oblečením, správaním a hodnotením iných.

Prenos informácií pomocou znakových systémov

Prenos vzájomných informácií sa uskutočňuje pomocou znakových systémov. Systém znakových jazykových symbolov sa používa vo verbálnej komunikácii, z lat. verbum - slovo, ktorá predstavuje najuniverzálnejší prostriedok výmeny informácií, ktorý je produktom ľudskej kultúry. Verbálna komunikácia spočíva v rôznorodosti ponímania znakov a ich významov pre adresáta aj odosielateľa.

Jazykový znak - slovo je výnimočné tým, že pre každého môže mať iný obsah. To je dôsledok skutočnosti, že slovo má súčasne dva významy:

1. je nositeľom „významu“ - predstavuje lexikálnu definíciu slova s konvenčným obsahom - ide o denotatívny vecný jazyk,
2. je nositeľom „zmyslu“ - predstavuje emocionálny, osobný konotatívny význam, ktorý sa týka širšieho rozsahu myšlienok, citov, predstáv, podmienených osobnou skúsenosťou.

Táto skutočnosť môže spôsobovať odlišnosti v chápaní a interpretovaní tej istej informácie, čo býva zdrojom rôznych medziľudských nedorozumení.

Moderná rétorika

Etymológia slova rétorika siaha do starovekého Grécka a základ slova predstavuje pojem rhésis - reč. „Rhétor“ v starovekom Grécku neoznačoval človeka, ktorý len bežne hovorí, ale označoval majstra slova. „Rétorika“ sa ponímala ako veda o reči a umení rečniť. Dominantným komunikačným prostriedkom bol živý prítomný hlas. Ten musel ovládať priestory, v ktorých človek pôsobil a to zreteľne a presne, či už jeho nositeľom bol politik, učiteľ, sudca, herec. Tí všetci boli úspešní v tej miere, v akej boli majstrami - rétormi. Starovekí Gréci venovali problematike rétoriky a etike rétora významnú pozornosť. Dobre si uvedomovali, že rečou môže nadchnúť tisícky ľudí, aktivizovať ich k veľkým činom, ale aj k bezhlavému konaniu.

Rečníkov nižšej kategórie volali demagógovia. Pojem pochádza z demos - ľud a ago - zavádzať, teda zavádzať ľudí. Demagóg pracuje s polopravdami, mobilizuje predsudky a nestráni sa ani použitiu lží. „Spôsob reči je obrazom ducha“ - tak bolo heslo starých Rimanov. Zaujímavosťou je, že hodnota rétoriky v starom Grécku a Ríme bola vyjadrená v samotnom označení človeka ako homo loquens - tvor hovoriaci. Až v 18. storočí sa objavuje dnes bežné označenie homo sapiens - tvor mysliaci. V Grécku rétori rétoriku využívali vo forme štylistických cvičení, aktívnych vystúpení v akademických rétorských školách. Klasická rétorika si dobre uvedomovala, že hodnotiť reč je nutné z oboch pólov, z pozície rečníka a poslucháča. Skutočný rétor myslí nielen na obsah a formu svojho prejavu, ale aj na účinky v sociálnom teréne, do ktorého vstupuje. Preto nemôže nikdy hovoriť nezodpovedne. Interpretovaná téma musí „žiť s ľuďmi“, musí byť podaná vždy v zodpovedajúcom jazyku so spôsobom argumentácie pre konkrétnu cieľovú skupinu.

Rozdelenie rétoriky

Vo všeobecnosti rétoriku rozdeľujeme na:

• priamu (vizuálnu) - bežná reč, vystúpenie, rokovanie, prejav, prednáška, výklad učiva, slávnostná reč pri rôznych príležitostiach, oznámenia, vyhlásenia, inštrukcie a pod.,
• nepriamu (sprostredkovanú) - telefón, zvukový záznam, videonahrávky, chat, internet a pod.

Kvalita verbálneho prejavu

Kvalita verbálneho úspechu býva závislá na kvalite prípravy, zmysluplnosti rozsahu, schopnosti prednesu a pohotovosti v prezentácii. Rečník je každý, kto hovorí pred inými ľuďmi, nech je k nim v akomkoľvek vzťahu. Najdôležitejšie je, aby si realizátor monológu či dialógu uvedomil, čo má hovoriť, pre koho, ako to má odieť do slov. Mal by vedieť svoju reč pripraviť, vytvoriť a predniesť. Za všetko čo povie, nesie zodpovednosť. Ak si rečník vyskúša povedať text nahlas, možno zistí, že jeho prednes, či prejav je neprehľadný, zachádza do nepodstatných podrobnosti, je nezáživný, monotónny, plný „hm“, „eh“, zbytočne pridlhý.

V pedagogickej praxi zohráva práve majstrovstvo učiteľa významnú rolu, ktorá spočíva v nájdení miery obsahu a formy verbálneho prístupu k žiakom, aby učiteľ hovoril zrozumiteľne, motivačne, aby nezabúdal na didaktické zásady postupnosti, primeranosti, aby sa jeho snaha neminula účinku, resp. aby nepôsobila na žiakov kontraproduktívne.

Typy rečníkov (Kohout, J., 1999):

• vie čo, vie ako,
• vie čo, nevie ako,
• nevie čo, vie ako,
• nevie čo, nevie ako.

Jednota obsahu a formy

Každý verbálny prejav by mal predstavovať jednotu obsahu a formy.

• Obsah v sebe spája rozpracovanie a odpovede na otázku: „Čo všetko chcem povedať, čo všetko je vhodné povedať, čo všetko poviem.“
• Forma je odpoveďou na otázku: „Ako to poviem“, vrátane paralingvistických, extralingvistických a metalingvistických prostriedkov komunikácie.

Pre učiteľa, na to aby úspešne vykonával svoju profesiu, nestačí len penzum získaných odborných vedomostí a metodických i didaktických zručností získaných v univerzitnom štúdiu. Existuje aj psychologický rozmer, ktorý spočíva v uspokojovaní vlastnej potreby hovoriť, komunikovať a aktívne pristupovať k svojim žiakom. Hovoriť kultivovane, motivačne, s istou dávkou presvedčivosti, záujmu a zapálenosti pre danú vec. Učiteľ, ktorý v sebe túto potenciu nemá, pomerne rýchlo zistí, že nie je pre danú profesiu dostatočne kvalitatívne saturovaný a zvlášť ak bude mať možnosť komparácie s inými kolegami. Učiteľ má byť kvalitný rétor a má byť vzorom pre svojich žiakov. V neposlednej miere aj riadiaci pracovník školy má byť motivačným faktorom v kvalite verbálneho prejavu pre svojich podriadených.

Poruchy hlasu

Zdravý ľudský hlas je čistý, zvučný, ľahko nasadzovaný, stabilný, ale zároveň flexibilný, primeraný vo výške, sile, farbe a rezonancii vzhľadom na vek a pohlavie, ako aj na spoločensko-kultúrne a historické pozadie, momentálnu situáciu a prostredie (Kerekrétiová, 2016). Ak hlas nemá tieto vlastnosti, hovoríme o poruche hlasu. Pri poruche hlasu sa objaví jedna alebo viac odchýlok v základných parametroch hlasu (spracované podľa Kerekrétiová, 2016):

Niektoré zmeny hlasu sú prirodzené a fyziologické vzhľadom k veku a k pohlaviu jedinca. Napr. spolu s vyšším vekom sa hlas stáva tichším, má slabšiu intenzitu, niekedy býva prítomný aj tremor v hlase. Takto tvorený hlas však nie je typický pre mladšie vekové skupiny. V tomto prípade by sa jednalo o poruchu hlasu.

Poruchy hlasu sa vyskytujú v celej populácii bez ohľadu na vek. U detí tvoria rizikovú skupinu najmä deti nadmerne kričiace, ktoré takto zneužívajú svoj hlas, tzv. krikľúni. U dospelých sú rizikovou skupinou hlavne hlasoví profesionáli - učitelia, televízni komentátori, speváci a pod., ako aj seniori a fajčiari.

Príčinami porúch hlasu môžu byť patologické zmeny (tzv. organické príčiny, kde je liečba primárne v kompetencii lekára, otorinolaryngológa, foniatra a pod.), nesprávne používanie hlasu (tzv. funkčné poruchy hlasu, kde je liečba primárne v kompetencii klinického logopéda) alebo psychické traumy (tzv. psychogénne poruchy hlasu, pri ktorých vystupuje do popredia spolupráca s klinickým psychológom).

Hlas Michala Škombára: Príbeh prekonávania prekážok

Hlas je mocný nástroj. Umožňuje nám komunikovať, vyjadrovať emócie a zdieľať myšlienky. Pre niektorých, ako pre spisovateľa Michala Škombára, je hlas obzvlášť dôležitý, aj keď ho fyzicky nemá v plnej miere k dispozícii. Starostlivosť o hlas nie je len o správnej technike reči a ochrane hlasiviek. Je to aj o starostlivosti o seba, o svoje mentálne zdravie a o prekonávaní prekážok, ktoré nám bránia vyjadriť sa. Michal Škombár je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú svoj hlas, bez ohľadu na to, aké prekážky im stoja v ceste.

Michal Škombár je autorom štyroch kníh, z toho troch úspešných fantasy románov. Jeho poslednou knihou je prvotina zo slovenského prostredia s názvom Štyria chlapci. Michalov spisovateľský talent sa mohol naplno prejaviť hlavne preto, že má v povahe ohromne silnú vôľu, nadanie a miluje výzvy. Spinálna svalová atrofia (SMA) je príčinou toho, že kvôli oslabeným svalom za Michala dýcha prístroj a môže iba ležať. Svoje knihy teda píše po ležiačky.

Michal sa stal spisovateľom, aj keď nedostal možnosť, aby v poslednom ročníku gymnázia ukončil štúdium maturitou. Dôvodom bol jeho zhoršený zdravotný stav, ale aj nesplniteľné podmienky školy. Hoci mu dýchací prístroj zobral hlas v tradičnom zmysle, paradoxne mu dal silnejší hlas, ktorý vďaka jeho knihám počuje omnoho viac ľudí. Nemôže už ani sedieť a na svet pozerá z ľahu, no oveľa viac ho mrzí, že nemá možnosť lietať lietadlom. Okrem toho by chcel zmeniť prístup spoločnosti k ľuďom so zdravotným postihnutím a k ich potrebám a možnostiam uplatniť sa.

Každodenný život a výzvy

Celý deň je v spoločnosti rodičov, ktorí mu poskytujú starostlivosť a pomáhajú pri všetkom. Aj keď je ležiaci, na svojom špeciálnom vozíku chodí rád von, do spoločnosti a na kultúrne podujatia, napríklad knižné veľtrhy. Navštívil aj Bibliotéku, pretože tam predstavoval svoju novú knihu a bol očarený atmosférou, ktorá tam panuje.

Cestovanie s dýchacím prístrojom nie je úplne jednoduché. Prepravuje sa tak, že leží na zadných sedadlách. Musí mať so sebou odsávačku na odsávanie hlienov, lebo sa mu nedá samému odkašľať a bez odsávačky by sa zadusil. Keďže Michal môže iba ležať, potrebuje špeciálny vozík, ktorý pripomína skôr menšiu posteľ na kolieskach a nevyzerá podľa jeho slov, veľmi pôvabne. Na Slovensku však pre ležiacich ľudí iná ponuka nie je. Čo však Michala veľmi mrzí, je postoj zdravotnej poisťovne, ktorá nechce preplatiť plnú sumu vozíka, čím mu vzniká vysoký finančný doplatok. „Je to absurdné, pretože za niektoré oveľa drahšie vozíky poisťovne hradia plnú sumu“ myslí si.

Sebakritika ako odsudzujúci vnútorný hlas

Keď sa povie „sebakritika“ väčšina z nás si ju predstaví ako niečo pozitívne, niečo čo nás ženie dopredu a dynamizuje k lepšiemu výkonu či správaniu. Ak je miera sebakritiky u človeka optimálna, skutočne môže pôsobiť konštruktívne a to napríklad tak, že nám nastavuje zrkadlo v čom ešte musíme pridať, aby sme dosiahli cieľ, po ktorom túžime. Okrem toho na nás môže sebakritika pôsobiť motivačne a podnecujúco keď sa túžime v niečom zlepšiť. Mať vlastnú sebakritiku pod kontrolou inými slovami znamená, že v prípade negatívnej skúsenosti spôsobenej napríklad zlyhaním, neupadne človek do sklamania a beznádeje, ale vlastnú sebakritiku využije k zlepšeniu a osobnému rastu v budúcnosti.

Čo sa ale stane, ak vlastnú sebakritiku nemáme pod kontrolou? Ak je náš vnútorný kritik príliš silný, prehovára k nám často veľmi direktívne, napádajúco a odsudzujúco. Takáto forma vnútorného monológu potom na človeka pôsobí veľmi ubíjajúco až devastačne, pretože je veľmi zraňujúca a ponižujúca. Ak nastúpia takto silné negatívne emócie, pri ktorých je ale naše vlastné ja úplne bezbranné a podriadené kritikovi, výsledkom nie je motivácia, ale pocity beznádeje, nekompetencie, zbytočnosti či viny a hanby. Z vedeckých výskumov vyplýva, že sebakritika je proces založený predovšetkým na pocitoch hanby a nedostatočnosti. Okrem toho sa vysoká sebakritika často prejavuje aj vo forme nízkej seba-identity, pričom jej hlavnou úlohou je predísť možným chybám a zlyhaniam, aby sme zlepšili samých seba. Práve kvôli týmto silným negatívnym aspektom stojí sebakritika často na pozadí viacerých duševných porúch ako napríklad úzkosť, depresia, poruchy príjmu potravy či sebapoškodzovanie.

Ako vzniká sebakritika?

Ako je možné, že niektorí ľudia dokážu vlastnú sebakritiku využiť vo svoj prospech a vďaka nej rásť a iní s ňou nedokážu bojovať a spôsobuje im duševné (a v mnohých prípadoch aj telesné) ťažkosti? Výskumy realizované v tejto oblasti naznačujú, že formovanie sebakritiky prebieha už v rannom detstve, pričom ide o kombináciu udalostí. Ak sa napríklad rodičia správajú ku dieťaťu chladne a sú zameraní predovšetkým na výkon, potom sa takéto dieťa môže naučiť, že nie je dosť dobré a musí neustále usilovať o potvrdenie a lásku, ktoré sa dejú prostredníctvom výkonu (dobré známky, poslušnosť a pod.). Okrem toho si dieťa osvojí presvedčenie, že ak nespĺňa očakávania nemá žiadnu hodnotu, je bezcenné a nehodné lásky. Tieto tendencie sa neskôr prenášajú do dospelosti. Tomuto faktu nasvedčuje aj skutočnosť, že ľudia zvyčajne pri reflektovaní svojej vlastnej sebakritiky hovoria, že ich vnútorný sebakritický hlas sa podobá hlasu otca alebo matky, prípadne ich vnútorný kritik vyzerá ako jeden z rodičov.

Ak sme ako deti nedostávali dostatok lásky, podpory a prijatia, je pre nás zložité si ich poskytnúť z vlastných zdrojov, a to najmä v situácii zlyhania. Všetky tieto tendencie súvisia s vytváraním tzv. afiliatívnych spomienok. Ide o spomienky vrúcnej lásky a bezpečia, ktoré si osvojujeme už v prvom roku života, pričom sú ich zdrojom najmä rodičia, prípadne iné osoby poskytujúce dieťaťu pravidelnú starostlivosť. Prítomnosť a formovanie týchto spomienok majú potom priamy vplyv na našu psychickú pohodu, prežívanie a dôveru v ľudí v budúcnosti. Čím menej týchto zážitkov máme, tým ťažšie bude pre nás veriť ostatným a byť v psychickej pohode. Mendes, Canavarro a Ferreira pri výskume adolescentov zistili, že naše rané spomienky priamo súvisia s psychickou pohodou a na tento vzťah má vplyv aj hanba a sebakritické tendencie.

Ako prekonať sebakritiku?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak korene sebakritiky siahajú tak ďaleko ako sú prvé roky nášho života, nebude sa s tým dať nič urobiť. Opak je však pravdou. Sebakritické tendencie je možné si uvedomiť, následne ich opraviť a premeniť na osobnostný rast.

tags: #starostlivost #o #hlas #literatura